Feeds:
Články
Komentáre

Archive for máj, 2009

imagesNemyslel som, že tomu raz prepadnem. Najprv som to sledoval len z diaľky a usmieval som sa. Potom som nazrel hlbšie pod pokrievku a zisťujem, že tento vínový pretek má niečo do seba. Najmä ak si na jeho konci otvoríte skvelé  bordeaux za cenu priemerne dobrého slovenského vína. Teraz samozrejme nehovorím o najšpičkovejších mokoch, ktoré ohromujú svet, ale o rozumnom (pre mňa) pomere výkon a cena, ktorý sa dá s prispením dobrých rád našťastie ešte nájsť. Firiem, ktoré sa danej akcie zúčastňujú je viacero. Ja som vsadil na vtipnosť, zábavu, ochotu a dostupnosť a výsledkom je niekoľko fľaší skvelého bieleho Sauternes z roku 2007, ktorý vydrží niekoľko desaťročí. Mám totiž dôvod popíjať ročník 2007 ešte dlho, však viete. Pri 2008 som však vsadil na rýchlejšie pitie bez potreby zostarnúť spolu s vínom. Z obrovskej studnice Bordeaux Superiore som vybral Chateau Croix Mouton, Chateau Le Conseiller, Bernadotte alebo de Fobel z Pomerolu. Verím, že dokážu aj mne svoju popularitu a ohromia ma chuťou ako tých, ktorí ich testovali ešte zo sudu. Sám som zvedavý ako to dopadne, keď vlastne kupujem niečo, čo má v budúcnosti vyzerať inak ako v čase kúpy. Navyše ak o tom, ako to má vyzerať sa dozvedám len z netu. Záhada, nie? Do fľaší pôjdu na budúci rok a je len dúfam, že mi tie vínka (väčšinou zhruba za 200-300 českých korún) pekne niekde v zámku v Bordó dozrejú. Hra teda pokračuje a ja si postupne uvedomujem, že nepoznám horšie investované peniaze ako nákup niečoho chutného, na čo treba dlhoooo čakať 🙂EnPrimeur

Inak Bordeaux. Sláva, lesk a úpadok zároveň. 800 miliónov fľaší ročne, ale len 5% z nich zo špičkových chateau. Zvyšok väčšinou v úpadku a vo vlastníctve rôznych hypotekárnych bánk. Ako napísal H. Johnson…už neexistuje trh pre lacné bordó…tak trpezlivosť priatelia…

Read Full Post »

Určite sa Vám to tiež stáva, neverím, že nie. Pijete rovnaké víno, ale chutí zrazu inak. Teraz odmyslím jedinečnosť každej fľaše. Skôr sa mi vynára atmosféra. Potvrdilo sa mi to pri príjemnom vínku Viňa Sol od mamutieho podniku Miguel Torres. Mnohokrát obyčajné pitie sa zrazu, v príjemnom prostredí a v pohodovej atmosfére, zmenilo na niečo viac. Voňalo intenzívnejšie a krajšie, chutilo mohutnejšie a po jednoduchosti nebolo ani zmienky. Krásny dospelý mok to bol. Vôňa tropického ovocia a hrušiek, chuť výrazná, kyselinka živá avšak zakomponovaná a celé to bolo omnoho harmonickejšie ako pri popíjaní počas grilovačky. Rovnaký zážitok mám z trikrát ochutnaného “Médocu” z Nového Zélandu. Dvakrát nič moc. Prvýkrát narýchlo, druhý ešte rýchlešie a bez pohody. Navyše sa popíjalo v kombinácii s nabušeným Carmenere z Čile. Tretíkrát ma pri sviečkach s K. posadilo na zadok a ukázalo celú svoju krásu. Myslím, že pomohlo aj predýchanie, ale to víno je samo o sebe skvelé a netrvdím to len ja, ale aj moje obľúbené vinné publikácie. Napríklad aj taký p. Johnson vo svojej ročenke. Takže kupáž Kabernet 65% a Merlot 35%, čiže zhruba niečo ako Bordeaux ľavý breh, teda Médoc. Víno zrelo v barikových sudoch. Vo vôni sa naháňali tri základné arómy. Slivky, ríbezle a višne. Nastrúhaná tuha mi bohužiaľ unikla :). Asi najviac mi z toho voňala taká ta prezretá tmavá višna, mňam. Vínko bolo akurát pre mňa koncentrované, skvele vybalancované a harmonické s príjemnými už zakomponovanými tanínmi, živou a radostnou chuťou a jemnulilinkou kyselinkou (6g/l), ktorá osviežovala a posúvala víno z Nového sveta niekde práve do toho Médocu. Alkohol 13,5% je podľa mňa pri červenom akurátna hranica. Skvelé, dlhodobé popíjanie aj bez ničoho. Len tak ďalej Nový Zéland, z novosvetských vín mu fandím najviac.
picture 2

