Feeds:
Články
Komentáre

Archive for apríl, 2009

Naša ružová budúcnosť vyzerá pekne vychladene až podchladene, voňavo, jahôdkovo, sirupčekovo, celkovo jemne, bezstarostne a málo alkoholicky. Naša ružová budúcnosť vyzerá jednoducho a letne. A keďže sa postupne začíname tváriť  (a všelikto nás o tom za naše peniaze presviedča) akoby sme sa teplotne posunuli hlboko na juh, tak si dáme ružové s niečim, čo k tomu na juhu patrí. Provensálske Tapenade.

tapenade1

Nápad to nebol môj. Toto vinné párovanie s jedlom som odkukal od skvelého vinného blogera, ktorého stránka mi učarovala a vo vinných názoroch mi hovorí z duše. V lete sa v Provensálsku popíja hojne ružové a zajedá sa k tomu miestna špecialita Tapenade, ktorú som nedávno vyskúšal a spolu s K. sme sa dlho rozplývali… Recept je jednoduchý a navyše existujú tisícky rôznych obmien. Použijete mažiar alebo mixér alebo čokoľvek a rozomeliete/rozdupete/rozsekáte/rozondíte…230gr olív (na farbe nezáleží ale bez kôstky) :), pridáte tri veľké lyžice kapár, 6 ančovičiek a 2 strúčiky cesnaku (nemusíte), dolejete troškou citrónového koncentrátu alebo vytlačíte jeden menší citrónik. Na záver pridáte panenský oliváč. Keď to bude mať správnu rozotieraciu konzistenciu 🙂 tak máte Tapenade. Natrete na bagetu a zapíjate podchladeným ružovým. Pa-ra-da…

My sme si k tomu dali náš (už rodinný) ružový White Zinfandel z Kalifornie, ktorý sme už pili toľkokrát, že sa stal pre nás akýmsi meradlom alebo štandardom ružových vín. Chutí stále rovnako, jahodovo dobre a jeho sviežosť s 10,5% alkoholu už presvedčila množstvo našich priateľov. Ak by ste chceli vedieť o ružových vínach viac, kliknite na pekný web roseportal alebo si rovno vyberte ten správny mok cez českú hladinku.

Inak ružové sa väčšinou robí z červeného len sa musí rýýýchlo vylisovať, aby sa nám to príliš nezafarbilo 🙂


Read Full Post »

blindPokračovanie veľmi príjemných domácich degustácií sme tentokrát dvojnásobne okorenili. Bodovanie a slepá ochutnávka. Funny zábava a utvrdenie si toho, že sa vyznáme a máme už čo to odpité.  Potvrdili sme si zároveň nevyhnutnosť ďalšieho intenzívneho tréningu našich chuťových buniek, ktoré by bez “práce” predsa zakrpateli.  Napriek tajnému ochutnávaniu sme správne uhádli farbu, odrodu a dokonca aj krajinu pôvodu všetkých štyroch saviňonov.

bodovanieZhodli sme sa nad víťazom i porazenými a náš bodový rozptyl môžeme pripísať skôr nováčikovskej roztopašnosti a nejasným pojmom ako “čistota vône “, než zásadnému rozdielu našich československých chutí. Zábavu s bodovaním si určite ešte zopakujeme, len by sme to mali zjednodušiť pre amatérske súťaže, keďže moderná stobodová stupnica  aspoň mne príliš nevyhovovala. Možno by stačilo hodnotenie v štýle…super, dobré, bežné, pitné, nepitné. Čo vy na to?

