Feeds:
Články
Komentáre

Archive for júl, 2010

Nepodarilo sa. 3. pivničný festival v Strekove sa uskutočnil bez mojej účasti. A to tam bolo údajne z čoho vyberať. Zápisky sú zatiaľ stručné, ale podľa všetkého ani počasie nepokazilo nič na skvelej akcii, ktorej sa zúčastnili aj dvaja českí autentisti. Ale keďže moje auto skončilo v hromadnej havárii (a tri týždne bude mimo domov) ostal som mimo hlavného diania. Na znak spoluúčasti som sa však rozhodol pre teroárovú frankovku od Zsolta a Tibora zo Strekova. A bola to paráda. Frankovka modrá 2008, Terroire, Strekov 1075. Najvyššia rada vín z tejto pomerne mladej firmy (2002), ktorá hospodári na ploche 12ha. A musím povedať, že veľmi sympatickej firmy, ktorá sa vyberá absolútne inou cestou ako viaceré slovenské komerčné projekty. Tradícia, terroire, prirodzenosť. To sú slová, ktoré sa mi s týmito ľuďmi spájajú. Do odrodovej skladby vinárstva patria Rizling vlašský, Veltlínske zelené, Rizling rýnsky, Devín, Svätovavrinecké, Frankovka modrá, Modrý portugal, Alibernet a Dunaj. Jednotlivé rady vín sa volajú Corpus, Classic, Terroire a sladšie Special. Okrem toho majú aj skvelú oxidatívnu podpultovku veltlín, ktorú si starostlivo chránia pre podobných vínomilcov 🙂

Takže teroárová frankovka. Nefiltrovaná, nelisovaná (na to sa budem musieť viac popýtať), prirodzené kvasinky, žiadne enzýmatické látky a chémia. Mňam. Skvelá. Okamžite po otvorení červené bobule, čerešňa, ruže. Ale aj lesné jahody, drievko, slivkový džem a jemná čokoláda. Farba tmavo – rubínová bez náznakov akýchkoľvek problémov z nefiltrovania. V chuti slivkový džem, lahodný tabak, korenie, čokoláda, triesloviny už zakomponované a sladšie. Kyselina harmonická. Pekné. Dekantujeme. Postupne sa rozvíjajú ďalšie ovocia a bobule. Víno nadobúda jasnejší prejav a stáva sa akoby plnším. Tak pekne plnším, nie ako novosvetské hitovky. Je plnšia s eleganciou. Frankovka má dlhú dochuť, ladnú ohnivosť a je neskutočne mnohovrstvová a štruktúrovaná. Víno na celý večer. Nádherné víno na nádherný večer.

Read Full Post »

Urobili sme si súkromnú ochutnávku vybraných produktov veľkého rakúskeho vinárstva Rabl, ktoré sa postupne prediera aj na náš trh. Rodinná firma existuje už od roku 1750 v dedinke Langenlois v údolí Kamp (Kamptal). Údajne (zmienka z webu) hospodári na rozlohe 75ha a produkuje množstvo kategórii vín. Od základných zmesiek, cez vína z jednotlivých polôh až po tzv. Vinum Optimum a predikátne kúsky. Odrodová skladba je veľmi široká, cenové rozpätie tiež. Jednoducho veľká firma, ktorej vína sa dajú nájsť aj v rakúskom Metre. V prvom kole ochutnávky (budeme v budúcnosti dúfam pokračovať, že J. a R?) sme sa rozhodli pre veltíny a ružovky. Letná voľba.

Grüner Veltliner Liss 2009 Kamptal DAC

Viac menej základka. Na mňa zbytočne skryté charakteristiky. Víno pre davy, a kľudne nevinné davy. Zachytil som jemnú mandľu s príliš potlačenou kyselinou (snaha o ľúbivosť). Nežný veltlín, viac do ovocia, jemne trávový so sladkými náznakmi avšak bez  sviežosti. Určite sa však väčšinovému publiku bude páčiť.

Grüner Veltliner Spiegel 2009 Kamptal DAC

Toto víno som prvýkrát kúpil v Metre. Teraz sa ku mne dostalo aj na ochutnávke. Oproti základke sýtejšia farba, intenzívnejšie vône, viac minerality. Obľúbené perlenie, viac života. Plnšie, jemne korenisté, limetka. Pekná dĺžka. Pekný štandard. Cena v Metre myslím medzi 7-8€.

