Lambrusco Grasparossa Di Castelvetro od Laury Romagnelli…
Fľašu/e sme kúpili za smiešnu cenu v Rakúsku. Len tak, zo zvedavosti. A vlastne aj trošku preto, aby sme si zaspomínali. Niekto na pizzu zaliatu lambruscom a niekto na príjemné dámske večierky spojené s klebetami, farbením hlavy a popíjaním tohoto (ako sa vyjadrila moja svokra) detského šampanského 🙂 Po naliatí perlí a jemne ružovo pení. Tmavočervená hustá farba. Kombinácia nenáročnej malinovo-jahodovej vône. Nič svetoborné, ale ani nič urážlivé. Perlivé vínko s 8% alkoholu sa pije fajn, najmä ak je správne podchladené, najlepšie na 8° C. Pochutnávali si najmä ženy, keďže bolo dolce. Ja sa nabudúce poobzerám po nejakom secco (suchom). Mal som z neho pocit akoby niekto urobil strik zo sladkého červeného a mikroperlivej sódy. Musím však povedať, že to vôbec nebolo nepríjemné. Chuť mi pripomínala najmä sladké konzumné modré bobule. Určite sa po ňom ešte poobzerám, keďže sa hodí k cestovinám, ktoré v poslednom období dosť môžem…
Lambrusco sa v červenej a ružovej podobe produkuje v provincii Modena. Od roku 1970 existuje aj apelácia (DOC). My sme popíjali Lambrusco (klon Grasparossa), ktoré pochádza z kopcov v okolí obce Castelvetro, odtiaľ názov. Podľa pravidiel musí víno obsahovať minimálne 85% Lambrusco Grasparossa a 15% iných odrôd. Čiže Lambrusco je aj odroda a aj apelácia, teda apelácia, ktorá nesie názov odrody. Pre úplnosť tých Lambrusco DOC je celkovo päť: Lambrusco Grasparossa di Castelvetro, Lambrusco di Sorbara, Lambrusco Salamino di Santa Croce, Lambrusco Reggiano a Lambrusco Mantovano. A práve to Castelvetro by malo byť najhutnejšie. Lambrusco sa vyrába takzvanou talianskou metódou, ktorá je odlišná od klasické šampanskej. Proces sa myslím volá aj Charmat a spočíva v tom, že druhá fermentácia prebieha v tlakových tankoch a nie vo fľaši. Tu máte postup, ak Vás to zaujíma. Ak nie, kúpte si dostupné Lambrusco, uvarte jednoduché cestoviny a predstavte si, že vonku to vyzerá ako na Siciíli a nie ako v Škótsku…