Rizlingománia pokračuje. Čucháme med, lipu, agát a petrolej. Nedávno som skúsil pri jarnom slniečku wachauskú základku steinfeder 09, svieža, číra, veľmi pitná. Len mi k nej chýbali meandre Dunaja a nejaká rybka na ražni. Keďže sme však uskutočnili ďalší významný životný presun, a namiesto zvukov “veľkomesta” sa už zobúdzame pri kikiríkaní rozjareného kohúta, prišlo okrem iného aj na slovenskú superstár. Chateau Belá, Rizling rýnsky 2005 – výber z hrozna. Nazretejšia zlatožltá farba s vysokou viskozitou, plná sladká vôňa, kopa medu, lipa, sušené ovocie, mierne botrytická vôňa, ale bez môjho obľúbeného petroleja. V chuti plné, znesitelne sladké s peknou kyselinou. Príkladná harmónia medzi oboma stavebnými zložkami vína. Prekvapujúco s jemným mikrónovým perlením. Skôr ťažšia chuť, ale z hľadiska alkoholu (len 11,5%) svieže, čo tomuto vínku pomáha a robí ho pitnejším. Bolo by zaujímavé zistiť akoby to dopadlo keby ho vinár nechal prekvasiť na vyššie stupne. Víno na večer, na zamyslenie sa a zhodnotenie udalostí, čuchať, usrkávať, prevaľovať na jazyku, usmievať sa a čakať…čakať na ďalšiu otvorenú fľašu, ktorá ma už možno nadchne…
Toto víno bolo nedávno hodnotené aj na vinovino.sk, takže si naše postrehy môžete porovnať 
pali, ked chces nizsi zvyskovy cukor a k tomu paradnu sviezost s kyselinkou, chod do 2008, este potrebuje tak rok dva na to, aby sa uhladila a zintegrovala, ale je to prve suche vinko, ktore petrech na zaklade pokynu od Mullera urobil a je to parada.