Dvakrát Mrva & Stanko

Naposledy som sa s vínami od Mrva a Stanka stretol na 2. festivale slovenských vín, ochutnal som asi len dve-tri vzorky a celkovo som ich prebehol v zrýchlenom režime s pocitom vyrovnaná klasika. Krátkosť postávania pri stolčeku spôsobila účasť iných zaujímavejších (alebo ak chcete exotickejších vystavovateľov) a taktiež absencia ich víťazného ružového z Francúzska. V kľude domova si teda otváram jedno červené a jedno biele, ktoré mi už dlhšie ležia doma. Rulandské modré 2006, bobuľový výber a novinka Chardonnay 2008 v neskorom zbere z prestížnej rady Winemaker´s Cut. Bobulák bol darček a mierne vybočuje z mojej zásoby pinotov. Farba vína je nazretejšia, viac do tehlovej, hádal by som starší ročník. Vo vôni slivkový džem a ostružiny zmiešané s hlinou a zakryté lístim. V chuti zasa slivky, višne, s pohodovou zemitosťou. Triesloviny sú už pekne zakomponované, ale alkohol je občas viac cítiť.  Celkovo však prekvapujúco jednoduchšie, prvoplánové s relatívne krátkou dochuťou. Normálne víno, ešte by  mohlo aj nejaký ten rok poležať vo fľaši. Cenu neviem, ale vzhľadom na predvedený výkon a berúc do úvahy cenotvorbu vinárstva myslím, že zbytočne vysoká. Tento pinot dozrel v Čachticiach. Alkohol: 14,5, kyseliny: 6,7 g/l, obsah zvyškového cukru: 3,1 g/l.

Druhým vínom bolo Chardonnay z prestížnej rady. Majitelia o Winemarker´s cut na webe píšu toto: “Ako majitelia vinárskej firmy často dostávame otázku, ktoré vína si najviac ceníme. Odpoveďou je limitovaná edícia WINEMAKER’S CUT, ktorú sme prvýkrát prezentovali v roku 2009. Predstavuje tie najlepšie vína z našej produkcie, pri výrobe ktorých sme použili nové, u nás často ešte nepoznané technológie. Novátorské postupy sa odzrkadlili v neobyčajných vnemoch, vôňach, chutiach a zážitkoch. Vína s označením WINEMAKER’S CUT v sebe nesú to najlepšie z pôdnych a klimatických podmienok lokalít, z ktorých vzišli.Výnimočná séria vín pod názvom WINEMAKER’S CUT si vyžaduje skúseného a erudovaného milovníka vín, ktorý rád posúva hranice svojho poznania.” Tak som sa teda otestoval či som skúsený milovník vín 🙂 Chardonnay 2008 Sur Lie z Mojmíroviec. Farba sýtejšia žltá, ale videl som aj viac farebne intenzívnejšie šardonky. Vo vôni najprv maslo, potom jemne do citrusov a vanilky s medom, pekná mineralita. Dosť zaujímavých vôní. S postupným otepľovaním však prevláda dubová vanilka.  Chuť komplexná mnohostranná, ale víno je skôr svieže a minerálne (sur lie? – čiže ležanie na kvasinkách) než krémovo maslové a vanilkové. Tá mineralita je však dokreslená sudom, čo je pre mňa zvláštna kombinácia.  Snaha o barikované chablis? Zaujímavé. Dochuť stredne dlhá s jemnou alkoholovou linkou. Cukornatosť pri zbere: 22,0°NM, fľašová zrelosť: 1 – 3 roky. Obsah alkoholu:12,5obj. %, kyseliny: 6,2 g/l, zvyškový cukor: 3,1 g/l. Víno bolo ocenené zlatou medailou (víťaz kategórie) na Horeca Víno Somelierov 2009. Mrva a Stanko produkujú aj “normálne” chardonnay z Mojmíroviec, teda nie prestížnu radu. Tá bežná šardonka sa zbierala mierne sladšia 22,2°NM, plnila sa o dva mesiace skôr a má mierne vyššiu cukornatosť a kyselinky, jej fľašová zrelosť je až päťročná. Rád vyskúšam a porovnám. Na záver niečo k technológii sur lie. Pre tých, ktorým sa nechce klikať na odkaz, vína sur lie  ležia počas niekoľkých mesiacov na kvasinkách pri pravidelnom premiešavaní. Týmto sa víno obohacuje…o čo? Hľadajte 🙂

