Feeds:
Články
Komentáre

Archive for the ‘rôzne’ Category

Je neuveriteľne unavujúce sedieť na zadku v kancelárii v krajine, ktorá je zasľúbená vínu. Zízať do počítača, čítať množiace sa listy papiera, odpovedať na desiatky zbytočných mailov a pritom ani nie 80 km na západ, 40 km na východ alebo len 30 km na sever sa každodenný rytmus života točí okolo vína. Moja smola. Plány sú zbytočné, spontánnosť je naopak neutíchajúcou nádejou. Aktívna vinná turistika ostáva zatiaľ snom a miestne vinotéky si mydlia ruky. Jedno je však isté. Mlečnika navštívim. Rodina sa vínu venuje už viac ako 200 rokov. Od roku 2005 má ich 9 ha viníc ekologický certifikát. Z odrôd pestujú Chardonnay, Rebulu, Pinelu, Zelen, Sauvignonasse (Sauvignon vert alebo ak chcete Tokaj) a Merlot. Ručná práca, nízke výnosy, nefiltrované vína, bez kontrolovanej teploty, bez pridania akýchkoľvek aditív s výnimkou malého množstva síry (občas) – prírodné vína a to ja môžem. Vína zrejú dva roky pred fľašovaním a potom ešte 2-3 roky pred uvedením na trh.

photo 1 photo 2 photo 3

Cuveé ANA – 2007 (Rebula Zelen, Pinela, Chardonnay), nesírené (18mg/l), nefiltrované, bez pridania selektívnych kvasiniek, 13,5% alkoholu, oranžové víno. O nich sa dozviete viac na winepunku  alebo na jižním svahu. Krásna oranžová farba. Sladká vôňa marhuľového džemu, jemná linka lúčnych bylín a vylúhovaného čaju. V chuti suché s krásnou kyselinou, trieslovinové, čajové. Dochuť stredne dlhá, inak je víno hutné a dá sa akoby kúsať. Po dlhšom dekantovaní sa oolong čaj prejavuje o poznanie výraznejšie. Po 24 hodinách už výrazný nástup bylín, lesných vôní s miernou likérovosťou v pozadí a s jemným nárastom cukru. Po čase sa však opäť vracajú marhule, ale sofistikovanejšie skryté. Víno na rozmýšľanie so zvláštnou trpkou sviežosťou.

Druhým poznatkom zo sveta oranžád bolo Chardonnay 2006, 12% alkoholu a bez akýchkoľvek zbytočných zásahov  (rovnako ako Ana), síra len prirodzená (27mg/l). Jemne zakalená, menej sýta oranžová farba. Chardonnay oproti Anne pôsobí civilnejšie. Vo vôni však opätovne marhuľa, bylinky a jemná limetka so zemitými tónmi. Táto kombinácia sa mi páči o trochu viac ako v prípade predchádzajúceho oranžového cuveé. Podobnosť s oolongom je v prípade chardonnay neodškriepiteľná. V chuti vyvážené, s príjemnejšími trieslovinami, prijateľnejšie pre úvod do sveta oranžových vín. Svieže, pekné víno, možno menej hĺbavé a priame, ale v poznámkach mám, že takéhoto vína by som chcel mať v pivnici viac než bežné množstvo. Veľmi ma potešilo.

Read Full Post »

