Feeds:
Články
Komentáre

Archive for marec, 2009

Niečo píšete, intelektuálne alebo len ledabolo ťukáte, formujete svoj názor. Bujnie presvedčenie, že je to dobré a čitateľné. Uložíte to a je to preč. V nenávratne. V spleti internetu, schované niekde v podmorskej sieti, ktorá bude o chvíľu rozseknutá. Musíte začať znova a zálohovať. Stále zálohovať. Rovnako ako socialistické litrové fľaše na víno. Zálohovanie je matka úspechu a liek na náhly príchod stresu. Myslel som si, že svoje nesúrodé vinné myšlienky za tú nadprácu nestoja. Mýlil som sa. Je mi ich teraz ľúto…najmä keď už zahodíte degustačné poznámky.

lost-and-foundZmiznutý text bol niečo ako úvaha o premietnutí ceny vína do výslednej známky počas degustácie. O tom, že vo víne dvojnásobne drahšom očakávam nejakú pridanú hodnotu, niečo čo tú cenu voči lacnejšiemu ospravedlní a zdôvodní. Ten stratený blog bol o saviňone z Huia s neočakávane dlhou chuťou a s náznakom broskyne. V texte však bolo aj to, že je akýsi jemný. Jemný v smere slabosti, nie cnosti. Že sa všetko akosi dlho muselo hľadať. O tom, že mal po otvorení fajn kyselinu a pekne zakomponovaný alkohol. A aj o tom, že zvýšená cena nepriniesla žiadnu voňavú nadhodnotu…

Zálohujte…uložte si texty, fotky a videá pre prípad, že nám prestane fungovať sieť alebo sa počítač rozhodne demokraticky niečo poriešiť za Vás…uložte si aj všemožné chute pre dobu, keď bude všetko jednotvárne, modifikované a rovnaké. Keď vlašák z Čile bude chutiť ako frankovka z Číny…

Read Full Post »

Burgundsko… konkrétne oblasť Macon, ešte konkrétnejšie najlepšia dedina v Macone – Pouilly-Fuissé. Takže Chardonnay. Biele z Burgundska je skoro vždy Chardonnay a len občas Aligoté, ale nikdy nie zmesky. Pri červených stále Pinot Noir (čiže naše zmätočne pomenované Rulandské modré) a na juhu Burgundska v Beaujuloais zas odroda Gamay. Všimnite si fľašku… to je pravá burgundská a do inej sa tu asi ani nefľašuje. V Burgundsku je viac menej jasná sorta viniča, ale je tu šialená spleť apelácií, dedín a jednotlivých viničných tratí. Pre zrýchlený prehľad nám bude musieť stačiť nasledovné: pokiaľ je na etikete napísaná odroda alebo pomenovanie celej oblasti Bourgogne/Burgundy ide o základné jednoduchšie vína, ktoré pochádzajú z celého regiónu. Pokiaľ je tam slovíčko Villages (trebárs Macon-Villages), ale už bez názvu odrody, tak by malo ísť o lepšie (nie vždy tomu tak je!) vínka z niekoľkých vybraných dedín. V hierarchii presnosti zemepisnej oblasti, zvyšujúcej sa ceny a možno i kvality nasledujú etikety a vína s názvami jednotlivých dedín (napríklad Puligny-Montrachet alebo náš Pouilly-Fuissé). No a na záver sú to názvy dedín, resp. viničných tratí s kľúčovým prídavkom Cru. Premiér Cru a potom aj to najlepšie čo v Burgundsku je… Grand Cru. To je tak zhruba všetko. Mierne obmeny existujú (napríklad v Chablis, ale tom niekedy nabudúce). Poďme k vínu.

pouillyfuise

Farba stredne intenzívna, zlatistá, ale taká mierne oxidatívna. Vo vôni nie príliš výrazné. Nejaký citrus, trošku broskyňky, biely kvet (ľalia?), mineralita, žula alebo čo. Postupne vystupuje niečo nasládle s jemnou vanilkou a možno aj trošku toastu (dub). Na druhý deň som chvíľu cítil kyslú kapustu, ktorá sa našťastie vzápätí stratila a nahradila to limetka a niečo, čo mi vŕtalo dlho hlavou. Asi pečené jablká… Dochuť kratšia, alkohol nevystupoval (13%), kyselinka po otvorení živá…technické info na webe chýba. Dlhšie po predýchaní je vínko jemnejšie, kyselinka sa neskôr stráca a víno rýchle degraduje. Prvotne svieže vínko nakoniec prejde do takej tej austrálskej nijakosti bez pevného tela….

