Feeds:
Články
Komentáre

Archive for január, 2013

O tramínoch asi netreba príliš písať. Tramín červený pil každý, rovnako každý sa zrejme stretol s „chytákom“, či už vo forme vtipu alebo nedajbože z vlastnej skúsenosti v nejakom lokále, že v názve červený je v skutočnosti biely. On, ale úplne tak biely nie je, ale o tom niekedy inokedy. Aj o tom, či je tramín červený skutočne gewürztraminer alebo nie je. Ja osobne sa prikláňam k tomu, že je, ale rád sa nechám v komentároch poučiť. Takže Tramín, či po slovinsky Traminec.  A keďže voňavý tak dišeči, čiže voľne gewürz. Za kráľa tramínov je v Slovinsku považovaný pán Steyer. Vinice ležia na južných a juhovýchodných svahoch v severovýchodnom Slovinsku (Slovinské Štajersko) tesne pri hraniciach s Rakúskom. V súčasnosti obhospodaruje 16 ha viníc (ťažšia hlinitá, hlinito-piesočnatá pôda). Okrem tramínov pestuje sauvignon, chardonnay, rizling rýnsky, miestnu odrodu Ranina (Bouvierovo hrozno) a produkuje aj celý rad cuveé postavených na týchto odrodách. Podľa získaných, ale neoverených informácii sa vyvaruje robustným zásahom do pestovania a spracovania hrozna a celý proces necháva tak nejako plynúť prirodzene. U mňa plus. Ochutnal som dva jeho tramíny.

photo 1

Dišeči Traminec, polosuchý, 2011, 13% alkoholu, cena 8-9€. Jemná nie príliš intenzívna farba, skôr do ružových než zlatých tónov. Vo vôni čajové ruže, baza, med a typické korenie (klinček). Vôňa však nie je nijako prehnaná, skôr naopak, akoby skrytá. Nenaplní Vám hneď zmysly, ale prichádza postupne a skromne. Osobne sa mi to páči, nemám rád voňavky. V chuti najprv dotyk sladkosti, ktorý prechádza do korenia s jemnou horkosťou na záver, dlhšia dochuť, ale prekvapivo slabšie telo, ľahké víno a napriek zvyškovému cukru veľmi príjemné pitie, ktoré neunaví.

photo 2Dišeči Traminec, polosladký, 2011, 12,5% alkoholu, cena 9-10€, šampión Slovinska 2012. Hrozno pochádza z troch rôznych polôh, riadená fermentácia v nereze a 20% v dreve, zrenie 10 mesiacov v nereze a v starých dubových sudoch. Farba intenzívnejšia, jednoznačne do zlatých tónov. Vôňa má taktiež silnejšiu než polosuchý brat. Rovnako ruže, zreteľnejší klinček, silnejší med, sušené figy a linka po sude. V chuti nástup sladkosti, ktorý však vyvažuje fajn kyselinka, takže sa nekoná tá lepivá sladkosť. Plnšie telo, dlhšia dochuť. V chuti sušené ovocie, menej výrazný prejav alkoholu. Frajerský tramín.  Ja však z týchto dvoch volím polosuchého.

Read Full Post »

No a zasa pivo. Ono by sa v tomto počasí skôr hodilo ťažšie červené alebo tá nechutnosť pod názvom varené víno, ktorá s vínom nemá takmer nič spoločné, ale ja si paradoxne užívam pivo. Klasická slovenská a slovinská produkcia europív ma nijako neoslovuje a tak popíjam trošku “exotickejšie” (teda aspoň pre našinca) kúsky. Ulietavam na India Pale Ale, rôznych kvasnicových záležitostiach, uprednostňujem nefiltrované a nepasterizované pivá a vôbec rôzne inakosti. Pri debate s jedným top manažérom nadnárodného pivovaru som si zapamätal jednu, z jeho pohľadu negatívnu, hlášku na jeden malý pivovar, ktorý sa úspešne presadzuje aj u nás. “Kolíše im kvalita, nikdy dopredu nevedia ako to dopadne”. No jasné. Sem s ním, chcem neopakovateľné pivá, rovnako ako neopakovateľné vína, kašlem Vám na uniformitu a macdonaldizáciu. Kašlem na to piť srbský Tuborg alebo maďarskú Plzeň. Chcem autentickosť, výnimočnosť a trebárs aj tradíciu. Neviem či tieto dve pivá všetky uvedené atribúty spĺňajú, ale sú zaujímavé, vybočujú z normálnej ponuky a…chutia mi.

