Feeds:
Články
Komentáre

Archive for október, 2010

Červené začína vládnuť. Už je to tak. Je zima.Tak som trošku dôslednejšie ochutnal dve značne rozdielne fľaše z Rakúska. Obe od “našich” vinárov, obe červené. Ostatné je dosť rozdielne.

Zweigeltrebe 2008, Carnuntum classic od pána Pitnauera (obec Gottlesbrunn – neďaleko od našich hraníc). V rámci vinárstva víno strednej, resp. nižšej kategórie. Zrejme akýsi miestny Horeca segment. Screw cup (šraubovací vrchnák….brrrr, to je výraz)…čiže šrobovací. Zaujímavá tmavá fľaša s jednoduchou modernou etiketou. 13,4% alkoholu. 2,2 g/l cukru a značných 5,6g/l kyselín. Víno zrelo rok v použitých barikových sudoch. Tmavorubínová hustejšia farba s fialovými odleskami. Pekne iskrivá. V pohári sa tvoria značné alkoholové mosty. Vo vôni prevláda čierne bobuľové ovocie, sušená slivka a drevo. Vínko je tak správnym smerom jemne zaúdené. V chuti najprv sladkastý tón, ktorý neskôr odznieva a nastupujú už čiastočne uhladené, ale stále pomerne citeľné triesloviny, ktorých prítomnosť zrejme zintenzívňuje ešte “pražený sud”. Nechcem, aby ste z toho, čo tu píšem mali dojem, že to víno je prehnane intenzívne a plné triesla. Naopak, pekne dlhé (prekvapujúco), ale jednoduchšie a ľahšie (redšie) víno napriek dostatočnému alkoholu. Povedal by som chutné. Presne tak chutné aké má byť gastro víno za cenu pod 7€. Fajn

Druhý bol pinot. Plný očakávania a preto som mu doprial niekoľkohodinovú dekantáciu. Pinot Noir 2005, Leitner z Golsu (Neusidler See). Klasická burgundská fľaša, plný korok a  klasická jednoduchá, ale príjemná etiketa. 13,71% alkoholu, 5,3g/l kyselín, 1,7g/l cukru. Víno zrelo 17 mesiacov v malých dubových sudoch 50% nových a 50% použitých. Pekná pinotovský nazretá farba. Mierne do tehlova a občas sa mi zdalo, že až do hneda. V poznámkach mám k farbe slovo: “krásna”. Vo vôni najprv jemnejšie višne a černice. Čuchám, čuchám a žiadna mne milá animalitka. Vôbec. Víno je napriek dekantácii stále akosi skryté. Škoda. V chuti sú triesloviny už pekne uhľadné a do sladka. Napriek tomu, vzhľadom na ročník 05, sú stále až príliš v hre. Pekne integrované drevo avšak jednoduchšia a akosi prvoplánová chuť. Príjemné aj keď prekvapujúco jednoduchšie pitie. Zrejme ešte potrebuje nejaký ten čas. Za webovú cenu 15€ však pinot ostáva porazený “šrobovacím” zweigeltom. Škoda.

Read Full Post »

V chladiacom boxe som našiel mladý alibernet. Ani neviem ako sa tam dostal, keďže túto odrodu nevyhľadávam a trošku ju aj podceňujem. Pre mňa je to subjektívne len “farbiarka”. Ale čo už. Otváram korok plôška-drť-plôška. Alibernet od pána Trnovca. Šintavský vinohradnícky rajón, obec Alekšince
hon Lahne. 2009. Kvôli zaujatiu zákazníkov oblepený striebornými medailami z tohtoročných výstav – Vinfest Vinica, Víno Bojnice, Vinné trhy Pezinok, Vitis aurea Modra. Žiadne zlato! Pán Trnovec hospodári pri Nitre na 16,5ha. Víno vyrába najmä z vlastného hrozna, len 5% nakupuje. Web informuje o riadenom kvasení. Z modrých odrôd víno výrába ešte z frankovky (ok) a cabernetu sauvignon (u mňa otáznik…i keď). Z bielych je v portfóliu všetko možné.

Víno má veľmi tmavú až fialovú farbu. Farbiarka. Vo vôni trochu černíc a “drevených” sliviek. Možno aj ríbezle, ale v každom prípade nič intenzívne. Skôr mladícky nevýrazné. V chuti suché a relatívne vyvážené s jemnými trieslovinami, ktoré sa pri oteplovaní zintenzívňujú. Víno je však kratšie, menej hutné. 12,5 % alkoholu. Dominujú nejaké nejasné čierne bobule, tie “drevené slivky” a nejaká drobná višňa. V závere chuti je cítiť aj skutočne zanedbateľné, ale predsa len perlenie. Celkovo jednoduchšie víno, ktoré však bolo podľa mňa vypité príliš skoro a potrebuje ešte čas na uhladenie a harmonizáciu. Nejaký výrazný posun (k zisku zlata) však už zrejme nenastane.Vinár uvádza fľašovú zrelosť 2-4 roky. Tak vyskúšajte. Hodí sa k mäsu, najmä hovädziemu. Ja som s ním spláchol jemne obmenené spagetti aglio e olio peperoncino s pridaním krásne voňavých talianskych paradajok a čerstvej bazalky. A sorry za fotku z mobilu 🙂

