Feeds:
Články
Komentáre

Archive for the ‘vinné myšlienky’ Category

Nestane sa tak často, že na zaujímavého vinára narazíte v začiatkoch jeho cesty a máte tak jedinečnú šancu sledovať postupný vývoj a dozrievanie, zmeny dobré aj tie menej správne, možno aj slepé uličky či nezdary a návraty. Zatiaľ som mal možnosť stretnúť väčšinou len tých (teda česť výnimkám), ktorí už majú jasno a konzervatívne lipnú na tej svojej, jedinej správnej ceste. Prisahali buď na moderné technológie a hrajú sa s chémiou alebo naopak zakopávajú amfory a hľadia na mesiac. Ale Milan Nestarec je iný, je zatiaľ len na začiatku svojej dlhej vínnej cesty, prístupný načúvať, ochotný sa zamyslieť a uvažovať. A je pre nás všetkých „nekonvenčných spotrebiteľov“ šťastie, že si vybral ten smer s mesiacom a nestal sa mladým chemikom. Teším sa ako sa bude vyvíjať, kam jeho vína vyzrejú a postúpia, kde budú ich hranice. Zatiaľ môžeme z diaľky sledovať jeho cestu s vínom a držať mu palce, aby ho prípadný neúspech neodradil a úspech príliš nerozmaznal 🙂

Milan Nestarec. Pre mňa náhodný objav na košte vo Velkých Bílovicích. Mladý a usmievavý človek s mottom “Víno z hroznů a nic víc”.

photo 3 (3)

Vína nezatrieďuje, sú prirodzene suché, keďže spontánne dokvasili vtedy, keď sa im chcelo, ležia dlhší čas na kvasniciach bez pridania síry a akýchkoľvek chemikálii. Hospodári na 8 ha v Moravskom Žižkove a vo Velkých Bílovicích kde má peknú pivnicu. Zo 70% pestuje modré odrody, najmä Zweigeltrebe, Frankovku a Pinot noir. Z bielych najmä Neuburské (jeho vlajková loď) a Pinot Gris (všetko už prakticky v bio režime), časť hrozna vymieňa medzi ostatnými vinármi a tak je jeho odrodová skladba pomerne široká. Na mňa by som povedal, že až trochu príliš, ale trh s vínom, či komerčný úspech si to zrejme vyžaduje, neviem. V každom prípade, keď dám doma môjmu ne-vinnému publiku ochutnať vína zásadne vybočujúce z davu, tak to väčšinou skončí neúspechom, Nestarec bol však prijatý za všeobecnej radosti a víno mizlo ako voda. Čiže úspech. A zároveň plán…využiť jeho vína na misijnú úlohu – odlákať moje okolie od bežného pitia a ukázať mu ťažkú a dlhú cestu smerom k prirodzenosti, nefiltrovaniu, kalom, oxidácii a amfore. Takže Muzika, Klasika a Antika…

photo 2

Muzika – Bél 2012, 13% alkoholu.

Zmeska Müller Thurgau, Veltlín zelený a Rizling vlašský. Fajn mladá, jemne perlivá základka, neurazí ani nejako zásadne nenadchne, ale to nebolo ani cieľom. Super ľahké pitie na leto. Grilovačka, voda, pohoda, relax. V podstate dosť podobný zážitok ako samostatný Müller. Zdá sa mi, že oproti Müllerke mierne redšie s výraznejšou kyselinou. Mne sa páči a vyhovuje.

Klasika – Müller Thurgau 2012, 13,5% alkoholu.

Môj víťaz ochutnávky v pivnici u Milana počas sparného dňa. Odrodu pijem veľmi málo, preto ma svojim spôsobom víno nadchlo. Farba sýtejšia, zelenkavá. Perlenie akoby jemnejšie, ale pikantnejšie, postupne sa stráca. Aromatika jemná, trošku muškátu a kvetov. Veľmi svieže jednoduché víno na každý deň, len bacha na hladinu alkoholu.

Klasika – Tramín červený 2012, 13% alkoholu.

Pekná prirodzená tramínová vôňa bez násilného parfémovania, med, lúka, stredne intenzívna farba, jemné perlenie. Príjemná horčičinka ľahšieho tramínu, trochu sladkosti, ktorú však úspešne vyvažuje pekná kyselina. Dobre sa pije, skôr kratšie a tenšie, bezproblémové.

Klasika – Veltlínske zelené 2012, 12% alkoholu.

Opäť jemné perlenie v pohári, slabšia farba, ale to mi je vcelku úplne ukradnuté. Menej svieže, pri veltlínoch vyhľadávam práve sviežosť a pikantnosť. Akoby sladšie a v porovnaní s Müllerom alebo Tramínom uťahanejšie. Jemná horčičinka na záver s medovejšou vôňou, ale akoby ploché. Druhá fľaša mala sýtejšiu farbu, krajšiu kyselinu, ale trošku sa strácam. Ani jednoduché svieže pitie, ani zadumaný veltlín, niekde medzi. Neviem.