Grüner Veltliner G. (g: bungt) 2008 Kamptal DAC reserve

Reserve je vyššia rada DAC vín s minimálnym obsahom 13% alkoholu. G bod mal celých 14%. Hustejšia, krásne do sýtožlta vyzretá farba. Vo vôni ťažké víno, vanilka (sud), korenie, sladšie ovocie. V chuti sa prejavila vôňa. Husté a viacvrstvé. Mandľa, korenie, ale aj med. Kde tu tabak alebo niečo podobné.  Na počudovanie však celkom svieže, ale veľa sa ho vypiť asi nedá.  Plný a neuveriteľne dlhý veltlín. Akoby jemný barik. Z webu sa dozvedám, že 40% vína zrelo v nových 500 litrových dubových sudoch. Príjemné.  Som zvedavý na cenu.

Zweigelt rosé 2009 Niederostereich

12% alkoholu. Jemná (belšia) lososová farba. Kde tu vôňa lesných jahôd. Ľahkosť. Pekne suché s príjemnou kyselinou. Svieže, piteľné.

Cabernet sauvignon rosé limited 2009

13% alkoholu. Farba sýtejšieho lososu do červena. Vo vôni všetci zhodne vyhlásili nezrelý mak. Ja sa prikláňam k tráve. Neskôr sa výraznejšie prejavujú jahody, jogurt a nejaké bobule. Plnšia chuť. Komplikovanejší a viacvrstvový mok na letné zamyslenie.

Read Full Post »

Napriek horúčavám, ktoré tí, čo neboli v trópoch nazývajú tropické, som sa vydal proti prúdu. Otvoril a dekantoval som zopár červených kúskov.  Najprv to bol pekný darček. Ďakujem D. a M. Barolo 2005 z vinárskeho družstva “Terre del Barolo”, ktoré sídli v piemontskom Castiglione Falletto a združuje okolo 400 producentov. Tí hospodária zhruba na 650 ha a produkujú 38,000 hl vína. Hlavným produktom je práve Barolo, ktoré zreje v sudoch zo slavónskeho dubu.

Na prvé ovoňanie višnový likér. Farba klasicky priehľadná, tehlovo červená,  skôr tehlová ako červená, čo dáva na javo vek vína. K. to nazvala starotehlová. Intenzívne mosty, 14% alkoholu. Vo vôni bobuľové ovocie, drevo, višne a prekvapujúco trošku starinky. V chuti jemné bobuľové ovocie a riadna dávka trieslovín. Dekantujeme. Po niekoľkých hodinách sa triesloviny uhľadzujú a zjemňujú. Postupne vystupujú višne, čerešne, slivky, jemnejšia čokoláda a nejaké korenie. Možno aj jemnučký eukalyptus. Pekné barolo, príjemná skúsenosť s nebbiolom. Barolo je totiž (čo určite už aj tak viete) podľa regulácii DOCG 100% Nebbiolo i keď v deväťdesiatych rokoch existovali snahy o povolenie ďalších odrôd (Barbera, Cabernet, Merlot alebo Syrah). Petícia neuspela, ako je to však naozaj môžeme len s úsmevom tušiť. Hrozno na toto Barolo bolo zbierané v objeme 8 ton na hektár (taký priemer). Víno zrelo 24 mesiacov v slavónskom dubovom sude a 12 mesiacov vo fľaši. Celkové kyseliny 5g/l a bezcukornatý extrakt 23g/l.


Druhým vínom bol Cabernet sauvignon Quercus, 2004 z družstva (600 pestovateľov) Goriško Brda,  Slovinsko. Ďalší dar. A jedno z mojich mála slovinských červených. Vôbec som nevedel čo od neho čakať. Radšej som ani negúglil, pretože by potom moje očakávania boli (vzhľadom na pozitívne komentáre a vyššiu cenu) prehnané. A dobre som urobil. Nazval som ho smutné víno, keďže bolo niekde úplne inde, vadné. Zrejme mu uškodilo aj zlé skladovanie a čo ja viem, čo všetko ešte. V skratke. Záprdok, kyslá kapusta, hnilé drevo, ale určite to malo byť fajn. 10-30 ročná vinica, asi 5g kyselín a 2g cukru. 30% v bariku. Škoda.

