Feeds:
Články
Komentáre

Posts Tagged ‘apelačný systém’

Niekoľko hodín pred každoročným zahájením najlepšieho marketingového ťahu vo svete vína sa skúsim na oblasť Beaujolais pozrieť z trochu inej strany. Vynechám zajtrajší sviatok mladého vína, ktoré ma baví a páči sa mi pre svoju jednoduchosť. Článok o  Nouveau však príde neskôr. Ochutnal som totiž “skutočné” beaujolais…teda to, čo je v regióne (geograficky patriacemu k Burgundsku) považované za špičku, ktorej je zakázané podielať sa na vinársky “pochybnom” Nouveau. Nedávno som už pil pomyselný medzistupeň medzi oblastným Beaujolais AOC (použivané najmä na Nouveau a vyrábané v ohromných objemoch bežne za pomoci cukru) a Cru Beaujolais. Bolo ním Beaujolais Villages, ktoré som zhodnotil ako veľmi pohodové červené pitie. I keď bez kyselinky a tela, ale fajn nenáročné na každý deň. Naposledy však padla ruka na jedno z desiatich Cru Beaujolais. Saint-Amour 2007 od Rolanda Bouchacourta. Ešte kvôli štatistike – medzi Cru Beaujolias patria dediny: Brouilly, Régnié, Chiroubles, Côte de Brouilly, Fleurie, Saint-Amour, Chénas, Juliénas, Morgon, Moulin-a-Vent)…viac možno aj na wikipédii. Vtipné však je to, že tieto dedinské apelácie sa názvu Beaujolais na etiketách zámerne vyhýbajú, aby ich nedajbože niekto nespájal s mladým vínom na okamžité vypitie. Pochádzajú však z rovnakého regiónu a odrody Gamay. Takže Saint-Amour.


Ako všetky vínka z tejto malej apelácie malo korenistú vôňu s náznakom broskyne, červeného ovocia a kdečoho jemného. Víno bolo v porovnaní s bežným beaujolais telnajtejšie a charakternejšie, avšak zachovávalo si svoju jemnosť, pohodovosť a nenáročnosť. Nedá sa však hodnotiť spolu s inými červenými európskymi vínami. Navyše novosvetské bariky pôsobia v porovnaní s touto jemnou dobrôtkou ako uchylný Tyson v ringu s pubertálnym chlapcom. Víno ma však veľmi bavilo a určite si ho ešte zaobstarám, keďže fľašová zrelosť končí až niekedy v roku 2011.

Vivat najčervenšie biele alebo (ak chcete) najbelšie červené, rozhodnite sa vy.

Read Full Post »

chablis1Na toto vínko som sa veľmi tešil. Preferujem biele minerálnejšie typy so živšou kyselinkou a očakával som, že Chalis (šabli) moje chuťové poháriky naplní dokonale. Nestalo sa tak. Neviem kde bola chyba. Možno nesprávny výrobca (opäť mamutí Bourisset) a možno som ho otvoril v nesprávny moment. Jednoducho pomer výkon/cena skončil nesprávne. Farba viac do žlta, než by som čakal. Vo vôni jemný oriešok, vanilka. Sud. Stredne dlhá dochuť, ale celkovo ťažšie biele pitie. Alkohol 13%. Víno akoby mierne bez tela a bez kyselinky. Skôr taký supermarketový sladkastý typ. Nič moc. Inak na nete sa o tomto produkte nedá fakticky nič nájsť, čo tiež svedčí o jeho “kvalitách”.

Poďme však k Chablis…Patrí do vinárskej oblasti Burgundsko, i keď je od Cote d´Or pekne na severe. V Chablis sa pestuje najmä biele víno. Pokiaľ nesie hrdý názov oblasti, tak je to na 100% len chardonnay. Rozdiely medzi jednotlivými vinármi sú fakticky len v spracovaní. Časť producentov používa dubové sudy (ale jemnejšie ako v ostatných častiach Burgundska) a dosahuje voňavejší (oriešok, vanilka) a krémovejší charakter vín. Druhá časť naopak preferuje minerálnejší a ostrejší charakter a sudy nepoužíva. Niektorí to zasa pekne kombinujú :). Apelačný systém v Chablis je jednoduchý. Delí sa na štyri základné kategórie. Najjednoduchší je Petit Chablis (veľké hektárové výnosy, horšie polohy), potom najväčší Chablis zahrňujúci celý región. Nasleduje Chablis Premier Cru  a najlepšie Chablis Grand Cru (len 7 vinohradov – 100 hektárov) všetko v okolí mesta Chablis. Všetky Grand Cru a niektoré najlepšie Premier Cru sú pestované na “Kimmeridgeanskej pôde/podloží”? a majú juhozápadnú expozíciu. Uff…Inak “šardonka” zo “Šabli” má podľa viacerých znalcov a expertov najčistejší prejav. Ak ju budete popíjať zistíte, ako v skutočnosti táto odroda chutí alebo má chutiť.

