Feeds:
Články
Komentáre

Milan Nestarec

Nestane sa tak často, že na zaujímavého vinára narazíte v začiatkoch jeho cesty a máte tak jedinečnú šancu sledovať postupný vývoj a dozrievanie, zmeny dobré aj tie menej správne, možno aj slepé uličky či nezdary a návraty. Zatiaľ som mal možnosť stretnúť väčšinou len tých (teda česť výnimkám), ktorí už majú jasno a konzervatívne lipnú na tej svojej, jedinej správnej ceste. Prisahali buď na moderné technológie a hrajú sa s chémiou alebo naopak zakopávajú amfory a hľadia na mesiac. Ale Milan Nestarec je iný, je zatiaľ len na začiatku svojej dlhej vínnej cesty, prístupný načúvať, ochotný sa zamyslieť a uvažovať. A je pre nás všetkých „nekonvenčných spotrebiteľov“ šťastie, že si vybral ten smer s mesiacom a nestal sa mladým chemikom. Teším sa ako sa bude vyvíjať, kam jeho vína vyzrejú a postúpia, kde budú ich hranice. Zatiaľ môžeme z diaľky sledovať jeho cestu s vínom a držať mu palce, aby ho prípadný neúspech neodradil a úspech príliš nerozmaznal 🙂

Milan Nestarec. Pre mňa náhodný objav na košte vo Velkých Bílovicích. Mladý a usmievavý človek s mottom “Víno z hroznů a nic víc”.

photo 3 (3)

Vína nezatrieďuje, sú prirodzene suché, keďže spontánne dokvasili vtedy, keď sa im chcelo, ležia dlhší čas na kvasniciach bez pridania síry a akýchkoľvek chemikálii. Hospodári na 8 ha v Moravskom Žižkove a vo Velkých Bílovicích kde má peknú pivnicu. Zo 70% pestuje modré odrody, najmä Zweigeltrebe, Frankovku a Pinot noir. Z bielych najmä Neuburské (jeho vlajková loď) a Pinot Gris (všetko už prakticky v bio režime), časť hrozna vymieňa medzi ostatnými vinármi a tak je jeho odrodová skladba pomerne široká. Na mňa by som povedal, že až trochu príliš, ale trh s vínom, či komerčný úspech si to zrejme vyžaduje, neviem. V každom prípade, keď dám doma môjmu ne-vinnému publiku ochutnať vína zásadne vybočujúce z davu, tak to väčšinou skončí neúspechom, Nestarec bol však prijatý za všeobecnej radosti a víno mizlo ako voda. Čiže úspech. A zároveň plán…využiť jeho vína na misijnú úlohu – odlákať moje okolie od bežného pitia a ukázať mu ťažkú a dlhú cestu smerom k prirodzenosti, nefiltrovaniu, kalom, oxidácii a amfore. Takže Muzika, Klasika a Antika…

photo 2

Muzika – Bél 2012, 13% alkoholu.

Zmeska Müller Thurgau, Veltlín zelený a Rizling vlašský. Fajn mladá, jemne perlivá základka, neurazí ani nejako zásadne nenadchne, ale to nebolo ani cieľom. Super ľahké pitie na leto. Grilovačka, voda, pohoda, relax. V podstate dosť podobný zážitok ako samostatný Müller. Zdá sa mi, že oproti Müllerke mierne redšie s výraznejšou kyselinou. Mne sa páči a vyhovuje.

Klasika – Müller Thurgau 2012, 13,5% alkoholu.

Môj víťaz ochutnávky v pivnici u Milana počas sparného dňa. Odrodu pijem veľmi málo, preto ma svojim spôsobom víno nadchlo. Farba sýtejšia, zelenkavá. Perlenie akoby jemnejšie, ale pikantnejšie, postupne sa stráca. Aromatika jemná, trošku muškátu a kvetov. Veľmi svieže jednoduché víno na každý deň, len bacha na hladinu alkoholu.

Klasika – Tramín červený 2012, 13% alkoholu.

Pekná prirodzená tramínová vôňa bez násilného parfémovania, med, lúka, stredne intenzívna farba, jemné perlenie. Príjemná horčičinka ľahšieho tramínu, trochu sladkosti, ktorú však úspešne vyvažuje pekná kyselina. Dobre sa pije, skôr kratšie a tenšie, bezproblémové.