Klasika – Neuburské  2012, 13% alkoholu.

V aromatike voňavejšie, sladšie, medové. V chuti vyvážené s peknou kyselinou a jemnou horkosťou na záver. Fajn pitie, ale bral by som radu vyššie Antiku.

Antika – Neuburské 2009, 13,5% alkoholu.

Farba vcelku podobná ako má Klasika. Med, lúka, bylinky, žlté ovocie, sladkosť. Dlhšie, zložitejšie, olejové, pekne zaguľatené, krásne harmonické. Pekná kyselina, víno na zamyslenie. Ringloty na slnku v košíku plnom bylín, orechy. Suché, jemne korenisté. Top. Asi najzaujímavejšie biele víno.

Klasika – Rizling vlašsky 2012

Veľmi svetla a svieža farba do svetlozelených tónov, vo vôni svieže, v chuti ľahké, krásne pohodové s veľmi príjemnou kyselinou, jemná mineralita a horčičinka, vyhovuje mi. Veľmi pitné, občas som akoby cítil jemný grep. Decentne perlivé, kvetinky. Živé, pekné, neuveriteľne rýchlo došlo.

Klasika – Rulandské šedé 2012

Farba až do veľmi medeno-ružových tónov, bublinky celkom intenzívne, stredne plné, ľahšie svieže klasické šedé, jemne korenisté s peknou horčicinkou, dlhšia dochuť. Podľa mňa vydarené šedé i keď pomerne jednoduché.

Klasika – Zweigeltrebe 2011 13,5%

Farba až do fialova, sýta. Tento Zweigelt ma vlastne priviedol k Nestarcovi. Akoby v prvom pláne výraznejšie do sladka, ale potom to vyrovnávajú kyseliny, dlhšie víno. Kyseliny by som však prijal aj intenzívnejšie. Sladšie tmavé bobule, jemne triesloviny, šťavnatá čerešňa, žiadna zásadná zádumčivosť, skôr priemerná stavba, trochu mi tam však niečo chýba. Na košte sa mi páčilo viac ako doma. Intenzita je priemerná, víno sa dobre pije, ale kus dreva by mu nezaškodil napriek tomu, že nie som obdivovateľ hutných červených, V chuti aj slivky, trochu zemitosti. Neviem, nejako mu neviem prísť na meno, som na rozpakoch, chce to viac fliaš.

A ešte riadok k rosé. Aj muzika aj klasika boli fajn, len neviem získať hodnoverné hodnotenie. Cuveé i frankovka  sa vypili v priebehu polhodinky na terase ako voda. Než som sa vrátil zo záhrady tak ma privítali len usmiate ženy a prázdne fľaše. Takže fajn 🙂

photo 5 (2)

Read Full Post »


Popíjanie úspešne pokračuje a rôznorodosť mojich vinných záujmov sa začína postupne orientovať na Bordeaux. Nebol som tam, ani sa v najbližších rokoch nechystám, to skôr stvrdnem v nejakej útulnej pivnici v Gorišskej Brde, či v Limbachu. V každom prípade sa však skutočné Bordeaux oplatí vyskúšať. A nemusíte byť ani znalec (ani ja nie som, len asi pijem trošku viac ako je priemer), aby ste zistili, že Bordeaux je vážne fajn. Nehovorím teraz o úrovni “Bordeaux” zo slovenských supermarketov, ktorá len kazí meno a chuťovo sa pohybuje niekde tesne pri litrovej Sviečke s bonusom ranného hangover. Stačí trošku chcieť a vrhnúť sa na základné vína z Bordeaux s príbehom, za ktorým stoja skutoční ľudia a nie vinársky priemysel produkujúci milióny fľiaš červenej a bielej tekutiny. Hľadajte a nájdete, nemusí to byť hneď špičkové chateau a dokonca ani nič drahé, k uchopeniu týchto vín vedie aj tak dlhá a zložitá cesta a skratka vo forme peňazí nikomu žiaden zážitok aj tak neprinesie. Urobte prvý krok, vychutnajte si dobrú základku, vyzreté víno v plnej svojej kráse, príbeh za pár drobných, večer plný spomienok. Nejaký som patetický, späť k alkoholu.

10233979t

Le Conseiller 2008, ďalšia 13% pohoda od Jean-Philippe Janouiex. Tmavo bordová, hustá a nepriehľadná farba, na okrajoch purpurová Vôňa sušených sliviek a čiernych ríbezlí a niečoho čo neviem pomenovať…ale vynára sa mi to z detstva. Nejaké sušené bobule.V hlave na harddisku to niekde je, ale bolo to už dávno niekoľkokrát prepísané. Sušené plody a pritom pomerne svieža vôňa, jemná živočíšnosť, sladší likér. Triesloviny (v porovnaní s Croix-Mouton 08) už jemnejšie, takže skrivenej huby sa báť nemusíte.  Stredne dlhé, pekne vyvážené, chuť korešponduje s vôňou, svieže…také chrumkavé základné víno bez potreby sa nejak neprimerane predviesť. Piť údajne do 2016. Veľmi rád. Od bodovacieho náčelníka (RP) dostalo 89/100.

