Feeds:
Články
Komentáre

Archive for the ‘receptúra k vínu’ Category

kleftiko (recept)

Kleftiko…jahňacina, o ktorej píše pán Cuketka a “výrobu” demonštruje Emanuel so svojim gréckym priateľom. Nám chutí, veľmi. Až tak, že sme sa kleftika neprejedli ani po piatich pokusoch. Základ je, ako všade, surovina. Slovenská jahňacina od Orbána bohužiaľ ostala hlboko v poli porazených. Na kleftiko tróne zasadol Nový Zéland. Mrazené predné či zadné stehno. Všetko skvelé. Naposledy som v Metre narazil na chladené zadné a bolo fantastické. Nemusel som tráviť hodinu pri porcovaní a odblaňovaní, išlo to rýchlo a mäso bolo skutočne krásne. Už sa neopakovala skúsenosť, že polovicu váhy vyhodíte. Jahňacie sádlo skutočne neviem úplne zmysluplne spotrebovať. Z kosti však robím príjemný vývar, ale o tom nabudúce. Takže Kleftiko. Naše Kleftiko, keďže existuje zrejme tisíc obmien. Grécky recept. Mäso naporcujete na kocky. Kľudne na väčšie aj viac ako 3X3 cm. Zamarinujete na pár hodín (ja niekedy aj na 24) v olivovom oleji, cesnaku (podľa chuti), oregáne (davám čerstvé) a citróne (nepreháňať). Pripravíte si zemiaky a mrkvu na krúžky alebo väčšie kocky. Na masle (ghee, prepustenom masle) opečiete zemiaky a mrkvu do polohotova tak, aby mali peknú opečenú kôrčičku. Potom vyberiete z marinády mäso a na prudkom ohni opečiete, aby sa zatiahlo, podlejete bielym vínom (aj 2dcl, závisí od množstva mäsa) a dusíte, aby sa šťava zredukovala (10 a viac min). Následne si pripravíte balíčky z papiera na pečenie. Do balíčkov vložíte mäso, štavu, porciu zemiakov a mrkvy (v “originálnom” recepte sa pridáva aj sparený hrášok, ja nedávam a ani neviem prečo). Do balíčku patrí aj plátok – dva rajčiny (dávam podľa nálady) a najmä ovčí syr Pecorino (tak dve tri kocky, skúšal som nahradiť slaným balkánskym syrom a nie je to úplne ono). Syr je dosť slaný, tak pozor pri následnom solení, ktoré sme až doteraz vynechávali. Ja mierne dosolím vždy. Balíček pekne zaviažeme (neviažte to umelohmotnou šnúrkou prosím…) a vložíme na 40 mininút do vyhriatej 180 stupňovej rúry. Vyberieme, rozbalíme na tanieri, počkáme niekoľko sekúnd, aby sme si nespálili jazyk a zjeme. Mňaaaaaam. No a zapíjame ľahším červeným. Ja preferujem pinot noir. Ale určite sa to dá zvládnuť aj s nejakým silnejším (kľudne aj novosvetsky nabúchaným) vínom 🙂

Read Full Post »