orvalTakže trapistický Orval,  6,2% alkoholu, Vrchné kvasené pivo 13,6°. Farba ako  jemne rezané pivo s väčším podielo svetlého, avšak nepriehľadné (zakalené). Po naliatí fantastická pena, hustá a krémová. Vôňa sladovo, chmelová čiže pivná 🙂 viac však do sladu a celkovo do sladkosti, možno nejaké kvety či bylinky. Je to však jediné pivo trapistických mníchov so suchým zakončením…tak uvidíme. Prekvapujúco ostré bubliny, jemne štípu a trošku ma vyrušujú. Chuť je vyvážená,  jemná a skutočne suchá, bez liniek karamelu alebo čohosi takého. Pekne svieže (jemná kyselinka), s jemnou horčičinkou na konci a s neuveriteľne dlhou dochuťou. Príjemné. No a z webu predajcu vyberám: Orval je klasické pivo v štýle abbey so silnou kvetinovo-chmeľovou arómou a intenzívnou suchou chuťou s nádychom trpkých bobulí. Farba piva pochádza zo špeciálneho, podľa požiadaviek pivovaru vyrábaného sladu. Okrem bežného chmeľovaru je pivo dochmeľované ešte za studena pri kvasení. Používanie polodivokých kvasiniek dodáva chuti piva výraznú plnosť a v doznievaní sviežu nakyslosť. Názov kláštora je odvodený od Vallée d´Or (Zlaté údolie). Symbol pivovaru Orval – pstruh s prsteňom v ústach – sa viaže k legende o grófke, ktorej padol do jazera zlatý prsteň. Zložila sľub, že v týchto miestach zriadi kláštor, ak sa prsteň nájde. Z vôd jazera sa vynorila ryba s prsteňom v tlame a tak grófka svoj sľub splnila. Kláštor bol niekoľkokrát vyplienený a až v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia sa sem vrátila komunita trapistických mníchov, ktorá ho opäť oživila. Pivovar funguje ako samostatný podnik, ktorý ale stále patrí náboženskej komunite. Tá dbá na vysokú kvalitu produkcie a obmedzuje komerčný rast, aj keď všetky zisky idú do kláštora.

blanche_de_namur_25clDruhou záležitosťou je Blanche de Namur. K nákupu ma presvedčila informácia o citrónovej chuti. Tak som sa rozhodol ho otestovať a v lete prípadne nakúpiť miesto umelých radlerov. Opätovne vrchné kvasené 10,7 ° pšeničné pivo s 4,5% alkoholu, hovorím…ideálne na leto :). Poležalo si nejaký čas na kvasinkách. Veľmi svetlá farba citrónovej šťavy, jemne zakalená. Opätovne super pena, vôňa citrónu, bylín, trochu akoby horké. Pivo je výrazne suché, na mňa málo extraktu trošku príliš vodové (v lete ideál), ale skutočne osviežujúce. Ovocná chuť, jemný citrón, bylinky (etiketa hovorí o koriandri), mierne horké (kôra z citrónu). Letný favorit. V roku 2009 získalo ocenenie WBA (World Beer Award) za najlepšie pšeničné pivo, čo ho v mojich očiach trošku degraduje (nemám rád tieto subjektívne súťaže), ale pýšiť sa tým môže. No a na záver zasa z webu: Pivo Blanche de Namur má hladkú ovocnú chuť s nádychom koriandru a horkou pomarančovou príchuťou. Je súčasťou celoročného sortimentu pivovaru Du Bocq, ktorého pôvod siaha do roku 1858, kedy farmár Martin Belot začal na svojom hospodárstve v dedinke Purnode, blízko Dinantu, variť vlastné pivo. Pôvodný projekt na zamestnanie svojich pracovníkov počas letných mesiacov prerástol do väčšieho podniku a samotná farma bola v roku 1960 zatvorená. Pivovar Du Bocq zostal do dnešnej doby nezávislou rodinnou firmou.