Read Full Post »

Nestíham. Plánujem, chystám a potom odsúvam a ruším. Nedá sa. Som lenivý zaznamenávať udalosti, vône a chute, prenášať ich elektronicky a zanedbávať samotný zážitok. Prestal som písať poznámky, ktoré aj tak len zapĺňajú zložku na harddisku. Začal som si konečne užívať. Už nesedím pri víne s tabletom alebo papierikom v ruke. Držím pohár, obzerám farbu a kašlem na to, či je taká aká ma byť. Vraciam sa späť. Uvažujem len v dimenziách super, fajn a nie. A väčšina zážitkov je minimálne fajn. Jednoducho to tu vedia. Rovnako ako s gastronómiou a turizmom, tak aj s vínom. Žijú s ním a žijú z neho a preto tu cítiť úctu. Úctu k vínu, turistovi a zákazníkovi. Je logické dať si obedný pohár vína a potom sadnúť za volant. Je úplne štandardné požiadať o espresso a ho aj dostať, nečakať, že v gostilne dostaneš nejaký nepoživateľný hnus. Skúsil som Jakončiča, Benediktiča, Kristančiča, Erzetiča, Ščurka, Mlečnika, Gorišskú Brdu, Verus, Jeruzalem, Koper, Kabaja, vlašské a rýnske rizlingy zo slovinského Štajerska, miestny Cvrček i Teran a klobúk dolu. Jediné čo stále plánujem je intenzívnejšie preskúmať miesta vzniku. Vipavskú dolinu, Gorišskú Brdu, navštíviť ich a trochu vyotravovať pri práci. Pozrieť sa na ľudí, hrabnúť do pôdy, chytiť révu a ľahnúť si medzi vinič. Nadýchnuť sa a nechať plynúť čas. Prvá tour povedie zrejme po trase Vipava- Dobravlje – Dobrovo – Ceglo…k pánom Stegovec, Belica, Kabaj a Marjan Simčič. A práve Simčičove víno som si dal včera, aby som sa nalákal. Bez poznámok, takže len z hlavy. Nefiltrovaný Pinot Noir 2009, stredná rada Selekciaja zo starších vinohradov. Silnejší a ťažší pinot, 13,5% alkoholu však nekazí dojem. Víno je uhladené s jemne vystupujúcimi a zábavnými trieslovinami. Má krásne priehľadnú tehlovú farbu. V pamäti mi ostali najmä dozreté tmavé čerešne, podfarbené jemnou prácou s dubom. Fajn 🙂

 

Read Full Post »

ročník 2010

Nedalo mi…preposielam, forwardujem, šírim ďalej. Správa o súčasnom ročníku zo Strekova. Text bol pôvodne opublikovaný na veltin.cz, ja vyberám mail od Zsolta.

Jednou vetou:
„Ročník tak hektický, prírodnými živlami spestrený, so zrážkami okolo 1000mmmi sa hodí viac na pestovanie hríbov nie hrozna.”

Viac vetami:

