Tak sa nám to podarilo. Po dlhom hľadaní vhodného termínu sme sa s priateľmi zišli nad piatimi vzorkami Chardonnay. Do súťaže boli prihlásené štyri fľaše, tá piata potom už padla tak nejak spontánne pri dojedaní výbornej cesnakovej pomazánky s kešu orieškami a preberaní nevinných tém zo spoločenského života v Ázii. Nápad sme odkukali od “českých vínopsavcov” a prispôsobili sme ho našim “domácim” podmienkam. Chardonnay bolo zvolené zámerne ako jedna z najdostupnejších odrôd fríšopov, ktorá ponúka snáď najrozmanitejšie nuansy z bielych odrôd. No a ešte som mal zálusk na flašku moravského chardonnay, ktorú poctivo ukrýval P. a ktorá mi náramne chutila minulý rok. No poďme k vínam.
Goldwater, Roseland, Marlborough 2005, Nový Zéland bol môj tajný favorit, ktorý nakoniec síce presvedčil, nadchol, ale nezvíťazil. Podľa hodnotenia nás všetkých skončil druhý, ale keby sme bodovali dal by som mu asi rovnaký počet bodov ako víťazovi. Skvelé vínko. Screw-cup uzáver (už som si u Nového Zélandu stihol zvyknúť), ktorý skrýval chuťovo výrazné, barikované chardonnay, ktoré si z veľkej časti poležalo skoro 8 mesiacov v sude na kaloch. U 40% vína sa uskutočnila malolaktická fermentácia, ktorá víno zjemnila. Podľa našich cukrových zákonov by sme mohli povedať, že bolo zbierané ako výber z hrozna (23,5 g/l). Kyselinku malo príjemnú 7,1, alkohol veľmi dobre zakomponovaný 14%, pričom nevystupoval ani keď víno teplalo. No dobre aké bolo? Veľmi, veľmi príjemné a pohodové pitie. Cukry potlačené kyselinkou ho podľa mňa predurčovali k dlhšiemu popíjaniu len tak. Barik mi nevadil, aj keď ho príliš nemusím, keďže bol veľmi jemný a dával krásnu arómu jemného muškátového oriešku a vanilky. Cítil som broskyňu, nejaký citrus a také tie karamelky. V chuti jemné, plné s dlhým finišom a príjemnou kyselinkou. Víno bolo (aj podľa výrobcu) práve na vrchole svojich dní.
DeLoach 2006, Russian River Valley, Kalifornia. Intenzívnejší barikovaný predstaviteľ, občas mi to už aj vadilo v príliš korenistom závere. Víno skončila pri všeobecnej zhode na treťom mieste. Vôňu malo skvelú, vanilka, hrebíček, oriešok a nejaké to ovocie (zrelá broskyňa). V chuti komplexné, krémové avšak už so strácajúcou sa kyselinkou a vystupujúcou (pre mňa nie úplne krásnou) chuťou bariku (časť vína bola vo francúzskych sudoch 8 mesiacov). Alkohol 13,5%. Pozitívnym (aspoň pre mňa) bola skutočnosť, že vinárstvo funguje na princípe biodynamiky i keď v ostatných rokoch akosi stráca reputáciu. Zo svojej ročenky ho taký H. Johnson už vyškrtol.
Kwv 2007, Western Cape, Južná Afrika. Nazval by som to “každodenné pitie”. Neurazí, ale ničím príliš nepresvedčí a neokúzli. Dobré vinárstvo z Afriky, ale táto rada patrí k základu čo ponúkajú. Víno zrelo v nerezových tankoch a ako je zvykom u základných vín, ktoré sa snažia tváriť barikovo, pridali do tankov dubové čipsy. Po troch mesiacoch bolo vínko naflaškované (určite v šialených objemoch) a poslané na trh. Súčasná klasika. Inak víno predávané v Ázii, kúpené v americkom fríšope malo na vinete popis aj v češtine. Globalizácia v praxi. Jednoduché pitie s jemným nádychom dubu, ovocie ťažko rozpoznateľné, možno snáď nejaký pomaranč. Alkohol pekne zakomponovaný 14%. Kyselinka 5,65, ktorá ho drží nad “vodou”. Keby jej nebolo neviem, neviem. A o tom či je prírodná radšej uvažovať ani nebudeme. Zvyškový cukor len 2,26. Fajn…
Vinařstí Ilias, 2007, Výber z hrozna, Pavlov. Favorit našej súťaže. Pri tých skutočných súťažiach by bol v kategórii polosladkých a teda by mal byť posudzovaný oddelene. My sme si však sladučkého favorita v pohode vychutnali v rámci “kyslejšej” konkurencie. Malé rodinné vinárstvo hospodári v Pavlove na 4,3 ha a ročne produkuje zhruba 30 tis. fliaš, pričom postupne prechádza na biovinárstvo. Víno kvasilo a vyzrievalo v nerezových tankoch i keď ja som tam už druhýkrát cítil jemnú vanilku a oriešok, takže by som sa prikláňal k nejakému trebárs aj viackrát použitému dubu. No neviem s vinárom sa hádať nebudem. V každom prípade tam bolo skvelé prezrelé žlté jabĺčko s jemnou vanilkou, ktorá sa pri oteplovaní dostáva do popredia, broskyňa, trošku citrusu, jednoducho krásna ovocitosť. Ešte by som pridal také tie máslové karamelky. Zo všetkého by som to však prirovnal k sladučkému, ale nie ešte úplne vyzretému…ja to volám “mydlovému” mangu. Dobre zakomponovaný alkohol, tu my však chýba údaj (myslím 13%). Kyselinka výrazná 7,9%, ale zastiera ju zvyškový cukor tohto polosladkého moku (18g/l). Kyselinka ani cukor ešte nie sú úplne zakomponované, hrajú akoby každý svoje sólo, tu vystupuje jedno tu druhé, ale časom to bude zrejme pekne harmonické. Vínko je ešte mladé, čo naznačuje intenzívne perlenie a nejaký ten rok určite vydrží aj v archíve. No som vážne zvedavý či to nebolo trošku v sude alebo či tam Ilias nedohodil nejaký ten čips…ale je to jedno, nadšenie zo sladkého víťaza…
Mimo súťaž ešte padol Chablis 2006, Jean-Claude Boisset. Vínko od jedného z najväčších výrobcov a veľkoobchodníkov z Burgundska. Okrem množstva iných značiek vlastní aj vinárstvo DeLoach. Poznánky k nemu nemám. Budeme ho musieť prechutnať ešte raz 🙂
ktorá zo slovenských odrôd Vám chutí najviac?
Vínovanie... 