V príjemnej vinárni/vinnom obchode a v predinfarktovej atmosfére posledného kvalifikačného zápasu sa uskutočnila zaujímavá ochutnávka mojej top modrej odrody. Pinot Noir alebo ak chcete Rulandské modré, resp. Modrá burgunda sa podávala v 13 vzorkách. V pohároch postupne skončilo 6 slovenských a 6+1 zahraničných pinotov. To (plus jedna) je dodaná nesúťažná vzorka, ktorou usporiadatelia zareagovali na výzvy degustujúcich. Pekné. Najmä, ak išlo o mne blízky Nový Zéland. Pinot Noir Spy Valley 2005. Jeho mladšieho brata (2008) som pil, ale o tom niekedy nabudúce. Kompletný prehľad ponúkaných vín nájdete na webe. Ja sa zastavím pri tých, ktoré ma oslovili a zaujali. Najprv však poznámku k slovenských pinotom a vôbec k výrobe vína na Slovensku. Áno, opäť tie otravné kvasinky, ktorými vás dúfam už unavujem :). Ide mi totiž o naturalitu, pravosť ak chcete, terroire. Viem, že veľa vinárov má na to vlastný a pre nich správny názor. Sú presvedčení, že selektované sú zdravšie, voňavejšie a lepšie predávajú, ale ja som jednoducho na druhej strane barikády. Som za naturálnosť, ktorá však v určitých prípadoch môže zhatiť predajné úspechy a pripraviť vinárov o nemalý zisk. To, že selektované kvasinky zbavujú ich vína jedinečnosti a poriadne filtrovanie ešte zvýrazňuje uniformitu im nevadí. Prečo by aj vadilo, keď majú terroire niekde. V 90% hrozno aj tak nakupujú. Vivat DSC a nový vinársky zákon…aj keď Boh vie ako to napokon dopadne. U nás to nejde, v susednom Rakúsku, vo Francúzsku alebo na ďalekom Zélande to ide, zvláštne? Alebo drahé? No, ale k degustácii. Zo šiestich slovenských vzoriek sa údajne len Karpatská perla, Rulandské modré 2005, NZ pohrávala s barikom a prirodzenými kvasinkami z vinohradu. Pochvala. V slovenských však u mňa opätovne zvíťazil Mrva a Stanko so svojim zlatomedailovým Výberom z hrozna z Čachtíc 2007. Dal som mu 15/20…V ten večer som bol celkovo nejaký skúpy na body. Pinot bol skvelý, ovocný, ostružinovo-bobuľový a svieži. Som zvedavý, aký by bol pri naturálnych kvasinkách. Už som tu o ňom písal. Mám ešte dosť fľaší, ďalšia padne zrejme zajtra a mňa len mrzí, že cena je už niekde inde ako pôvodných 8 euro. Za ním v tesnom závese 14,5/20 skončil pre mňa nový objav. Výber z hrozna 2006 Slováček a Gašparovič. Lekvár, ríbezle, lesné plody, krásna vôňa. Ešte kyselinka a pevné triesloviny. Menej harmonické ako Mrva, ale podľa mňa s lepším zrecím potenciálom. Veľmi pekné. Tretia skončila spomínaná Karpatská perla. 13,5/20…prišla mi mierne zastretá, i keď príjmene vanilková-barikovaná, treba ešte skúsiť. Ostatní sa u mňa nekvalifikovali. Za pozornosť však stojí Janouškov bobuľový výber z roku 2007 zo 14% alkoholu. Neviem či je toto správna cesta. Vyrobiť prealkoholizované voňavé suché v novosvetskom štýle. Hmmm…? Toľko Slovensko. Zo zahraničia obstáli dvaja Francúzi, základné burgundy AOC. Jeden pitný okmažite Jean Moreau 2006, skutočne veľmi príjemné, hladké a nachystané a Bouchard et Fils s animalitou, vôňou, ale ešte s nevyhnutným zrením vo fľaši. Jeden ročník základnej burgundskej apelácie a tak rozdielny. Zaujímavá skúsenosť. A nakoniec Čile. Morandé Pionero Pinot Noir 2006 z Casablanca Valley. Základná rada vinárstva a pre mňa neskutočná ríbezľová vôňa. Roztlačené čierne ríbezle šialenej intenzity. Bolo to vôbec robené z hrozna?…zaznelo. Súhlasím, že s pinotom to nemá príliš veľa spoločného, ale mne to chutilo a hlavne voňalo. Netypický pinot, skôr cabernet, povedal by som, ale aj tak fajn vínko 15/20…i keď. Rulandsko-pinotový súboj ukončil osemnásť mesiacov barikovaný alkoholický (14,5%) Morande Edición Limitada 2005. Intenzívne, silné, novosvetské a tá cena 😦 Mimosúťažného novozélanďana už ani nespomínam, nemám poznámky.
No a ktoré vínko medzi dvadsiatkou degustujúcich vyhralo? Skúste uhádnuť. No jasné ríbezlák 🙂
Read Full Post »