Na jar dvakrát sme dostali krupy, ktoré ulomili čerstvé výhonky, tak sa vinič musel mobilizovať. Začal pučať z nových púčikov a to oneskorilo,  z dôvodu chladných dažďov aj tak vlečúce sa kvitanie.
Rany od krúp poskytovali ideálne útočisko pre hubové choroby a ustavičné dusno bolo dobrým zázemím hlavne pre perenospóru. Vinič vo svojej najcitlivejšej fenofáze čelil najbrutálnejším a najvehementnejším útokom, v dôsledku ktorých niektoré odrody, napr.Veltlínske zelené a Dunaj skorona  100% „odišli”.
Ochranné zásahy vo vinohrade sme ani len začať nemohli lebo vinohrady boli nedostupné z dôvodu premoknutého terénu a skoro každý deň pršalo. Stalo sa, že sme začali s postrekovaním a za hodinu to zmil dážď. Toto bolo charakteristické pre celý rok. Málo slnka, veľa vlahy a náhle horúčavy. Múčnatka, bola v akcii celé leto až k zberu, lebo toto hubové ochorenie „zbožňuje” zelené bobule. Takéto hektické počasie pokračovalo málo odlišnou jeseňou. Na začiatku jesene nerovnomerne  dozreté strapce začali hniť. VInič sa vzdal . Prísun živín zastavil – bolo koniec vegetácie. Deň čo deň sa strácali strapce z koreňov. Vinohradníci boli nútení začať  so zberom, zachraňovať čo sa dalo. Nebolo to nič pre slabé srdcia.
V tomto čase ešte máme vonku 2 hektáre Alibernetu. Táto odroda hrozna je najodolnejšia a prispeje mu, keď ho trochu poštipnú mrazy. Snažíme sa oberať všetko, čo najneskoršie v optimálnej harmónii chutí. Čím dlhšie je hrozno vonku tým viac enrgie koncentruje a nemyslím pri tom na cukor, ale to je na dlhšiu tému.
Strekov1075 na celej svojej 12 ha ploche vinohradov používa biologickú ochranu. Takáto prírodemilná ochrana ešte aj v tomto kritickom roku dokázala svoju životaschopnosť v porovnaní s „brutálnou” chémiou. Myslíme si, že radšej nemať úrodu, než by sme mali piť vína so zvyškami postrekov. Striekame len kontaktnými biologickými prostriedkami ako sú vodné sklo, prášok do pečiva, pomarančový a anýzový olej, meď a síra.
Tvrdíme, že z  chorého hrozna sa ale dá robiť víno len za pomoci hrubých technologických zásahov. Vínne továrne a technologickí vinári použijú bez zábran všetky preparáty, len aby urobili svôj „produkt” predajným. Toto ale nie je náš svet.
U nás sa víno vyrába vo vinohrade.  Z hrozna, ktoré je choré a nedá sa z neho spontánnym kvasením, minimálnym zásahom  a bez prídavných látok robiť víno tak to nespracujeme. Tohoto roku máme asi tak 20% vlanajšieho množstva vína a aj to v ich základnej kategórii „corpus”. Budú  to vína jednoduché, čestné ale budú sa dať ľúbiť.

Zsolt Sűtö

Read Full Post »

Tak to máme za sebou. Ponevieranie sa v riadne jesennom počasí na “Dňoch zelá” bolo poučnou previerkou schopností a výdrže občasného vinného bloggera. Na úvod musím povedať, že bolo fajn. Na rozdiel od mnohých “vinobraní”, ktoré by sa mali skôr volať jednoducho jarmoky, prípadne “Dni falošného burčáku” bolo počas Dní Zelá, zelé skutočne prítomné. Kyselé i sladké zelé, zelňáky, súťaž vo varení kapustnice a kde tu aj kapusta vo forme mladej slečny. Okrem klasických púťových cigánskych a klobás oceňujem aj účasť jedného zo stupavských rybárstiev s ponukou obstojného halászle a údených pstruhov. A musím uznať, že aj nedelný litrík kapustovej vody stál za to. Vína…až na “náš” stánok v podstate žiadne. Zazrel som nejaké dve francúzske stolové ružovky, trochu Karpatskej perly a nejaké viac menej nepitné sudovky. Takže predajné zistenia? Potvrdilo sa, že požadované suché býva väčšinou skôr polosuché a 15g zvyškového cukru je pre vyznávačov suchého tak akurát 🙂 Zároveň som zistil, že väčšina si pojem suché spája s tým, že tam vinár nedosypal cukor. To, že môže hrozno niekedy do sladkosti dozrieť nikto neriešil. Nad názorom, že neskorý zber sa zbiera neskoro, som sa ani už nepozastavoval. Skôr ma šokovala predstava ľudí, ktorí si za cenu 1dcl (uvedenú na štítku) chystali igelitku na fľašu. Fľaša skvelého sauvignonu z Golsu za 1,10€? Úsmevný bol znalec vín, ktorý bol v Rusku a v USA a všetko čo existuje už vypil (vyzeral podľa toho) a taktiež pán, čo chcel rízler a keďže v sortimente nebol znechutený odišiel…

V ponuke bolo celkovo zhruba 40 rôznych vín. Zo Slovenska Trnovec (Hlohovec), z Moravy Tichý (Hrušky), z Rakúska Leitner (Gols) a Pitnauer (Carnuntum).  Chutil nezatriedený a netypický Sauvignon blanc 09 z Hrušiek s 20g zvyškového cukru, rovnako ako stále skvelý Rizling rýnsky 07 neskorý zber, ktorý sa však v sobotu akosi zmenil na suchý a minerálny a nie polosuchý z 9g zvyškáča(preberieme to s vinárom). Zároveň som si pochutnával na peknom Veltlíne zelenom 09, kabinet z Hagelsbergu (Carnuntum) od Pitnauera z 1,8 g cukru a 6,5g kyselín.  A objav? Myslím, že Svätovavrinecké 07 taktiež z Hagelsberguv (1,8g cukru, 5,2g kyselín), ktorý zrel rok v novom a použitom bariku a najmä krásne uhľadený a príjemne teľnatý Pegasos (Syrah) 2008, rok v 300 litorvom americkom dube, 13,8% alkoholu z 2,3g zvyškového cukru…a to dubové vína väčšinou nemusím…