Pekný víkend Vám prajem

Read Full Post »

správy (3) – pokrok vs. tradícia

Stalo sa toho v posledných dňoch veľa…

V prvom rade som opätovne začal uvažovať nad tým, že sa z amatérskeho blogera stane tak trochu malovinár. Myšlienka príjemná, ale predstava náročná a zodpovedná. Neviem, ešte určite niekoľkokrát pri víne pouvažujem a zhodnotím, či sa vzácne voľné chvíle nedajú využiť aj zmysluplnejšie a hlavne pohodlnejšie. Či  nejasná snaha o vyprodukovanie niečoho, čo by sa s pritiahnutými vlasmi mohlo považovať za víno, nie je len jeden z mojich ďalších bezhlavých rozmarov. Jedno je však jasné, bolo by to naturálne víno alebo ak chcete autentické (to sa mi páči viac). Autentické tým, že by som “nepodvádzal”, nepoužil by som žiadnu drahú technológiu a nenakúpil špeciálne kvasinky. Urobil by som ho len tak, ako sa robilo dlho predtým než kvalita prvotnej suroviny začala byť druhoradá. Možno by to vyšlo a možno by konzumenti trpeli, ale určite by som sa vydal touto cestou. A sme hneď pri téme, ktorá v ostatnom čase trošku rozvírila slovenské virtuálne vinné prostredie. Zaujímavá bola debata, ktorá vznikla po 2. festivale slovenských vín na webe usporiadateľa. Debata/komentáre sa niesli v znamení technológia a reduktívne vína vs. natur a terroir. Komentár “No 5 firiem tam nemalo vôbec čo robiť, myslím si že naoxidované, polyfenolové, horké a unavené vína typu “vína prírodné” ako to nazývajú vinári ktorý tieto vína produkujú (konkrétne myslím na 3 zúčastnené vinárstva) sa na takúto akciu ani nehodia” ma nakopol na publikovanie správy z VinNatur v Taliansku, ktorá sa potom objavila aj na vinovino.sk a tak sme utešene pokračovali v krátkej diskusii bez konca. Na ktorej strane konzumentského spektra stojím je zrejmé. Nie je to však postoj prehnane radikálny a tvrdo nezmieriteľný. Pijem a ochutnávam všetky vína a ohromné množstvo tých reduktívnych (dokonca aj technologicky upravených) mi chutí a mám ich rád, ale ako nedávno napísal jizni-svah: “Mám rád vína připravovaná co nejméně „manipulovaně“ a je klidně možné, že nějakému takovému budu trochu nadržovat, zatímco u někoho, kdo se chlubí enzymy a kvasinkami, budu kritičtější (a jak by ne, tam přeci už prostor pro nedokonalosti být ani nemůže…). Ale to, že je víno „naturální“, ještě neznamená, že mu budu odpouštět vady, víno musí být především dobré.”  Podľa mňa to vystihol dokonale.  Na jeho blogu sa taktiež riešilo do akej miery je blogger amatér slobodná osoba a môže si písať subjektívne čo a ako chce. Zaujímavé čítanie a nevynechajte komentáre.