No a zasa pivo. Ono by sa v tomto počasí skôr hodilo ťažšie červené alebo tá nechutnosť pod názvom varené víno, ktorá s vínom nemá takmer nič spoločné, ale ja si paradoxne užívam pivo. Klasická slovenská a slovinská produkcia europív ma nijako neoslovuje a tak popíjam trošku “exotickejšie” (teda aspoň pre našinca) kúsky. Ulietavam na India Pale Ale, rôznych kvasnicových záležitostiach, uprednostňujem nefiltrované a nepasterizované pivá a vôbec rôzne inakosti. Pri debate s jedným top manažérom nadnárodného pivovaru som si zapamätal jednu, z jeho pohľadu negatívnu, hlášku na jeden malý pivovar, ktorý sa úspešne presadzuje aj u nás. “Kolíše im kvalita, nikdy dopredu nevedia ako to dopadne”. No jasné. Sem s ním, chcem neopakovateľné pivá, rovnako ako neopakovateľné vína, kašlem Vám na uniformitu a macdonaldizáciu. Kašlem na to piť srbský Tuborg alebo maďarskú Plzeň. Chcem autentickosť, výnimočnosť a trebárs aj tradíciu. Neviem či tieto dve pivá všetky uvedené atribúty spĺňajú, ale sú zaujímavé, vybočujú z normálnej ponuky a…chutia mi.

orvalTakže trapistický Orval,  6,2% alkoholu, Vrchné kvasené pivo 13,6°. Farba ako  jemne rezané pivo s väčším podielo svetlého, avšak nepriehľadné (zakalené). Po naliatí fantastická pena, hustá a krémová. Vôňa sladovo, chmelová čiže pivná 🙂 viac však do sladu a celkovo do sladkosti, možno nejaké kvety či bylinky. Je to však jediné pivo trapistických mníchov so suchým zakončením…tak uvidíme. Prekvapujúco ostré bubliny, jemne štípu a trošku ma vyrušujú. Chuť je vyvážená,  jemná a skutočne suchá, bez liniek karamelu alebo čohosi takého. Pekne svieže (jemná kyselinka), s jemnou horčičinkou na konci a s neuveriteľne dlhou dochuťou. Príjemné. No a z webu predajcu vyberám: Orval je klasické pivo v štýle abbey so silnou kvetinovo-chmeľovou arómou a intenzívnou suchou chuťou s nádychom trpkých bobulí. Farba piva pochádza zo špeciálneho, podľa požiadaviek pivovaru vyrábaného sladu. Okrem bežného chmeľovaru je pivo dochmeľované ešte za studena pri kvasení. Používanie polodivokých kvasiniek dodáva chuti piva výraznú plnosť a v doznievaní sviežu nakyslosť. Názov kláštora je odvodený od Vallée d´Or (Zlaté údolie). Symbol pivovaru Orval – pstruh s prsteňom v ústach – sa viaže k legende o grófke, ktorej padol do jazera zlatý prsteň. Zložila sľub, že v týchto miestach zriadi kláštor, ak sa prsteň nájde. Z vôd jazera sa vynorila ryba s prsteňom v tlame a tak grófka svoj sľub splnila. Kláštor bol niekoľkokrát vyplienený a až v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia sa sem vrátila komunita trapistických mníchov, ktorá ho opäť oživila. Pivovar funguje ako samostatný podnik, ktorý ale stále patrí náboženskej komunite. Tá dbá na vysokú kvalitu produkcie a obmedzuje komerčný rast, aj keď všetky zisky idú do kláštora.

blanche_de_namur_25clDruhou záležitosťou je Blanche de Namur. K nákupu ma presvedčila informácia o citrónovej chuti. Tak som sa rozhodol ho otestovať a v lete prípadne nakúpiť miesto umelých radlerov. Opätovne vrchné kvasené 10,7 ° pšeničné pivo s 4,5% alkoholu, hovorím…ideálne na leto :). Poležalo si nejaký čas na kvasinkách. Veľmi svetlá farba citrónovej šťavy, jemne zakalená. Opätovne super pena, vôňa citrónu, bylín, trochu akoby horké. Pivo je výrazne suché, na mňa málo extraktu trošku príliš vodové (v lete ideál), ale skutočne osviežujúce. Ovocná chuť, jemný citrón, bylinky (etiketa hovorí o koriandri), mierne horké (kôra z citrónu). Letný favorit. V roku 2009 získalo ocenenie WBA (World Beer Award) za najlepšie pšeničné pivo, čo ho v mojich očiach trošku degraduje (nemám rád tieto subjektívne súťaže), ale pýšiť sa tým môže. No a na záver zasa z webu: Pivo Blanche de Namur má hladkú ovocnú chuť s nádychom koriandru a horkou pomarančovou príchuťou. Je súčasťou celoročného sortimentu pivovaru Du Bocq, ktorého pôvod siaha do roku 1858, kedy farmár Martin Belot začal na svojom hospodárstve v dedinke Purnode, blízko Dinantu, variť vlastné pivo. Pôvodný projekt na zamestnanie svojich pracovníkov počas letných mesiacov prerástol do väčšieho podniku a samotná farma bola v roku 1960 zatvorená. Pivovar Du Bocq zostal do dnešnej doby nezávislou rodinnou firmou.