Read Full Post »

Absolvovali sme ďalšiu z celého radu ochutnávok a opätovne v príjemnom prostredí bratislavskej “modrokostolíkovej” vinárne. Tentokrát vína prezentovala vynovená Vinanza s novými majiteľmi a na čele s enológom pánom Pavlasom. Vinanza vznikla v roku 1994 a od svojho začiatku ma príjemne prekvapovala svojimi vínami. Spomínam si ešte na degustácie, ktoré viedol pán Hronský a mal som z toho vtedy pocit, že sa spoločnosť uberá správnym smerom. Potom nastali majetkové zmeny a myslím, že v roku 2008 firmu prevzali súčasní majitelia. Toľko história. Poďme k súčasnosti. Nové fľaše, nový dizajn. Dizajn podľa mňa vkusný, ale mierne zmätočný. Vinanza produkuje hneď niekoľko tried/kolekcií (silver, red, patina a gold). Odlíšite ich, to áno, ale podľa mňa komplikovane. Pre bežného spotrebiteľa by tie rozdiely v adjustáži mohli byť zreteľnejšie. Ale uznávam, že je to dosť subjektívny pohľad. Na ochutnávke som mal však pocit, že s tým majú problém viacerí, aj samotní ľudia z Vinanzy.

Silver (biele) a Red (červené) sú určené pre gastronómiu. Patina je stredná trieda a “sú to mladé, svieže vína, pripravené najmodernejšími technologickými postupmi”. Gold má predstavovať vrchol Vinanzy. “Vína z tejto kolekcie sú pripravené s osobitným citom a dôrazom na kvalitu. Výber najlepších ročníkov pochádza zväčša z úrody vlastných vinohradov a ich produkcia je limitovaná regulovaným množstvom úrody hrozna”. Spoločnosť hospodári na 78ha vlastných viníc, ale niečo aj nakupujú, vyplynulo na ochutnávke. Podľa webu ide o vinohrady v katastri obce Veľké Lovce, hon Fermedza na južných svahoch Podunajskej nížiny. Koľko nakupujú a kde, sme sa nedozvedeli. Táto pasáž, inak zaujímavo prezentovanej ochutnávky i keď nastavenej skôr na akési firemno-nevinné publikum než na degustačných “harcovníkov” :), vyznela rozpačito. Mierne neznalosti sa dajú pripísať tomu, že pán Pavlas vo firme pôsobí len niekoľko týždňov (myslím, že 10). Poďme k ochutnávke. Produkcia značky Vinanza zahŕňa 17 akostných odrodových vín a 15 vín s prívlastkom. Biele, červené, ružové. My sme mali pripravených 13 vzoriek. 7 bielych, 2 ružové a 4 červené tak 50-50 suché a sladšie. Nebudem rozpisovať všetko, uvediem len krajné spektrá mojich degustačných poznámok. Páčilo sa mi Veltlínske zelené, akostné 2009. Jemne korenisté, mandľové, s 5,6g kyselín, 2g cukru a 11,4% alkoholu. Dobre piteľné, ľúbivejšie, nie tak ostré ako mám rád a bez záverečného štipnutia, ale za cenu pod 3€ grilovačkové fajn. Zaujímavé bolo Rulandské šedé, neskorý zber 2009. Celé tak trochu do ružova. Aj v chuti aj vo farbe. Na mňa zbytočne sladké 8,5g, ale ženské publikum to ocenilo. Celkovo mali všetky vína dosť vysoký cukor. Ale ročník 09 asi iný ani nebude. Páčilo sa mi barikované Chardonnay, výber z hrozna 2009, polosuché. Pekne zakomponovaný jemný sud, ovocie, 8,8g cukru držalo 5,3 kyselín a ani vysoký alkohol 13,4% nebol nepríjemný. Ovocie, maslovejšie tóny. Pekná práca. Pri nebarikovanom bratovi v neskorom zbere mi tá sladkosť už vadila. Polosladký Devín i sladkú Pálavu som bez degustačných poznámok tiež ochutnal. No a čo sa nepáčilo? Vyslovene som odmietol obe ružové (napriek tomu, že vo všeobecnom hodnotení dopadli výborne). Ani neskorý zber Cabernet Sauvignon a ani jeho sladší brat vo výbere z hrozna ma neoslovili. Napriek smotanovým tónom a “šípkovému lekváru” sa mi nepodarilo vymiešať nejaký smrádeček a hlavne, neviem piť polosladké ružové. Pre mňa má byť letné terasové víno osviežením a nie tekutou cukrovou vatou. Preháňam, ale aj tak. Červené taktiež nenadchlo i keď nebolo mu príliš čo vyčítať, keďže išlo fakticky o sudové vzorky ročníka 09, ktoré majú podľa mňa cestu ešte pred sebou. Som zvedavý či to Vinanza ustojí a nevrhne na trh ešte nepripravené vína, keďže aj počas tejto degustácie bolo počuť zaklínadlo “najlepšie víno, je predané víno”. A tomuto cieľu treba podriadiť všetko. Aj prikrášlenie a úpravu tak, aby mal výsledný produkt komerčný úspech. A to sa deje. Všade, alebo takmer všade. Preto nikoho nezneistila ani poznámka…”do rulandského modrého sme pridali taníny, aby sme zlepšili štruktúru a telo”. Normálne. Igelitka tanínov a máme pekný terroir a to upozorňujem, v najprestížnejšej rade Gold. Nie v nejakej zmeske zo zemegule.