Plagátom z minuloročného festivalu v San Francisku prejdem na menej diskutabilné témy :)… Po niekoľkých mesiacoch a po zásadnej zmene (podľa mňa k horšiemu) na vinograf.cz som prakticky pod nosom objavil winepunk.cz. A hurá, pôvodný autor vinografu je späť. Trochu viac punkový, menej písavý, ale je tu aj so svojimi poeticko-rebelantskými zápismi. Poslednou témou dnešného nesúrodého článku, ktorá vo vinárskom svete rezonuje, je začatie akcie enprimeur 09. Či bol ročník v Bordeaux super alebo megasuper čítajte inde, bolo toho popísaného plno. Jednoznačné je, že vína 2009 budú opäť drahšie ako tie z roku 2008. Pri nákupoch a hodnoteniach sa osobne riadim vinným doktorom a samozrejme československou superstár z oblasti Bordeaux pánom Domincom. Jeho každodenné maily počas kampane hltám na jeden nádych, vždy mi vtlačia na tvár úsmev a dokazujú, že aj biznis môže byť osobný a zábavný. A práve tieto maily ma doviedli k tomu, že som sa dvoch ročníkov kampane už zúčastnil a víno kúpil aj bez ochutnania. Na ilustráciu článok z obsiahleho českého webu ovíne, kde p.j. podáva mesačné prehľady čo sa vo svete vína udialo. V aprílovom vydaní rozoberá francúzsku výslovnosť (St.-Aubin /sá-tobá/) a práve aj maily od Tomáša Dominca. Informáciu z degustácie sudových vzoriek Bordeaux 2009 prináša aj Peter na vinovino. No a na záver posledný odkaz. Wineterroirs zasa raz opísal pekný parížsky vinný bar, takže keď sa tam náhodou vyskytnete, ochutnajte aj za mňa 🙂

Toľko prehľady, nabudúce to už bude zasa o nejakom fajn vínku priatelia…

Read Full Post »

Pálava

Pálava a opäť od pána Tichého. Nie, nie… Pijem aj iné vína a často, ale počas návštevy Hrušiek sme si doviezli dosť rôznych bedničiek, ktoré postupne otvárame, popíjame a spisujeme poznámky. Toto monotematické zameranie však končí. Pálava je posledné víno s logom Tichý, ktoré sa chladí v našej vinotéke a stále sme o ňom nepísali. Úprimne, máme ešte ružové Zweigeltrebe, ale o tom asi až v lete, ak očarí…Tichého Pálava je samotným vinárom hodnotená “ako víťazné víno, ktoré zbiera body na výstavách”, keďže “nemá chybu a nemôže stratiť body”. Chybu nemá, je to vážne pekný slaďák. Pálava 2006, bobuľový výber, 0,5l fľaša (odroda vznikla krížením Tramínu červeného a Müller Thurgau). Slová o víťaznom víne potvrdzuje celá priehršť titulov. Diplom Vinex 2008, Champion Winefest Mělník 2008, pět korunek Malá encyklopedie vín, stříbrná medaile AWC Vienna 2008, zlatá medaile Premios Zarcillo 2009. Aké je? poviem to slovami pána Tichého…”plnotučné” :). Pekná nazretá slamová farba s poriadnou viskozitou. Vo vôni botryticke tóny. A tu jemne odbočím. Pokiaľ chcete vedieť ako voní ušľachtilá pleseň botrytis cinerea, čuchnite si kvalitnejší klasický Tokaj. Vo vôni ešte mango a nejaká ďalšia exotika, grep, ruža a jemne do muškátu. Zhruba ako náš Devín, ale akoby jemne rafinovanejšie. V chuti najprv sladkosť (analytiku si nepamätám, poznámky mám niekde mimo dosah). Postupne sa spoza sladkosti derie vanilka spolu s grepom, ktorý príjemnou horčičinkou naznačuje, že niekde v pozadí sa skrývajú klasické tramínové charakteristiky. Husté, plné, sladké, vanilka s medom. Avšak relatívne kratšia dochuť. Vinný dezert, ktorý dostáva do kolien najmä krajšiu polovinu ľudstva.

Read Full Post »

Zweigeltrebe

Zweigeltrebe, Zweigelt alebo Rotburger alebo aj Kék Zweigelt szölö. Stredoeurópske červené vyšľachtené krížením Svätovavrineckého a Frankovky v roku 1922 riaditeľom vinárskej školy v rakúskom Klosterneuburgu pánom Zweigeltom. Pestuje sa najmä v Rakúsku (aké prekvapivé), v Maďarsku, Čechách, na Slovensku, v Nemecku, Chorvátsku a podľa českých webov aj v Anglicku. Farba vína je tmavo červená, vôňa môže pripomínať slivky, čerešne. Je to ľahké, ovocné víno s jemnou kyselinou. V mladosti trpkejšie, po vyzretí (najlepšie v drevenom sude) sa mení na jemné a harmonické. V poslednom období sa táto odroda často vyskytuje vo forme ružového vína. Doporučuje sa, aby Zweigeltrebe dlhšie vyzrievalo vo fľaši. Je vhodné k jemne korenenému mäsu, bifteku, bažantom, k divine a k zrejúcim syrom. Toľko blogy a gúglenie.

