Nezbláznil som sa s tým pivom…? Pijem víno. Naposledy svätovavrinecké, ktoré väčšia časť chuťovo blízkych vínomilcov a vinárov považuje za akýsi náš pinot noir. A genetické analýzy príbuznosť potvrdzujú. Súhlasím. Pri svätovavrineckom, teda aj Vavrincovi, Pinot Saint-Laurent (háá, pinot), Saint Laurent, Schwarzer a trebárs aj Lorenztraube mi však na rozdiel od pinotov chýba tá vznešenosť. Luxusná hmla nad burgundskými kopčekmi, zahalené dedinky, chlapi v gumákoch s červenými nosmi, ktorí obrábajú X rôznych mikroparciel a s úsmevom Vám vysvetľujú ako sa v tom máte vyznať. Svätovavrinecké má menej čítavý príbeh. Je také… bežné. Predáva sa za pár euro všade v supermarketoch a nie je pre väčšinového konzumenta vôbec zaujímavé. Je “kyslé” a má tenšie telo. Nie je husté, nabúchané, prebarikované (teda skôr prečipsované), silné aromatické víno za 2 eurá z Chile. Podľa všetkého nemá šancu. Tak mu ju skúsme, v duchu bujnejúcej pozitívnej diskriminácie, dať. Aj keď by sme mali ostať prísni…
Svätovavrinecké, akostné, Malokarpatská oblasť, Pezinský rajón, hon Stará Hora. 2007. Prekvapujúco tmavšia rubínová farba, vo vôni najprv alkohol, ale po predýchaní skôr do pinotovsky zmoknutého lesa + višne v čokoláde. V chuti vyvážené, triesloviny už zrejme nebudú viac uhľadné a tak i keď nevadia, spôsobujú jemnú “prašnosť” v ústach. Pekná kyselina, suché, jemná sladkosť. V podstate svieže, zrejme tesne na vrchole, z ktorého cesta povedie strmhlav dole. Na fľaši údaj o alkohole 12,5% s čím by som polemizoval, ja som tipoval značne vyšší údaj. Vyzreté lacnejšie víno bez nejakého prikrášľovania, pitné , fajn, na bežné popíjanie doma. A ak ho necháte otvorené deň tak sa Vám odmení zamatovejším charakterom s podtónmi čierneho korenia… dajte mu šancu.