taníny – obrázok prevzatý z http://www.wineterroirs.com/2007/09/additives_shop.html

Je mi to jasné, že ide o zisk a aj to, že by som to možno viac chápal, keby ma víno malo živiť, ale zrejme sa s tým nikdy nestotožním. Som vinne nezávislý a budem s tým nesúhlasiť a hľadať vína, ktorých cieľovou skupinou nebude nejaký trhový segment, ale ja, indivíduum, ktoré potrebuje niečo viac ako igelitku chémie rozriedenej v tekutine…Na mieste je otázka či je to ešte vlastne víno? Vinári povedia, áno. Väčšina verejnosti povie, áno. Podľa mňa je to však už len vinný nápoj. Vlastne nejaká kokakola a určite nie prívlastkové víno. Môže to vôbec ešte niekto zatriediť ako neskorý zber? Neskorý zber tanínov, gelov a enzýmov? Možno by sme mali pristúpiť na určité snahy, aby sa na etiketách uvázdalo zloženie. Ja by som kupoval tie s hroznom a vyhol by som sa tým, kde bude uvedené: taníny, kyseliny, enzymatické látky, arabská guma, selektované kvasinky, farbivo a E….Je to jednoducho doping, ako u športovca a aj tam to nie je akceptované…

Read Full Post »

Matyšák. Skvelá hotelová kuchyňa v Bratislave. Ešte aj dobre zvládnutý marketing, predpokladám. Veľký producent, ale z nakupovaného hrozna. Sortiment vín akoby kopíroval náš celý register odrôd, bohužiaľ. Uctievanie rozsahu a kvantity v praxi, ktoré podporuje množstvo vinných rád. “Odrodové” technologické  vína v jednolitrovkách (údajne akostné), to isté v menšom objeme  (Vinum Galéria Bozen), úsmevne pitné supermarketovky (lacnejšia rada Prediction line), potom technicky zvládnuté, ale ničím neoslňujúce Selection de Prestige a ešte rôzne druhy toho prestížu v linke oak wood a gold. Medzitým šumivé, sýtené, likérové a destiláty. Supermarkety, obchody, vlastné vinotéky, vinárne a bežné reštaurácie. Neuveriteľné a na zamyslenie. Matyšák, ktorého niekto nazval “najlepší slovenský chemik” spĺňa všetky možné atribúty vinárstva, ktoré nemusím. Tieto vína nemajú a nikdy ani nebudú mať to, čo si najviac cením…príbeh. Víno nie je spájané s nejakým regiónom (ak chcete terroire) a celé je to pre mňa dosť priemyselné, technologické, zbytočne rozsiahle a preto nekontrolovateľné a podozrivé. a Fabrika, i keď zrejme fungujúca. A tomu nasvedčuje aj web. Nič, okrem cien, v podstate nezistíte. Napriek tejto mase subjektívne negatívnych emócii však toto víno občas pijem. Väčšinou na nevinných návštevách a dokonca som ho popíjal aj na vlastnej svadbe.
Noriu 2006, Selection de Prestige, výber z hrozna som dostal ako dar.
Odrodu vyšľachtili vo Veľkom Krtíši, krížením Rizlingu rýnskeho a Semillonu, ktorý je dôležitou súčasťou sauterneských vín. Zaregistrovaná bola v roku 2002. Vína sú svieže s výraznou vôňou a pripomínajú práve Semillon. Po naliatí Norie sa ukáže intenzívne žltá farba (semillon), vo vôni sladkosť akoby botrytída, plásty medu, možno oriešky a chlieb. Postupne aj petrolejové tóny (rizling). V chuti najprv sladkosť (33,4g/l),  ktorá však rýchlo odznieva a nastupuje svieža kyselinka. V závere jemná linka grepovej horkosti s relatívne dlhšou dochuťou. Zaujímavé víno zo Strekova, ku ktorému by som sa ešte vedel vrátiť. Možno by som však mal pozhánať aj nejakého alternatívneho výrobcu a priamo ho porovnať s Matyšákom, ktorý sa (napriek horeuvednému) pravdepodobne zlepšuje 🙂

Read Full Post »