Zweigelt 2007, Bienenfresser Weingut Familie Pitnauer, Carnutum

Pomenovanie tejto vyššej rady vín u Pitnauerovcov je po “pojedačovi včiel” inak včeláriku zlatom, ktorý sa údajne vyskytuje na vinici kde je tento Zweigelt vysadený. Vyšší 14% alkohol, okolo 5g kyselín a menej ako 2 gramy cukru. Vo vôni aj mach z lesa, aj suché listy, lesné bobuľové ovocie, višne a akoby aj trošku animalitky. Farba krvavo višňovej šťavy. Chuť plnšia ako pred siedmymi mesiacmi, triesloviny už pekne zakomponované, občas aj s tónmi čokolády, sušené slivky a príjemný  dotyk sudu. Dym z minulosti som už necítil. Pekné komplexné víno so stredne dlhou dochuťou. Jeho chyba je, že už nie je. Mám len mladšieho brata 08.

Zweigeltrebe 2004, Tichý (Slovácko, Obec Hrušky, trať Hastrmany) akostné, panenská úroda

Počas našej návštevy Hrušiek sme mali možnosť prechutnať 04 a 06 Zweigeltrebe. V aute skončila táto pekne vyzretá 04 a na bežné domáce gastro popíjanie je skvelá. Už nám dvakrát spríjemnila kačicu s lokšami 🙂  Vyzretá bordová farba s občasným fialovým nádychom. Vo vôni les, po daždi so všetkými tými bobulami a kopami suchého lístia.  Pekná a jasnejšia animalita, kôstky, višne. V chuti pekne uhladené a harmonické, šťavnaté.  Sviežosť však trošku chýba. Triesloviny krásne jemné. Vínko je však menej plnšie a redšie ako Pitnauer a má menej sudu. V každom prípade však výborná voľba ak porovnáme  pomer cena/výkon…:)

Máte radi Zweigelt priatelia?

Read Full Post »

VinNatur 2010

Na blogu organizátora 2. festivalu slovenských vín sa nám rozprúdila zaujímavá debata k tejto akcii. Niektorí chvália, iní trošku kritizujú…tak to má v komentároch byť.  Zaujal ma však postoj jedného prispievateľa, ktorý napísal…citujem: “no 5 firiem tam nemalo vôbec čo robiť, myslím si že naoxidované, polyfenolové, horké a unavené vína typu “vína prírodné” ako to nazývajú vinári ktorý tieto vína produkujú (konkrétne myslím na 3 zúčastnené vinárstva) sa na takúto akciu ani nehodia. A to že sa nájde v ich kolekcii jedno dobre víno, hm to je veľmi málo!!!!”…pisateľ je zrejme zástancom čisto reduktívnych, prefiltrovaných, poriadne sírených vín, vyprodukovaných moderne s použitím reverznej osmózy, nanofiltrácie, čírenia a stabilizácie. Myslím si, že z 26 vinárstiev na festivale by mohli byť aspoň 3, ktoré tieto technológie z nejakých dôvodov nepoužívajú.

“Moja” hlbšia odpoveď je v článku na veltlíne (od Zsolta Sütő), ktorý si dovoľujem celý publikovať (aj s fotkou).

Krátka správa z VinNatur 2010

Na úvod pár myšlienok z manifestu združenia vinárov – VinNatur:

Združenie VinNatur združuje vinárov z celého sveta, ktorí sa bránia globalizáci svojou silnou enviromentálnou etikou a zásadným rešpektovaním histórie, kultúry a umenia každej vinárskej oblasti. Združení vinári produkujú víno v plnom rozsahu prirodzenou cestou čo sa týka pôdy a vinnej révy vylúčením toxických a chemických látok tak vo vinici ako aj v pivnici. Vylučujú použitie selektovaných kvasiniek a všetkých prídavných látok do vína. Združenie vystupuje voči technologizácii a industralizácie poľnohospodárskeho sveta,  ktorému prisudzuje najväčšiu vinu  za homologizáciu vína a za stratu individuality vína.