Read Full Post »

skúška blogovania cez email

Keďže mi wordpress záhadne doma nefunguje, skúsil som blogovať cez email.
A čuduj sa svete…funguje to. Takže záhada je dočasne nepodstatná.
Riešiť to budem neskôr, teraz na to skutočne nemám čas a ani náladu.
Teploty stúpajú a vínna chuť ustupuje. Nahradzuje ju občas nekomplikované pivo miestneho výrobcu.
Sem tam nejaký pohár ružového alebo nenáročného bieleho a stačí. Akosi si to neviem užiť…keď je vonku viac stupňov ako teplota tela.

Blíži sa však víkend tak sem určite niečo cez email zavesím 🙂

rubics cube for the lazy

Read Full Post »

Kúpil som si s podozrením vínko. Ja vlastne ani nechápem prečo to robím. Možno je to nejaká objavovateľská vášeň, možno len snaha cibriť svoje chuťové poháriky a možno len zvedavosť. To víno vyzeralo totiž od začiatku presne tak ako chutilo…konzumne. Nečakal som žiaden príbeh, žiaden terroir…len biely saviňon “odhocikadiaľ” urobený pre hocikoho z hocičoho, ale pekne pitný. A to sa potvrdilo. Konzum, marketing, uniformita. Do určitej miery paráda. Také nevinné víno pre absolútne najširší okruh konzumentov. Keď sa nad tým zamýšľam, z hľadiska ekonomiky to chápem. Dokážem si predstaviť pohnútky, ktoré k tomu vedú. Je to biznis ako každý iný. Ide o prachy a čím širšia bude cieľovka tým lepšie. Úprimne. Aj plno slovenských vín sa uberá rovnakým smerom. Umelé kvasinky, pekne prefiltrovať, zasíriť a predať v lákavom obale. Je jedno odkiaľ to hrozno je a či je to vôbec ešte hrozno. Ročník je tiež bezvýznamný. Tak čo… Pre mňa to však bola nuda. Víno je pre mňa niečo viac ako len nástroj na rozveselenie krviniek. Asi nie som masová cieľovka 🙂 i keď možno na mňa len fungujú iné marketingové ťahy a som ochotný si priplatiť za príbeh a terroir, ktorý nakoniec nemusí byť taktiež pravdivý. Kto vie. V každom prípade mi to víno nepovedalo nič. Vypilo sa a zabudlo sa. Napriek tomu mnohým z môjho okolia chutilo a zabávalo. Mňa rozveselil naopak web vinárstva.

Picture 21

Počuli ste už o víne, ktoré má vlastný podcast :)…? Ja teda nie. I keď nápad je to zaujímavý. Ten web je jednoducho “k sežráni”…pôvod hrozna “primarily” z oblasti ako pol Európy a hlavne tá nádherná Nutritional Info. 122 kalórii…uff…Najväčší “mág” vinných kritikov o tomto vinárstve napísal, že je to vinársky McDonald´s…

ste konzumenti alebo hľadáte niečo viac…?

