Feeds:
Články
Komentáre

Archive for január, 2011

Melini Chianti

Melini Chianti, DOCG Pian del Masso 2008. Kúpené v Metre k jednému talianskemu receptu z hovädzieho mäsa. Skoro dve fľaše skončili nemilosrdne v pekáči, ale pár deci som si zachránil a nakoniec som ešte jednu fľašu dokúpil a riadne prechutnal. Tmavšia, rubínová farba. Pekná vôňa černíc, višňového džemu, zrelých červených ríbezlí a chvíľami sliviek. Príjemná ovocnosť s jemnou korenistou linkou. Občasne sa vo vôni objavuje aj jemná čokoláda a náznak varenej červenej repy, ktorý som párkrát zachytil, ale potom zmizol. V chuti pekne vyvážené bez rušivých vplyvov. Cítiť triesloviny, ktoré však nič nekazia, naopak. Taký ten hladší a uhľadenejší štýl vína. Pekná kyselinka a sviežosť. V chuti dominuje sladšia višňa. Chianti má stredné telo, nie je to príliš koncentrované víno (nie sú ho plné ústa). Dochuť sa tak isto pohybuje niekde v priemere, ale je to celkovo veľmi piteľné a svieže vínko z 12,5% alkoholu, ktoré určite nesklame.
Z netu sa dozvedám, že do tohto chianti výrobca primiešava značný podiel merlotu (černice) a ďalších odrôd z Bordeaux. A pridáva taktiež koncentrovanejšie víno vyrobené tzv. “governo method”. Podrobnejšie by to mohlo byť vysvetlené v komentároch, takže nakuknite. Vopred ďakujem 🙂 Melini produkuje v Toskánsku víno od roku 1705. Vinič pestujú údajne na ploche 145ha s ročnou produkciou okolo 5 mil. fľaší. Pričom Pain del Masso je dobre situovaný vinohrad nachádzajúci sa v údolí Elsa, ktorý dáva vysokokvalitné hrozno.  A čo je potešujúce “They also do it at supermarket friendly pricing” 🙂 Na zdravie…

Read Full Post »

Asi najlepší vavrinec, čo som doteraz pil. Žiadne negatívne prekvapenie sa tentoraz nekonalo. Čakal som, že bude fajn. A vážne bolo. Viac ako fajn. Vinárstvo Strekov 1075. Svätovavrinecké 2007 zo základnej  rady Classic za veľmi rozumnú cenu. Jižní svah o ňom minulý rok napísal, že je to “víno v takovém tom „selštějším“ přírodním stylu, s uměřenou ale příjemnou ovocnou aromatikou, dost výraznou kyselinou, spíše lehčí a skvěle pitelné. Červené na pití po litrech co neznudí.” A vystihol to perfektne. Nenudí, môžete ho piť a piť a stále nachádzate nové zákutia vôní a chutí. Krásna aromatika a výrazná chuť napriek tomu, že to víno je ľahké a v porovnaní s robustnejšími kúskami môže pôsobiť ako jednoduché a bez tela. Je to však vavrinec, skvelý vavrinec a ako hovoria jeho tvorcovia – je to vlastne náš pinot noir 🙂 12% alkoholu, Strekovský rajón, hon Goré, cukornatosť muštu 21,5 stupňa (ak by bolo zatriedené išlo by teda o neskorý zber), zvyškový cukor 2,6g/l, kyseliny 5,3g/l, odporúčaná archivácia 5-6 rokov, vyrobných bolo 2666 fliaš. Toľko technikálie. Nefiltorvané, nelisované. Po otvorení bobuľové ovocie, mierne zaprdené tóny, jemný čierny ribíz, prezreté sladšie niečo, ako keď nesiete z lesa plný košík prezretých černíc, malín, čučoriedok a pod váhou plodov sa tie spodné rozmačkajú…to je prvotná vôňa vavrinca pred dekantovaním. Po zhruba dvoch hodinách cítim pekný voňavý pinot s animálnym podtónom. Víno mizne veľmi rýchlo, dlhšia dekantácia sa nedarí a odsúva sa na neurčito. V chuti ľahšie víno s jemnými (už uhľadenými) tanínmi, pekná ovocnosť aj v chuti. Vyvážené chladnejšie červené. Po čase si zaznamenávam aj sušené ovocie a lekvár z kyslejších plodov (višne). Tento vavrinec si jednoznačne užívam…