Villa Porto v Monticello di Fara neďaleko Verony s prekrásnou srdce sklučujúou scenériou v pozadí s ďalekými Dolomitmi  poskytlo domov už 7.krát stretnutiu vinárov združenia VinNatur. Osobne sa zúčastnili vinári z 8 štátov a 128 vinárstiev (88 talianov, 25 francúzov, 8 slovincov, 2 rakúšania a po 1 z Portugalska, Čiech, USA a zo Slovenska – Strekov1075)
Asi netreba zvlášť zdôrazniť, prečo táto degustácia „prirodzených“ vinárov sa konalo presne v termíne 11-12.4.2010 a práve vo Verone. Áno, bolo to kvôli jednej z najväčších vinárskych výstav na svete – Vinitaly.  Aj týmto chceli organizátori poukázať na kontrasty vinárskeho sveta. Degustácia originálnych vinárov držalo zrkadlo globalizovanému svetu formou prezentácie výsledkov prirodzenosti všetkého, čo pestovanie hrozna a výroba vína prináša.
Stručne najväčšie rozdiely vo filozófii týchto dvoch výstav:

Vinitaly prináša ľuďom pretechnologizovaný konzum vína so všetkými materiálnymi pôžitkami.
VinNatur prináša vibráciu znovuobjavenia podstaty vína bez uniformy.
Vinitaly je pôsobisko predajcov technológií a preparátov do vína a tiež svetového ťaženia „mať všetko pod kontrolou“
VinNatur je otvorený priestor pre toleranciu k prírode, rôznosti názorov na senzoriku vína rôznych oblastí.
Na Vinitaly hľadajú vinári chyby a nedokonalosti v technologických postupoch 100 bodovým systémom hodnotenia v súťaži
Na VinNatur sa vinári navzájom  navštevujú za účelom objavenia prirodzených krás a sú nadšení z vín bez selektovaných kvasiniek, z vín bez zásahu do kvasného procesu a z vín s nulovým obsahom síry

A to netáram. Dá sa urobiť víno, ktoré nemá parametre u nás tak ťažko favorizovaného sterilného vína, na ktoré sme naučili konzumenta  aj seba, ale sú to vína veľmi hlboké, meditatívne ale hlavne pravdivéso zvláštnymi organoleptickými vlastnosťami ale najdôležitejšie: sú dobré. Chce to dávku otvorenosti k inému. (Netreba pripomínať rôznorodosť názorov ľudí na zrejúce syry.) Tie iné chute Vám neviem priblížiť cez písané slovo, ale keď budete mať možnosť ochutnať tradicionálne víno z oblast Jura z Francúzkej oblasti blízko Francúzkych Álp, určite nevynechajte Domain Labet. Alebo vína z odrody Sauvignon s 30 dňovým nakvášaním so šupkou od výrobcu z Loire Sebastiana Riffaulta. Prirodzené perlivé vína bez tyrážneho likéra od talianov z oblasti  Emilia Romagna menom Cá de Noci az.Agr.biologica. To je len zopár typov do sveta skutočného vína a zabudnutých postupov výroby vína, ktoré sa treba znovu naučiť. Je to svet pre skutočne kreatívnych odhodlaných vinárov, ktorí sa neboja prehry.

Ale nezabudnime na vinohrady. Väčšina týchto vinárov robí víno len z vlastného vinohradu, lebo kto iný by riskoval pestovanie hrozna bez chémie, dokonca bez kontaktnej síry a medi.  Kto je ochotný okopávať ručne aby nepoužíval herbicídy , kto dokáže robiť nepretržite zelené práce aby obmedzil šíreniu hubových ochorení. Kto sa uspokojí s oveľa menším zaťažením a pre koho je dôležité nemať ľahko pochopiteľné chute. No predsa vinárovi, ktorý svoje víno pije. A zase sme pri vinárovi-vinohradníkovi, ktorý spoznáva niečo zabudnuté –  chute, ktoré sa treba naučiť znovu, chute,ktoré sú ľahodné len pre skutočne otvorených labužníkov.