Takže na zdravie…

p.s. fotky nie sú moje, zdroj: google.com/images

Read Full Post »


Popíjanie úspešne pokračuje a rôznorodosť mojich vinných záujmov sa začína postupne orientovať na Bordeaux. Nebol som tam, ani sa v najbližších rokoch nechystám, to skôr stvrdnem v nejakej útulnej pivnici v Gorišskej Brde, či v Limbachu. V každom prípade sa však skutočné Bordeaux oplatí vyskúšať. A nemusíte byť ani znalec (ani ja nie som, len asi pijem trošku viac ako je priemer), aby ste zistili, že Bordeaux je vážne fajn. Nehovorím teraz o úrovni “Bordeaux” zo slovenských supermarketov, ktorá len kazí meno a chuťovo sa pohybuje niekde tesne pri litrovej Sviečke s bonusom ranného hangover. Stačí trošku chcieť a vrhnúť sa na základné vína z Bordeaux s príbehom, za ktorým stoja skutoční ľudia a nie vinársky priemysel produkujúci milióny fľiaš červenej a bielej tekutiny. Hľadajte a nájdete, nemusí to byť hneď špičkové chateau a dokonca ani nič drahé, k uchopeniu týchto vín vedie aj tak dlhá a zložitá cesta a skratka vo forme peňazí nikomu žiaden zážitok aj tak neprinesie. Urobte prvý krok, vychutnajte si dobrú základku, vyzreté víno v plnej svojej kráse, príbeh za pár drobných, večer plný spomienok. Nejaký som patetický, späť k alkoholu.

10233979t

Le Conseiller 2008, ďalšia 13% pohoda od Jean-Philippe Janouiex. Tmavo bordová, hustá a nepriehľadná farba, na okrajoch purpurová Vôňa sušených sliviek a čiernych ríbezlí a niečoho čo neviem pomenovať…ale vynára sa mi to z detstva. Nejaké sušené bobule.V hlave na harddisku to niekde je, ale bolo to už dávno niekoľkokrát prepísané. Sušené plody a pritom pomerne svieža vôňa, jemná živočíšnosť, sladší likér. Triesloviny (v porovnaní s Croix-Mouton 08) už jemnejšie, takže skrivenej huby sa báť nemusíte.  Stredne dlhé, pekne vyvážené, chuť korešponduje s vôňou, svieže…také chrumkavé základné víno bez potreby sa nejak neprimerane predviesť. Piť údajne do 2016. Veľmi rád. Od bodovacieho náčelníka (RP) dostalo 89/100.

Read Full Post »

