Nevydržal som to nevyhnutné čakanie. Zlikvidoval som pár pubertálnych kusov, ktoré ešte nemali byť vypité. Vraždenie neviniatok ako v Starom Ríme. Škoda, večná škoda….ale kto by vydržal čakať bez vedomosti toho, čo sa tam nachádza, že? 
Za obeť chtíču padol aj Pinot Noir Spy Valley 2008 s nádhernou rubínovou farbou a s vôňou čučoriedok, černíc a s jemným nádychom lékořice (údajne sa to po slovensky volá sladké drievko…ja by som povedal pelendrek). V chuti výrazné taníny a z toho plynúca až zvieravá trpkosť, ktorá prehlušuje všetky ovocité vnemy. Nabušený, ťažký pinot. Cukor príjemný (2g/l) bez dominancie. Celé však akési rozhárané. Tá zvieravá trpkosť mi však príde ako umelá, neprirodzená, dokomponovaná…zvláštne. Neviem to správne vyjadriť. Akási zadymená horkosť, spálené listie a k tomu 14% štipnutie alkoholu. Potrebuje čas, veľa času. Podľa výrobcu vydrží tak 5 rokov…ja by som ho tipoval na viac. Niektorí českí blogeri o ňom napísali: nie je tak ovocný…je tajomný, maskulínny, je nabušený trieslovinami a horkosťou, cez ktoré sa len ťažko presadzuje…super pravda…Ešte k výrobe. Hrozno bolo zbierané ručne zo siedmych polôh a fermentácia sa uskutočnila za pomoci prirodzených kvasiniek. To je u mňa jednoznačné plus. Víno vyzrievalo 10 mesiacov v dubovom sude čo sa prejavilo aj v chuti. Verdikt? Uložiť a nepoužívať…vypiť neskôr i keď tento pinot sa asi nedostane na tú úroveň, ktorú mám najradšej. Bude z neho silné, ťažké a “chlapské” novosvetské červené.
Pijte v správny čas priatelia…
Torrontés…charakteristická odroda z Argentíny na produkciu sviežich a aromatických vín. Pestuje sa aj v Španielsku, ale príbuznosť európskeho Torrontés s argentínskym nie je istá. Pre mňa je to taký novosvetský muškát. Po ovoňaní tejto konkrétnej kupáže (80% torrontés, 20% chardonnay) Etchart Privado Reserva 2005 sa na mňa vyvalil muškát ako vyšitý, možno aj nejaký iršai. Jednoducho voňavka. Ale pozor, nie nepríjemná. Kvety, mladé hrozno pri zbere, broskyňka a nejaké prvky chardonnay (chlebík), ruže. Pekné. Vzhľadom na ročník až prekvapujúco. Nečakal som, že bude stále v kondícii. Vínko je suché (1,57g/l), harmonické a s pekným telom. 13,2% alkoholu je tak akurát. Jednoducho fajn zážitok. Myslím, že chardonnay torrontésu dosť pomáha. Kupáž bola evidentne dobrý nápad. Ochutnal som totiž torrontés samostatne (ročník 2006) a priznám sa…nič moc. Nemalo telo, harmónia žiadna a ndokonca aj vôňa akási zastretá a bez výrazu. Nech žijú zmesky 🙂
Už do toho nielen kecám, ale konečne som okúsil, ako sa z malých bobuliek stane nápoj na kultivované opíjanie sa. Rozhodol som sa vyrobiť prvý vlastný burčák v bio kvalite. Bio, keďže sa o vinič už dlhé roky nikto nestaral a pomenovanie stupavský divočák mu sedel presne. Obrástol aj starú slivku a tak som niektoré pekne vyzreté strapce musel získavať z trojmetrovej výšky pomocou rebríka. Prežil som to. Odhadom 50 kg červeného divočáka sme najprv pekne pomleli, potom prešovali…dosť brutálne a nekompromisne…a nechali pekne kvasiť v garáži pri nestálej teplote. O 
týždeň bol. Môj prvý, pitný, nazval by som ho živý a sviežy burčák. Na rozdiel od všetkých cukrových vôd bol nefalšovane skutočný. Kyslejší, menej podmanivý a ľúbivý, ale skutočný. Som spokojný. Burčák s charakteristickými črtami stupavského terroire :). Ľudia, ktorí tomu rozumejú ho pili, bežní spotrebitelia nie (odskúšané na dňoch zelá v Stupave)…nebol pre nich dosť…a teraz neviem čo…asi sladký. Začal som teda trošku chápať všetkých tých vinárov, ktorí sa zameriavajú na sladkosťou zblbnuté podnebie spotrebiteľa a uznanlivo som si spomenul na výrok jedného českého bloggera “chcú suché, ale pijú sladké”. Pri komerčnej realizácii burčáku sa mi pošťastilo ocitnúť sa na druhej strane barikády a predávať počas jarmoku vína slovenské, rakúske a novosvetské. Skvelá skúsenosť a zážitok, pričuchnutie k bežným ľuďom. Dlhé rozhovory, príjemná atmosféra, také malé a amatérske someliérovanie.
V minulosti som si do archívu zabezpečil dve vínka z juhoafrického vinárstva Fort Simon, región Stellenbosch. Obe z ročníka 2005, ktorý však v Novom svete na rozdiel od Európy vyznieva absolútne bežne. Teda rovnako ako všetky predchádzajúce a nasledujúce, keďže klimatické podmienky sa fakticky nemenia a vinohrady sú v potrebnej miere zavlažované. Kým prvý Sauvignon Blanc už zostarol a je už viac menej nepitný (skvele sa však hodí na podlievanie lososa) tak Chenin Blanc je stále v dobrej forme. Nazretá farba dokumentuje vek, vo vôni tropiko, kvietky a trošku chlebovinky. Nalsepo by som hádal novosvetský Pinot Blanc. V chuti stále svieže vínko s prítomnou kyselinkou a sladkou dochuťou (5,3g/l). Pekne zakomponované a harmonické, zrejme na vrchole svojej vinnej cesty. Dlhšie po otvorení trošku nadmieru vystupuje alkohol…skoro 14% avšak príjemné grilovacie vínko, ktoré poteší. Pekný chenin, len škoda, že sa mi zatiaľ nedarí naraziť na francúzske skvosty z tejto odrody, ktorú Francúzi volaju aj Pineau de la Loire.
Vínovanie... 