Read Full Post »

IMG_0480Prehraboval som sa v sklade a s nedôverou som sa rozhodol pre desaťročný ´99 Pinot Blanc (Rulandské biele) z Topoľčianok. Obyčajná akostka to bola s výrazne žltou vyzretou farbou…A bola teda dosť zaujímavá. Keby mi to dali naslepo hádal by som vyzretý rizling. Plno jemného petroleja, maslové tóny, možno nejaký ten kvietok. V chuti spočiatku akási inšpiratívna starinka. Niečo čo nepoznám, trochu zvláštne, ale nie nepríjemné. Postupne sa však toto “negatívum” strácalo. Víno malo taktiež už oxidatívne tóny. Kyselina však bola v chuti výrazná, pripomínalo mi to trošku nie úplne zrelú ringlotu. Víno bolo podľa mňa živé v nejakom nejasne definovanom vývojovom stupni. Určite nie za zenitom, jednoducho niekde inde než v mladickej roztopašnosti. Inak dosť sa tejto téme venuje p.j. vo svojej obhajobe pri ochutnávke pinot noir a páči sa mi najmä príspevok č.3 v diskusii pod článkom. Takže si myslím, že táto obyčajná akostka môže hrdo niesť inak honosný a normatívne nijak nepodložený názov “archívne víno”, ktoré však v Topolčiankach zrejme myslia vážne a nie  len ako marketingový ťah. Na stránkach výrobcu sa uvádza fľašová zrelosť do 4 rokov, čo však tento Pinot hrdo prekonal avšak bez chlebovej kôrky a medového chvostíka :). Topolčianský pinot sa dobre držal aj dva-tri dni po otvorení a nestratil nič na svojej vyzretej kráse. Zaujímavá skúsenosť…IMG_0485

p.s. ospravedlňujem sa, že bez fotky…doplním neskôr…akosi nám hapruje wordpress, doma ho neotvorím vôbec 😦

ako ste si iste všimli fotky sú už doplnené…bohužial v zlej kvalite z telefónu…

Read Full Post »

Vďaka vinnej návšteve sa mi do rúk dostalo sladučké chardonnay. Nie som na slaďáky, ale vždy ich rád ochutnám a spoznávam dokedy mi zvyškový cukor nevadí a od akej úrovne je to pre mňa už nepiteľné. Pollitrová fľaša s vyčačkanou vignetou, ktorá okrem úplne základných informácií neposkytne nič. Je tam síce nejaký popis ako to má chutiť a uvedená fľašová zrelosť 2-4 roky, ale to je všetko. Navyše tie roky mi prídu akosi podhodnotené pre bobuľový výber. Napísal som preto mail do Mojmíroviec a musím pochváliť, že mi analytické hodnoty poslali obratom. Pôvod hrozna však ostal utajený. Nitrianska oblasť, Mojmírovce, nič bližšie.

chardone-bv-2006
No a k vínku, ktoré získalo striebro z výstavy v Prešove. Dlho sme ho s K. prevaľovali na jazyku a hľadali. Dlho sme si nevedeli spomenúť a rozoznať čo tam je. Nakoniec sme sa rodinne zhodli na prezretom ananáse vo vôni a chuti, ale neberte to ako jednoznačné. Na webe výrobcu to je údajne banán. Bol tam zároveň výrazný med (lesný), prezreté hrozienka, mierny dotyk sudu a nejaká marhuľa, možno aj niečo exotickejšie. Bobulák so zvyškovým  cukrom 66g/l (ufff…) mal výrazne zlatú farbu avšak prekvapujúco tam bolo stále cítiť jemné perlenie (napriek ročníku 2006). Víno bolo husté s extraktom 22,6g/l a prekvapujúco nízkym alkoholom 11,4%. Napriek tomu robilo fantastické mosty na pohári. V chuti bolo zaujímavé, to musím uznať.  Sladkosť ako tak znesiteľná, ale veľmi prehľušujúca všetko ostatné. Chýbala mi tam výraznejšia kyselinka (a to tam je jej 8,1g/l) a určitá harmónia. Kyslosť sa v prvom pláne objavila, chvíľu potešila, ale vzápätí okamžite ustúpila cukrovej mase. Dominancia cukru v závere prešla do jemnej horkosti. Pre mňa to celé bola dobrá skúsenosť, ale naháňať sa za ním nebudem. Inak darovanému koňovi sa  na zuby nepozerá, navyše ak stojí viac ako 10 €. Našej vinnej návšteve preto ešte raz touto cestou ďakujeme…

Ste na slaďáky alebo máte radšej sviežosť?