Nedávno som rozmýšľal či má cenu pridávať sem degustačné poznámky vín, ktoré ma neoslovili alebo rovno sklamali. Mám totiž rozpísaných niekoľko článkov o podobných vínach a neviem čo s nimi. Stále ostávajú s prídavkom “pending”…uvidím, ale asi ich sem nakoniec hodín i keď pravdepodobne radšej pekne pohromade alebo v kontraste pre porovnanie s nejakým dobrým vínom. A práve dnes by som chcel popísať jednu fajnovku. O odrode Chenin blanc som už na vínovaní dvakrát písal. Nikdy to však nebolo nejaké prehnané nadšenie, keďže v oboch prípadoch išlo o viac menej základky z Južnej Afriky. Po prvýkrát to bol chenin z KWV, ku ktorému som dodal aj pár informácií o odrode, apeláciách a názore pani Robinsonovej. Druhýkrát išlo o Fort Simon, na ktorý reagoval aj S.R. a nakopol ma k ďalšiemu poznávaniu. Dostať sa ku kúskom (Huët) a ročníkom (1953), ktoré popisuje sa mi bohužiaľ zatiaľ nepodarilo, ale keď som mal šancu na zaujímavejší chenin, tak som neodolal. Appellation Vouvray Contrôlée. Domaine de la Pouvraie 2008 z Marks & Spencer. Konečne zo slovenského M&S vďaka Eurovei (ad info…medzi handrami na -1, pekný výber rôznych vín, ktoré nie sú bežne v obchodnej sieti, dosť Talianska, Španielska a Nového sveta za rozumné ceny), čo považujem za príjemné spestrenie nákupov. Ženy na poschodí a chlapi dole, v takej mierne neosobnej (ale príjemnej) vinotéke, vybavte si membership :). Skočte tam a dajte mi vedieť Váš názor. Takže Chenin Blanc alebo Pineau de la Loire. Pestuje sa na celej Loire, ale najvýznamnejšia apelácia je práve Vouvray. Víno je charakterizované vysokou aciditiou a jej úroveň (v závislosti od ročníka, polohy, klímy a pestovateľa) spolu s cukornatosťou dáva najrozmanitejšie štýly vína. Od supersuchých až po sladučké moelleux. Táto druhová “jednotvárnosť” sa mi páči a oceňujem ju rovnako vo Vouvray, Burgundsku alebo aj vo Wachau. Jedna, dve odrody a desiatky rozmanitostí so stovkou chutí. Život zasvätený jednému vínu, ktorému vinár už generácie rozumie a nie 20 odrôd na 1 hektári, len aby bola v malokarpatskej pivnici zábava pre každého.

Takže všestranný chenin z Vouvray. Med, orechy, zázvor (pre slovenčinárov ďumbier), figy, jablká, dula, kvety, mineralita…všetko, čo len chcete. Záleží od Vás. 2000 ha pre jednu odrodu (no dobre…ešte sa môže pestovať aj Arbois, ale kto by to robil). Domaine de la Pouvraie z dediny Vernou od pána Vincendeau, to všetko nájdete na zadnej etikete. Spolu s rôznymi štandardizovanými a graficky podfarbenými informáciami. Napríklad, že víno je vhodné pre vegetariánov, ale aj info, že je pod záklopkou korok. Jemne zelenkavá farba. Vo vôni na úvod..po predýchaní a krúžení v pohári… a aj po vypití – intezívna varená špargľa. Neskutočné. Zvláštne a svojim spôsobom krásne. Tá špargľa je natoľko silná, že prekrýva všetko okolo a až po hodnej chvíli sa pomaly presadzujú nejaké lúčne kvietky, zelené jablká a trochu medu. V chuti najprv nástup sladkosti s jemným perlením, ale len na pár sekúnd. Potom pekná kyselinová linka. Dôstojné telo. V chuti zasa špargľa, jemný zázvor, nejaké oriešky, štipnutie na záver. Krásne svieže, zaujímavé, ale kratšie vínko. Postupne chuť pripomína zelené jablká. Po asi dvoch hodinách a oteplení začína prevládať polosladkosť, ale kyselina stále pekne drží harmóniu. Po 4 hodinách už špargľa odznieva a víno sa ďalej harmonizuje, pričom obe zložky sa dostávajú do neodškriepiteľnej rovnováhy.Pekné. Moja odroda a apelácia. Budem o nich ešte písať 🙂 A možno aj o tom, čo vo svojom Wine Buyer’s Guide č. 7 píše Robert Parker…o tom, že vo Vouvray majú problém s kvalitou hrozna, že sa zbiera prevažne mechanicky a intenzívne sa používa síra…

Read Full Post »