Chablis sa dobre páruje s morom a tak sme si s K. pochutili na našich “domácich” krevetách. Kombinácia to bola (napriek nedostatkom vína) skutočne kráľovská. Kúpite čerstvé vyčistené krevety:) Naložíte na aspoň jeden deň do primeraného množstva olivového oleja (trošku), bieleho vína (nemusí byť šabli), hojného množstva soli a cesnaku. Na druhý deň opražíte na prudkom ohni/grile/panvici. Pozor neprežeňte to, inak bude mäsíčko suché. My si k tomu dávame ešte omáčku z kyslej smotany, strúčika cesnaku, kečupu a thajskej ostro-sladkej omáčky. Vychádza nám z toho taký ten koktejl osem pokladov alebo ako sa to volá. Jáj zabudol som. Frcnite tam trošku koňaku, ak nemáte aj vodka je ok…len tam preboha nedávajte nič voňavé (slivku) 🙂

chablisakrevety

Dobrú chuť…

Read Full Post »

bozoleBeaujolais. Čakám na neho vždy koncom novembra. Teším sa na marketingový vinný výmysel z ríše snov. Stojím v zástupoch miliónov, čo ochutnávajú najjednoduchšie červené. Ani v bielom by nepatrilo k šlágrom. A tak láskam pohodu a nenáročnosť. Rozmýšľam, ako vie niekto parádne predať podpriemer. Treba sa vážne učiť. A mali by sme začať tým, že slovenské vinobranie bude skutočne o víne a nie o vystrelení si ruže z krivej vzduchovky a pití kvasníc s názvom burčiak. O tom však až na jeseň. Teraz k mojej víkendovej pohode. Beaujolias. Základná apelácia je celé Beaujolais…z toho sa za pár dní robí to novembrové Nouveau. Potom nasleduje Villages zo severu oblasti. Les Montevrantis 2007 som popíjal ja. No a najlepšie Beaujolias Cru je z 10 dedín. Cru sa však nesmie zúčastňovať toho novembrového pokusu a popíja sa v priebehu niekoľkých rokov. Všetko božolé je z odrody Gamay. U nás by túto úlohu mohol zastať trebárs taký Modrý Portugal. Je to (a to moje skutočne bolo) veľmi pohodové červené pitie. Síce fakticky bez tela, bez kyselinky a navyše ešte aj bez trieslovín. Ale vážne mňam. Tak nejako si totiž predstavujem každodenné červené. To čo si podchladené nalejem trebárs do keramického pohára a bez privonania a sledovania farby to v letný deň vypijem ku všetkému. U tej mojej vzorky bolo vo vôni nejaké ovocie, jahôdky, čerešne a potom kupa nerozumnej radosti. Alkohol skrytý pod, ale pod čím? Riedke, s krátkou dochuťou a predsa sa páči. Veľmi sa páči…a dobre sa pije…

V novembri sa uvidíme na nejakej božolé párty?

Read Full Post »

Burgundsko… konkrétne oblasť Macon, ešte konkrétnejšie najlepšia dedina v Macone – Pouilly-Fuissé. Takže Chardonnay. Biele z Burgundska je skoro vždy Chardonnay a len občas Aligoté, ale nikdy nie zmesky. Pri červených stále Pinot Noir (čiže naše zmätočne pomenované Rulandské modré) a na juhu Burgundska v Beaujuloais zas odroda Gamay. Všimnite si fľašku… to je pravá burgundská a do inej sa tu asi ani nefľašuje. V Burgundsku je viac menej jasná sorta viniča, ale je tu šialená spleť apelácií, dedín a jednotlivých viničných tratí. Pre zrýchlený prehľad nám bude musieť stačiť nasledovné: pokiaľ je na etikete napísaná odroda alebo pomenovanie celej oblasti Bourgogne/Burgundy ide o základné jednoduchšie vína, ktoré pochádzajú z celého regiónu. Pokiaľ je tam slovíčko Villages (trebárs Macon-Villages), ale už bez názvu odrody, tak by malo ísť o lepšie (nie vždy tomu tak je!) vínka z niekoľkých vybraných dedín. V hierarchii presnosti zemepisnej oblasti, zvyšujúcej sa ceny a možno i kvality nasledujú etikety a vína s názvami jednotlivých dedín (napríklad Puligny-Montrachet alebo náš Pouilly-Fuissé). No a na záver sú to názvy dedín, resp. viničných tratí s kľúčovým prídavkom Cru. Premiér Cru a potom aj to najlepšie čo v Burgundsku je… Grand Cru. To je tak zhruba všetko. Mierne obmeny existujú (napríklad v Chablis, ale tom niekedy nabudúce). Poďme k vínu.