No a končil som poslednou fľašou Pisano Pinot Noir Rio de los Pajaros Reserva, 2006, Uruguaj. V septembri minulý rok som napísal, že potrebuje ešte more času. Deväť mesiacov mi prišlo dosť, ale zrejme som sa mýlil. Triesloviny boli, sú a budú. Akoby im tam kvaplo trochu ich Tannatu. Víno malo krásnu vôňu, jemná animalitka, lístie, čierny rybíz, jemné korenie, sladké drievko. Farba červeno-tehlová. Chuť kratšia s kopou “tannatu”. Uruguajský pinot. Po dvoch hodinách dekantácie nastupuje viac ovocia, triesloviny sú sladšie a toľko nedrhnú.  Po takmer celom dni víno stráca teplosť a ovocnú nasládlosť avšak nestráca, čo? Triesloviny 🙂

Read Full Post »

Cuvée Ad Vitam…

Vieilles Vignes (stará výsadba/kry), Domaine Michaud, Touraine 2008. Kúpené v BA vo vinotéke. Cuvée je podľa dostupných informácii zložené z väčšinového Cabernetu Franc (60%) a odrody Cot (Malbec známy z Argentíny alebo oblasti Cahors). Sýto červená farba miestami až do čisto fialovej. K. povedala, že to víno je modré. Vo vôni najprv intenzívne drevo. Ani nie sud, ale skôr drevo po daždi, lístie a postupne aj zrelé lesné červené bobule. Po otvorení v chuti ešte nie príliš zakomponované triesloviny, ktoré sa následnou dekantáciou uhľadujú, ale ostávajú výrazné. Víno je suché, kratšie akoby som očakával. Vcelku harmonické, ale dekantácia sa javí ako nutnosť (2-3 hodiny). Domaine Michaud leží v srdci údolia Loiry na pravom brehu rieky Cher v dedine Noyers-sur-Cher. Vínu sa rodina Michaud venuje už tretiu generáciu a v súčasnosti obhospodaruje zhruba 20ha. Mal som od nich už bedničku sauvignonov a prvé kusy ma vyslovene sklamali svojou strašnou cukríkovosťou. Neviem čím to bolo, ale keď som otváral zabudnuté posledné fľaše, tak tú umelú vôňu nahradila krásna sviežosť. Michaud vyrobil tohto cuvée 15,000 fľaší, takže môžeme experimentovať 🙂


Read Full Post »

Absolvovali sme ďalšiu z celého radu ochutnávok a opätovne v príjemnom prostredí bratislavskej “modrokostolíkovej” vinárne. Tentokrát vína prezentovala vynovená Vinanza s novými majiteľmi a na čele s enológom pánom Pavlasom. Vinanza vznikla v roku 1994 a od svojho začiatku ma príjemne prekvapovala svojimi vínami. Spomínam si ešte na degustácie, ktoré viedol pán Hronský a mal som z toho vtedy pocit, že sa spoločnosť uberá správnym smerom. Potom nastali majetkové zmeny a myslím, že v roku 2008 firmu prevzali súčasní majitelia. Toľko história. Poďme k súčasnosti. Nové fľaše, nový dizajn. Dizajn podľa mňa vkusný, ale mierne zmätočný. Vinanza produkuje hneď niekoľko tried/kolekcií (silver, red, patina a gold). Odlíšite ich, to áno, ale podľa mňa komplikovane. Pre bežného spotrebiteľa by tie rozdiely v adjustáži mohli byť zreteľnejšie. Ale uznávam, že je to dosť subjektívny pohľad. Na ochutnávke som mal však pocit, že s tým majú problém viacerí, aj samotní ľudia z Vinanzy.