Už niekoľkokrát som v rôznych supermarketoch zháňal nealkoholické víno. Čisto zo záujmu ako to chutí, a či sa v šoférskych dňoch dá na to aspoň čiastočne upnúť. Zatiaľ som bohužiaľ (alebo možno aj našťastie) nemal príležitosť. Skúste ma v komentároch nejako nasmerovať. Ale najprv štipku teórie. Nealkoholické vína sa vyrábajú technologicky veľmi náročným procesom. Zhruba a skrátene. Vo vákuu sa pri izbovej teplote oddeľuje alkohol od vína. Potom nasleduje sterilizácia, vyhnutie sa kovom, niekoľko stupňov všemožnej filtrácie, UV žiarenie a je to…nealkoholické víno (až tak bez alkoholu, že je slabšie ako džús). K téme ma vlastne nakopol článok v poslednom vydaní Decanteru. Ten sa venuje dealkoholizovanému vínu zo známeho španielskeho (ale vlastne už globálneho) vinárstva Torres, ktoré  experimentuje s 0,5% alkoholickým vínom Natureo Muscat. Tento produkt bol prvýkrát uvedený na trh v roku 2007. Chceli vyrobiť ľahké aromatické víno s ovocným charakterom. Preto muškát, ktorý má zrejme najlepší prejav v takto pozmenenom moku. Na výrobu použili technológiu Spinning Cone Column. Ak chcete, kliknite na uvedený link z wikipédie. Víno by sa malo vypiť čo najskôr, v každom prípade však do 18 mesiacov. Torres už údajne experimentuje aj s červeným Syrahom. Som zvedavý. K volantu sa to určite hodí len dúfam, že vo vôni nebude cítiť aj bezkofeinovú kávu 🙂

Hodnotenie vína je vždy chúľostivá vec, že? X krát sa mi stalo a ešte sa X krát stane, že sa netrafím ani do odrody, a to nehovorím o regióne a ročníku. Víno ma množstvo podôb, rozdielov ale aj príbuzností a často Vám jedno a to isté chutí rôzne. Kvalitný tramín s rizlingom by sa asi pomýliť nemal (kto vie?), ale pinot blanc s chardonnay alebo rôzne červené, kľudne. Dôležitá je nálada, rozpoloženie, teplota alebo aj biodynamický deň. Decanter, ale aj BBC či The Times sa venujú ovocným a koreňovým dňom biodynamického kalendára. Vtip je v tom, že každý deň chutí víno inak. Zaujalo a súhlasím. Teda pod podmienkou, že pijeme živé vína a nie technologickú nudu. Tej je jedno či je ovocný, kvetinový, listový alebo koreňový deň. Stále bude chutiť rovnako. Ale k veci. Ovocný deň je ideálny na pitie najlepších vín, ktoré budú viac aromatické s jemnejšími trieslovinami. Kvetinový deň je tiež veľmi fajn. Zlými dňami sú listové a koreňové. Pri listovom budú vône uzavreté a pri koreňovom bude víno skôr zemité so zelenými tónmi. Toľko biodynamický prístup. Májovú tabuľku nemám, ale v apríli boli 4,5,15,16,23 a 25 ovocné 🙂

Read Full Post »

Nekopírujem a ani sa nejako intenzívne neinšpirujem. Už sa však stalo, že sme na slovenských vinných blogoch publikovali skoro to isté v rozmedzí zopár dní. Vysvetlenie však mám. Účasť na rovnakej akcii (ja v úlohe návštevníka a admin z vinovino v úlohe hostiteľa). Ďalší podobný blog vyvolala diskusia a naša následná reakcia. Dnešný príspevok je však trošku odlišný a viac ako zavádzajúci či nejasný. Vypil a predegustoval som víno, pozrel si web stránku a v jej rámci pdfkový leták vo francúzštine a…spomenul som si, že jizni-svah.cz niečo podobné nedávno spomínal. Vážne náhoda. Takže Pinot Blanc reservé 2007 z Cave Vinicole de Kientzheim-Kaysersberg. Alsasko. Na tom pdfku je uvedené, že ide o 100% Auxerrois a to je tá zhoda s “Jižním Svahom”, ktorý tento odrodový miš-maš pekne rozoberá a vyjasňuje.

Intenzívna slamová farba, vysoká viskozita. Vo vôni sladkosť, chlieb s medom. Chuťovo harmonické s peknou kyselinou avšak bez nejakého výraznejšieho charakteru. Možno by som nakoniec povedal, že nudné. V poznámkach mám vetu “v chuti niečo, čo neviem pomenovať, nie zlé len nevýrazné, obyčajné víno”.

No a  záhadu s odrodami živím ďalej gúglovaním. Zisťujem v pdfku nesprávny ročník. Pinot Blanc 2008 je z pinotu a Pinot Blanc 2009 z auxerrois. Ako je to v 07 vážne neviem, prikláňam sa však k pinotu. Napriek wikipédii, kde je The most full-bodied “Pinot blanc” wines from Alsace, with a spicy and smokey character and moderate acidity, are likely dominated by Auxerrois grapes.

Nejaké zistenia ? Alebo to necháme tak….

Read Full Post »

Older Posts »