pouillyfuise

Farba stredne intenzívna, zlatistá, ale taká mierne oxidatívna. Vo vôni nie príliš výrazné. Nejaký citrus, trošku broskyňky, biely kvet (ľalia?), mineralita, žula alebo čo. Postupne vystupuje niečo nasládle s jemnou vanilkou a možno aj trošku toastu (dub). Na druhý deň som chvíľu cítil kyslú kapustu, ktorá sa našťastie vzápätí stratila a nahradila to limetka a niečo, čo mi vŕtalo dlho hlavou. Asi pečené jablká… Dochuť kratšia, alkohol nevystupoval (13%), kyselinka po otvorení živá…technické info na webe chýba. Dlhšie po predýchaní je vínko jemnejšie, kyselinka sa neskôr stráca a víno rýchle degraduje. Prvotne svieže vínko nakoniec prejde do takej tej austrálskej nijakosti bez pevného tela….

Záver…toto už nie. Chcelo by to skôr nejaké Pouilly-Fuissé od lepšieho producenta a nie od mamutieho veľkovýrobcu.

Read Full Post »

Posedávali sme v kruhu, oslavovali a nezamýšľali sa. Bolo to jedno z vínovaní, ktoré sú v počte získaných korkov veľmi štedré, ale o víne si nezapamätáte nič konkrétne. Je len jeden podstatný údaj, ktorý sa zameriava na jedinečnú hodnotu – pitné vs. nepitné. Bolo pitné a navyše s vysokým prívlastkom bezbolestne. Sauvignon Blanc, Vin de pays d´Oc (južné FR) od Bartona s Gustierom. To je všetko.

wine-glassespreview

Vláda nám minulý týždeň s pripomienkami schválila nový vinársky zákon. Uvidíme ako sa k nemu postavia reprezentatni národa. Za pozornosť stojí najmä nová kategorizácia/označenie našich vín, ktorá na moju radosť zohľadňuje okrem cukru aj pôvod zrodu vína:

víno bez zemepisného označenia

víno s chráneným zemepisným označením, ktoré sa vyrába výlučne z hrozna dopestovaného na vinohradníckych plochách SR a maximálny hektárový výnos je obrovských 20 ton, pričom sa názov regiónu a názov menšej zemepisnej jednotky ako región sa nesmie uvádzať

víno s chráneným označením pôvodu, ktoré sa taktiež vyrába výlučne z hrozna dopestovaného na vinohradnických plochách SR a zber hrozna, výroba vína ako aj jeho fľašovanie sa uskutočnili v tej istej alebo bezprostredne susediacej zemepisnej jednotke. Hrozno musí mať cukornatosť najmenej 16°NM a najvyšší hektárový výnos nesmie prekročiť 18 ton/ha. V označení vína možno uvádzať názov menšej zemepisnej jednotky (ja by som sa prikáňal skôr k povinnosti uvádzať nielen oblasť, rajón a obec, ale aj vinohradnícky hon). V označení sa môžu uvádzať aj tradičné výrazy ako „akostné víno“, „akostné víno s prívlastkom“ a podobne. Navyše podľa návrhu aj slovenská apelácia podobná AOC vo Francúzsku, DOC, DOCG v Taliansku alebo DAC v Rakúsku. Prijíma sa totiž označenie „Districtus Slovakia Controllatus“ alebo skratka „D.S.C.“.

Ako to celé nakoniec dopadne som zvedavý aj ja. Ako to bude fungovať a čo vlastne so sebou zmeny (okrem zdraženia) prinesú uvidíme v krátkej budúcnosti. Jednoznačne sa však môžeme tešiť na autentickejšie vína a postupné, ale správne vykročenie smerom k výnimočnosti terroir. Žeby sme sa konečne dočkali DSC Limbach so silvánskym zeleným?

čo vy na to?

Read Full Post »

