Feeds:
Články
Komentáre

Archive for máj, 2010

“Klasický” veltlín! Zaujímavý, ale značne nepresný termín. Čo to vlastne je? Každý z nás má pri “klasickom” veltlíne na jazyku niečo iné. Klasiku si jednoducho predstavujeme celkom subjektívne. U mňa je to viac menej jasné 🙂  Mladý, živý, svieži, menej alkoholický, mandľovo korenistý, s miliónmi častíc mikroperlenia, so štipnutím na záver…a samozrejme veľmi pitný. Asi tak Wienviertel DAC, alebo nejaký wachauský federspeil. Asi. Ako je to u vás?

Takže začnem netypickým veltlínom od pána Tichého. 2006,  výber z hrozna, staré keře. Viničná trať Podseky, obec Hrušky. Kopa depotu. Cukry 1,2g, kyseliny 5,9g a fúha… 14% alkoholu.

Očakávane zlatistá nazretá farba, vo vôni tropiko, citrus a všadeprítomná chlebovinka (alebo kvasnice?). Občas vyskočí aj nejaké to korenie. Pri druhej fľaške som mal neoblomný pociť, že v pohári je aj sladký makový rožok. Hustejšie a “teplejšie” víno. Nie tak ako podpultovka zo Strekova, ale tá “teplá” a oxidatívna linka tam je. Prirodzené kvasinky (podľa slov p. Tichého) a vysoký alkohol to víno jednoducho zaraďuje niekam inam.  V chuti suché s horčičinkou, avšak bez sviežosti a kyselín, ktoré pri veltlínoch nejako samozrejme očakávam. Možno chybne, ale očakávam. Tá sviežosť má totiž “núti” popíjať a spĺňa dôležitý komponent “klasického” veltínu – piteľnosť. Víno je relatívne teľnaté, na veltlín až dosť, ale akési jednotvárne ak nechcem povedať, že skoro nudné. Dám mu ešte šancu a pokiaľ sa niečo zmení pridám upgrade…

Po komentári M. S. k supermarketovým veltínom som ochutnal Domäne Wachau Terrassen Steinfeder 2009. Základka z Wachau, ale z vyššej (terasovitej) rady.

Prekvapujúco intenzívnejšia farba. Viac do zlatista ako do očakávanej jemnej zelenkavej farby. Vo vôni okamžite ten klasický veltlín. Mandľa, biele korenie, perlenie po naliatí. Minimálna viskozita. V chuti ostro suché a šťavnaté. Pekne minerálne. Limetka, jemná mandľa a horčičinka. Trochu mi však chýba to štipnutie na záver. Po dlhšom predýchaní sa objavuje aj grep s broskyňou. Víno je aj na veltlín bohužiaľ dosť krátke. Telo primerané k základnej rade. Na steinfeder za 5 € je to však v poriadku. Na mňa trochu príliš jednoduché, všetkého akoby tam bolo málo. Náznaky tam sú, ale niečo chýba…taký kvalitný dorast ako naši hokejisti na MS. Jednoducho pekná príprava na vyššie rady. Už sa teším na federspeil a smaragd, na wachauské Ačka 🙂

Update 28.5.:

Včera som vo svojej vinotéke (chladničke) objavil aj Veltlín Terrassen Federspeil 09 z Domäne Wachau. A hneď by som ho pasoval za súčasného víťaza disciplíny pomer cena/výkon. V porovnaní s jeho jednoduchším bratom to už skutočne bola “iná káva”. Farba očakávane jemne zlatistá so zelenými tónmi. Pripadala mi menej intenzívna a nazretá než u steinfederu.  Vo vôni mineralita, jemná broskyňa, kde tu citrus a korenie. Chuť bola pekne dlhá s príjemným perlením. Biele korenie, mandľa, broskyňa, zanedbateľná horčičinka a príjemné jemné štipnutie. Pekné telo, možno až príliš uhľadené a poslušné na mladý veltlín. Dobrá voľba na každodenné popíjanie…


Read Full Post »