No a k výsledkom. Zvíťazila nostalgická európska kyselkavosť nad voňavou nabúchanosťou Nového sveta. Pouilly Fumé 2007 od Henri Bourgeoisa. Francúzska Loire. Saviňom ako lusk zo starého viniča. Kyselina povzbudzujúca, víno harmonické a svieže. Avizovaný strelný prach sme však necítili. Ako vlastne voní? Priemerná známka nám vyšla 86 (ja som dal 90!).  Druhý/tretí skončil môj favorit, 84 bodový saviňon z Villa Marie na Novom Zelánde, ktorý som už podrobnejšie rozoberal. Snáď len pripomeniem tie egreše a sviežosť. Tretí/druhý bol veľmi príjemný Sauvignon z Anakeny 2007 (84 bodov). Musím to teda ešte v tichosti prechutnať a zosmoliť nejakú podrobnejšiu správičku. Pamätám si, že sme vysoko ocenili najmä harmonickú chuť a vôňu a páčilo sa nám tam ríbezlové lístie. Posledný skončil nevýrazný i keď drahší kalifornský zástupca od Kendal a Jacskon 2007. Už si ani príliš nepamätám, ale vôňa bola myslím zastretá a celkový dojem príliš vodový a málo harmonický v porovnaní s konkurenciou. Pokiaľ je pravda čo píšu na webe o predošlom ročníku, tak tam v Kalifornii pridávajú aj Semillion (5%) v smiešnej snahe urobiť z neho čosi viac podobné bielym vínam z Bordó.  Na moje počudovanie sa úspešne prezentovala aj zavínovacia vzorka môjho obľúbeného bežného Viňa Sol. Podávala sa prvá a zároveň aj ako posledná…alebo predposledná?…a zožala zaslúženú slávu vyčerpaných degustátorov 🙂savinovanie

Vyskúšajte domáce degustácie priatelia…ženy Vám na rozdiel od obyčajnej chlastačky výjdu v ústrety a ešte Vám dobrovoľne a s LÁSKOU pripravia niečo chutné pod zub 🙂

Read Full Post »

devin2Máme tu druhého zástupcu našej domácej top odrody. S vyzretým kúskom sme sa už pobavili. Tentokrát pollitrový Devín z Topoľčianok. Na úvod celkové hodnotenie… Ročník 2003 z Karpatskej perly bol lepší, oveľa lepší. Určite to bolo vekom, som však presvedčený, že do celkového vnemu prehovorili aj úplne iné premenné. Vedia to v Perle robiť lepšie? Alebo je Suchý vrch pri Šenkviciach naša devínové Grand Cru poloha?

Víno je mierne iskrivé, farba jemne bledožltá. Vôňa na môj vkus dosť zakrytá a nepomohlo ani dlhodobé “dýchanie”. U Devína mám rád výraznejšiu vôňu, ale niekomu to môže vyhovovať.  Dominovalo skôr biele korenie, jemný (vodový) tramín a agátový medík. Možno nejaké kvietky (ruža), ovocie nie. V chuti kvetinové arómy, jemný medík, kyselina napriek (5,8 g/l) nie príliš výrazná, zvyškový cukor (11g/l) dobre zakomponovaný a fakticky nečitateľný. Alkohol veľmi príjemných 12%, i keď podľa mostov na pohári by som hádal viac. Celkovo bol prejav akýsi zahanbený. Potvrdilo sa mi to pri všetkých fľašiach. Toto bola posledná z celkových troch…devin3Inak zaujímavý je aj rozpor medzi tým, čo som pil a tým, čo je na stránke výrobcu. Kým ja som čuchal devín z Dolného Ohaja (hon Vinica) Topoľčianky zarputilo informujú len o devíne z Veľkého Zálužia (hon Kezidomby). Takže dve rozdielne vína. Už chápem prečo v tom mojom nebol ten nádherný kvetinový buket s vyzretým hrozienkom a medovým chvostíkom 🙂

Na jednom posedení mi dali ochutnať naslepo víno. Poznal som farbu 🙂 a uhádol som aj vek. Pri odrode a oblasti som však “zlyhal”. Miesto Chardonnay som hádal Sauvignon a miesto Austrálie Európu. To víno som pritom už pil a predsa som ho nespoznal. Bola to tá známa nevýrazná australská nuda, ktorá vonia ako hocičo…takže úplný trapas to nebol…

Read Full Post »

Posedávate doma. Zrazu Vás niekto zavolá na nečakanú grilovačku. Bežíte do vínového “kútika” a obzeráte, čo by ste so sebou priniesli. Samozrejme vynechávate skvosty i otravnú nijakosť, ktorá tam ostala od poslednej nevinnej návštevy. Beriete spoľahlivé a príjemné pitie. Niečo s peknou kyselinkou na zapitie grilovaného čohosi. Beriete biele, ktoré sa ku steakom síce nehodí, ale úprimne, kto dnes už tie steaky asi tak griluje, že? K rybke, kurčacím prsiam a syrčekom je to super párovanie…ide sa na to…