Takže na zdravie…

p.s. fotky nie sú moje, zdroj: google.com/images

Read Full Post »

kleftiko (recept)

Kleftiko…jahňacina, o ktorej píše pán Cuketka a “výrobu” demonštruje Emanuel so svojim gréckym priateľom. Nám chutí, veľmi. Až tak, že sme sa kleftika neprejedli ani po piatich pokusoch. Základ je, ako všade, surovina. Slovenská jahňacina od Orbána bohužiaľ ostala hlboko v poli porazených. Na kleftiko tróne zasadol Nový Zéland. Mrazené predné či zadné stehno. Všetko skvelé. Naposledy som v Metre narazil na chladené zadné a bolo fantastické. Nemusel som tráviť hodinu pri porcovaní a odblaňovaní, išlo to rýchlo a mäso bolo skutočne krásne. Už sa neopakovala skúsenosť, že polovicu váhy vyhodíte. Jahňacie sádlo skutočne neviem úplne zmysluplne spotrebovať. Z kosti však robím príjemný vývar, ale o tom nabudúce. Takže Kleftiko. Naše Kleftiko, keďže existuje zrejme tisíc obmien. Grécky recept. Mäso naporcujete na kocky. Kľudne na väčšie aj viac ako 3X3 cm. Zamarinujete na pár hodín (ja niekedy aj na 24) v olivovom oleji, cesnaku (podľa chuti), oregáne (davám čerstvé) a citróne (nepreháňať). Pripravíte si zemiaky a mrkvu na krúžky alebo väčšie kocky. Na masle (ghee, prepustenom masle) opečiete zemiaky a mrkvu do polohotova tak, aby mali peknú opečenú kôrčičku. Potom vyberiete z marinády mäso a na prudkom ohni opečiete, aby sa zatiahlo, podlejete bielym vínom (aj 2dcl, závisí od množstva mäsa) a dusíte, aby sa šťava zredukovala (10 a viac min). Následne si pripravíte balíčky z papiera na pečenie. Do balíčkov vložíte mäso, štavu, porciu zemiakov a mrkvy (v “originálnom” recepte sa pridáva aj sparený hrášok, ja nedávam a ani neviem prečo). Do balíčku patrí aj plátok – dva rajčiny (dávam podľa nálady) a najmä ovčí syr Pecorino (tak dve tri kocky, skúšal som nahradiť slaným balkánskym syrom a nie je to úplne ono). Syr je dosť slaný, tak pozor pri následnom solení, ktoré sme až doteraz vynechávali. Ja mierne dosolím vždy. Balíček pekne zaviažeme (neviažte to umelohmotnou šnúrkou prosím…) a vložíme na 40 mininút do vyhriatej 180 stupňovej rúry. Vyberieme, rozbalíme na tanieri, počkáme niekoľko sekúnd, aby sme si nespálili jazyk a zjeme. Mňaaaaaam. No a zapíjame ľahším červeným. Ja preferujem pinot noir. Ale určite sa to dá zvládnuť aj s nejakým silnejším (kľudne aj novosvetsky nabúchaným) vínom 🙂

Read Full Post »