Nedávno som rozmýšľal či má cenu pridávať sem degustačné poznámky vín, ktoré ma neoslovili alebo rovno sklamali. Mám totiž rozpísaných niekoľko článkov o podobných vínach a neviem čo s nimi. Stále ostávajú s prídavkom “pending”…uvidím, ale asi ich sem nakoniec hodín i keď pravdepodobne radšej pekne pohromade alebo v kontraste pre porovnanie s nejakým dobrým vínom. A práve dnes by som chcel popísať jednu fajnovku. O odrode Chenin blanc som už na vínovaní dvakrát písal. Nikdy to však nebolo nejaké prehnané nadšenie, keďže v oboch prípadoch išlo o viac menej základky z Južnej Afriky. Po prvýkrát to bol chenin z KWV, ku ktorému som dodal aj pár informácií o odrode, apeláciách a názore pani Robinsonovej. Druhýkrát išlo o Fort Simon, na ktorý reagoval aj S.R. a nakopol ma k ďalšiemu poznávaniu. Dostať sa ku kúskom (Huët) a ročníkom (1953), ktoré popisuje sa mi bohužiaľ zatiaľ nepodarilo, ale keď som mal šancu na zaujímavejší chenin, tak som neodolal. Appellation Vouvray Contrôlée. Domaine de la Pouvraie 2008 z Marks & Spencer. Konečne zo slovenského M&S vďaka Eurovei (ad info…medzi handrami na -1, pekný výber rôznych vín, ktoré nie sú bežne v obchodnej sieti, dosť Talianska, Španielska a Nového sveta za rozumné ceny), čo považujem za príjemné spestrenie nákupov. Ženy na poschodí a chlapi dole, v takej mierne neosobnej (ale príjemnej) vinotéke, vybavte si membership :). Skočte tam a dajte mi vedieť Váš názor. Takže Chenin Blanc alebo Pineau de la Loire. Pestuje sa na celej Loire, ale najvýznamnejšia apelácia je práve Vouvray. Víno je charakterizované vysokou aciditiou a jej úroveň (v závislosti od ročníka, polohy, klímy a pestovateľa) spolu s cukornatosťou dáva najrozmanitejšie štýly vína. Od supersuchých až po sladučké moelleux. Táto druhová “jednotvárnosť” sa mi páči a oceňujem ju rovnako vo Vouvray, Burgundsku alebo aj vo Wachau. Jedna, dve odrody a desiatky rozmanitostí so stovkou chutí. Život zasvätený jednému vínu, ktorému vinár už generácie rozumie a nie 20 odrôd na 1 hektári, len aby bola v malokarpatskej pivnici zábava pre každého.

Takže všestranný chenin z Vouvray. Med, orechy, zázvor (pre slovenčinárov ďumbier), figy, jablká, dula, kvety, mineralita…všetko, čo len chcete. Záleží od Vás. 2000 ha pre jednu odrodu (no dobre…ešte sa môže pestovať aj Arbois, ale kto by to robil). Domaine de la Pouvraie z dediny Vernou od pána Vincendeau, to všetko nájdete na zadnej etikete. Spolu s rôznymi štandardizovanými a graficky podfarbenými informáciami. Napríklad, že víno je vhodné pre vegetariánov, ale aj info, že je pod záklopkou korok. Jemne zelenkavá farba. Vo vôni na úvod..po predýchaní a krúžení v pohári… a aj po vypití – intezívna varená špargľa. Neskutočné. Zvláštne a svojim spôsobom krásne. Tá špargľa je natoľko silná, že prekrýva všetko okolo a až po hodnej chvíli sa pomaly presadzujú nejaké lúčne kvietky, zelené jablká a trochu medu. V chuti najprv nástup sladkosti s jemným perlením, ale len na pár sekúnd. Potom pekná kyselinová linka. Dôstojné telo. V chuti zasa špargľa, jemný zázvor, nejaké oriešky, štipnutie na záver. Krásne svieže, zaujímavé, ale kratšie vínko. Postupne chuť pripomína zelené jablká. Po asi dvoch hodinách a oteplení začína prevládať polosladkosť, ale kyselina stále pekne drží harmóniu. Po 4 hodinách už špargľa odznieva a víno sa ďalej harmonizuje, pričom obe zložky sa dostávajú do neodškriepiteľnej rovnováhy.Pekné. Moja odroda a apelácia. Budem o nich ešte písať 🙂 A možno aj o tom, čo vo svojom Wine Buyer’s Guide č. 7 píše Robert Parker…o tom, že vo Vouvray majú problém s kvalitou hrozna, že sa zbiera prevažne mechanicky a intenzívne sa používa síra…

Read Full Post »

Už niekoľkokrát som v rôznych supermarketoch zháňal nealkoholické víno. Čisto zo záujmu ako to chutí, a či sa v šoférskych dňoch dá na to aspoň čiastočne upnúť. Zatiaľ som bohužiaľ (alebo možno aj našťastie) nemal príležitosť. Skúste ma v komentároch nejako nasmerovať. Ale najprv štipku teórie. Nealkoholické vína sa vyrábajú technologicky veľmi náročným procesom. Zhruba a skrátene. Vo vákuu sa pri izbovej teplote oddeľuje alkohol od vína. Potom nasleduje sterilizácia, vyhnutie sa kovom, niekoľko stupňov všemožnej filtrácie, UV žiarenie a je to…nealkoholické víno (až tak bez alkoholu, že je slabšie ako džús). K téme ma vlastne nakopol článok v poslednom vydaní Decanteru. Ten sa venuje dealkoholizovanému vínu zo známeho španielskeho (ale vlastne už globálneho) vinárstva Torres, ktoré  experimentuje s 0,5% alkoholickým vínom Natureo Muscat. Tento produkt bol prvýkrát uvedený na trh v roku 2007. Chceli vyrobiť ľahké aromatické víno s ovocným charakterom. Preto muškát, ktorý má zrejme najlepší prejav v takto pozmenenom moku. Na výrobu použili technológiu Spinning Cone Column. Ak chcete, kliknite na uvedený link z wikipédie. Víno by sa malo vypiť čo najskôr, v každom prípade však do 18 mesiacov. Torres už údajne experimentuje aj s červeným Syrahom. Som zvedavý. K volantu sa to určite hodí len dúfam, že vo vôni nebude cítiť aj bezkofeinovú kávu 🙂

