Neviem, ale v poslednej dobe sa mi nejak do rúk dostáva Taliansko. Nie, nie, žiadne exkluzívne kúsky, ale skôr bežné pitie za rozumnú cenu, ktoré sa dá vcelku bez problémov zakúpiť na Slovensku alebo v Rakúsku.
Messapicus, Salice Salentino 2007. Vo vôni sušené slivky, prach alebo skôr tuha, višňa. Farba purpurovo červená, redšia. V chuti stredne plné, pekne vyvážené, po predýchaní sa najprv výrazné triesloviny postupne uhladzujú. Dlhšie a ťažšie vínko. Napriek “len” 13% alkoholu mám dojem, že ho tam je viac. Pekná vôňa podporená chuťou. Fajn. Dobré ako doprovod k jedlu alebo iba tak, na večer. Víno zrelo 6 mesiacov vo veľkých dubových sudoch a potom ďalších 18 mesiacov v nereze. Podľa zistení je Messapicus jedným z elitných vinárstiev Puglie, ktoré produkuje okrem iného aj tradičné regionálne vína vrátane Salice Salentino, cuveé vyrabané dominantne z odrody Negroamaro (85% – 100%). Podľa farby, ktorá v prípade čistého Negroamaro mala byť veľmi tmavá však tipujem dolnú hranicu a prímes voňavejšej Malvasia Nera. Toľko poznatky z webu, prípadne ma opravte. Vínko som prekvapivo kúpil v jednej talianskej reštaurácii na Záhorí. Cena bola viac ako prijateľná (8€) a zrejme nebola zaťažená zbytočnými daňami a podobnými nezmyslami 🙂
Druhým vínom bola zmeska zo supermarketu s názvom Toscana. IGT, ročník 2006, ktorá získala zlatú medailu na Berliner wein trophy 2009. Vo vôni trošku čokolády so slivkovým džemom, čerešne , chvíľami jahody a po hodnej chvíli aj káva. Trochu bolo cítiť prítomnosť sudu. Pôsobilo však rozháranejším dojmom ako Messapicus. V chuti bolo mierne kyslejšie (čítaj šťavnaté) a jednoduchšie ako konkurent. Nepilo sa však v žiadnom prípade zle i keď bolo menej štruktúrované, skôr priamočiare. Stredné telo, uhladené triesloviny. Na supermarket paráda. Vôbec by som sa neurazil keby mi ho niekto priniesol ako darček.
Vínovanie... 