Klasika – Veltlínske zelené 2012, 12% alkoholu.

Opäť jemné perlenie v pohári, slabšia farba, ale to mi je vcelku úplne ukradnuté. Menej svieže, pri veltlínoch vyhľadávam práve sviežosť a pikantnosť. Akoby sladšie a v porovnaní s Müllerom alebo Tramínom uťahanejšie. Jemná horčičinka na záver s medovejšou vôňou, ale akoby ploché. Druhá fľaša mala sýtejšiu farbu, krajšiu kyselinu, ale trošku sa strácam. Ani jednoduché svieže pitie, ani zadumaný veltlín, niekde medzi. Neviem.

Klasika – Neuburské  2012, 13% alkoholu.

V aromatike voňavejšie, sladšie, medové. V chuti vyvážené s peknou kyselinou a jemnou horkosťou na záver. Fajn pitie, ale bral by som radu vyššie Antiku.

Antika – Neuburské 2009, 13,5% alkoholu.

Farba vcelku podobná ako má Klasika. Med, lúka, bylinky, žlté ovocie, sladkosť. Dlhšie, zložitejšie, olejové, pekne zaguľatené, krásne harmonické. Pekná kyselina, víno na zamyslenie. Ringloty na slnku v košíku plnom bylín, orechy. Suché, jemne korenisté. Top. Asi najzaujímavejšie biele víno.

Klasika – Rizling vlašsky 2012

Veľmi svetla a svieža farba do svetlozelených tónov, vo vôni svieže, v chuti ľahké, krásne pohodové s veľmi príjemnou kyselinou, jemná mineralita a horčičinka, vyhovuje mi. Veľmi pitné, občas som akoby cítil jemný grep. Decentne perlivé, kvetinky. Živé, pekné, neuveriteľne rýchlo došlo.

Klasika – Rulandské šedé 2012

Farba až do veľmi medeno-ružových tónov, bublinky celkom intenzívne, stredne plné, ľahšie svieže klasické šedé, jemne korenisté s peknou horčicinkou, dlhšia dochuť. Podľa mňa vydarené šedé i keď pomerne jednoduché.

Klasika – Zweigeltrebe 2011 13,5%

Farba až do fialova, sýta. Tento Zweigelt ma vlastne priviedol k Nestarcovi. Akoby v prvom pláne výraznejšie do sladka, ale potom to vyrovnávajú kyseliny, dlhšie víno. Kyseliny by som však prijal aj intenzívnejšie. Sladšie tmavé bobule, jemne triesloviny, šťavnatá čerešňa, žiadna zásadná zádumčivosť, skôr priemerná stavba, trochu mi tam však niečo chýba. Na košte sa mi páčilo viac ako doma. Intenzita je priemerná, víno sa dobre pije, ale kus dreva by mu nezaškodil napriek tomu, že nie som obdivovateľ hutných červených, V chuti aj slivky, trochu zemitosti. Neviem, nejako mu neviem prísť na meno, som na rozpakoch, chce to viac fliaš.

A ešte riadok k rosé. Aj muzika aj klasika boli fajn, len neviem získať hodnoverné hodnotenie. Cuveé i frankovka  sa vypili v priebehu polhodinky na terase ako voda. Než som sa vrátil zo záhrady tak ma privítali len usmiate ženy a prázdne fľaše. Takže fajn 🙂

photo 5 (2)

Reklamy

Oranžády

Včerajší poklus Ľubľanou som zavŕšil v miestnej nadupanej vinotéke „Dvorni Bar“. A keďže som mal zasa chuť na nejakú oranžádu tak, okrem dobre známej Any od Mlečnika, som prstom ukázal na asi najdrahšie rozlievané vína v ponuke. Radikon Ribolla Gialla 2005 a Mario Prinčič Bianco Trebež 2009. Na správne uchopenie týchto vín je potrebný čas, veľa času, potrebujú dekantáciu, kontakt so vzduchom rádovo deň i dva a nežné zaobchádzanie. Ja som ich včera skúsil na ostro, v rýchlosti a aj tak vo mne zanechali úplne fantastický dojem. Moje stručné poznámky preto berte s rezervou a ako prvoplánový dojem z týchto vín. Našťastie sa o obe fľaše vo vinotéke príkladne starajú, boli otvorené niekoľko dní a príliš s nimi nehádzali J, takže tie moje poznámky možno nebudú až tak úplne scestné.     oranz