Hodnotenie vína je vždy chúľostivá vec, že? X krát sa mi stalo a ešte sa X krát stane, že sa netrafím ani do odrody, a to nehovorím o regióne a ročníku. Víno ma množstvo podôb, rozdielov ale aj príbuzností a často Vám jedno a to isté chutí rôzne. Kvalitný tramín s rizlingom by sa asi pomýliť nemal (kto vie?), ale pinot blanc s chardonnay alebo rôzne červené, kľudne. Dôležitá je nálada, rozpoloženie, teplota alebo aj biodynamický deň. Decanter, ale aj BBC či The Times sa venujú ovocným a koreňovým dňom biodynamického kalendára. Vtip je v tom, že každý deň chutí víno inak. Zaujalo a súhlasím. Teda pod podmienkou, že pijeme živé vína a nie technologickú nudu. Tej je jedno či je ovocný, kvetinový, listový alebo koreňový deň. Stále bude chutiť rovnako. Ale k veci. Ovocný deň je ideálny na pitie najlepších vín, ktoré budú viac aromatické s jemnejšími trieslovinami. Kvetinový deň je tiež veľmi fajn. Zlými dňami sú listové a koreňové. Pri listovom budú vône uzavreté a pri koreňovom bude víno skôr zemité so zelenými tónmi. Toľko biodynamický prístup. Májovú tabuľku nemám, ale v apríli boli 4,5,15,16,23 a 25 ovocné 🙂

Read Full Post »

Piatkový podvečer nakoniec skončil pri Neusidler See. Nie priamo pri jazere, ale v oddelení vín jedného z miestnych marketov. Akcia na Domäne Wachau. Federspeil a Smaragd za cenu našich takmer nepitných supermarketoviek. Federspeil Grüner Veltliner 2009 za 4,99€. Chápete? Základná velkokapacitná rada vinárstva nazvaná Wachau Klassik s peknou umelecky stvárnenou etiketou olejomaľby od Schwenglera. Klassik patrí medzi najúspešnejšie exempláre rakúskeho trhu s vínom, ktoré sú dostupné len v obchodoch s potravinami a v supermarketoch. Toľko web vinárstva. Čiže supermarketová “nuda”. Šróbujem uzáver a teším sa energický veltlín. Farba mladícka, nevyzretá len jemne zeleno-žltá. Ako tretí výluh zeleného čaju.Vo vôni jemnučký muškát, trochu trávy so špetkou korenia a limetkou. Nič intenzívne, len jemné. Postupne agát a mandľa, asi. V chuti pretrváva jemnosť, ktorá prechádza do ešte väčšej nejasnosti, podporenej hladkým perlením s troškou horčičinky. Celý dojem vedie jemnosť, ktorá by sa za určitých okolností dala nazvať riedkosť alebo vodovosť, ale nie je to podľa mňa tak. Ľahké víno, ktoré by som asi nemal problém zaradiť do základného Steinfelderu a vypiť ho na vyhriatej terase viac ako je bežné a zdravé 🙂
Druhým kúskom bol Weinviertel DAC Röschitz 2009 od Ewald Grubera. Cena 5,49€. Klasicky pekný Weinviertel zaradený zhruba do strednej rady vinárstva, ktorá nesie názov podľa dedinky (cca. 1000 obyvateľov) kde sídli. Rodina Gruberovcov celkovo hospodári na 75ha, čiže väčší podnik. Veltlín bol viac minerálnejší a rezkejší ako Wachau, i keď je to minimálne v rámci tej minerálnosti zvláštne. Kopa pekných kyselín, silnejšie perlenie a celkovo intenzívnejšia aj mandľa s muškátom a aj horčičinka, korenie ostáva však aj tu uzavretejšie. Svieže, jednoduchšie pitie. V súboji o mladý víkendový veltín u mňa remíza, fajn pitie, za tie ceny veľmi fajn, ale do kolien som rozhodne nešiel…

