Feeds:
Články
Komentáre

Archive for november, 2010

Najprv to vyzeralo na krátku beaujolais párty presne vo štvrtok večer. Pripravil som kartón Beaujolais Village Nouveau a zaľahol s kašlom, nádchou a čo ja viem s čím. Prešiel som na kvalitný nemecký aspirín, nový otrivín a ovocný coldrex. Pri vylihovaní a potení sa mi napadlo rozšíriť rady nového božolé a uskutočniť mikrotest. Svoju chorobnú predstavu som nakoniec pretavil do degustácie 10 vzoriek. 6 z vinoték v cenách okolo 8€ a 4 zo supermarketov tak zhruba za 3€. Tie supermarketové som zobral z čistej roztopašnosti s cieľom “mať prehľad” a musím povedať, že prekvapujúco len jedno bolo úplne mimo. Kvôli tomu, že môj čuch stále štrajkoval a chuť bola viac aspirínová ako inokedy, som na nevinne vyzerajúcu akciu rozdal zápisníky, zbežne vysvetlil princíp karbonickej macerácie, prihodil základné minimum o beaujolais a gamay… a nedočkavo som sa spoľahol na vinných i nevinných účastníkov. Večerom/mi nás okrem božolé sprevádzali mierne pozmenené mušle po námornícku (vďaka Emanuelovi), kopa kozích syrov a údenín, králik na hríboch, kačacie stehná a nakoniec aj moje obľúbené kleftiko. Takže ako to dopadlo? Prejedli sme sa 🙂

Jasne prepadlo len supermarketové Beaujolais Village Nouveau 2010 od André Vonniera zakúpené v Metre pod 3€. 12% alkoholu v kyslejšom červeno-fialovom niečom (ničom?) s náznakom jednoduchších cukríkov a umelého pridania alkoholu. Mimochodom aj etiketa bola najtrápnejšia. Bolo to jediné víno, ktoré ostalo fakticky nedotknuté. Druhý odzadu skončil Le Gavroche Beaujolais Primeur 2010 s 12% alkoholu. Zaujímavá fľaša, cena mierne nad 3€. Kyslejšie a silne trieslovinové božolé s dochuťou škorice. Technologickejšie i keď pri nevinnom publiku slávilo celkom úspech. Pokračujeme supermarketmi – Beaujolais Nouveau 2010 (12%) zo Du Beaujolais a Saint Jean D’Ardieres (Carrefour). Slovensko-rumunská zadná etiketa. Technologické víno, ktoré však väčšinovým obyvateľstvom bude prijaté pozitívne. Cena okolo 4€. Mierne do sladka, na mňa až príliš, dosť trieslovín a jemné mikroperlenie. Jeho braček Beaujolais Villages Nouveau 2010 od rovnakého výrobcu. 12,5% alkoholu a opäť z Carrefouru. V podstate to isté, len trošku hustejšie so sýtejšou farbou. Potom sa zúčastnila trojica od mamutieho veľkoproducenta Pierre Ferraud et Fils. Toto víno som popíjal aj minulý rok. Zakúpené v dobrej bratislavskej vinotéke. Uzávery z plného korku. Túto trojicu by som zaradil do stredu štartového poľa. Dobré vína, nie špičkové, ale ani nie nejako urážlivé. Cenovo (8€) sú však na úrovni špičky avšak jej kvalitu nedosahujú. Beaujolais Rosé Nouveau Pierre Ferraud et Fils 12%. Beaujolais Nouveau Pierre Ferraud et Fils 12%. Beaujolais Villages Nouveau Pierre Ferraud et Fils 12,5%. Vína celkovo viac do fialova (teda okrem jemne lososového ružového). Vo vôni ovocné, ale akosi zastreté. Ružové bolo voňavejšie a mierne do jahôd. Villages zasa ponúklo koncentrovanejšiu vôňu hrozna. Chuť vcelku jednoduchšia, redšia, ale podľa mňa prirodzená. Villages mierne do trieslovín. Všetky vína však mali aj mierne cukríkovú príchuť. Priemer v pravom zmysle slova…len tá cena.

A ideme k trojke najlepších – Beaujolais Villages Nouveau 2010 Domaine Matray (12,5% alkoholu) od Lilian et Sandrine Matray z Juliénas. Plný korok. Sympatické božolé, ktoré sme všeobecne zaradili na druhé až  tretie miesto nášho testu, i keď musím priznať jeho jasnú výhodu… mali sme k dispozícii celý kartón. Pre mnohých toto víno dosahovalo úroveň Les Griottes. Pre mňa bolo jasne tretie. Farba červeno-fialová. Vôňa silne ovocná, Bobule, bobule, bobule (neviem…aj čerešne). Harmonické, svieže a veľmi piteľné víno. V chuti triesla, čerešne a višne. Pekné božolé. Tak ako má byť. Víno k jedlu a na zábavu.

