Naša ružová budúcnosť vyzerá pekne vychladene až podchladene, voňavo, jahôdkovo, sirupčekovo, celkovo jemne, bezstarostne a málo alkoholicky. Naša ružová budúcnosť vyzerá jednoducho a letne. A keďže sa postupne začíname tváriť (a všelikto nás o tom za naše peniaze presviedča) akoby sme sa teplotne posunuli hlboko na juh, tak si dáme ružové s niečim, čo k tomu na juhu patrí. Provensálske Tapenade.
Nápad to nebol môj. Toto vinné párovanie s jedlom som odkukal od skvelého vinného blogera, ktorého stránka mi učarovala a vo vinných názoroch mi hovorí z duše. V lete sa v Provensálsku popíja hojne ružové a zajedá sa k tomu miestna špecialita Tapenade, ktorú som nedávno vyskúšal a spolu s K. sme sa dlho rozplývali… Recept je jednoduchý a navyše existujú tisícky rôznych obmien. Použijete mažiar alebo mixér alebo čokoľvek a rozomeliete/rozdupete/rozsekáte/rozondíte…230gr olív (na farbe nezáleží ale bez kôstky) :), pridáte tri veľké lyžice kapár, 6 ančovičiek a 2 strúčiky cesnaku (nemusíte), dolejete troškou citrónového koncentrátu alebo vytlačíte jeden menší citrónik. Na záver pridáte panenský oliváč. Keď to bude mať správnu rozotieraciu konzistenciu 🙂 tak máte Tapenade. Natrete na bagetu a zapíjate podchladeným ružovým. Pa-ra-da…
My sme si k tomu dali náš (už rodinný) ružový White Zinfandel z Kalifornie, ktorý sme už pili toľkokrát, že sa stal pre nás akýmsi meradlom alebo štandardom ružových vín. Chutí stále rovnako, jahodovo dobre a jeho sviežosť s 10,5% alkoholu už presvedčila množstvo našich priateľov. Ak by ste chceli vedieť o ružových vínach viac, kliknite na pekný web roseportal alebo si rovno vyberte ten správny mok cez českú hladinku.
Inak ružové sa väčšinou robí z červeného len sa musí rýýýchlo vylisovať, aby sa nám to príliš nezafarbilo 🙂
Pokračovanie veľmi príjemných domácich degustácií sme tentokrát dvojnásobne okorenili. Bodovanie a slepá ochutnávka. Funny zábava a utvrdenie si toho, že sa vyznáme a máme už čo to odpité. Potvrdili sme si zároveň nevyhnutnosť ďalšieho intenzívneho tréningu našich chuťových buniek, ktoré by bez “práce” predsa zakrpateli. Napriek tajnému ochutnávaniu sme správne uhádli farbu, odrodu a dokonca aj krajinu pôvodu všetkých štyroch saviňonov.
Zhodli sme sa nad víťazom i porazenými a náš bodový rozptyl môžeme pripísať skôr nováčikovskej roztopašnosti a nejasným pojmom ako “čistota vône “, než zásadnému rozdielu našich československých chutí. Zábavu s bodovaním si určite ešte zopakujeme, len by sme to mali zjednodušiť pre amatérske súťaže, keďže moderná stobodová stupnica aspoň mne príliš nevyhovovala. Možno by stačilo hodnotenie v štýle…super, dobré, bežné, pitné, nepitné. Čo vy na to?
Máme tu druhého zástupcu našej domácej top odrody. S vyzretým kúskom sme sa už pobavili. Tentokrát pollitrový Devín z Topoľčianok. Na úvod celkové hodnotenie… 
Inak zaujímavý je aj rozpor medzi tým, čo som pil a tým, čo je na 
Viňa Sol od obrovského španielskeho producenta, ktorý sa navyše rozšíril aj do Kalifornie, Čile a Číny. Zaujímalo by ma, čo z toho tí ľudia majú. Teda okrem biznisu. Pestovať víno na 2000 ha po celom svete? Myslíte si, že niekoho môže baviť produkcia neuveriteľnej škály odrôd a smerov spracovania? Miguel Torres by určite zahanbil aj nášho Matyšáka 🙂 Ja však skôr preferujem malé rodinné firmy s tradíciou, láskou, vzťahom k pôde a vinici a nie alkoholické továrne. Vínko je to však v pohode. Vyrobené z tradičnej španielskej odrody Parellada, ktorú som doteraz nepoznal. Obrovská regionálna apelácia DO Katalánsko. Viňa Sol 2007 s enviromentálne pozitívnou nálepkou je svieže ovocné vínko. Jednoduché, ale šťavnaté s peknou kyselinkou a náznakmi zeleného jabĺčka, možno i ananásu a troškou nejakého korenia. Vínko jemne perlilo, po čase sa to však stratilo a celkovo degradovalo. Prišlo o tú jemnú vôňu a dokonca o živosť. Dochuť kratšia, telo nevýrazné. Celkovo vhodné predovšetkým na aktívne popíjanie. Takže otvoriť k jedlu a vypiť. Rýchloooooo…..
Beaujolais. Čakám na neho vždy koncom novembra. Teším sa na marketingový vinný výmysel z ríše snov. Stojím v zástupoch miliónov, čo ochutnávajú najjednoduchšie červené. Ani v bielom by nepatrilo k šlágrom. A tak láskam pohodu a nenáročnosť. Rozmýšľam, ako vie niekto parádne predať podpriemer. Treba sa vážne učiť. A mali by sme začať tým, že slovenské vinobranie bude skutočne o víne a nie o vystrelení si ruže z krivej vzduchovky a pití kvasníc s názvom burčiak. O tom však až na jeseň. Teraz k mojej víkendovej pohode. Beaujolias. Základná apelácia je celé Beaujolais…z toho sa za pár dní robí to novembrové Nouveau. Potom nasleduje Villages zo severu oblasti. Les Montevrantis 2007 som popíjal ja. No a najlepšie Beaujolias Cru je z 10 dedín. Cru sa však nesmie zúčastňovať toho novembrového pokusu a popíja sa v priebehu niekoľkých rokov. Všetko božolé je z odrody Gamay. U nás by túto úlohu mohol zastať trebárs taký Modrý Portugal. Je to (a to moje skutočne bolo) veľmi pohodové červené pitie. Síce fakticky bez tela, bez kyselinky a navyše ešte aj bez trieslovín. Ale vážne mňam. Tak nejako si totiž predstavujem každodenné červené. To čo si podchladené nalejem trebárs do keramického pohára a bez privonania a sledovania farby to v letný deň vypijem ku všetkému. U tej mojej vzorky bolo vo vôni nejaké ovocie, jahôdky, čerešne a potom kupa nerozumnej radosti. Alkohol skrytý pod, ale pod čím? Riedke, s krátkou dochuťou a predsa sa páči. Veľmi sa páči…a dobre sa pije…
Vínovanie... 