Read Full Post »

Nedávno som navštívil milú predajňu s talianskymi produktami. Veľké, čerstvé talianske lahôdky s príjemnou obsluhou. Vyliezol som s prehľadom mäsových výrobkov a s pinotom grigio (rulandské šedé) za prijateľných 9,90 eur.  Ročník 2009 od Pierpaolo Pecorari z oblasti Friuli – Venezia Giulia, 13% alkoholu. Kovová záklopka a pekný dlhý korok z dvojplôšky a drte. Jednoduchá etiketa, burgundská fľaša. Dobrý pocit, a ani neviem prečo. Asi preto, že tie nedávno minulé nestáli za veľa. Svetlá, mladá zlatozelená farba vcelku iskrivá a pekná. Farbu síce väčšinou nijako zvlášť nehodnotím, ale táto je skutočne pekná. Vo vôni sa kyslejšie tóny miešajú so sladšími, všetkému dominuje ovocnosť. Prevláda jemná hruška, v pozadí trošku bieleho korenia a možno aj medík s nejakým jemným smrádkom. Pekná i keď nie príliš výrazná vôňa. Taká zahanbená voňavosť. V chuti nástup kyseliny, ktorá sa však rýchlo vytráca a prednosť dostáva pekný agátový med. Jeho prítomnosť však nie je prehlušujúca a dominantná. Kyselina je stále prítomná a sladkosť prevláda len minimálne. Je to tak 45%-55% 🙂 Postupne sa kyseliny trochu strácajú, ale sladkosť nie je aj tak nijako nepríjemná. Páči sa mi to. V dochuti je cítiť výraznejšie korenie a hrušku. Stredné plné telo, skôr k štíhlejšej forme, ale s dlhou šeďákovou dochuťou. Pekné víno ku každodennému popíjaniu za vcelku rozumnú cenu s archivačným potenciálom údajne do 2015. Dokúpim, uložím a uvidím. Mohlo by sa ešte dosť zaujímavo posunúť. Našťastie Pecorari nie je Francúz, takže vinárstvo má vcelku obstojný web. Z neho sa dozvedám, že vek vinice je 14 rokov, výnos až 50hl z hektára, pričom na hektári je vysadených 5600 koreňov pinotu grigio. Veľa, málo? Čítal som aj o talianskych “šialencoch”, ktorí mali na hektári násobky tohto počtu, ale aj tak mi to príde (bez skúsenosti z pestovania viniča) ako celkom pôsobivé množstvo. Čo poviete? Pinot pochádza z viacerých tratí zo severovýchodnej oblasti Talianska Friuli – Venezia Giulia, konkrétne z Isonzo del Friuli. Región leží na hranici so Slovinskom a na jeho území sa nachádza celkovo 11 DOC, 3 DOCG a 3 IGT apelácie. Rodina Pecorari sa vinohradníctvu venuje už niekoľko storočí, i keď nevedia uviesť presný dátum, keďže ide o starú farmársku rodinu, ktorá sa niekedy vo svojej dlhej histórii rozhodla pestovať aj vinič. Vinárstvo celkovo produkuje 3, resp. 4 rôzne rady vína: Classic wines (10 vín), Altis Selection (3), XV Cru (5) a navyše sladký sauvignon a nedávnu novinku hroznový mušt. Moje víno bolo zo základnej radyClassic wine a zaradené len v Indicazione Geografica Protetta Venezia Giulia, čiže žiadne DOC či IGT, ale len základné geografické zatriedenie, ale aj tak bolo viac ako pitné.