Záver…toto už nie. Chcelo by to skôr nejaké Pouilly-Fuissé od lepšieho producenta a nie od mamutieho veľkovýrobcu.

Read Full Post »

Blíži sa Grand Sauvignon Trophy, treba trénovať. Pričuchnúť ku kandidátom, poprevaľovať na jazyku trochu rozmačkaných ríbezľových listov, občas zahryznúť do egreša a natrhať trochu trávy. Sauvignon Blanc. Na dvoch miestach planéty sa produkujú skvosty. Na brehoch francúzskej Loire a dole u Maurov. Skvelé vína na rýchle vypitie… svieže, úsmevné a nebojácne, keďže si vedia poradiť aj s takým partnerom ako môj obľúbený kozí syr…

villam Villa Maria, Sauvignon Blanc 2007, Private Bin čiže základná rada tohto vinárstva, ktoré patrí k novozélandskej špičke. Fľaša klasicky so screwcup uzáverom. ..Vedeli ste ako sa to má správne otvárať? Na južnej pologuli tvrdia, že treba točiť fľašou. Niektorí českí “vínopsavci” si z toho na blogoch a v komentároch robia dosť srandu, ale skúsil som a vážne to ide lepšie…Po správnom otvorení na Vás vyskočí ovocná radosť . Intenzívny žltý melón, prezreté egreše, pomuchlané ríbezlové lístie a tak ďalej. Nedal som šancu, aby sa vínko prejavilo v celej škále vôní :)… užíval som si prvotný príbeh. Farba veľmi jemná žltozelenkavá. V chuti jemné perlenie s intenzívnou kyselinkou, ktorá osviežuje. Cukry minimálne, takmer žiadne,  skĺbenie skvelej vône a sviežosti sa mi páči. Víno je energické a ľahké, s takým tým mladickým nadšením a kratšou dochuťou.  14% alkoholu vôbec nevadí. Skvelé základné gastro víno. Páči sa mi, veľmi sa mi páči…

No a ešte nejaké technikálie pre šialencov ako som ja: kyselinka 6,93 g/l, zvyškový cukor 3 g/l, vypite do konca 2010. Bolo zbierané z rôznych vinohradov v priebehu piatich týždňov, na kvasenie sa použili neutrálne a aromatické čisté kvasinkové kultúry, čo je dnes už bežný štandard aj keď som osobne za prirodzenejší (spontánny) priebeh vinifikácie čiže vínotvorby…

Nejaké postrehy k sauvignonom alebo k Novému Zélandu?

Read Full Post »

Dve chardonnay 2007, obe z Austrálie zo šialených nadprodukcií a od mamutích a neosobných výrobcov. Technická záležitosť, vinný priemysel v konkrétnom poňatí, dobre zvládnuté, ale bez ducha, bez môjho obľúbeného snobského terroir, bez možnosti spoznať ako, kde a kto…