Som zaťažený na taliansku kuchyňu. Jednoduchosť, chute, zloženie produktov. Občas si dám aj pizzu, ale o tú až tak veľmi nejde. Každý týždeň poctivo sledujem Emanuela, nakupujem kuchárky a dokonca aj sám varím akože talianske recepty. A darí sa. Teda jeme to. Pred víkendom som neočakávane zakopol o skvelú sicílsku rybaciu polievku, ktorú ponúkajú v novom “chráme slovenského konzumu” (Eurovea). Super chuť, halászle s darmi mora, paráda. Len musím zistiť či mala byť až taká pikantná. Taliansku kuchyňu však u nás doma nedopĺňajú talianske vína, ktoré sú z nejasného dôvodu v našej vinotéke v minimálnom zastúpení. A verte, neviem si to logicky sám vysvetliť. Žeby komplikovaný apelačný systém, nie. Neznáme odrody, skôr nie. Ceny a dostupnosť, asi tiež nie. Nemá cenu skúmať. Treba sa viac prepiť do Talianska a splniť si letný cieľ – k talianskej kuchyni talianske vína – aby sme ostali akotak lokálni (či skôr regionálni) čo je trend, ktorý ma nahovára na nasledovanie. Darované Barolo 05 odpočíva pre budúce gastronomické skvosty a voľba padá na dostupnejšiu Valpolicellu. Siahol som však po zaujímavejšej s prídavkom ripasso. Nejde o žiadneho konkrétneho producenta, ale vinárske družtvo, ktoré víno predáva do siete Marks & Spencer. Teda kvalitnejšia supermarketovka z roku 2007. Valpolicella je inak (len na pripomenutie) vinárska oblasť v rámci regiónu/provincie Verona na východ od nádherného jazera Garda. Valpolicella je červená, typicky zo  základnej Corviny. Potom to môže byť Rondinella, Molinara a tak ďalej pre nás všetko neznáme odrody. Variácie sú obrovské. Od mladých vín  v štýle Beaujolais nouveau až po koncentrované a alkoholické Amarone. Valpolicella Classico, potom Superiore, ktoré zreje aspoň rok v dreve a má alkohol minimálne 12%. Existuje i Ripasso, ktoré by sa malo vyrábať  zo superiore (v našom prípade však classico). Pri výrobe je dôležitý čiastočný kontakt vína z vysušenými šupkami z hrozna (šupky použité pri výrobe Amarone a Reciota…viac v komentároch). Tento kontakt dodáva vínu komplexnejšiu vôňu a bohatšie telo.

Takže naše ripasso. Hustá a minimálne priehľadná farba. Kraje pohára úplne do fialova. Vo vôni lesné plody, čierne bobule, višne, drevo. V chuti tie bobule. Teplé víno s prítomným trieslom, ktoré sa po čase uhľadzuje až mizne. Chvíľami kávové zrno, ale postupne skôr do višní v čokoláde v koženej krabičke. Tento vnem je dominantný. Stredne dlhé a pekné víno za 9€. Časom sa stáva ešte viac zamatové. 13,5% alkohol je v pohode znesiteľný. Najmä ak si k vínu doprajete jedlo. Napríklad mix z našej chľadničky :). Pasovalo to perfektne. Menšia cibuľa na štvrťky, stonkový celer (1 stonka na kusy), 3 cesnaky v šupke (a kľudne ďalšiu koreňovú zeleninu) šupnete na panvicu s extra virgin olive oil. Dusíme, pridávame lyžičku cukru – karamel alebo deci čierneho piva (ja som dal oboje). Potom mäso, ideálne asi jahnacina ja som mal vykostené horné stehná bez kože (kuracie), na záver dávame dve malé rajčiny, jednu stonku rozmarýnu a trochu petržlenovej vňate (všetko nasekané), hrubú soľ. Hotovo. Pre krémovejšiu štruktúru ešte trochu masla. Aby som mal voňavejšie jedlo pridal som po odtstavení zo sporáku pár kociek bieleho kozieho syra, ktorý jemne zmäkol a zintenzívnil arómu. Fajn…A ripasso k tomu, super fajn 🙂

Read Full Post »

chablis1Na toto vínko som sa veľmi tešil. Preferujem biele minerálnejšie typy so živšou kyselinkou a očakával som, že Chalis (šabli) moje chuťové poháriky naplní dokonale. Nestalo sa tak. Neviem kde bola chyba. Možno nesprávny výrobca (opäť mamutí Bourisset) a možno som ho otvoril v nesprávny moment. Jednoducho pomer výkon/cena skončil nesprávne. Farba viac do žlta, než by som čakal. Vo vôni jemný oriešok, vanilka. Sud. Stredne dlhá dochuť, ale celkovo ťažšie biele pitie. Alkohol 13%. Víno akoby mierne bez tela a bez kyselinky. Skôr taký supermarketový sladkastý typ. Nič moc. Inak na nete sa o tomto produkte nedá fakticky nič nájsť, čo tiež svedčí o jeho “kvalitách”.