Sme nesmierne vďačný životu a nášmu kamarátovi z Moravy Bogdanovi Trojakovi z Bořetíc (www.veltlin.cz), že nás organizátori VinNatur na čele s ich vedúcim idolom Angiolino Maule pozvali. Dostali sme možnosť ukázať, že aj na Slovensku sú ľudia, ktorí to s vínom myslia vážne. V našej firme robíme ochranu vinohradov čisto biologicky zatiaľ na 1 ha , vyrábame vína bez použitia selektovaných kvasiniek už 5 rokov a s hľadinou sýíy sa pohybujeme na “minime“. Zatiaľ sme sa odvážili „len“ na toľko, síce na Slovensku sa považujeme aj tak za extrémistov. Pri Verone sme sa potvrdili v odhodlaní pokračovať ďalej až k celkovej prirodzenosti. Je to jediná správna cesta. Nerobíme si ilúzie, že chceme zachrániť prírodu, lebo keď si to príroda „rozmyslí“, aj tak nás prevalcuje. Musíme sa zachrániť my sami, musíme si zachrániť svoje prirodzené vlastnosti, chute a úsudky. To je najväčšia výzva nielen pre vinárov ale pre celé ľudstvo.

Z Monticello di Fara – Zsolt Sütő

Read Full Post »

2. festival slovenských vín

Pekná akcia komornejšieho charakteru. Príjemní ľudia, fajn vína, dobrý výber vinárstiev (myslím, že 26), rozumná cena ochutnávky. Najprv, čo mi chýbalo. Osobná účasť niektorých vinárov. Niekoľkokrát sa stalo, že vína prezentovali “neznalci”. V niektorých prípadoch absentovali vyššie rady vín a prezentovala sa len základná ponuka. Chýbali slovenské zlaté ružovky z Francúzska. Vytkol by som ešte málo prehľadný booklet (napríklad len dve vinárstva ponúkli aj analytiku a viac informácii) a často sa vyskytujúci jav, keď ponúkané vína nekorešpondovali s tými, ktoré boli uvedené na papieri. To je asi tak (z “negatívnych” postrehov) všetko. Sú to skôr výhrady do radov vinárov než organizátorov. Teraz k pozitívam a nebolo ich málo. Pre mňa to bola najmä ponuka vín. Opätovne som si potvrdil, že naše vinárstvo kvalitatívne rastie (bohužiaľ aj ceny) a na Slovensku je skutočne z čoho vyberať. Škoda, že technológia stále valcuje terroir. Ale to nie je len náš problém. Nadšený som bol z účasti presne tých vinárov a enológov, s ktorými som chcel prehodiť pár slov a osobne sa stretnúť.  Páčila sa mi ponuka Chateau Belá, Strekov 1075, Karpatskej perly, Natural Alimentaria, Vína Ludvík, pána Handzuša a Máťuša.  Z vín by som vyzdvihol krásne minerálny Rizling rýnsky 2008, neskorý zber zo Chateau Belá s 2,2g cukru. Krásne “ženský” bol jeho sladší brat z roku 2007 vo výbere z hrozna s 21g cukru. Oslovil aj pekný barikovaný Pinot noir 2008.  Páčil sa mi sladší Veltlín 2008 od Frigyesa Botta z južného Slovenska. U pána Handzuša by som vyzdvihol sviežy a ovocný Modrý portugal 2007 a pekne štrukturovaný “teplý” Cabernet sauvignon 2005. Ľadový zber Veltlín 2006 Víno Ludvík so 180g cukru a 8,5% alkoholu bol plný orieškov, medu a slnečnicových semienok. Neronet 2009, ktorí všetci chválili mi však akosi záhadne unikol.  Pochutil som si aj na fakticky celej prezentovanej rade Natural-Alimentaria. Čiastočne to prisudzujem svojej slabosti pre naturálne vína, ale ich Tramín 2007 či Pinot blanc 2007 boli vážne skvelé. Strekov 1075 je pre mňa kapitola sama o sebe. Obaja zhovorčiví majitelia ma dokonca ponúkli špecialitkou. Málo sírený, nefiltrovaný, nestáčaný  a oxidatívny Veltlín  2007 bol pre mňa TOP záležitosťou. Okrem toho skvelá Frankovka 2008 z najvyššej rady terroir. Elegantné harmonické s jemným dotykom sudu. Oslovil ma aj citrusový Rizling vlašský 2007, príjemný Devín 2008 so 7g kyselín, ktorý bol charakterizovaný slovami “nič pre laikov”, pinotu podobný Vavrinec 2008 a zo starých viníc Alibernet 2008  classic. Paráda.

