Feeds:
Články
Komentáre

Archive for august, 2011

Nezbláznil som sa s tým pivom…? Pijem víno. Naposledy svätovavrinecké, ktoré väčšia časť chuťovo blízkych vínomilcov a vinárov považuje za akýsi náš pinot noir. A genetické analýzy príbuznosť potvrdzujú. Súhlasím. Pri svätovavrineckom, teda aj Vavrincovi, Pinot Saint-Laurent (háá, pinot), Saint Laurent, Schwarzer a trebárs aj Lorenztraube mi však na rozdiel od pinotov chýba tá vznešenosť. Luxusná hmla nad burgundskými kopčekmi, zahalené dedinky, chlapi v gumákoch s červenými nosmi, ktorí obrábajú X rôznych mikroparciel a s úsmevom Vám vysvetľujú ako sa v tom máte vyznať. Svätovavrinecké má menej čítavý príbeh. Je také… bežné. Predáva sa za pár euro všade v supermarketoch a nie je pre väčšinového konzumenta vôbec zaujímavé. Je “kyslé” a má tenšie telo. Nie je husté, nabúchané, prebarikované (teda skôr prečipsované), silné aromatické víno za 2 eurá z Chile. Podľa všetkého nemá šancu. Tak mu ju skúsme, v duchu bujnejúcej pozitívnej diskriminácie, dať. Aj keď by sme mali ostať prísni…

Svätovavrinecké, akostné, Malokarpatská oblasť, Pezinský rajón, hon Stará Hora. 2007. Prekvapujúco tmavšia rubínová farba, vo vôni najprv alkohol, ale po predýchaní skôr do pinotovsky zmoknutého lesa + višne v čokoláde. V chuti vyvážené, triesloviny už zrejme nebudú viac uhľadné a tak i keď nevadia, spôsobujú jemnú  “prašnosť” v ústach. Pekná kyselina, suché, jemná sladkosť. V podstate svieže, zrejme tesne na vrchole, z ktorého cesta povedie strmhlav dole. Na fľaši údaj o alkohole 12,5% s čím by som polemizoval, ja som tipoval značne vyšší údaj. Vyzreté lacnejšie víno bez nejakého prikrášľovania, pitné , fajn, na bežné popíjanie doma. A ak ho necháte otvorené deň tak sa Vám odmení zamatovejším charakterom s podtónmi čierneho korenia… dajte mu šancu.

Read Full Post »

IPA a iné lahôdky

No pekne…pivo na vínovaní :). Zváštne a neprirodzené. Hranica nepochopenia medzi pivármi a vinármi je prekročená. Rozumieme si. Moje vinné ja je ochotné sa zblížiť s mojim pivným ja – novorodeniatkom. Nechá ho žiť a dokonca sa o neho bude ešte aj s láskou starať. Požičia mu nejaké to fajnové sklo, chuťové a čuchové poháriky a je ochotné sa občas podeliť aj o chladiace priestory. Navyše, keď je jasné, že pivné novorodeniatko sa rýchlo vyvíja a pre rozvoj svojej osobnosti si už objednalo aj základnú amatérsku sadu na homebrewing. To sa vinnému ja zrejme veľmi páči a uškŕňa sa…zasa sa úspešne vyhneme podpore veľkokapitálu a mamutích koncernov, ktoré produkujú uniformné sračky. Priznávam, nakopol ma @cuketka so svojou neskrývanou reklamou na nejaké divné pivo. Trošku som sa čítal, pogúglil, našiel a kúpil. Ochutnal a….skvelé. Ridgeway Brewery, je v osobe hlavného sládka Petra Scholeyho vlastne pokračovateľom slávneho pivovaru Brakspear, ktoré vzniklo už v roku 1779 a celé stáročia produkovalo údajne najlepší Bitter v Anglicku. Pivovar však bol v roku 2002 po častiach rozpredaný kvôli stavbe nejakého hotela a umožnil vzniknúť Ridgeway Brewery, ktoré je pomenované podľa starovekej cesty. Toľko prehľad z netu. Z úctyhodnej palety 19 pív som si na úvod vybral dve. Ovplyvnený @cuketkou to bol IPA a s cieľom “vypiť fajn tmavé” som sa usmial aj na Foreign Export Stout. Takže. India Pale Ale /ejl/ s 5,5% alkoholu pri 15 °. Vrchné kvasenie, nepasterizované (upozorňujú na to na zadnej etikete), bez pridania cukru a sirupu. No, jednoducho skvelé. Pekná, “naša” intenzívnejšia či sýtejšia farba s mierne zakalenejším pocitom. Pena jemnejšia, rovnako ako bublinky. Fľašované so živými kvasnicami, druhá fermentácia sa teda udiala vo fľaši. Vôňa sladkasté drievko, nejaké citrusové ovocie, ktoré neskôr popisujem ako citrónovo pomarančový sirup. V chuti však fantastická chmelová horkosť (whole leaf hops). Vďaka anglické kolónie 🙂 Horký nášup sa však v dochuti mení na jemný sladkastý záver plný hrozienok a s jemným korenistým štipnutím. Páči sa mi, že menej perlí ako komerciou a CO2 nadupané bomby. Pivo je skvelé, teším sa na ďalšie objavovanie. Len upozorňujem…je to raj pre milovníkov chmeľu, pivní sladkofili sa radovať nebudú…Dvojkou večera sa stal Foreign Export Stout s 8% alkoholu, ktorý mi nepripadal vôbec tak alkoholický. Tmavá, minimálne priehľadná farba (zreje rovnakým spôsobom ako portské), sladová vôňa, karamel, káva. Jemné perlenie. Stout nie taký zamatový a hustý ako guinness, skôr len mierne intenzívnejšie než európske tmavé, avšak sladkosť sa drží na únosnej hranici. V prvom pláne najprv pekná dominantná chmeľová horkosť, potom nastupuje sviežosť ukončená sladkastým (viac ako pri IPA) záverom. Pekné. Večerná dvojka…

Pijte aj pivo, nie je to pod úroveň 🙂

Read Full Post »