vpravo Radikon, vľavo Prinčič a vzadu Mlečnik

Radikon Ribolla Gialla 2005, 12,5% alkoholu. Veľmi sýta oranžovo-medená farba, čajový výluh, mineralita, zemitosť a akoby slanosť, závan mora. Postupne viac sušené byliny a propolis, plásty medu. Neustále zmeny, ktoré však nepôsobia nijak rozhárane, naopak je to krásne. Absolútne suché, svieže (mladé J), pekné a už pomerne jemnejšie triesloviny. Víno je akoby pikantné, výborne štruktúrované, plnotučné, dlhé a dôrazné. V chuti zasa ten propolis a neskôr zelený čaj. Určite nejde popísať všetky jeho zákutia, chcelo by to sedieť pri ňom hodiny a určite by sa postupne menilo. Jednoducho super víno bez akýchkoľvek aditív, bez filtrácie, čírenia, síry…jednoducho špička. O rodine Radikon, ich vínach a spôsobe výroby, ak sa teda ich činnosť dá nazvať výroba, viac píše jižní-svah.cz, ja len zdôrazním, že ich prístup je absolútne prírodný, hrozno sa jemne odstopkuje, fermentuje v drevených sudoch alebo skôr kadiach, bez kontroly teploty, v kontakte so šupkami, pričom matolinový klobúk sa 3-4 denne ponára počas celej fermentácie. Po ukončení kvasenia sa sudy doplnia a víno ostáva v kontakte so šupkami 2-4 mesiace, potom sa stočí a zreje 3 roky vo veľkých sudoch (25-35 hl).

Dario Prinčič, Bianco Trebež 2009, 14% alkoholu. Cuveé sauvignon – 40%, chardonnay – 30% a pinot grigio – 30%. Veľmi podobná, ale o niečo menej intenzívna farba ako Radikon (fotka mierne skresľuje). V poznámkach mám s niekoľkými výkričníkmi marhuľový džem, občasne sa aromatika pohne až do prezrelého manga, zároveň opäť čajový výluh, neskôr kvety (rododenron), slanšie kvapky na hrdlo J a potom pomarančová kôra. V chuti je víno v porovnaní s Radikonom citeľne sviežejšie, krásna kyselina, triesloviny sú však jemnejšie. Aj v chuti výrazné marhule, neskôr byliny a nejaký kvet. Krásne, veľmi krásne. U mňa by tesne zvíťazil pred Radikonom i keď mi poučený čašník šibalsky oznámil, že na rozdiel od Radikonu tam trochu síry Dario pridáva. Ale možno len chcel, aby som sa orientoval na drahšie deci J. Dario Prinčič žije hneď na slovinsko-talianskej hranici (Gorizia – Nova Gorica) pri obci Oslavia, takže sused Radikonu, v oblasti Fruili Venezia Giulia. Prinčič je jedným zo zakladajúcich členov združenia talianskych prírodných vinárov Vini Veri. Hospodári na 9 ha viníc na vápencovom podloží v priemernej nadmorskej výške 300 m., révu pestuje organickým spôsobom, od roku 1988 bez chemickej ochrany. Vo svojich viniciach má vysadené Chardonnay, Sauvignon, Pinot Grigio, Tocai, Ribolla Gialla, Cabernet Sauvignon a Merlot. Vína nefiltruje, nepridáva selektívne kvasinky, necháva víno zrieť dlho na šupkách. Údaje o produkcii sa rôznia od 13-26000 fľaší ročne.