Tak to máme za sebou. Ponevieranie sa v riadne jesennom počasí na “Dňoch zelá” bolo poučnou previerkou schopností a výdrže občasného vinného bloggera. Na úvod musím povedať, že bolo fajn. Na rozdiel od mnohých “vinobraní”, ktoré by sa mali skôr volať jednoducho jarmoky, prípadne “Dni falošného burčáku” bolo počas Dní Zelá, zelé skutočne prítomné. Kyselé i sladké zelé, zelňáky, súťaž vo varení kapustnice a kde tu aj kapusta vo forme mladej slečny. Okrem klasických púťových cigánskych a klobás oceňujem aj účasť jedného zo stupavských rybárstiev s ponukou obstojného halászle a údených pstruhov. A musím uznať, že aj nedelný litrík kapustovej vody stál za to. Vína…až na “náš” stánok v podstate žiadne. Zazrel som nejaké dve francúzske stolové ružovky, trochu Karpatskej perly a nejaké viac menej nepitné sudovky. Takže predajné zistenia? Potvrdilo sa, že požadované suché býva väčšinou skôr polosuché a 15g zvyškového cukru je pre vyznávačov suchého tak akurát 🙂 Zároveň som zistil, že väčšina si pojem suché spája s tým, že tam vinár nedosypal cukor. To, že môže hrozno niekedy do sladkosti dozrieť nikto neriešil. Nad názorom, že neskorý zber sa zbiera neskoro, som sa ani už nepozastavoval. Skôr ma šokovala predstava ľudí, ktorí si za cenu 1dcl (uvedenú na štítku) chystali igelitku na fľašu. Fľaša skvelého sauvignonu z Golsu za 1,10€? Úsmevný bol znalec vín, ktorý bol v Rusku a v USA a všetko čo existuje už vypil (vyzeral podľa toho) a taktiež pán, čo chcel rízler a keďže v sortimente nebol znechutený odišiel…

V ponuke bolo celkovo zhruba 40 rôznych vín. Zo Slovenska Trnovec (Hlohovec), z Moravy Tichý (Hrušky), z Rakúska Leitner (Gols) a Pitnauer (Carnuntum).  Chutil nezatriedený a netypický Sauvignon blanc 09 z Hrušiek s 20g zvyškového cukru, rovnako ako stále skvelý Rizling rýnsky 07 neskorý zber, ktorý sa však v sobotu akosi zmenil na suchý a minerálny a nie polosuchý z 9g zvyškáča(preberieme to s vinárom). Zároveň som si pochutnával na peknom Veltlíne zelenom 09, kabinet z Hagelsbergu (Carnuntum) od Pitnauera z 1,8 g cukru a 6,5g kyselín.  A objav? Myslím, že Svätovavrinecké 07 taktiež z Hagelsberguv (1,8g cukru, 5,2g kyselín), ktorý zrel rok v novom a použitom bariku a najmä krásne uhľadený a príjemne teľnatý Pegasos (Syrah) 2008, rok v 300 litorvom americkom dube, 13,8% alkoholu z 2,3g zvyškového cukru…a to dubové vína väčšinou nemusím…


Read Full Post »

Dni zelá…

Tento rok sa Dni Zelá konajú 1. až 3. septembra. Predpovede počasia zatiaľ sľubujú príjemné jesenné počasie (+16) a tak sa v tichosti začínam tešiť. Budem sa ponevierať pri vínovom stánku (rovnako ako minulý rok) a trošku ochutnávať, nalievať a celkovo sa snažiť nezavadzať, ale pomáhať. Program vyzerá fajn, len tej kapusty/zelá  by som očakával viac. Rovnako ako sa mi žiada viac vína na vinobraniach a menej peruánskej muziky, vietnamských odevov a replík rôznych zbraní. Všetky tieto akcie však už niekoľko rokov beriem ako jesenné jarmoky a nesnažím sa z ich názvu uhádnuť o čo pôjde. Takže sa teším na stretnutie pri víne…

P.S. Nezastavujte pri ceste v Máste, kde jeden “podnikateľ” už mesiac predáva “burčiak”…

Read Full Post »