Toľko moje nesúrodé poznámky, ktorými chcem oceniť organizátora a vyzvať vinárov na aktívnejší prístup k takejto peknej akcii. Už sa teším na tretí ročník.

Vaše postrehy z akcie privítam tu alebo v diskusii na facebooku….

Read Full Post »

svieži sauvignon…

Mám tento druh vín rád. Každoročne ma presviedčajú svojou sviežosťou, peknou kyselinou, nezameniteľnou vôňou a ohromnou piteľnosťou. Jednoznačne letné víno ku grilovačke, ak nemáte chuť na nejaké ružovky. Najlepšie sa rodia v údolí rieky Loire (aj keď nedávna vzorka ma o tom príliš nepresvedčila) a na Novom Zélande. Práve odtiaľ pochádza moja obľúbená v pomere “výkon/cena” Villa Maria.  Navyše je tomu takmer rok, čo sme uskutočnili slepú ochutnávku savinovanie, takže voľba na víkendové popíjanie bola jednoznačná. Sauvignon Blanc od môjho obľúbeného Leitnera z Rakúska, ktorý dokáže v prostredí Neusidlerského jazera okrem skvelých botrytických rizlingov robiť aj svieže a prirodzené (kvasinky) soviňony.

Víno pochádza z pätnásťročnej vinice Rohrluss, z pieskovo-ílovitého vápencového podložia, čiže žiadna mineralita sa nekoná. Štyri mesiace zrelo v nereze a do flaší išlo v polovici februára. Na mladé víno z roku 2009 vcelku nazretá farba, viac do zlatožltej ako zelenej. Vo vôni jemný muškát, ríbezlové lístie, zeleň a v pozadí sladšie egreše a liči. V chuti pekne vyvážené, vhodné  pre obe strany vinnej barikády. Aj kyslejšie svieže (5,8g/l) aj mierne sladšie (prekvapujúco len 1,4g/l). Vyhráva však letná sviežosť a energickosť, pričom kratšia dochuť a príjemne postavený alkohol (12,3) vás núti napiť sa znova a znova 🙂

Read Full Post »

rizlingy od Tichého…

Väčšina winebloggerov, „vínopisálkov“ a nadšencov nedávno, počas akcie En Primeur 2009, degustovala nové sudovky z Bordeaux. Ja sa tento rok asi opäť zúčastním len virtuálne, nechám si poradiť od pána Dominca a zakúpim pár stredne dostupných fľaší. Môj záujem sa, ako ste si mohli všimnúť, koncentruje viac na blízke zahraničie a občasne aj o domovské predražené moky. Výnimkou je samozrejme Alsasko a taktiež rizling a veltlín v akýchkoľvek podobách.

Nedávno som naložil do auta polovicu mojich najdrahších a navštívil pána Tichého v Hruškách. Doviedli ma k nemu pozitívne ladené články a názory českých blogerov. A najmä jeho rizlingy, príjemná telefonická komunikácia (akýsi prvý dojem) a údaj z GPS, že tam budem za 50 minút. A vyplatilo sa. Vhupli sme do pokojnej kuchynskej atmosféry a absolvovali „rodinnú“ ochutnávku celej produkcie. Vína som však musel degustovať bez prehĺtania a tak to bolo pre mňa ešte o čosi viac novátorské. A som hrdý, že som to bez problémov zvládol. Začalo sa Veltlínom, oko padlo na netypický výber z hrozna 06, o ktorom bude reč o niečo neskôr. Potom sme prebehli Rulandské šedé, svieži Aurélius a jeho botrytického a barikovaného brata, skvelú Pálavu, bobuľový výber 06, ktorá valcuje súťaže, dve ružovky (Zweigeltrebe a Rulandské modré, v „košíku“ skončilo to prvé) i dve Zweigeltrebe 04 a 06, vyhralo to staršie. Ale prišli sme kvôli rizlingom, ktoré sme ani nedegustovali, ale rovno nakladali. Takže k hodnoteniu došlo až v pohode domova…

Rizling rýnsky, neskorý zber 2007, polosuché

Pekná jemne žltá farba a viskozita. Podchladené má plno citrusových vôni, ktoré pri postupnom otepľovaní jednoznačne prechádzajú k medu a baze. Vôňa je plná a skrýva dosť rôznych momentov, ale sladkastý smer je jednoznačný. Vysoký cukor  (9,7g/l) drží na uzde kyselina (7,3g /l). Víno je harmonické, plné a nezadržateľne pitné, bližšie k Alsasku ako k nemeckých oceľovo sviežim rizlingom.