 


 

Mlečnik

Je neuveriteľne unavujúce sedieť na zadku v kancelárii v krajine, ktorá je zasľúbená vínu. Zízať do počítača, čítať množiace sa listy papiera, odpovedať na desiatky zbytočných mailov a pritom ani nie 80 km na západ, 40 km na východ alebo len 30 km na sever sa každodenný rytmus života točí okolo vína. Moja smola. Plány sú zbytočné, spontánnosť je naopak neutíchajúcou nádejou. Aktívna vinná turistika ostáva zatiaľ snom a miestne vinotéky si mydlia ruky. Jedno je však isté. Mlečnika navštívim. Rodina sa vínu venuje už viac ako 200 rokov. Od roku 2005 má ich 9 ha viníc ekologický certifikát. Z odrôd pestujú Chardonnay, Rebulu, Pinelu, Zelen, Sauvignonasse (Sauvignon vert alebo ak chcete Tokaj) a Merlot. Ručná práca, nízke výnosy, nefiltrované vína, bez kontrolovanej teploty, bez pridania akýchkoľvek aditív s výnimkou malého množstva síry (občas) – prírodné vína a to ja môžem. Vína zrejú dva roky pred fľašovaním a potom ešte 2-3 roky pred uvedením na trh.

photo 1 photo 2 photo 3

Cuveé ANA – 2007 (Rebula Zelen, Pinela, Chardonnay), nesírené (18mg/l), nefiltrované, bez pridania selektívnych kvasiniek, 13,5% alkoholu, oranžové víno. O nich sa dozviete viac na winepunku  alebo na jižním svahu. Krásna oranžová farba. Sladká vôňa marhuľového džemu, jemná linka lúčnych bylín a vylúhovaného čaju. V chuti suché s krásnou kyselinou, trieslovinové, čajové. Dochuť stredne dlhá, inak je víno hutné a dá sa akoby kúsať. Po dlhšom dekantovaní sa oolong čaj prejavuje o poznanie výraznejšie. Po 24 hodinách už výrazný nástup bylín, lesných vôní s miernou likérovosťou v pozadí a s jemným nárastom cukru. Po čase sa však opäť vracajú marhule, ale sofistikovanejšie skryté. Víno na rozmýšľanie so zvláštnou trpkou sviežosťou.

Druhým poznatkom zo sveta oranžád bolo Chardonnay 2006, 12% alkoholu a bez akýchkoľvek zbytočných zásahov  (rovnako ako Ana), síra len prirodzená (27mg/l). Jemne zakalená, menej sýta oranžová farba. Chardonnay oproti Anne pôsobí civilnejšie. Vo vôni však opätovne marhuľa, bylinky a jemná limetka so zemitými tónmi. Táto kombinácia sa mi páči o trochu viac ako v prípade predchádzajúceho oranžového cuveé. Podobnosť s oolongom je v prípade chardonnay neodškriepiteľná. V chuti vyvážené, s príjemnejšími trieslovinami, prijateľnejšie pre úvod do sveta oranžových vín. Svieže, pekné víno, možno menej hĺbavé a priame, ale v poznámkach mám, že takéhoto vína by som chcel mať v pivnici viac než bežné množstvo. Veľmi ma potešilo.

Kráľ tramínov…

O tramínoch asi netreba príliš písať. Tramín červený pil každý, rovnako každý sa zrejme stretol s „chytákom“, či už vo forme vtipu alebo nedajbože z vlastnej skúsenosti v nejakom lokále, že v názve červený je v skutočnosti biely. On, ale úplne tak biely nie je, ale o tom niekedy inokedy. Aj o tom, či je tramín červený skutočne gewürztraminer alebo nie je. Ja osobne sa prikláňam k tomu, že je, ale rád sa nechám v komentároch poučiť. Takže Tramín, či po slovinsky Traminec.  A keďže voňavý tak dišeči, čiže voľne gewürz. Za kráľa tramínov je v Slovinsku považovaný pán Steyer. Vinice ležia na južných a juhovýchodných svahoch v severovýchodnom Slovinsku (Slovinské Štajersko) tesne pri hraniciach s Rakúskom. V súčasnosti obhospodaruje 16 ha viníc (ťažšia hlinitá, hlinito-piesočnatá pôda). Okrem tramínov pestuje sauvignon, chardonnay, rizling rýnsky, miestnu odrodu Ranina (Bouvierovo hrozno) a produkuje aj celý rad cuveé postavených na týchto odrodách. Podľa získaných, ale neoverených informácii sa vyvaruje robustným zásahom do pestovania a spracovania hrozna a celý proces necháva tak nejako plynúť prirodzene. U mňa plus. Ochutnal som dva jeho tramíny.