Už niekoľkokrát som v rôznych supermarketoch zháňal nealkoholické víno. Čisto zo záujmu ako to chutí, a či sa v šoférskych dňoch dá na to aspoň čiastočne upnúť. Zatiaľ som bohužiaľ (alebo možno aj našťastie) nemal príležitosť. Skúste ma v komentároch nejako nasmerovať. Ale najprv štipku teórie. Nealkoholické vína sa vyrábajú technologicky veľmi náročným procesom. Zhruba a skrátene. Vo vákuu sa pri izbovej teplote oddeľuje alkohol od vína. Potom nasleduje sterilizácia, vyhnutie sa kovom, niekoľko stupňov všemožnej filtrácie, UV žiarenie a je to…nealkoholické víno (až tak bez alkoholu, že je slabšie ako džús). K téme ma vlastne nakopol článok v poslednom vydaní Decanteru. Ten sa venuje dealkoholizovanému vínu zo známeho španielskeho (ale vlastne už globálneho) vinárstva Torres, ktoré  experimentuje s 0,5% alkoholickým vínom Natureo Muscat. Tento produkt bol prvýkrát uvedený na trh v roku 2007. Chceli vyrobiť ľahké aromatické víno s ovocným charakterom. Preto muškát, ktorý má zrejme najlepší prejav v takto pozmenenom moku. Na výrobu použili technológiu Spinning Cone Column. Ak chcete, kliknite na uvedený link z wikipédie. Víno by sa malo vypiť čo najskôr, v každom prípade však do 18 mesiacov. Torres už údajne experimentuje aj s červeným Syrahom. Som zvedavý. K volantu sa to určite hodí len dúfam, že vo vôni nebude cítiť aj bezkofeinovú kávu 🙂

Hodnotenie vína je vždy chúľostivá vec, že? X krát sa mi stalo a ešte sa X krát stane, že sa netrafím ani do odrody, a to nehovorím o regióne a ročníku. Víno ma množstvo podôb, rozdielov ale aj príbuzností a často Vám jedno a to isté chutí rôzne. Kvalitný tramín s rizlingom by sa asi pomýliť nemal (kto vie?), ale pinot blanc s chardonnay alebo rôzne červené, kľudne. Dôležitá je nálada, rozpoloženie, teplota alebo aj biodynamický deň. Decanter, ale aj BBC či The Times sa venujú ovocným a koreňovým dňom biodynamického kalendára. Vtip je v tom, že každý deň chutí víno inak. Zaujalo a súhlasím. Teda pod podmienkou, že pijeme živé vína a nie technologickú nudu. Tej je jedno či je ovocný, kvetinový, listový alebo koreňový deň. Stále bude chutiť rovnako. Ale k veci. Ovocný deň je ideálny na pitie najlepších vín, ktoré budú viac aromatické s jemnejšími trieslovinami. Kvetinový deň je tiež veľmi fajn. Zlými dňami sú listové a koreňové. Pri listovom budú vône uzavreté a pri koreňovom bude víno skôr zemité so zelenými tónmi. Toľko biodynamický prístup. Májovú tabuľku nemám, ale v apríli boli 4,5,15,16,23 a 25 ovocné 🙂

Read Full Post »

správy (2)

S pomocou twitteru som našiel zaujímavo vyzerajúce dizajnové kúzlo. Efektný prevzdušňovač vína (wine aerator) za 35 usd, k dodaniu za 1-2 dni. Čo poviete, pekné? I keď konštatovanie, že víno sa okamžite transformuje z mladého  kyslejšieho vína na “ready-to-drink wine” alebo má schopnosť urobiť z bežného vína parádny kúsok stoja za :).