V súvislosti s obmedzovaním vínnej ponuky v našom fríšope som pristúpil k nevyhnutnému kroku, ktorému som sa dlhodobo systematicky vyhýbal. Vstúpil som do sveta talianskych vín. Niežeby som ich nikdy predtým nepil, ale väčšinou išlo o bezmyšlienkovitý nákup “podľa adjustáže” . Pri talianskych vínach ma obchádzal nejaký nejasný ostych a v našich ázijských podmienkach aj vyššia cena. Jednoducho som vínam z Talianska nerozumel a apelačný systém mi prichádzal kvôli výrazom ako “supertoskánske” komplikovanejší než francúzsky. Odrody Sangiovese, Nebbiolo a výrazy Barolo, Brunnelo, Montepulciano mi nič nehovorili. Pustil som sa teda objavovať Taliansko… Po pár neúspešných pokusoch (väčšinou nepríliš zaujímavé priemyselné pitie) som ochutnal základné Chianti. V prvom rade (pre tých, ktorý to len tušia)…Chianti nie je odroda, ale oblasť. Taliansky apelačný systém funguje podobne ako vo Francúzku, takže keď budete piť nejaké lepšie vínko na etikete odrodu nenájdete.  Bude tam vždy len názov oblasti, dediny, miesta kde sa vinič zrodil a kde víno vzniklo. Až následným ochutnávaním a štúdiom prídete na to, čo vlastne pijete a zistíte, ktoré víno je pre danú oblasť charakteristické. Je však otázne, či je dôležité všetky informácie vedieť a či nestačí povedať…mám rád chianti alebo chablis…a ďalej sa nezamýšľať. No uvidíme, sám bojujem s tým či mi viac vyhovuje francúzsko-taliansky systém apelácii alebo náš nemecko-stredoeurópsky systém odrodovej cukornatosti. Už aj u nás sa chystajú určité zmeny, ale o tom až niekedy nabudúce. ..Takže Chianti čiže Toskánsko. Dominantná odroda Sangiovese (ojedinele sa pestuje ešte  v Argentíne a Kalifornii). Pri výrobe Chianti musí byť Sangiovese zastúpená minimálne 80%, pri Vino Nobile de Montepulciano min. 70%, v prípade Brunnelo di Montalcino celých 100%.

692px-sangiovese_close_up_crop

Sangiovese má prirodzene vyššiu kyselinku, mierne až vyššie taníny a jemnejšiu farbu. V prípade vyššieho obsahu Cabernetu v kupáži sa charakteristické črty Sangiovese strácajú a prevládajú cabernetové tóny ako čierny rybíz,  černice, slivky.  Sangiovese by malo byť charakterizované fialkami, čerešnou a možno i náznakom čaja. Odroda má veľký potenciál k vyzrievaniu, pričom pri Brunello di Montalcino môžeme hovoriť aj o 20+ rokoch.  Akosi som sa nechal uniesť odrodou, späť k Chianti…  Základné by malo byť vypité v priebehu 3-4 rokov. Riserva v priebehu 15+ rokov. Chianti sa zvykne popíjať väčšinou k jedlu…údajne. Poznáme tradičný a moderný štýl. Tradičný si viac zakladá na Sangiovese a ostatných autochtónnych odrodách a je “horšie” piteľný, moderný štýl má väčšie prímesy medzinárodných odrôd ako cabernet a merlot, pričom by mal byť “piteľnejší”.  Zjednodušene môžeme Chianti rozdeliť na základ – normal (9ton/ha, 4kg/ker, min. alkohol 11,5%, vyzrievanie 3mes.), Classico (7,5ton/ha, 3kg/ker, min. alkohol 12%, vyzrievanie 10 mes.), pričom Classico je z najlepších polôh v rámci Chianti, ktoré sú vyššie položené. Treťou z desiatich legislatívne podchytených podôb Chianti je Superiore (min. 75% Sangiovese, 7,5ton/ha,  2,2kg/ker, min. alkohol 12%, vyzrievanie 9 mes.). Medzi najlepšie Chianti patrí Riserva Classico (s povinným viac ako trojročným vyzrievaním).

780px-sottozone_chianti

Ešte jedna zvláštnosť. Chianti až do roku 1970 obsahovalo aj 15% bielej Malvasie. Neskôr bol podiel bielej odrody v kupáži redukovaný a od roku 1995 môže Chianti obsahovať aj 100% Sangiovese, resp. ako som uviedol vyššie min. 80%.

No a teraz konečne k mojim postrehom z nedávneho Chianti Fontella 2007 DOCG. 13% alkoholu.

chianti

Pripadalo mi jednoduchšie, povedal by som tak supermarketovo nevýrazné a jednoduché pitie. Slabšia farba. Nie ako nabušené syrahy a cabernety, taký skôr vodovejší a riedky charakter aký mi na červených vínach chutí. Keďže vína pijem spravidla len tak a nie vyslovene k jedlu, vyhýbam sa likvidačným schopnostiam  ťažkých červených vín.  Fontella mala vo vôni náznaky čerešne, možno černice, avšak žiaden príval ovocnosti sa nekonal. Nevýraznú vôňu doplnila nevýrazna chuť s mierne výraznejšou trieslovinou…čo je pre Chianti charaketristické a bola dopĺňaná jemným koreneným záverom. Taký pohodový, ale príliš nevýrazný vstup do tajov Chianti. Teším sa už na nejaké Classico alebo Riservu…

p.s. fotky sú prevzaté z wikipédie a anglických on-line obchodov

Read Full Post »