Feeds:
Články
Komentáre

Archive for december, 2010

kleftiko (recept)

Kleftiko…jahňacina, o ktorej píše pán Cuketka a “výrobu” demonštruje Emanuel so svojim gréckym priateľom. Nám chutí, veľmi. Až tak, že sme sa kleftika neprejedli ani po piatich pokusoch. Základ je, ako všade, surovina. Slovenská jahňacina od Orbána bohužiaľ ostala hlboko v poli porazených. Na kleftiko tróne zasadol Nový Zéland. Mrazené predné či zadné stehno. Všetko skvelé. Naposledy som v Metre narazil na chladené zadné a bolo fantastické. Nemusel som tráviť hodinu pri porcovaní a odblaňovaní, išlo to rýchlo a mäso bolo skutočne krásne. Už sa neopakovala skúsenosť, že polovicu váhy vyhodíte. Jahňacie sádlo skutočne neviem úplne zmysluplne spotrebovať. Z kosti však robím príjemný vývar, ale o tom nabudúce. Takže Kleftiko. Naše Kleftiko, keďže existuje zrejme tisíc obmien. Grécky recept. Mäso naporcujete na kocky. Kľudne na väčšie aj viac ako 3X3 cm. Zamarinujete na pár hodín (ja niekedy aj na 24) v olivovom oleji, cesnaku (podľa chuti), oregáne (davám čerstvé) a citróne (nepreháňať). Pripravíte si zemiaky a mrkvu na krúžky alebo väčšie kocky. Na masle (ghee, prepustenom masle) opečiete zemiaky a mrkvu do polohotova tak, aby mali peknú opečenú kôrčičku. Potom vyberiete z marinády mäso a na prudkom ohni opečiete, aby sa zatiahlo, podlejete bielym vínom (aj 2dcl, závisí od množstva mäsa) a dusíte, aby sa šťava zredukovala (10 a viac min). Následne si pripravíte balíčky z papiera na pečenie. Do balíčkov vložíte mäso, štavu, porciu zemiakov a mrkvy (v “originálnom” recepte sa pridáva aj sparený hrášok, ja nedávam a ani neviem prečo). Do balíčku patrí aj plátok – dva rajčiny (dávam podľa nálady) a najmä ovčí syr Pecorino (tak dve tri kocky, skúšal som nahradiť slaným balkánskym syrom a nie je to úplne ono). Syr je dosť slaný, tak pozor pri následnom solení, ktoré sme až doteraz vynechávali. Ja mierne dosolím vždy. Balíček pekne zaviažeme (neviažte to umelohmotnou šnúrkou prosím…) a vložíme na 40 mininút do vyhriatej 180 stupňovej rúry. Vyberieme, rozbalíme na tanieri, počkáme niekoľko sekúnd, aby sme si nespálili jazyk a zjeme. Mňaaaaaam. No a zapíjame ľahším červeným. Ja preferujem pinot noir. Ale určite sa to dá zvládnuť aj s nejakým silnejším (kľudne aj novosvetsky nabúchaným) vínom 🙂

Read Full Post »