Read Full Post »

chablis1Na toto vínko som sa veľmi tešil. Preferujem biele minerálnejšie typy so živšou kyselinkou a očakával som, že Chalis (šabli) moje chuťové poháriky naplní dokonale. Nestalo sa tak. Neviem kde bola chyba. Možno nesprávny výrobca (opäť mamutí Bourisset) a možno som ho otvoril v nesprávny moment. Jednoducho pomer výkon/cena skončil nesprávne. Farba viac do žlta, než by som čakal. Vo vôni jemný oriešok, vanilka. Sud. Stredne dlhá dochuť, ale celkovo ťažšie biele pitie. Alkohol 13%. Víno akoby mierne bez tela a bez kyselinky. Skôr taký supermarketový sladkastý typ. Nič moc. Inak na nete sa o tomto produkte nedá fakticky nič nájsť, čo tiež svedčí o jeho “kvalitách”.

Poďme však k Chablis…Patrí do vinárskej oblasti Burgundsko, i keď je od Cote d´Or pekne na severe. V Chablis sa pestuje najmä biele víno. Pokiaľ nesie hrdý názov oblasti, tak je to na 100% len chardonnay. Rozdiely medzi jednotlivými vinármi sú fakticky len v spracovaní. Časť producentov používa dubové sudy (ale jemnejšie ako v ostatných častiach Burgundska) a dosahuje voňavejší (oriešok, vanilka) a krémovejší charakter vín. Druhá časť naopak preferuje minerálnejší a ostrejší charakter a sudy nepoužíva. Niektorí to zasa pekne kombinujú :). Apelačný systém v Chablis je jednoduchý. Delí sa na štyri základné kategórie. Najjednoduchší je Petit Chablis (veľké hektárové výnosy, horšie polohy), potom najväčší Chablis zahrňujúci celý región. Nasleduje Chablis Premier Cru  a najlepšie Chablis Grand Cru (len 7 vinohradov – 100 hektárov) všetko v okolí mesta Chablis. Všetky Grand Cru a niektoré najlepšie Premier Cru sú pestované na “Kimmeridgeanskej pôde/podloží”? a majú juhozápadnú expozíciu. Uff…Inak “šardonka” zo “Šabli” má podľa viacerých znalcov a expertov najčistejší prejav. Ak ju budete popíjať zistíte, ako v skutočnosti táto odroda chutí alebo má chutiť.

Chablis sa dobre páruje s morom a tak sme si s K. pochutili na našich “domácich” krevetách. Kombinácia to bola (napriek nedostatkom vína) skutočne kráľovská. Kúpite čerstvé vyčistené krevety:) Naložíte na aspoň jeden deň do primeraného množstva olivového oleja (trošku), bieleho vína (nemusí byť šabli), hojného množstva soli a cesnaku. Na druhý deň opražíte na prudkom ohni/grile/panvici. Pozor neprežeňte to, inak bude mäsíčko suché. My si k tomu dávame ešte omáčku z kyslej smotany, strúčika cesnaku, kečupu a thajskej ostro-sladkej omáčky. Vychádza nám z toho taký ten koktejl osem pokladov alebo ako sa to volá. Jáj zabudol som. Frcnite tam trošku koňaku, ak nemáte aj vodka je ok…len tam preboha nedávajte nič voňavé (slivku) 🙂

chablisakrevety

Dobrú chuť…

Read Full Post »