photo 1

Dišeči Traminec, polosuchý, 2011, 13% alkoholu, cena 8-9€. Jemná nie príliš intenzívna farba, skôr do ružových než zlatých tónov. Vo vôni čajové ruže, baza, med a typické korenie (klinček). Vôňa však nie je nijako prehnaná, skôr naopak, akoby skrytá. Nenaplní Vám hneď zmysly, ale prichádza postupne a skromne. Osobne sa mi to páči, nemám rád voňavky. V chuti najprv dotyk sladkosti, ktorý prechádza do korenia s jemnou horkosťou na záver, dlhšia dochuť, ale prekvapivo slabšie telo, ľahké víno a napriek zvyškovému cukru veľmi príjemné pitie, ktoré neunaví.

photo 2Dišeči Traminec, polosladký, 2011, 12,5% alkoholu, cena 9-10€, šampión Slovinska 2012. Hrozno pochádza z troch rôznych polôh, riadená fermentácia v nereze a 20% v dreve, zrenie 10 mesiacov v nereze a v starých dubových sudoch. Farba intenzívnejšia, jednoznačne do zlatých tónov. Vôňa má taktiež silnejšiu než polosuchý brat. Rovnako ruže, zreteľnejší klinček, silnejší med, sušené figy a linka po sude. V chuti nástup sladkosti, ktorý však vyvažuje fajn kyselinka, takže sa nekoná tá lepivá sladkosť. Plnšie telo, dlhšia dochuť. V chuti sušené ovocie, menej výrazný prejav alkoholu. Frajerský tramín.  Ja však z týchto dvoch volím polosuchého.

No a zasa pivo. Ono by sa v tomto počasí skôr hodilo ťažšie červené alebo tá nechutnosť pod názvom varené víno, ktorá s vínom nemá takmer nič spoločné, ale ja si paradoxne užívam pivo. Klasická slovenská a slovinská produkcia europív ma nijako neoslovuje a tak popíjam trošku “exotickejšie” (teda aspoň pre našinca) kúsky. Ulietavam na India Pale Ale, rôznych kvasnicových záležitostiach, uprednostňujem nefiltrované a nepasterizované pivá a vôbec rôzne inakosti. Pri debate s jedným top manažérom nadnárodného pivovaru som si zapamätal jednu, z jeho pohľadu negatívnu, hlášku na jeden malý pivovar, ktorý sa úspešne presadzuje aj u nás. “Kolíše im kvalita, nikdy dopredu nevedia ako to dopadne”. No jasné. Sem s ním, chcem neopakovateľné pivá, rovnako ako neopakovateľné vína, kašlem Vám na uniformitu a macdonaldizáciu. Kašlem na to piť srbský Tuborg alebo maďarskú Plzeň. Chcem autentickosť, výnimočnosť a trebárs aj tradíciu. Neviem či tieto dve pivá všetky uvedené atribúty spĺňajú, ale sú zaujímavé, vybočujú z normálnej ponuky a…chutia mi.