aussie1

Voči Austrálii mám celkovo vinné predsudky. Všetko čo som doteraz pil bola veľkokapacitná (občas dobre urobená) nuda. Nič nevystupovalo a ani nič podstatné nevadilo, len niečo veľmi chýbalo….Podobne dopadli aj tieto dve vínka. Nebolo príliš čo čuchať a láskyplne pozorovať. Bolo to len 12% alkoholu a kde tu nejaká nesmelo vykukujúca vôňa. Kandidát z Jacobs Creek bol však vcelku pitný. I keď riedky a fakticky bez tela, ale občas sa tam dalo niečo nájsť. Vanilka, zrelejšie broskyne, i troška kyselinky, ale všetko akési zastreté a nejasné,  pripravené na nevinné návštevy, ktorým tento druh nenáročného pitia môže vyhovovať a pravdepodobne aj chutiť.  Druhá fľaša z Bellevue Hill od výrobcu, ktorý sa skrýva niekde v šialenej spleti austrálskych značiek, bola viac perlivá a ešte viac vodovejšia než konkurent. Na druhý deň vínko trošku získalo, ale aj tak sa nezbavilo svojej známky “ideálny kandidát na varenie”…

Čo si myslíte o austrálskych vínach?

Máte nejaký dobrý tip, alebo je to skutočne väčšinou supermarketová nuda?

Read Full Post »

To musí byť nejaký maorský pokrik, pomyslel som si. Alebo je to ranné zavíjanie toho debilného vtáka, čo nám posedáva na strome a zobúdza nás dobré dve hodiny skôr…Je to vták, novozélandský a vyhynutý.  Údajne je to jediný operenec, ktorého “mužský” a “ženský” zobák má rozdielny tvar a veľkosť. O pár cicavcoch by som vedel tiež…


gewzt_2007Otočil som screw cup uzáverom (mám ho radšej ako umelohmotný korok, ktorý považujem stále za nejakú formu utajenej urážky) a dostal som aromatickú facku par excellence. Úsmev v pohľade, šťastie a spokojnosť. Intenzívna tramínová a korenistá vôňa. Čo ja viem čo. Aj klinčeky aj biele korenie boli. Intenzívna prezretá hruška, lyči, kde tu jemný pomaranč, madarinka (takže nie v Rieslingu K.) , vanilka, u K. aj kvety, lupienky ruží….u mňa o chvíľu tiež, keď som sa dozvedel čo hľadať.  Čuchanie ako z rozprávky. Farba menej intenzívna. Alebo nie taká zlatistá/slámová ako ukazuje Gary vo svojej wine tv show . Veľké alkoholové mosty.  V chuti silne korenisté, chvíľami až ostré. Pri otepľovaní  v kombinácii s obrovským alkoholom (14,5%) niekedy trochu rušiace. V ústach najprv výrazne sladkastý pocit, ktorý však v momente mizne a máte zážitok z totálne suchého vínka (len 1,4g/l !!!). Neviem to popísať…možno ako by Vám niekto dal do úst lyžičku hruškového džemu, ktorú však vzápätí vybral a vymenil za vyluhovanú zmes korenia. Vskutku zaujímavé a nutné ďalších prechutnaní 🙂

Na druhý deň bolo vínko stále v kondícii s intenzívnou a možno ešte dôraznejšou vôňou. Také až parfémované, ale nie nepríjemne ako trebárs Chardonnay z Kalifornie od Wente…brrr. Korenie akoby  lepšie zakomponované (možno mu pomohol vzduch).  Kyselinka príjemná, nie rušivá (3,3g/l). Dochuť stredne dlhá. Časť vína údajne kvasila spontánne bez riadenia a čistých kultúr, čo oceňujem. Pojem časť je však veľmi široký.  Tretina vína bola podľa web stránky barikovaná.

Víno by som smeroval skôr na mužov, možno by sa hodilo k nejakej indickej člapkanine, ale tá by asi bez problémov prevalcovala všetko korenie. No neviem. K. vadil prílišný alkohol a tá korenistosť. Mna to skôr objavne zaujalo. Keby som mohol, asi by som ho neprekvasil až na 14,5%, ale ponechal by som radšej trošku viac cukrov, ale možno ani nie. V každom prípade som rád, že nebodujem, neviem ako by som sa z toho vysomáril…

Bežte do fríšopu, inak ten Gewurztraminer, 2007 Huia… vykúpim sám !