Rizling rýnsky, „neskorý zber“ 2007, víno je bez etikety a bez zatriedenia

Na rozdiel od prvej šarže, ktorá prekvasila viac, toto víno ostalo s vyšším zostatkovým cukrom (okolo 20g/l). Farba vína má viac žltej i viskozity. Vôňa je akoby jemnejšia a skrytá. V chuti rovnako plné, husté. Cukry mi pocitovo prídu menej intenzívne, aj keď je to zvláštne. Sviežosť (kyselina) je stále citeľná a celkový dojem krásne harmonizuje. Citrusové plody a už aj mierny petrolej, sladký grep. Chuť v súlade s vôňou. Nedá sa povedať, ktoré je lepšie. Závisí od nálady a konzumentov, mne sa momentálne viac páči neprekvasená šarža, ale kto vie, ako to bude nabudúce.

Rizling rýnsky, akostné  2006, polosladké

Na rozdiel od 07 menej kvalitný korok, čo asi aj mnohé naznačuje. Farba vyzretejšia intenzívnejšie žltá. Vôňa podobná, do medu a citrusov. V chuti je víno akoby najsviežejšie s kopou sladkého grepu. Pritom cukor dosahuje 14g/l a kyseliny 8,6g/l. Horkastý záver. Som pomýlený z tohto polosladkého rizlingu. Musím ho ešte ochutnať a až potom vydať definitívny ortieľ.

Som zvedavý na diskusiu. Mne sa tie vína páčia…

Read Full Post »

tri rôzne…veľkonočné

Dnes to napriek hodnotnému bielovinnému zážitku z moravského Slovácka bude o troch rozdielnych červených. Gamay, Cabernet a Pinot. Francúzsko, Slovensko a Rakúsko.

Cuvée Vincent, Gamay Noir  2008 z Touraine, Domaine Beauséjour – Philippe Trotignon. Strieborná medaila z Concours des vins de Loire 2009. Kúpené v BA vo vinotéke. Zlý web tak ako je u Francúzov skôr zvykom ako prekvapením. Sýto červená farba do fialovej. Vo vôni také to fialové bonpari, nejaké čierne bobule, sladkosť, trochu umelo parfémovšie. Netypický gamay. V chuti ľahké aj keď sa chce tváriť na plnší mok s pôsobivejším telom, ale nejde mu to. Kyselina v pohode, vcelku svieže, ale príliš navoňané, so stále prítomnými trieslovinami a prehnaným dotykom sudu.

Fugger, Cabernet Sauvignon 2004 z JM vinárstva Doľany. Orešanský rajón, Dolné Orešany, hon Grefty. 12,5% alkoholu. Dostal som do daru. Farbu som si nepoznačil, predpokladajme, že sýto červená kabernetová :). Vo vôni dosť dreva, zmoknuté lístie s podtónom animality, višne, celá prepravka sliviek. Triesloviny ešte vcelku v hre a príde mi, že sa už ani neuhladia. Nejaké kôstkové ovocie, dlhá dochuť, ale redší a nie plný kabernet. Taký nefalšovane slovenský.

Blauburgunder (Pinot Noir, Rulandské modré) 2001 od rodiny Leitner z Golsu. Za tú cenu – faktický dar priamo od vinára. Môj objav minulého roka, z ktorého šesť fľaší som si vyprosil počas skvelej akcie v jesenný piatok vo vinici. Nazretá tmavotehlová farba. Čierne ríbezle a už aj (po pol roku animalitka), lístie po daždi, čierne ríbezle, lesné vône, ale občas aj čokoládka s trochou vyzretých trieslovín. Plná chuť pekné pinotové telo, stále na vrchole.

Read Full Post »