Read Full Post »

Apelácia Ribera del Duero sa nachádza na severe centrálneho Španielska, hraničí so známejšou Rioja. Región je prevažne rovinatý s kamenistým terénom. Apelácia je známa najmä vinárstvami Vega Sicilia a Tinto Pesquera a dorába sa tu takmer výlučne červené víno, najmä z veľmi populárnej odrody Tempranillo (Tinto Fino).  Na menších plochách sa pestuje Garnacha, Cabernet, Malbec a Merlot. Víno z bielej odrody Albillo je určená fakticky len na miestnu spotrebu.  Vína z Ribera del Duero sú tým s Rioja podobné. Produkujú sa pre dlhšie vyzrievanie, pričom ide o komplexné, plné a intenzívne vína.
obrázok z wikipédie

Okrem Španielska sa odroda Tinto Fino/Tempranillo pestuje aj v USA, južnej Amerike, JAR a Austrálii. Odrodové vína môžu byť konzumované aj mladé, ale výborne sa hodia na niekoľkoročné vyzrievanie v dube.  Vína majú rubínovú farbu a aromatiku bobuľového ovocia, sliviek, tabaku, vanilky, kože a bylín.
obrázok z webu vinárstva (tá moja fľaša nemala uvedenú odrodu Tempranillo)

Z tejto apelácie som si otvoril 100% Tinto Fino vinárstva Felix Callejo 2006, Cuatro Meses an Barrica (4 mesiace vo francúzskom a americkom bariku). Neviem kde som k nemu prišiel, takže ďakujem za darček. Rodina Callejo vlastní 60ha viníc, vysadených odrodou Tempranillo (Tinto Fino). Vinohrad s nízkymi výnosmi je 25 až 70 ročný. Všetky vína produkované vinárstvom sú 100% Tempranillo, fermentácia prebieha s prirodzenými kvasinkami. Teplá južanská tmavočervená rubínová farba. Hustá so strednou viskozitou. Vo vôni okamžite cítim príjemný sladký sud, červené bobule, čokoládu, animalitu a alkohol (14%). Postupne skôr čierne bobule a rybíz s trochou dymu. Pekné, aj keď nie som príliš “barikový fanatik”. Stredné telo s prekvapujúco kratšou dochuťou. Fajn, tak akurát komplikované. Aj na zamyslenie a čuchanie aj na bežné pitie. Vôňa predpovedala väčší barikový masaker, ale víta ma jemná textúra a pekná harmónia mierne do sladka s pekne harmonizovanými jemnými trieslovinami.  Po dekantácii sa triesloviny ešte viac uhľadzujú a víno prechádza viac do tabaku a hliny a opúšťa ovocné charaketristiky. Viac ako fajn.  Robert Parker mu dal 89 bodov. Kto mi to daroval???

Read Full Post »

Nekopírujem a ani sa nejako intenzívne neinšpirujem. Už sa však stalo, že sme na slovenských vinných blogoch publikovali skoro to isté v rozmedzí zopár dní. Vysvetlenie však mám. Účasť na rovnakej akcii (ja v úlohe návštevníka a admin z vinovino v úlohe hostiteľa). Ďalší podobný blog vyvolala diskusia a naša následná reakcia. Dnešný príspevok je však trošku odlišný a viac ako zavádzajúci či nejasný. Vypil a predegustoval som víno, pozrel si web stránku a v jej rámci pdfkový leták vo francúzštine a…spomenul som si, že jizni-svah.cz niečo podobné nedávno spomínal. Vážne náhoda. Takže Pinot Blanc reservé 2007 z Cave Vinicole de Kientzheim-Kaysersberg. Alsasko. Na tom pdfku je uvedené, že ide o 100% Auxerrois a to je tá zhoda s “Jižním Svahom”, ktorý tento odrodový miš-maš pekne rozoberá a vyjasňuje.

Intenzívna slamová farba, vysoká viskozita. Vo vôni sladkosť, chlieb s medom. Chuťovo harmonické s peknou kyselinou avšak bez nejakého výraznejšieho charakteru. Možno by som nakoniec povedal, že nudné. V poznámkach mám vetu “v chuti niečo, čo neviem pomenovať, nie zlé len nevýrazné, obyčajné víno”.

No a  záhadu s odrodami živím ďalej gúglovaním. Zisťujem v pdfku nesprávny ročník. Pinot Blanc 2008 je z pinotu a Pinot Blanc 2009 z auxerrois. Ako je to v 07 vážne neviem, prikláňam sa však k pinotu. Napriek wikipédii, kde je The most full-bodied “Pinot blanc” wines from Alsace, with a spicy and smokey character and moderate acidity, are likely dominated by Auxerrois grapes.

Nejaké zistenia ? Alebo to necháme tak….

Read Full Post »