Read Full Post »

riesling

Už som to nevydržal. Akútna potreba nejakej blízkej vinnej Európy ma priviedla k Rizlingu. Na výber som mal “až” dva, ale siahol som radšej po lacnejšej alternatíve, aby som náhodou nebol dvojnásobne sklamaný. (Qualitätswein Rheinhessen Classic) z roku 2006 od Deinharda v bielej fľaši bordó s krátkym umelým korkom (brrr…). Deinhard bolo niekedy rodinné vinárstvo, ale potom ich kúpil nejaký mamutí podnik čo produkuje najmä sekty. Farba vyzerala nazretejšia so slabými bublinkami (sa im tam dostalo trochu sektu 🙂 a jemnými alkoholovými mostami. Na jazyku výraznejšie mladistvé perlenie. V dosť uzavretej vôni pozorovateľná broskyňka, jemnučká lipa a v dialke aj petrolej. Neskôr podľa K. ešte akési biele kvety, grep, zelené jablko. Chuť bežná, suchá so sviežou a výraznejšou kyselinkou, ktorá nevadila. Obyčajné pitie z kategórie pitný-nepitný. Pitný. Na záhradnú grilovačku kde sa nikto na nič nehrá a treba nejaké alkoholické osvieženie sa však dá zadovážiť vínko rovnakých kvalít, ale za polovičnú cenu…napríklad už spomínaný Cote-de-Rhône.

Read Full Post »

Posedávali sme v kruhu, oslavovali a nezamýšľali sa. Bolo to jedno z vínovaní, ktoré sú v počte získaných korkov veľmi štedré, ale o víne si nezapamätáte nič konkrétne. Je len jeden podstatný údaj, ktorý sa zameriava na jedinečnú hodnotu – pitné vs. nepitné. Bolo pitné a navyše s vysokým prívlastkom bezbolestne. Sauvignon Blanc, Vin de pays d´Oc (južné FR) od Bartona s Gustierom. To je všetko.

wine-glassespreview

Vláda nám minulý týždeň s pripomienkami schválila nový vinársky zákon. Uvidíme ako sa k nemu postavia reprezentatni národa. Za pozornosť stojí najmä nová kategorizácia/označenie našich vín, ktorá na moju radosť zohľadňuje okrem cukru aj pôvod zrodu vína:

víno bez zemepisného označenia

víno s chráneným zemepisným označením, ktoré sa vyrába výlučne z hrozna dopestovaného na vinohradníckych plochách SR a maximálny hektárový výnos je obrovských 20 ton, pričom sa názov regiónu a názov menšej zemepisnej jednotky ako región sa nesmie uvádzať

víno s chráneným označením pôvodu, ktoré sa taktiež vyrába výlučne z hrozna dopestovaného na vinohradnických plochách SR a zber hrozna, výroba vína ako aj jeho fľašovanie sa uskutočnili v tej istej alebo bezprostredne susediacej zemepisnej jednotke. Hrozno musí mať cukornatosť najmenej 16°NM a najvyšší hektárový výnos nesmie prekročiť 18 ton/ha. V označení vína možno uvádzať názov menšej zemepisnej jednotky (ja by som sa prikáňal skôr k povinnosti uvádzať nielen oblasť, rajón a obec, ale aj vinohradnícky hon). V označení sa môžu uvádzať aj tradičné výrazy ako „akostné víno“, „akostné víno s prívlastkom“ a podobne. Navyše podľa návrhu aj slovenská apelácia podobná AOC vo Francúzsku, DOC, DOCG v Taliansku alebo DAC v Rakúsku. Prijíma sa totiž označenie „Districtus Slovakia Controllatus“ alebo skratka „D.S.C.“.

Ako to celé nakoniec dopadne som zvedavý aj ja. Ako to bude fungovať a čo vlastne so sebou zmeny (okrem zdraženia) prinesú uvidíme v krátkej budúcnosti. Jednoznačne sa však môžeme tešiť na autentickejšie vína a postupné, ale správne vykročenie smerom k výnimočnosti terroir. Žeby sme sa konečne dočkali DSC Limbach so silvánskym zeleným?

čo vy na to?