Pôsobeniu vzduchu na víno sa krásne poeticky koncom roka 2008 venoval aj P.J. vo svojom aromatickom postrehu. “Dost často se mi teď stává, že daleko nejzajímavější, nejsrovnanější a nejpodrobnější vůně je v první sklence, která je chvilku (tři minutky) téměř v klidu, jen ji nakláním kvůli barvě a dlouhe očuchávám. A jakmile tím zavrtím, ty minoritní jemné tóny odfouknou…”

No a do tretice kyslík. Na zaujímavý experiment nedávno upozornil jižní-svah, ktorého blog patrí k mojim najobľúbenejším. Vo vinnom sklepe Újezd na Vianoce minulého roka otvorili fľašu od Nicolasa Jolyho 2003, Coulée a degustovali do 17.1., neuveriteľné.  Celý priebeh je u nich na blogu.

Read Full Post »

správy (1)

S príjemnými správami sa roztrhlo vrece, tak sa chcem podeliť. Sorry (v druhej správe) opäť za angličtinu, nechce sa mi to prekladať.

Ufff, tak máme späť Tokaj 🙂

Slovensko je opäť majiteľom značky Tokaj. Informoval o tom tlačový tajomník SNS Peter Paluš. “SNS podnikla prostredníctvom svojho štátneho tajomníka Jána Slabého všetky potrebné kroky, aby v elektronickom Registri chránených označení pôvodu (CHOP) bol aj pre Slovensko zaregistrovaný názov Vinohradnícka oblasť Tokaj”, uviedol Paluš.  Kauza vznikla po tom, čo Maďarsko v júli svojvoľne, napriek dohode, že každá zmena v legislatíve bude konzultovaná najprv s druhou stranou, zmenilo vo svojej legislatíve dohodnutý názov Tokaji na Tokaj. Zároveň požiadalo Európsku komisiu o chránené označenie pôvodu Tokaj.

Veltlín zelený z Weinviertel DAC bude mať aj úroveň reserve, tešíme sa 🙂

Austria: Weinviertel DAC adds Reserve with 2009 Vintage

Since the introduction of the Weinviertel DAC with the 2002 vintage, six other regions joined the DAC appellation system (Mittelburgenland, Traisental, Kremstal, Kamptal, Leithaberg and Eisenberg). And when those six regions joined, they included and brought to the market the Reserve category as well (except the Leithaberg, which carries the Reserve category only). A Reserve wine is the top wine: it is the winery’s highest quality; its centerpiece. That is why the criteria for a region-typical top wine are strictly applied – the high quality of the wines is guaranteed. As with the Weinviertel DAC wine, the Weinviertel DAC Reserve – level wine must demonstrate a clear, region-typical taste profile – it must be a peppery Grüner Veltliner from the Weinviertel. But it also must have other distinguishing features: dry; a dense structure; a long finish and a robust style. Subtle Botrytis and wood tones are acceptable. The minimum alcohol content – at least 13 % vol. – must be printed on the label. Filing for a government approval number can be done no earlier than March 15th of the year following the harvest.

Read Full Post »

Oslava – narodenie mojej tretej dcéry 🙂 – mala charakter vinného ťahu zmrznutým mestom. Sushi, teda presnejšie wasabi-kikomanová smršť vopred zlikvidovala akékoľvek pokusy o harmóniu s vínom. Do prehratého súboja vstúpil príjemný vlašák z Karpatskej perly. Podľahol, ale so cťou. Nasledoval vcelku fajn svieži a minerálny rizling od Petra Podolu, myslím, že 2007. V závese mal nič moc, už asi aj trošku za zenitom alsaský riesling Gustave Kor… ? 2005. Povedal by som, že už bol zoxidovaný. A potom to prišlo. Bomba večera. Bio Chardonnay, výber z hrozna 2006, Natural Alimentária. Polosuchý mok s výraznou vôňou. A podržte sa… Všetkým nám to voňalo ako jahodová activia 🙂 Vážne skvelé harmonické víno. Kyseliny a zostatkový cukor v rovnováhe. Údajne (podľa webu výrobcu) sa podáva k bravčovine, husacine, kačke a sladkovodným rybám. Zo syrov ementál a camemebert. Neviem, ja by som si ho dal na raňajaky s rožkom namiesto jogurtu.