Domaine du Vissoux Les Griottes Beaujolais primeur 2010. 12% alkoholu. Ovocné, červené bobule, možno aj čerešne a mierne nezrelé maliny. Intenzívnejšia farba jemne do fialovej. Hladké a svieže, veľmi pitelné. Na nič sa nehrá. Víno je mladé, prirodzené a fajn. Pekne vyvážené, výraznejšia chuť a vcelku koncentrované (v porovnaní s ostatnými horšie hodnotenými). Mňam. Druhé miesto. Ako bonus mi príde informácia o vinárstva o minimálnom sírení. Moje božolé 🙂

A víťazom sa stalo pre mňa netypické nové božolé. Domaine du Vissoux Beaujolais primeur Cuvée Vieilles Vignes 2010. 12%. Víno pochádza zo starých viníc (4ha vek 40-85 rokov) a ide vôbec o prvé cuvée z nového božolé, ktoré bolo v roku 1988 vyrobené bez pridania cukru. Toto cuvée  zreje 1 mesiac v starých dubových sudoch. Farba tmavá hustá do fialovej. Vo vôni bobuľové ovocie, hustejšie a intenzívnejšie vône. V chuti čierne a červené plody, trochu lesa, silnejšie triesloviny, sladšie. Na nové božolé neuveriteľne dlhé. Pekne korenisté a koncetrované. Černice, čierne čerešne, sud, do pinotu. Skvelé pitie, netypické, určite veľmi opakovateľné dospelé mladé víno.

Domaine du Vissoux (Pierre-Marie Chermette) mi učarovalo. Viac sa dá o ňom dozvedieť na ich pekne spracovanej stránke alebo na Jižním svahu. Ja len vyberiem pre mňa podstatné fakty. Naturálne vína, minimálne zásahy, “eco-friendly” pestovanie hrozna, nepoužívajú sa umelé kvasinky, minimálne alebo žiadne docukrovanie a minimálne použitie síry. Toľko. Mne to stačí, aby som tieto vína aj naďalej vyhľadával.

Read Full Post »

Podľahol som marketingovým tlakom. Neustál som lákanie webového  priestoru (najmä českého) a rozhodol som sa zúčastniť popíjania nehotových a narýchlo urobených vín 2010. Tých vín, ktoré vinári najviac milujú, pretože sú hneď, resp. rýchlo predané, nemusia sa s nimi ďalej babrať a neisto čakať na budúci zisk. V tejto marketingovej hre (keď sa z priemernosti robí cnosť) mám najradšej nové božolé. Toto chutné, ovocné a nenáročné vínko vyrobené zaujímavým postupom k nám našťastie dorazí už zajtra.  Svojim marketingom sa však nedá zahanbiť ani českomoravské “Svatomartinské”. Je to v každom prípade dobre sponzorovaná, spropagovaná a pripravená marketingová šou, ktorej sa tento rok zúčastnilo 90 vinárov a 1,75 mil. fľaší. V Rakúsku sú to zas rôzne regionálne obdoby/názvy mladého vína podporené miestnymi slávnosťami, svätením a kade čím ďalším. A u nás? U nás jednoducho mladé víno, bez reklamy a bez národneho vinného ošiaľu. Nič. Nuda. Z časti nahradená závanom svatomartinského. V obchodných reťazcoch sa dá slovenské mladé víno nájsť len zázrakom a väčšina spotrebiteľov ani nevie o čo ide. Takže trošku teórie. Podľa zákona označovať víno slovami „mladé víno“ možno víno s chráneným označením pôvodu, ak je víno naplnené do spotrebiteľského balenia najneskôr do konca kalendárneho roku, v ktorom sa vykonal zber hrozna použitého na výrobu tohto vína. Také víno možno začať uvádzať na trh najskôr v prvý novembrový pondelok roku zberu hrozna. To je všetko. Nič o odrodách, žiadna zatrieďovacia komisia, žiaden marketing, nula akcií. Slovenský prístup. Nič nerobne len sa sťažujme, že tí a tamtí. A možno je to aj dobre, keďže vo veľkej väčine sa tie naše mladé vína hodia tak maximálne na podlievanie dusenej kapusty.