Read Full Post »

Cez víkend sme si otvorili ďalšie talianske červené, na ktoré som sa dosť tešil. Už som ho raz ochutnal a pripadalo mi to ako veľmi príjemné popíjanie. Opätovne sa však potvrdilo, že na každé víno je potrebná tá správna nálada a rozpoloženie, a že väčšinou stále chutí inak. Mne sa páčilo aj tentokrát, ale K. sa priklonila na stranu predchádzajúceho Chianti. Vadila jej tam animalita, ktorú mam ja zasa veľmi rád…Castello Monaci má veľmi pekný web, kde sa dozviete plno potrebných i množstvo milých “nadinformácii”.  Vinárstvo sa nachádza v opätku talianskej čižmy v okolí mesta Lecce. Zaradené je ako IGT Salento (Indicazione Geografica Tipica), niečo ako francúzske Vine de pays…čiže zemské/regionálne víno bez striktných požiadaviek talianského DOC a DOCG zaradenia. Vína IGT môžu príjemne prekvapiť a častokrát tomu tak aj je, najmä medzi toskánskymi IGT vínami.

piluna

Piluna 2006 je červenej “ľahšej” farby z odrody Primitivo (100%), čo je vlastne taliansky názov pre Zinfandel. Vo vôni čierny rybíz, postupne aj intenzívne lesné jahody, čučoriedky, vyzreté hrozno, mach, akési lesné hríby a nejaké animálne tóny, koža?, jemné korenie. Všetko však pre mňa veľmi príjemné. Malo to akoby tóny pinotu (tá animalita). Vôňa však stredne intenzívna (asi kvôli podchladeniu). Čuchalo sa to dlho so záujmom, náznaky dubu (vanilka) som však nenašiel, čo mi vôbec neprekáža. V chuti čučoriedkový džem bez sladkosti, likérované višne, triesloviny vcelku intenzívne, ale v porovnaní s predošlým Chianti hladšie (K. nesúhlasí). Kyselinka (5,7g/l) príjemne v rovnováhe s cukrami (4g/l), čiže žiadna presladená nuda. Kvôli trieslovinám ho však treba trošku podchladiť, potom sa to pije ľahšie. Dochuť stredne dlhá. Alkohol na hranici prijateľnosti (pre mňa) 13,5%. Časť vína 6 mesiacov vyzrievala vo francúzskom bariku a zvyšok v nereze. Bezcukornatý extrakt 31 g/l bol cítiť v nádhernej plnosti  vínka.  Jednoducho opakovateľné pitie…

Read Full Post »

V súvislosti s obmedzovaním vínnej ponuky v našom fríšope som pristúpil k nevyhnutnému kroku, ktorému som sa dlhodobo systematicky vyhýbal. Vstúpil som do sveta talianskych vín. Niežeby som ich nikdy predtým nepil, ale väčšinou išlo o bezmyšlienkovitý nákup “podľa adjustáže” . Pri talianskych vínach ma obchádzal nejaký nejasný ostych a v našich ázijských podmienkach aj vyššia cena. Jednoducho som vínam z Talianska nerozumel a apelačný systém mi prichádzal kvôli výrazom ako “supertoskánske” komplikovanejší než francúzsky. Odrody Sangiovese, Nebbiolo a výrazy Barolo, Brunnelo, Montepulciano mi nič nehovorili. Pustil som sa teda objavovať Taliansko… Po pár neúspešných pokusoch (väčšinou nepríliš zaujímavé priemyselné pitie) som ochutnal základné Chianti. V prvom rade (pre tých, ktorý to len tušia)…Chianti nie je odroda, ale oblasť. Taliansky apelačný systém funguje podobne ako vo Francúzku, takže keď budete piť nejaké lepšie vínko na etikete odrodu nenájdete.  Bude tam vždy len názov oblasti, dediny, miesta kde sa vinič zrodil a kde víno vzniklo. Až následným ochutnávaním a štúdiom prídete na to, čo vlastne pijete a zistíte, ktoré víno je pre danú oblasť charakteristické. Je však otázne, či je dôležité všetky informácie vedieť a či nestačí povedať…mám rád chianti alebo chablis…a ďalej sa nezamýšľať. No uvidíme, sám bojujem s tým či mi viac vyhovuje francúzsko-taliansky systém apelácii alebo náš nemecko-stredoeurópsky systém odrodovej cukornatosti. Už aj u nás sa chystajú určité zmeny, ale o tom až niekedy nabudúce. ..Takže Chianti čiže Toskánsko. Dominantná odroda Sangiovese (ojedinele sa pestuje ešte  v Argentíne a Kalifornii). Pri výrobe Chianti musí byť Sangiovese zastúpená minimálne 80%, pri Vino Nobile de Montepulciano min. 70%, v prípade Brunnelo di Montalcino celých 100%.