croixPijem hlavne biele…moje obľúbené rizlingy, ale akosi sa mi o nich nechce písať, chcem si ich len užívať bez pera, či tabletu. A tak opäť Bordeaux, tentoraz červené. Od populárneho Jean Philippe Janoueix. Croix-Mouton 2008, Bordeaux Supérieur. 87% Merlot a 13% Cabernet Franc, ktorý vyhľadávam aj ako odrodové víno u nás v “ČeskoSlovensku”, v Slovinsku alebo z niektorých francúzskych oblastí. Croix-Mouton bol zakúpený samozrejme počas En-primeur kampane, ako inak 🙂 Croix je víno s výborným pomerom cena/výkon…alebo ak chcete kvalita. Mám niekoľko ročníkov a rozhodol som sa prácu Janoueixa trochu z diaľky sledovať. Nabudúce pridám pár poznámok z jeho ďalšieho vína Le Conseiller 2008. Jean-Philipe obhospodaruje okolo 20ha, niekto uvádza 19, iní zas 27…a na jeho webe sa samozrejme nedozviete nič, keďže je taký…ehmm…francúzsky bez akýchkoľvek informácii. Je na ňom vlastne len reklamný niekoľkominútový film, ktorý som k vínu dostal aj tak vo forme DVD. Takže je nevyhnutné hľadať niekde inde, teda v prípade, ak Vás nejaké detaily zaujímajú a nestačí Vám jednoducho informácia o cene a pitelnosti. Takže kúpené za 7,66€ čo je skutočne dobrý deal, keďže v súčasnosti je priemerná cena zhruba 14€. No a piteľnosť? Môj subjektívny dojem – ešte počkať. Webové info o fľašovej zrelosti 2010-2014 spochybňujem, skôr sa prikláňam k cellartracker.com…2012-2017. Uvídíme, v priebehu roka ho prubnem ešte raz. A teraz trošku štatistického skóre: Robert Parker: 90/100, Wine Spectator: 88/100 a české Topvino 88+/100. V chuti výraznejšie triesloviny, slivky, “pelendrek”, trošku espressa, nejaké fajn cigárky, mierne zemité, resp. cítim trošku tuhu z ceruzky. Vôňu mám zapísanú ako “perfektná” a “komplexná” pre túto kategóriu vín. Je sladšia, najmä slivovo-čiernoplodovo-hlinito (ale jemne)-cigaretová a trošku živočíšna. Mňam. Farba tmavá granátová až do fialova. Stredne plné i stredne dlhé. Teším sa na ďalšiu degustáciu. Víno sa mi páči, ale potrebuje ešte čas. Nie je nejaká záležitosť na niekoľko hodinové usrkávanie pri krbe, ale za tie prachy to bude skutočne veľmi podarené, pitné a usmievavé víno.

Read Full Post »

20130105-145115.jpg

Sedím v kaviarni, čítam knihu o podnikaní – nepodnikaní “Restart” od Melvil publishing a rozmýšľam o včerajšom dni s jedným bielym Bordeaux. Bolo to pohodové a veľmi príjemné stretnutie s prvou várkou vín, ktoré som počas troch rokov nakupoval v kampani En primeur. Dobré kampane, dobré vína a dobré ceny. Spokojnosť. Clos Floridene 2008 od Denisa a Florence Dubourdieu z oblasti Graves. 57% Sauvignon, 41% Sémillon a zvyšok Muscadelle. Floralna vôňa s jemným nadychom sudu, subjektívne by som ho tipol na jemne barikovane chardonnay z Burgundska. Postupne sa trosku vydýchavá. Medové tóny v pozadí, v chuti dosť svieže, silná kyselina, ale pre mňa veľmi veľmi prijemná. Pekne vyvážené víno. V nose neskôr dosť citrusu či limetky, sauvignon mi uniká kdesi v pozadí. Sud skvele zakomponovaný a akoby len naznačený. Minerálne a stredne dlhé pitie, 12,5% alkoholu. Jancis Robinson toto víno hodnotí 17/20. Ja by som nebol taký skromný. Fľašová zrelosť podľa rôznych zdrojov v rozmedzí 2010-2018. No a Róbert Parker dodáva: “Clos Floridene is a superb white Graves, nearly matching the quality of such legends as Laville Haut-Brion, Haut-Brion-Blanc, and Domaine de Chevalier. The price remains a relative steal, although Dubourdieu’s talents have been recognized throughout Europe and Great Britain; Clos Floridene has indeed been discovered. This is a terribly underestimated, excellent wine that deserves to be a classified growth in the Graves firmament”. Toľko moje prvé “ublognutie” po dlhšej dobe priatelia. Na zdravie a všetko dobré v novom roku, veľa dobrých a kvalitných vín. Podobných ako Clos Floridene, ktoré má presvedčilo, že nakupovať vopred a potom dlho čakáť na dodávku, sa oplatí.

Read Full Post »