Z mladých som prvý ochutnal Primus Carnuntum 2010 od pána…áno zasa ten Pitnauer. Primus je regionálne mladé vínko vyrábané najmä, ale nielen zo zeleného veltlínu. Ten môj Primus bol 100%  VZ.  Mušt musí dosiahnuť minimálne 16º KMW (Klosterneuberger Mostwaage), čo je možno nejakých 17,6 stupňa podľa našej ČNM. Primus sa fľašuje v oblasti Carnuntum uniformne, na etikete je maľba od Gottfried Lav Wurma. Primus od Pitnauera mal absolútne jemnú a slabučkú zelenozlatistú farbu. Skôr strik ako víno. Vo vôni by som v slepej degustácii hádal sauvignon. Veľa trávy, kopa zeleného lístia po daždi, jemný citrus a hruška. V chuti šumivejšie, jemnučké, zelené tóny pretrvávajú. Všetko tak zvlášte (ale príjemne) nezrelé. Prvá, nedočkavosťou odtrhnutá hruška, kyslejšie jablko. Pekne urobené, svieže a milé víno, ktoré sa na nič nehrá a ponúka to, čo očakávate.

Kým prvé víno bolo až prekvapujúco fajn, druhé presne demonštrovalo to,  prečo takéto vína nemusím. V Tescu som našťastie nenašiel mladú tekutinu z Víno Nitra, ale Billa ma už obdarovala a odnášal som si Mladé víno 2010 Veltlínske červené skoré z 11,5% alkoholu.Chateau Topolčianky. Pekná moderná etiketa. Úplne mladistá slabo zelenkavá farba, ešte mladšia ako v prípade Primusu. Vo vôni sa však čaro okamihu nekoná. Cukríky, kombinácia žltých a zelených bonpari. Umelo prevoňané. Ani dlhodobejšie vymiešavanie príliš nepomáha. Cukríky sú tam a nič s tým nenarobíte. Technológia. V chuti veľmi jednoduché, strikové (ale s vodou a nie sódou), bez mladíckeho perlenia (to sa u nás nenosí), kyslejší charakter. Kyseliny (a podľa mňa v mušte museli byť veeeľmi dominantné) sú akosi umelo zastreté, odkyslené či prekryté a máte pocit, že z tej vody vás bude večer neuveriteľne páliť záha.

Zo svatomartinského súdku som ochutnal Müller Thurgau, moravské mladé zemské víno od Richarda Tichého z Hrušiek. Farba je zelenkavá, jemná. Vo vôni dominujú opäť intenzívne sauvignonové zelené tóny, egreš, lístie…jednoducho krásny voňavý sauvignon. Neskôr sa pridáva aj muškátik a jemný cukrík. Možno žlté bonpari, ale určite v jemnejšej forme ako pri slovenskom mladom víne z Topolčianok. V chuti sa už tie sauvignonové tóny dostávajú za muškát. Najprv nastupuje sladkosť, ktorá prekrýva intenzívnu kyselinu. V mušte musela byť riadna. Potom sa kyselina prejavuje naopak intenzívnejšie a potláča cukry. Ako keď cucáte taký ten sviežy cukrík. Chvíľu sladšia, potom kyslejšia časť.  Pripadá mi to možno aj ako pocukrovaný nezrelý egreš. Fajn nenáročné pitie. Po tej acylpirínovej dochuti (ako píše vinný blog) však nie je v mojej fľaši ani známka, i keď v niektorých rizlingoch od Tichého som to taktiež dosť intenzívne cítil. Som zvedavý čo to je, resp. čo to znamená. Neviete?

Chystáte sa na beaujolais?

Read Full Post »

pekný veltlín

Roztrhlo sa vrece s mladými vínami, svätomartinskými pijatikami a budúci týždeň sa už chystá aj moje obľúbené nové beaujolais. Prvý poznatok z prechutnaných rakúskych a českých vzoriek 2010…v stredoeurópskom priestore to bude ročník pre nás, milovníkov zivších vín a kyselín. Potešiť sa však bohužiaľ môžu aj pestovatelia cukrovej repy a celý vinný technologický priemysel. Bude čo skrášlovať a upravovať, pekne filtrovať a odkyslovať. Preto vzdávam hold tým vinárom, ktorí vyrobia vína prirodzené, tak ako sa patrí na veľmi zložitý ročník. O mladých vínach však až neskôr. Dnes si zapíšem poznámky z veľmi zaujímavého, cenovo dostupného (medzi 6-7€ ) zeleného veltlínu 2009.