Poďme však k Chablis…Patrí do vinárskej oblasti Burgundsko, i keď je od Cote d´Or pekne na severe. V Chablis sa pestuje najmä biele víno. Pokiaľ nesie hrdý názov oblasti, tak je to na 100% len chardonnay. Rozdiely medzi jednotlivými vinármi sú fakticky len v spracovaní. Časť producentov používa dubové sudy (ale jemnejšie ako v ostatných častiach Burgundska) a dosahuje voňavejší (oriešok, vanilka) a krémovejší charakter vín. Druhá časť naopak preferuje minerálnejší a ostrejší charakter a sudy nepoužíva. Niektorí to zasa pekne kombinujú :). Apelačný systém v Chablis je jednoduchý. Delí sa na štyri základné kategórie. Najjednoduchší je Petit Chablis (veľké hektárové výnosy, horšie polohy), potom najväčší Chablis zahrňujúci celý región. Nasleduje Chablis Premier Cru  a najlepšie Chablis Grand Cru (len 7 vinohradov – 100 hektárov) všetko v okolí mesta Chablis. Všetky Grand Cru a niektoré najlepšie Premier Cru sú pestované na “Kimmeridgeanskej pôde/podloží”? a majú juhozápadnú expozíciu. Uff…Inak “šardonka” zo “Šabli” má podľa viacerých znalcov a expertov najčistejší prejav. Ak ju budete popíjať zistíte, ako v skutočnosti táto odroda chutí alebo má chutiť.

Chablis sa dobre páruje s morom a tak sme si s K. pochutili na našich “domácich” krevetách. Kombinácia to bola (napriek nedostatkom vína) skutočne kráľovská. Kúpite čerstvé vyčistené krevety:) Naložíte na aspoň jeden deň do primeraného množstva olivového oleja (trošku), bieleho vína (nemusí byť šabli), hojného množstva soli a cesnaku. Na druhý deň opražíte na prudkom ohni/grile/panvici. Pozor neprežeňte to, inak bude mäsíčko suché. My si k tomu dávame ešte omáčku z kyslej smotany, strúčika cesnaku, kečupu a thajskej ostro-sladkej omáčky. Vychádza nám z toho taký ten koktejl osem pokladov alebo ako sa to volá. Jáj zabudol som. Frcnite tam trošku koňaku, ak nemáte aj vodka je ok…len tam preboha nedávajte nič voňavé (slivku) 🙂

chablisakrevety

Dobrú chuť…

Read Full Post »

Naša ružová budúcnosť vyzerá pekne vychladene až podchladene, voňavo, jahôdkovo, sirupčekovo, celkovo jemne, bezstarostne a málo alkoholicky. Naša ružová budúcnosť vyzerá jednoducho a letne. A keďže sa postupne začíname tváriť  (a všelikto nás o tom za naše peniaze presviedča) akoby sme sa teplotne posunuli hlboko na juh, tak si dáme ružové s niečim, čo k tomu na juhu patrí. Provensálske Tapenade.

tapenade1

Nápad to nebol môj. Toto vinné párovanie s jedlom som odkukal od skvelého vinného blogera, ktorého stránka mi učarovala a vo vinných názoroch mi hovorí z duše. V lete sa v Provensálsku popíja hojne ružové a zajedá sa k tomu miestna špecialita Tapenade, ktorú som nedávno vyskúšal a spolu s K. sme sa dlho rozplývali… Recept je jednoduchý a navyše existujú tisícky rôznych obmien. Použijete mažiar alebo mixér alebo čokoľvek a rozomeliete/rozdupete/rozsekáte/rozondíte…230gr olív (na farbe nezáleží ale bez kôstky) :), pridáte tri veľké lyžice kapár, 6 ančovičiek a 2 strúčiky cesnaku (nemusíte), dolejete troškou citrónového koncentrátu alebo vytlačíte jeden menší citrónik. Na záver pridáte panenský oliváč. Keď to bude mať správnu rozotieraciu konzistenciu 🙂 tak máte Tapenade. Natrete na bagetu a zapíjate podchladeným ružovým. Pa-ra-da…

My sme si k tomu dali náš (už rodinný) ružový White Zinfandel z Kalifornie, ktorý sme už pili toľkokrát, že sa stal pre nás akýmsi meradlom alebo štandardom ružových vín. Chutí stále rovnako, jahodovo dobre a jeho sviežosť s 10,5% alkoholu už presvedčila množstvo našich priateľov. Ak by ste chceli vedieť o ružových vínach viac, kliknite na pekný web roseportal alebo si rovno vyberte ten správny mok cez českú hladinku.

Inak ružové sa väčšinou robí z červeného len sa musí rýýýchlo vylisovať, aby sa nám to príliš nezafarbilo 🙂


Read Full Post »