orvalTakže trapistický Orval,  6,2% alkoholu, Vrchné kvasené pivo 13,6°. Farba ako  jemne rezané pivo s väčším podielo svetlého, avšak nepriehľadné (zakalené). Po naliatí fantastická pena, hustá a krémová. Vôňa sladovo, chmelová čiže pivná 🙂 viac však do sladu a celkovo do sladkosti, možno nejaké kvety či bylinky. Je to však jediné pivo trapistických mníchov so suchým zakončením…tak uvidíme. Prekvapujúco ostré bubliny, jemne štípu a trošku ma vyrušujú. Chuť je vyvážená,  jemná a skutočne suchá, bez liniek karamelu alebo čohosi takého. Pekne svieže (jemná kyselinka), s jemnou horčičinkou na konci a s neuveriteľne dlhou dochuťou. Príjemné. No a z webu predajcu vyberám: Orval je klasické pivo v štýle abbey so silnou kvetinovo-chmeľovou arómou a intenzívnou suchou chuťou s nádychom trpkých bobulí. Farba piva pochádza zo špeciálneho, podľa požiadaviek pivovaru vyrábaného sladu. Okrem bežného chmeľovaru je pivo dochmeľované ešte za studena pri kvasení. Používanie polodivokých kvasiniek dodáva chuti piva výraznú plnosť a v doznievaní sviežu nakyslosť. Názov kláštora je odvodený od Vallée d´Or (Zlaté údolie). Symbol pivovaru Orval – pstruh s prsteňom v ústach – sa viaže k legende o grófke, ktorej padol do jazera zlatý prsteň. Zložila sľub, že v týchto miestach zriadi kláštor, ak sa prsteň nájde. Z vôd jazera sa vynorila ryba s prsteňom v tlame a tak grófka svoj sľub splnila. Kláštor bol niekoľkokrát vyplienený a až v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia sa sem vrátila komunita trapistických mníchov, ktorá ho opäť oživila. Pivovar funguje ako samostatný podnik, ktorý ale stále patrí náboženskej komunite. Tá dbá na vysokú kvalitu produkcie a obmedzuje komerčný rast, aj keď všetky zisky idú do kláštora.

blanche_de_namur_25clDruhou záležitosťou je Blanche de Namur. K nákupu ma presvedčila informácia o citrónovej chuti. Tak som sa rozhodol ho otestovať a v lete prípadne nakúpiť miesto umelých radlerov. Opätovne vrchné kvasené 10,7 ° pšeničné pivo s 4,5% alkoholu, hovorím…ideálne na leto :). Poležalo si nejaký čas na kvasinkách. Veľmi svetlá farba citrónovej šťavy, jemne zakalená. Opätovne super pena, vôňa citrónu, bylín, trochu akoby horké. Pivo je výrazne suché, na mňa málo extraktu trošku príliš vodové (v lete ideál), ale skutočne osviežujúce. Ovocná chuť, jemný citrón, bylinky (etiketa hovorí o koriandri), mierne horké (kôra z citrónu). Letný favorit. V roku 2009 získalo ocenenie WBA (World Beer Award) za najlepšie pšeničné pivo, čo ho v mojich očiach trošku degraduje (nemám rád tieto subjektívne súťaže), ale pýšiť sa tým môže. No a na záver zasa z webu: Pivo Blanche de Namur má hladkú ovocnú chuť s nádychom koriandru a horkou pomarančovou príchuťou. Je súčasťou celoročného sortimentu pivovaru Du Bocq, ktorého pôvod siaha do roku 1858, kedy farmár Martin Belot začal na svojom hospodárstve v dedinke Purnode, blízko Dinantu, variť vlastné pivo. Pôvodný projekt na zamestnanie svojich pracovníkov počas letných mesiacov prerástol do väčšieho podniku a samotná farma bola v roku 1960 zatvorená. Pivovar Du Bocq zostal do dnešnej doby nezávislou rodinnou firmou.

Takže na zdravie…

p.s. fotky nie sú moje, zdroj: google.com/images

pár viet o Bordeaux…


Popíjanie úspešne pokračuje a rôznorodosť mojich vinných záujmov sa začína postupne orientovať na Bordeaux. Nebol som tam, ani sa v najbližších rokoch nechystám, to skôr stvrdnem v nejakej útulnej pivnici v Gorišskej Brde, či v Limbachu. V každom prípade sa však skutočné Bordeaux oplatí vyskúšať. A nemusíte byť ani znalec (ani ja nie som, len asi pijem trošku viac ako je priemer), aby ste zistili, že Bordeaux je vážne fajn. Nehovorím teraz o úrovni “Bordeaux” zo slovenských supermarketov, ktorá len kazí meno a chuťovo sa pohybuje niekde tesne pri litrovej Sviečke s bonusom ranného hangover. Stačí trošku chcieť a vrhnúť sa na základné vína z Bordeaux s príbehom, za ktorým stoja skutoční ľudia a nie vinársky priemysel produkujúci milióny fľiaš červenej a bielej tekutiny. Hľadajte a nájdete, nemusí to byť hneď špičkové chateau a dokonca ani nič drahé, k uchopeniu týchto vín vedie aj tak dlhá a zložitá cesta a skratka vo forme peňazí nikomu žiaden zážitok aj tak neprinesie. Urobte prvý krok, vychutnajte si dobrú základku, vyzreté víno v plnej svojej kráse, príbeh za pár drobných, večer plný spomienok. Nejaký som patetický, späť k alkoholu.