Grüner Veltliner, Hagelsberg 2009 od Pitnauera. Šrobovací uzáver, pekná strohá etiketa, predĺžená “rýnska” fľaša. Víno je vzhľadom na ročník prekvapujúco zlatisté s decentnými zelenkavými tónmi. Podľa farby by som tipoval starší ročník. Vône sú krásne svieže, ovocné. Linka marhule a žltého jablka postupne prechádza do hrušiek a občas aj do nejakého exotickejšieho smeru.  Žiadna ovocná bomba, skôr jednoduchší a menej navoňaný štýl. Spočiatku jemné, ale intenzívne perlenie po vymiešaní ustupuje. V chuti pekná (ale nie prehnaná) kyselina (6g/l), sviežosť. Dobre zahľadený/prekrytý  výraznejší alkohol (13%). Príjemné a veľmi pitné. Zvyškový cukor (1,6g/l) jemne uhľadzuje celkový dojem. Víno je tak akurát správne korenisté. Avšak bež môjho obľúbeného záverečného štipnutia, s ktorým stále otravujem. Dobre urobené jednoduchšie pitie. Kratšie, mladoveltlínovsky “komplexné” a pekne ovocité. Také, aké by veltlíny v tejto cenovej hladine mali byť. Len pozor na ten alkohol.

p.s. ak by mal niekto záujem, tak sa ozvite…možno skúsim zabezpečiť

Read Full Post »

Posledná fľaša z dobrého vína sa vždy pije akosi ťažšie…nepochopiteľné (a dnes už oľutované) rozhodnutie však padlo a víno sa ocitlo v dekantovacej nádobe. Pred rokom a pol bolo super, svoju povesť zopakovalo minulý september a potom v krátkych dávkach počas celého roka. Väčšinou len tak na večer, na príjemné ovoňávanie a uvažovanie, ale občas aj k nejakej dobrej živočíšnej surovine.  Nefiltrovaný Cabernet Sauvignon 2003 Reserva z čilského vinárstva Segu. Plnohodnotná vôňa čiernych ríbezlí:)

Vinárstvo Segú začalo ročníkom 1924. Vinice sú situované v oblasti Melozal, v údolí Maule, 300 kilometrov južne od Santiaga. Na svojich obrovských 190 hektárov viniča pestujú najmä červené hrozno (75%), odrody Cabernet Sauvignon, Merlot a Carmenere. V rámci zatrieďovania patrí Reserve medzi vyšší štandard a používa sa  pre vybrané červené vína z najlepších ročníkov, ktoré zrejú 12 mesiacov v nových barikových sudoch. Späť k vínu. 100% cabernet, kvasený v nereze, zrejúci rok v bariku. Potenciál 6-8 rokov, takže som ho vypil tesne pred koncom? Alkohol 14,5% by mal byť v tomto cabernete pre mňa na hranici únosnosti, prekvapujúco však vôbec nevystupuje a víno sa pije ľahko (až po výraznom oteplení sa alkohol ako tak prejavuje). Zostatkový cukor pod 3g/l. Farba intezívna tmavo červená až fialová na okrajoch občas aj tehlová. Intenzívna a elegantná ovocná vôňa. Čierne ríbezle, ríbezle, zasa ríbezle…potom nejaké prezrelé lesné plody, jemná vanilka a možno káva. Mohutná a pekná vôňa. Chuť inteznívna, plnšia a viacvrstvová. Prekvapujúco stále citeľné (aj keď už pekne uhľadené) triesloviny. Prekvapujúco preto, že som ich v minulosti tak necítil. Záhada. Túto konkrétnu fľašu by som skôr tipol na ešte “trieslovinovú” 04. V chuti ríbezle, čokoláda, tabak, slivkový lekvár, cítiť i sud. Stredne dlhá, teplejšia, plná…pekná chuť.

Okrem cabernetovej derniéry som si pochutnal aj na relatívne mladom rizlingu 2008 od “nášho” Richarda Tichého z Hrušiek. O rizlingoch od Tichého v ročníkoch 06 až 09 nedávno písal aj Vinný Blog. O 07 som písal aj ja tu na vínovaní. Takže Rizling rýnsky, neskorý zber 2008, suché  s 11,5% alkoholu. Farba viac do sýtožltej než zelenožltej kominácie. Pre mňa krásna mladícka rizlingová vôňa plná citrusov a broskyne (Vinný Blog píše o mirabelkách a z časti mu dávam za pravdu). V chuti pekne svieže. Limetka, zelené jablko, broskyňa. Pre mňa krásny pomer medzi aciditou a zvyškovými cukrami, kde samozrejme vyhrávajú kyseliny. Veľmi pitné, hravé, mladé a príjemné. Nenáročné. Pekný rizling a neviem, neviem či sa mi nepáči ešte viac ako skvelá 07.