Read Full Post »

Niekoľko vianočných sklamaní a jeden či dva 🙂 pozitívne objavy…
Takto by sa asi mali volať dnešné poznámky po takmer mesiaci rôznych chorôb, liekov, kilogramov papierových vreckoviek a starostlivosti o zdravie. Víno bolo na druhej koľaji a chuťové poháriky sa vylaďovali dosť ťažkopádne. Pozitívum je, že mi znova chutí a voní. Welcome back…Sklamaním boli vína dní nedávno minulých. Z ekonomických a prezieravých dôvodov (nechutilo mi nič a žiadne špičkové vína, by som zrejme aj tak neocenil) som sa rozhodol neriskovať a zavíniť svoje telo “lepšími” supermarketovými kúskami. Carrefour, Metro, Marks & Spencer. A musím sa priznať. Bol som sklamaný viac ako zvyčajne. Môžem to síce pripísať čiastočne aj svojej rozbalansovanej chuti, ale…na dlho sa aj tak takýmto vínam radšej vyhnem. Celkom fajn dopadol vlastne len Vouvray 2009 od Domaine de la Pouvraie. Pekný chenin blanc, ktorý som tu opisoval už v ročníku 2008. Na rozdiel od staršieho brata som však tentoraz špargľu fakticky vôbec nezaznamenal. Najnovší ročník víno predstavil skôr v exotickejších ovocných tónoch s pridaním medu. 2009 je celkovo v ľúbivejšej polosuchej variante, ktorú ocenia najmä nežnejšie polovičky. Dominovala tu vôňa pocukrovaného citrónu a neskôr sa objavovali aj vône dule, kyslejšieho jablka a pomaranču. V chuti až medový citrón s jemným pridaním bielej horkej šupky. Pekné, piteľné, stredne dlhé, vcelku vyvážené, kľudne len tak na celý večer. Mám chenin jednoducho rád.  Príjemný supermarket.

Sklamaní bolo plno, ale medzi najväčšie určite patrilo Chardonnay 2007 od R. Mondaviho. Toto víno pred podávaním nejaký ten deň dekantujte. Skúsil som ho piť dve hoďky po otvorení a mal som pocit, že vylizujem vodou premitý sud. Alebo skôr popíjam rozriedenú broskyňovo-citrónovú vodu a k tomu prikusujem dubové drevo. Ak chcete vedieť ako sa dá prehnať barikovanie, ochutnajte. Úprimne však musím priznať, že na druhý deň tá nechutnosť trochu vyprachala a ohlodávanie dubovej kôry sa mierne zjemnilo. Za asistencie vanilky, horčičinky (akoby mandľa) a stále intenzívneho bariku sa začali presadzovať aj exotické ovocia, neskôr rôzne byliny a víno sa presunulo do piteľnejších tónov. Chuť však stále ostávala vodovo nijaká, plochá a bezduchá. Nuda. Kupovať len zo štúdijných dôvodov a nechať dekantovať aspoň dva dni. Inak vyčírená bezchybná zlatisto zelenkavá farba, veľmi čistá, pekné prefiltrovaná HD kvalita:) Mondavi však nebol to najhoršie čo ma postihlo. Skutočnú hrôzu predstavoval až sauvignon z Careffouru. Víno pod 5 euro, ale aj tak vyhodené peniaze. Ph. Bouchard & Cie Sauvignon 2009 Vin de Pays d’Oc (zemské – regionálne víno). Nepitné, kyslejšie niečo s 13% alkoholu, bál som sa ho pridať aj do varenia. Možno nejaká vada konkrétnej fľaše…ale aj tak si už ďalšiu nekúpim. Potom nasledovali ďalšie väčšie či menšie sklamania. Niečo z Francúzska, niečo z Chile a väčšina zo Slovenska. Popisky vynevhám nestojí to za to. Druhým a pekným prekvapením však boli silvestrovské bublinky. Gróf Philippe Mignon z Le Breuil pripravil pekné minerálne 12% alkoholové šampaňské. Jeho cuvée reserva mala chlebovinkovo zemité tóny, krásne intenzívnu minerálnu linku, milióny mikro bubliniek a výraznú sviežosť. Až takú, že to lepšie polovičky po pár dúškoch vzdali a prešli na neseriózneho De Luxe Huberta 🙂 Mignon bol však skvelý, víno sa skôr kúsalo ako pilo a neuveriteľne zvádzalo k stále ďalšej a ďalšej dávke. Ak ovládate francúžtinu tak si pozrite ich web.

Read Full Post »