10233979t

Le Conseiller 2008, ďalšia 13% pohoda od Jean-Philippe Janouiex. Tmavo bordová, hustá a nepriehľadná farba, na okrajoch purpurová Vôňa sušených sliviek a čiernych ríbezlí a niečoho čo neviem pomenovať…ale vynára sa mi to z detstva. Nejaké sušené bobule.V hlave na harddisku to niekde je, ale bolo to už dávno niekoľkokrát prepísané. Sušené plody a pritom pomerne svieža vôňa, jemná živočíšnosť, sladší likér. Triesloviny (v porovnaní s Croix-Mouton 08) už jemnejšie, takže skrivenej huby sa báť nemusíte.  Stredne dlhé, pekne vyvážené, chuť korešponduje s vôňou, svieže…také chrumkavé základné víno bez potreby sa nejak neprimerane predviesť. Piť údajne do 2016. Veľmi rád. Od bodovacieho náčelníka (RP) dostalo 89/100.

Croix-Mouton 2008

croixPijem hlavne biele…moje obľúbené rizlingy, ale akosi sa mi o nich nechce písať, chcem si ich len užívať bez pera, či tabletu. A tak opäť Bordeaux, tentoraz červené. Od populárneho Jean Philippe Janoueix. Croix-Mouton 2008, Bordeaux Supérieur. 87% Merlot a 13% Cabernet Franc, ktorý vyhľadávam aj ako odrodové víno u nás v “ČeskoSlovensku”, v Slovinsku alebo z niektorých francúzskych oblastí. Croix-Mouton bol zakúpený samozrejme počas En-primeur kampane, ako inak 🙂 Croix je víno s výborným pomerom cena/výkon…alebo ak chcete kvalita. Mám niekoľko ročníkov a rozhodol som sa prácu Janoueixa trochu z diaľky sledovať. Nabudúce pridám pár poznámok z jeho ďalšieho vína Le Conseiller 2008. Jean-Philipe obhospodaruje okolo 20ha, niekto uvádza 19, iní zas 27…a na jeho webe sa samozrejme nedozviete nič, keďže je taký…ehmm…francúzsky bez akýchkoľvek informácii. Je na ňom vlastne len reklamný niekoľkominútový film, ktorý som k vínu dostal aj tak vo forme DVD. Takže je nevyhnutné hľadať niekde inde, teda v prípade, ak Vás nejaké detaily zaujímajú a nestačí Vám jednoducho informácia o cene a pitelnosti. Takže kúpené za 7,66€ čo je skutočne dobrý deal, keďže v súčasnosti je priemerná cena zhruba 14€. No a piteľnosť? Môj subjektívny dojem – ešte počkať. Webové info o fľašovej zrelosti 2010-2014 spochybňujem, skôr sa prikláňam k cellartracker.com…2012-2017. Uvídíme, v priebehu roka ho prubnem ešte raz. A teraz trošku štatistického skóre: Robert Parker: 90/100, Wine Spectator: 88/100 a české Topvino 88+/100. V chuti výraznejšie triesloviny, slivky, “pelendrek”, trošku espressa, nejaké fajn cigárky, mierne zemité, resp. cítim trošku tuhu z ceruzky. Vôňu mám zapísanú ako “perfektná” a “komplexná” pre túto kategóriu vín. Je sladšia, najmä slivovo-čiernoplodovo-hlinito (ale jemne)-cigaretová a trošku živočíšna. Mňam. Farba tmavá granátová až do fialova. Stredne plné i stredne dlhé. Teším sa na ďalšiu degustáciu. Víno sa mi páči, ale potrebuje ešte čas. Nie je nejaká záležitosť na niekoľko hodinové usrkávanie pri krbe, ale za tie prachy to bude skutočne veľmi podarené, pitné a usmievavé víno.