Druhou chuťovkou bol Aurelius 2007, výběr z cibéb (slovenský ekvivalent cibébový výber má však povolenú nižšiu cukernatošť muštu, takže to nechajme v česťine; tento aurélius mal konkrétne 34,4 °NM), sladké, botrytický zber a navyše barikované 🙂 a veľmi, veľmi zaujímavé. Aboslútne zlatá krásna farba. 15% alkoholu a teda výrazné alkoholové “potenie” na pohári. Vo vôni vanilka a intenzívne sušené marhule, v chuti taktiež. Sušené marhule v sude. Napriek sladkosti krásne štrukturované víno, dlhé a plné s korenistou linkou na záver. Zaujímavý Aurelius (Neuburské x Rizling rýnsky).

Pili ste už Aurelius?

Read Full Post »

ročník 2010

Nedalo mi…preposielam, forwardujem, šírim ďalej. Správa o súčasnom ročníku zo Strekova. Text bol pôvodne opublikovaný na veltin.cz, ja vyberám mail od Zsolta.

Jednou vetou:
„Ročník tak hektický, prírodnými živlami spestrený, so zrážkami okolo 1000mmmi sa hodí viac na pestovanie hríbov nie hrozna.”

Viac vetami:

Na jar dvakrát sme dostali krupy, ktoré ulomili čerstvé výhonky, tak sa vinič musel mobilizovať. Začal pučať z nových púčikov a to oneskorilo,  z dôvodu chladných dažďov aj tak vlečúce sa kvitanie.
Rany od krúp poskytovali ideálne útočisko pre hubové choroby a ustavičné dusno bolo dobrým zázemím hlavne pre perenospóru. Vinič vo svojej najcitlivejšej fenofáze čelil najbrutálnejším a najvehementnejším útokom, v dôsledku ktorých niektoré odrody, napr.Veltlínske zelené a Dunaj skorona  100% „odišli”.
Ochranné zásahy vo vinohrade sme ani len začať nemohli lebo vinohrady boli nedostupné z dôvodu premoknutého terénu a skoro každý deň pršalo. Stalo sa, že sme začali s postrekovaním a za hodinu to zmil dážď. Toto bolo charakteristické pre celý rok. Málo slnka, veľa vlahy a náhle horúčavy. Múčnatka, bola v akcii celé leto až k zberu, lebo toto hubové ochorenie „zbožňuje” zelené bobule. Takéto hektické počasie pokračovalo málo odlišnou jeseňou. Na začiatku jesene nerovnomerne  dozreté strapce začali hniť. VInič sa vzdal . Prísun živín zastavil – bolo koniec vegetácie. Deň čo deň sa strácali strapce z koreňov. Vinohradníci boli nútení začať  so zberom, zachraňovať čo sa dalo. Nebolo to nič pre slabé srdcia.
V tomto čase ešte máme vonku 2 hektáre Alibernetu. Táto odroda hrozna je najodolnejšia a prispeje mu, keď ho trochu poštipnú mrazy. Snažíme sa oberať všetko, čo najneskoršie v optimálnej harmónii chutí. Čím dlhšie je hrozno vonku tým viac enrgie koncentruje a nemyslím pri tom na cukor, ale to je na dlhšiu tému.
Strekov1075 na celej svojej 12 ha ploche vinohradov používa biologickú ochranu. Takáto prírodemilná ochrana ešte aj v tomto kritickom roku dokázala svoju životaschopnosť v porovnaní s „brutálnou” chémiou. Myslíme si, že radšej nemať úrodu, než by sme mali piť vína so zvyškami postrekov. Striekame len kontaktnými biologickými prostriedkami ako sú vodné sklo, prášok do pečiva, pomarančový a anýzový olej, meď a síra.
Tvrdíme, že z  chorého hrozna sa ale dá robiť víno len za pomoci hrubých technologických zásahov. Vínne továrne a technologickí vinári použijú bez zábran všetky preparáty, len aby urobili svôj „produkt” predajným. Toto ale nie je náš svet.
U nás sa víno vyrába vo vinohrade.  Z hrozna, ktoré je choré a nedá sa z neho spontánnym kvasením, minimálnym zásahom  a bez prídavných látok robiť víno tak to nespracujeme. Tohoto roku máme asi tak 20% vlanajšieho množstva vína a aj to v ich základnej kategórii „corpus”. Budú  to vína jednoduché, čestné ale budú sa dať ľúbiť.

Zsolt Sűtö

Read Full Post »