Silver (biele) a Red (červené) sú určené pre gastronómiu. Patina je stredná trieda a “sú to mladé, svieže vína, pripravené najmodernejšími technologickými postupmi”. Gold má predstavovať vrchol Vinanzy. “Vína z tejto kolekcie sú pripravené s osobitným citom a dôrazom na kvalitu. Výber najlepších ročníkov pochádza zväčša z úrody vlastných vinohradov a ich produkcia je limitovaná regulovaným množstvom úrody hrozna”. Spoločnosť hospodári na 78ha vlastných viníc, ale niečo aj nakupujú, vyplynulo na ochutnávke. Podľa webu ide o vinohrady v katastri obce Veľké Lovce, hon Fermedza na južných svahoch Podunajskej nížiny. Koľko nakupujú a kde, sme sa nedozvedeli. Táto pasáž, inak zaujímavo prezentovanej ochutnávky i keď nastavenej skôr na akési firemno-nevinné publikum než na degustačných “harcovníkov” :), vyznela rozpačito. Mierne neznalosti sa dajú pripísať tomu, že pán Pavlas vo firme pôsobí len niekoľko týždňov (myslím, že 10). Poďme k ochutnávke. Produkcia značky Vinanza zahŕňa 17 akostných odrodových vín a 15 vín s prívlastkom. Biele, červené, ružové. My sme mali pripravených 13 vzoriek. 7 bielych, 2 ružové a 4 červené tak 50-50 suché a sladšie. Nebudem rozpisovať všetko, uvediem len krajné spektrá mojich degustačných poznámok. Páčilo sa mi Veltlínske zelené, akostné 2009. Jemne korenisté, mandľové, s 5,6g kyselín, 2g cukru a 11,4% alkoholu. Dobre piteľné, ľúbivejšie, nie tak ostré ako mám rád a bez záverečného štipnutia, ale za cenu pod 3€ grilovačkové fajn. Zaujímavé bolo Rulandské šedé, neskorý zber 2009. Celé tak trochu do ružova. Aj v chuti aj vo farbe. Na mňa zbytočne sladké 8,5g, ale ženské publikum to ocenilo. Celkovo mali všetky vína dosť vysoký cukor. Ale ročník 09 asi iný ani nebude. Páčilo sa mi barikované Chardonnay, výber z hrozna 2009, polosuché. Pekne zakomponovaný jemný sud, ovocie, 8,8g cukru držalo 5,3 kyselín a ani vysoký alkohol 13,4% nebol nepríjemný. Ovocie, maslovejšie tóny. Pekná práca. Pri nebarikovanom bratovi v neskorom zbere mi tá sladkosť už vadila. Polosladký Devín i sladkú Pálavu som bez degustačných poznámok tiež ochutnal. No a čo sa nepáčilo? Vyslovene som odmietol obe ružové (napriek tomu, že vo všeobecnom hodnotení dopadli výborne). Ani neskorý zber Cabernet Sauvignon a ani jeho sladší brat vo výbere z hrozna ma neoslovili. Napriek smotanovým tónom a “šípkovému lekváru” sa mi nepodarilo vymiešať nejaký smrádeček a hlavne, neviem piť polosladké ružové. Pre mňa má byť letné terasové víno osviežením a nie tekutou cukrovou vatou. Preháňam, ale aj tak. Červené taktiež nenadchlo i keď nebolo mu príliš čo vyčítať, keďže išlo fakticky o sudové vzorky ročníka 09, ktoré majú podľa mňa cestu ešte pred sebou. Som zvedavý či to Vinanza ustojí a nevrhne na trh ešte nepripravené vína, keďže aj počas tejto degustácie bolo počuť zaklínadlo “najlepšie víno, je predané víno”. A tomuto cieľu treba podriadiť všetko. Aj prikrášlenie a úpravu tak, aby mal výsledný produkt komerčný úspech. A to sa deje. Všade, alebo takmer všade. Preto nikoho nezneistila ani poznámka…”do rulandského modrého sme pridali taníny, aby sme zlepšili štruktúru a telo”. Normálne. Igelitka tanínov a máme pekný terroir a to upozorňujem, v najprestížnejšej rade Gold. Nie v nejakej zmeske zo zemegule.

taníny – obrázok prevzatý z http://www.wineterroirs.com/2007/09/additives_shop.html

Je mi to jasné, že ide o zisk a aj to, že by som to možno viac chápal, keby ma víno malo živiť, ale zrejme sa s tým nikdy nestotožním. Som vinne nezávislý a budem s tým nesúhlasiť a hľadať vína, ktorých cieľovou skupinou nebude nejaký trhový segment, ale ja, indivíduum, ktoré potrebuje niečo viac ako igelitku chémie rozriedenej v tekutine…Na mieste je otázka či je to ešte vlastne víno? Vinári povedia, áno. Väčšina verejnosti povie, áno. Podľa mňa je to však už len vinný nápoj. Vlastne nejaká kokakola a určite nie prívlastkové víno. Môže to vôbec ešte niekto zatriediť ako neskorý zber? Neskorý zber tanínov, gelov a enzýmov? Možno by sme mali pristúpiť na určité snahy, aby sa na etiketách uvázdalo zloženie. Ja by som kupoval tie s hroznom a vyhol by som sa tým, kde bude uvedené: taníny, kyseliny, enzymatické látky, arabská guma, selektované kvasinky, farbivo a E….Je to jednoducho doping, ako u športovca a aj tam to nie je akceptované…

Read Full Post »