vinasolViňa Sol od obrovského španielskeho producenta, ktorý sa navyše rozšíril aj do Kalifornie, Čile a Číny. Zaujímalo by ma, čo z toho tí ľudia majú. Teda okrem biznisu. Pestovať víno na 2000 ha po celom svete? Myslíte si, že niekoho môže baviť produkcia neuveriteľnej škály odrôd a smerov spracovania? Miguel Torres by určite zahanbil aj nášho Matyšáka 🙂 Ja však skôr preferujem malé rodinné firmy s tradíciou, láskou, vzťahom k pôde a vinici a nie alkoholické továrne. Vínko je to však v pohode. Vyrobené z tradičnej španielskej odrody Parellada, ktorú som doteraz nepoznal. Obrovská regionálna apelácia DO Katalánsko. Viňa Sol 2007 s enviromentálne pozitívnou nálepkou je svieže ovocné vínko. Jednoduché, ale šťavnaté s peknou kyselinkou a náznakmi zeleného jabĺčka, možno i ananásu a troškou nejakého korenia. Vínko jemne perlilo, po čase sa to však stratilo a celkovo degradovalo. Prišlo o tú jemnú vôňu a dokonca o živosť. Dochuť kratšia, telo nevýrazné. Celkovo vhodné predovšetkým na aktívne popíjanie. Takže otvoriť k jedlu a vypiť. Rýchloooooo…..


Read Full Post »

bozoleBeaujolais. Čakám na neho vždy koncom novembra. Teším sa na marketingový vinný výmysel z ríše snov. Stojím v zástupoch miliónov, čo ochutnávajú najjednoduchšie červené. Ani v bielom by nepatrilo k šlágrom. A tak láskam pohodu a nenáročnosť. Rozmýšľam, ako vie niekto parádne predať podpriemer. Treba sa vážne učiť. A mali by sme začať tým, že slovenské vinobranie bude skutočne o víne a nie o vystrelení si ruže z krivej vzduchovky a pití kvasníc s názvom burčiak. O tom však až na jeseň. Teraz k mojej víkendovej pohode. Beaujolias. Základná apelácia je celé Beaujolais…z toho sa za pár dní robí to novembrové Nouveau. Potom nasleduje Villages zo severu oblasti. Les Montevrantis 2007 som popíjal ja. No a najlepšie Beaujolias Cru je z 10 dedín. Cru sa však nesmie zúčastňovať toho novembrového pokusu a popíja sa v priebehu niekoľkých rokov. Všetko božolé je z odrody Gamay. U nás by túto úlohu mohol zastať trebárs taký Modrý Portugal. Je to (a to moje skutočne bolo) veľmi pohodové červené pitie. Síce fakticky bez tela, bez kyselinky a navyše ešte aj bez trieslovín. Ale vážne mňam. Tak nejako si totiž predstavujem každodenné červené. To čo si podchladené nalejem trebárs do keramického pohára a bez privonania a sledovania farby to v letný deň vypijem ku všetkému. U tej mojej vzorky bolo vo vôni nejaké ovocie, jahôdky, čerešne a potom kupa nerozumnej radosti. Alkohol skrytý pod, ale pod čím? Riedke, s krátkou dochuťou a predsa sa páči. Veľmi sa páči…a dobre sa pije…

V novembri sa uvidíme na nejakej božolé párty?

Read Full Post »

koniec…alebo začiatok

Končím…

Asi som definitívne dopil. Víno mi nerobí dobre. Teda to, ktoré obsahuje sulfáty, čiže síru čiže SO4. Teda fakticky všetky bežne dostupné vína. Výnimku tvoria len obmedzené bioprodukcie z Francúzska a Nemecka. Určite sa nájdu aj inde, ale v bežnom predaji asi nie. Neviete o nejakých slovenských/českých/rakúskych alebo vlastne hocijakých dostupných nesírených vínach?

42-17665672

Nechce sa mi to nejako hlbšie rozoberať, ale túto “nepríjemnosť” a negatívne prijímanie síričitanov spôsobuje choroba klasifikovaná podľa ICD (International Statistical Classification of Diseases and Related Health Problems) pod kódom 090401.

Takže zajtrajšia “Grand Blind Sauvignon Trophy” bude skromnejšia a možno aj posledná sulphate open…

Read Full Post »