Náš krásny večer sme v miernom bezvedomí ukončili príjemným chardonnay vo výbere z hrozna 2008, VVD Dvory nad Žitavou. Pekne suché, minerálne a svieže. Alkohol 13%. Tropické ovocie a najmä broskyňa. Pre mňa slovenský oceľový chablis. Vyťahujem poznámky z novembrovej ochutnávky. Kyseliny 6g/l, zvyškový cukor 1.6 g/l. Druhé vínko z Dvorov a zároveň posledné v rámci oslavného ťahu bol Devín v bobuľovom výbere, ročník taktiež 2008. Sladké vínko malo, pokiaľ ma poznámky z degustácie neklamú, zlatožltá farbu,  vo vôni med, ruže, biele korenie a typická tramínová, ale veľmi jemná korenistosť. Pekný i keď, na môj vkus, mierne presladený záver. Kyseliny 5,5 a cukor až 14,4. Oceňujem však normálny alkohol, presne 12,88%.

A teraz jedno zamyslenie sa na záver. Týka sa to Dvorov nad Žitavou. Toto mamutie (na slovenské pomery) družstvo určitú časť produkcie zo 145 ha viníc predáva ďalším vinárom. Vtipné je porovnať devíny, chardonnay alebo pinot gris  z rovnakého roku a viničnej trate. Je vždy iné. Väčšina slovenských vinárov sa hrozno snaží prikrášliť, privoňať, enzýmami upraviť…pre mňa jednoducho znásilniť v pivnici. Vážne to skúste. Dovolím si povedať, že VVD z Dvorou produkuje víno vo svojej autentickej podobe, tí ostatní podvádzajú náš terroir.

Read Full Post »

Tradícia bola dodržaná. Tretí štvrtok v novembri tiež. Beaujolais. Použiteľná odroda zo správneho regiónu, jednoduchá technológia a skvelý marketing. Svätomartinské a všetky ostatné chabé pokusy mladého vína sa majú ešte dosť čo učiť. Naše mladé (skúšal som Devín, Svätovavrinecké a nejaké roséčko) fakticky nepitné, vodové a bezduché. Svätomartinské z Moravy viac menej tiež. Beaujolais už však bola celkom iná záležitosť. Ochutnal som tri druhy. Základné Nouveau od Ferraud et Fils, potom jeho Villages variantu (skvelá) a bezduchú priemyslovú a presírenú nudu za 2 eurá z Billy. Vtipné na celej akcii v bratislavských podmienkach bolo to, že francúzske vinotéky (nebudem uvádzať názvy) mali v piatok vypredané, dobré slovenské skoro tiež. Tesco sa ani neunúvalo a Billa ponúkala spomínanú hrôzu. Nepreveroval som Carrefoure…ten by mohol niečo ponúknuť. Ako vždy sa s cenami pohrali chlapci na Klobúčnickej. Základka do 8 a villages od Deboeufa za viac ako 15 euro. Chvíľu som váhal, ale nakoniec premohla racionalita. Za tieto peniaze si už môžem dovoliť skvelé a vyzreté víno. Nebudem sa tu však rozpisovať o cennotvorbe a ani o nouveau, pozrite si wikipédiu. Spomiem len mne sympatickú karbonickú maceráciu a moje obľúbené prirodzené kvasinky. No, ale k Ferraudovej základke, ktorá krásne predviedla ako to celé má vyzerať. Sýta fialová farba, vo vôni bobulové ovocie, sviežosť, hravosť, mladosť a nenáročnosť. Sladké vnemy a občas, na českých blogoch spomínané, klasické bonpari. Také tie tmavofialové. V chuti fajn ovocné, príjemné, kyselinka na mieste, trošku trieslovín a slušne dlhé. Páči sa mi…a navyše s plným korkom. Jednoducho pekná klasika.

A čo vy priatelia…ako dopadlo nouveau u Vás?

Read Full Post »

Older Posts »