Read Full Post »

Na rozlúčku s letným vínovaním a na znak ukončenia  obdobia bielych vín som sa rozhodol vypiť novozélandskú “čajku”. Teda skôr “čajkovú horu” 🙂 A čo by to bolo za klasické novozélandské biele, keby to nebol sauvignon, že? Jednoduchá vigneta, nízka (teda skôr primeraná) cena v AUT. “Šróbovací” uzáver a burgundská fľaša. 13% alkoholu a 2 gramy zvyškového cukru. Seagull mountain 2010 z oblasti Marlborough. Jemná žltozelená nie príliš sýta farba. Vo vôni klasický novozélanďan i keď na môj vkus trochu príliš voňavý a trochu jednoduchší. Ovocné tóny, lístie, egreš, limetka. V chuti nekoplikované a svieže s peknou kyselinkou, ktorú som pri tak intenzívnej vôni nečakal. Slušné. I keď samozrejme kratšie. Piteľné na záhradu, lepšie mierne podchladené k nejakej grilovanej rybe, pri oteplovaní sa totiž do popredia dostáva  nejaká horkejšia dochuť, čo vínko posúva do trochu technologickejšej a velkokapacitnej roviny. Tá horčičinka mi tam totiž príde akosi cudzia. Zmienku o vinárstve som na webe nenašiel, najskôr teda ide o nejakú lepšiu supermarketovku, ktorá nanadchne, ale za tie peniaze ani vyslovene neurazí. Cenovo veľmi dostupné víno, ktoré je minimálne vo vôni celkom zaujímavé. Už sa však teším na nejaké intenzívnejšie vinné zážitky a najmä na to, že pominie druhá vlna nádchy 😦

Read Full Post »

Tak to máme za sebou. Ponevieranie sa v riadne jesennom počasí na “Dňoch zelá” bolo poučnou previerkou schopností a výdrže občasného vinného bloggera. Na úvod musím povedať, že bolo fajn. Na rozdiel od mnohých “vinobraní”, ktoré by sa mali skôr volať jednoducho jarmoky, prípadne “Dni falošného burčáku” bolo počas Dní Zelá, zelé skutočne prítomné. Kyselé i sladké zelé, zelňáky, súťaž vo varení kapustnice a kde tu aj kapusta vo forme mladej slečny. Okrem klasických púťových cigánskych a klobás oceňujem aj účasť jedného zo stupavských rybárstiev s ponukou obstojného halászle a údených pstruhov. A musím uznať, že aj nedelný litrík kapustovej vody stál za to. Vína…až na “náš” stánok v podstate žiadne. Zazrel som nejaké dve francúzske stolové ružovky, trochu Karpatskej perly a nejaké viac menej nepitné sudovky. Takže predajné zistenia? Potvrdilo sa, že požadované suché býva väčšinou skôr polosuché a 15g zvyškového cukru je pre vyznávačov suchého tak akurát 🙂 Zároveň som zistil, že väčšina si pojem suché spája s tým, že tam vinár nedosypal cukor. To, že môže hrozno niekedy do sladkosti dozrieť nikto neriešil. Nad názorom, že neskorý zber sa zbiera neskoro, som sa ani už nepozastavoval. Skôr ma šokovala predstava ľudí, ktorí si za cenu 1dcl (uvedenú na štítku) chystali igelitku na fľašu. Fľaša skvelého sauvignonu z Golsu za 1,10€? Úsmevný bol znalec vín, ktorý bol v Rusku a v USA a všetko čo existuje už vypil (vyzeral podľa toho) a taktiež pán, čo chcel rízler a keďže v sortimente nebol znechutený odišiel…

V ponuke bolo celkovo zhruba 40 rôznych vín. Zo Slovenska Trnovec (Hlohovec), z Moravy Tichý (Hrušky), z Rakúska Leitner (Gols) a Pitnauer (Carnuntum).  Chutil nezatriedený a netypický Sauvignon blanc 09 z Hrušiek s 20g zvyškového cukru, rovnako ako stále skvelý Rizling rýnsky 07 neskorý zber, ktorý sa však v sobotu akosi zmenil na suchý a minerálny a nie polosuchý z 9g zvyškáča(preberieme to s vinárom). Zároveň som si pochutnával na peknom Veltlíne zelenom 09, kabinet z Hagelsbergu (Carnuntum) od Pitnauera z 1,8 g cukru a 6,5g kyselín.  A objav? Myslím, že Svätovavrinecké 07 taktiež z Hagelsberguv (1,8g cukru, 5,2g kyselín), ktorý zrel rok v novom a použitom bariku a najmä krásne uhľadený a príjemne teľnatý Pegasos (Syrah) 2008, rok v 300 litorvom americkom dube, 13,8% alkoholu z 2,3g zvyškového cukru…a to dubové vína väčšinou nemusím…


Read Full Post »