692px-sangiovese_close_up_crop

Sangiovese má prirodzene vyššiu kyselinku, mierne až vyššie taníny a jemnejšiu farbu. V prípade vyššieho obsahu Cabernetu v kupáži sa charakteristické črty Sangiovese strácajú a prevládajú cabernetové tóny ako čierny rybíz,  černice, slivky.  Sangiovese by malo byť charakterizované fialkami, čerešnou a možno i náznakom čaja. Odroda má veľký potenciál k vyzrievaniu, pričom pri Brunello di Montalcino môžeme hovoriť aj o 20+ rokoch.  Akosi som sa nechal uniesť odrodou, späť k Chianti…  Základné by malo byť vypité v priebehu 3-4 rokov. Riserva v priebehu 15+ rokov. Chianti sa zvykne popíjať väčšinou k jedlu…údajne. Poznáme tradičný a moderný štýl. Tradičný si viac zakladá na Sangiovese a ostatných autochtónnych odrodách a je “horšie” piteľný, moderný štýl má väčšie prímesy medzinárodných odrôd ako cabernet a merlot, pričom by mal byť “piteľnejší”.  Zjednodušene môžeme Chianti rozdeliť na základ – normal (9ton/ha, 4kg/ker, min. alkohol 11,5%, vyzrievanie 3mes.), Classico (7,5ton/ha, 3kg/ker, min. alkohol 12%, vyzrievanie 10 mes.), pričom Classico je z najlepších polôh v rámci Chianti, ktoré sú vyššie položené. Treťou z desiatich legislatívne podchytených podôb Chianti je Superiore (min. 75% Sangiovese, 7,5ton/ha,  2,2kg/ker, min. alkohol 12%, vyzrievanie 9 mes.). Medzi najlepšie Chianti patrí Riserva Classico (s povinným viac ako trojročným vyzrievaním).

780px-sottozone_chianti

Ešte jedna zvláštnosť. Chianti až do roku 1970 obsahovalo aj 15% bielej Malvasie. Neskôr bol podiel bielej odrody v kupáži redukovaný a od roku 1995 môže Chianti obsahovať aj 100% Sangiovese, resp. ako som uviedol vyššie min. 80%.

No a teraz konečne k mojim postrehom z nedávneho Chianti Fontella 2007 DOCG. 13% alkoholu.

chianti

Pripadalo mi jednoduchšie, povedal by som tak supermarketovo nevýrazné a jednoduché pitie. Slabšia farba. Nie ako nabušené syrahy a cabernety, taký skôr vodovejší a riedky charakter aký mi na červených vínach chutí. Keďže vína pijem spravidla len tak a nie vyslovene k jedlu, vyhýbam sa likvidačným schopnostiam  ťažkých červených vín.  Fontella mala vo vôni náznaky čerešne, možno černice, avšak žiaden príval ovocnosti sa nekonal. Nevýraznú vôňu doplnila nevýrazna chuť s mierne výraznejšou trieslovinou…čo je pre Chianti charaketristické a bola dopĺňaná jemným koreneným záverom. Taký pohodový, ale príliš nevýrazný vstup do tajov Chianti. Teším sa už na nejaké Classico alebo Riservu…

p.s. fotky sú prevzaté z wikipédie a anglických on-line obchodov

Read Full Post »