Feeds:
Články
Komentáre

Posts Tagged ‘beaujolais’

Najprv to vyzeralo na krátku beaujolais párty presne vo štvrtok večer. Pripravil som kartón Beaujolais Village Nouveau a zaľahol s kašlom, nádchou a čo ja viem s čím. Prešiel som na kvalitný nemecký aspirín, nový otrivín a ovocný coldrex. Pri vylihovaní a potení sa mi napadlo rozšíriť rady nového božolé a uskutočniť mikrotest. Svoju chorobnú predstavu som nakoniec pretavil do degustácie 10 vzoriek. 6 z vinoték v cenách okolo 8€ a 4 zo supermarketov tak zhruba za 3€. Tie supermarketové som zobral z čistej roztopašnosti s cieľom “mať prehľad” a musím povedať, že prekvapujúco len jedno bolo úplne mimo. Kvôli tomu, že môj čuch stále štrajkoval a chuť bola viac aspirínová ako inokedy, som na nevinne vyzerajúcu akciu rozdal zápisníky, zbežne vysvetlil princíp karbonickej macerácie, prihodil základné minimum o beaujolais a gamay… a nedočkavo som sa spoľahol na vinných i nevinných účastníkov. Večerom/mi nás okrem božolé sprevádzali mierne pozmenené mušle po námornícku (vďaka Emanuelovi), kopa kozích syrov a údenín, králik na hríboch, kačacie stehná a nakoniec aj moje obľúbené kleftiko. Takže ako to dopadlo? Prejedli sme sa 🙂

Jasne prepadlo len supermarketové Beaujolais Village Nouveau 2010 od André Vonniera zakúpené v Metre pod 3€. 12% alkoholu v kyslejšom červeno-fialovom niečom (ničom?) s náznakom jednoduchších cukríkov a umelého pridania alkoholu. Mimochodom aj etiketa bola najtrápnejšia. Bolo to jediné víno, ktoré ostalo fakticky nedotknuté. Druhý odzadu skončil Le Gavroche Beaujolais Primeur 2010 s 12% alkoholu. Zaujímavá fľaša, cena mierne nad 3€. Kyslejšie a silne trieslovinové božolé s dochuťou škorice. Technologickejšie i keď pri nevinnom publiku slávilo celkom úspech. Pokračujeme supermarketmi – Beaujolais Nouveau 2010 (12%) zo Du Beaujolais a Saint Jean D’Ardieres (Carrefour). Slovensko-rumunská zadná etiketa. Technologické víno, ktoré však väčšinovým obyvateľstvom bude prijaté pozitívne. Cena okolo 4€. Mierne do sladka, na mňa až príliš, dosť trieslovín a jemné mikroperlenie. Jeho braček Beaujolais Villages Nouveau 2010 od rovnakého výrobcu. 12,5% alkoholu a opäť z Carrefouru. V podstate to isté, len trošku hustejšie so sýtejšou farbou. Potom sa zúčastnila trojica od mamutieho veľkoproducenta Pierre Ferraud et Fils. Toto víno som popíjal aj minulý rok. Zakúpené v dobrej bratislavskej vinotéke. Uzávery z plného korku. Túto trojicu by som zaradil do stredu štartového poľa. Dobré vína, nie špičkové, ale ani nie nejako urážlivé. Cenovo (8€) sú však na úrovni špičky avšak jej kvalitu nedosahujú. Beaujolais Rosé Nouveau Pierre Ferraud et Fils 12%. Beaujolais Nouveau Pierre Ferraud et Fils 12%. Beaujolais Villages Nouveau Pierre Ferraud et Fils 12,5%. Vína celkovo viac do fialova (teda okrem jemne lososového ružového). Vo vôni ovocné, ale akosi zastreté. Ružové bolo voňavejšie a mierne do jahôd. Villages zasa ponúklo koncentrovanejšiu vôňu hrozna. Chuť vcelku jednoduchšia, redšia, ale podľa mňa prirodzená. Villages mierne do trieslovín. Všetky vína však mali aj mierne cukríkovú príchuť. Priemer v pravom zmysle slova…len tá cena.

A ideme k trojke najlepších – Beaujolais Villages Nouveau 2010 Domaine Matray (12,5% alkoholu) od Lilian et Sandrine Matray z Juliénas. Plný korok. Sympatické božolé, ktoré sme všeobecne zaradili na druhé až  tretie miesto nášho testu, i keď musím priznať jeho jasnú výhodu… mali sme k dispozícii celý kartón. Pre mnohých toto víno dosahovalo úroveň Les Griottes. Pre mňa bolo jasne tretie. Farba červeno-fialová. Vôňa silne ovocná, Bobule, bobule, bobule (neviem…aj čerešne). Harmonické, svieže a veľmi piteľné víno. V chuti triesla, čerešne a višne. Pekné božolé. Tak ako má byť. Víno k jedlu a na zábavu.

Domaine du Vissoux Les Griottes Beaujolais primeur 2010. 12% alkoholu. Ovocné, červené bobule, možno aj čerešne a mierne nezrelé maliny. Intenzívnejšia farba jemne do fialovej. Hladké a svieže, veľmi pitelné. Na nič sa nehrá. Víno je mladé, prirodzené a fajn. Pekne vyvážené, výraznejšia chuť a vcelku koncentrované (v porovnaní s ostatnými horšie hodnotenými). Mňam. Druhé miesto. Ako bonus mi príde informácia o vinárstva o minimálnom sírení. Moje božolé 🙂

A víťazom sa stalo pre mňa netypické nové božolé. Domaine du Vissoux Beaujolais primeur Cuvée Vieilles Vignes 2010. 12%. Víno pochádza zo starých viníc (4ha vek 40-85 rokov) a ide vôbec o prvé cuvée z nového božolé, ktoré bolo v roku 1988 vyrobené bez pridania cukru. Toto cuvée  zreje 1 mesiac v starých dubových sudoch. Farba tmavá hustá do fialovej. Vo vôni bobuľové ovocie, hustejšie a intenzívnejšie vône. V chuti čierne a červené plody, trochu lesa, silnejšie triesloviny, sladšie. Na nové božolé neuveriteľne dlhé. Pekne korenisté a koncetrované. Černice, čierne čerešne, sud, do pinotu. Skvelé pitie, netypické, určite veľmi opakovateľné dospelé mladé víno.

Domaine du Vissoux (Pierre-Marie Chermette) mi učarovalo. Viac sa dá o ňom dozvedieť na ich pekne spracovanej stránke alebo na Jižním svahu. Ja len vyberiem pre mňa podstatné fakty. Naturálne vína, minimálne zásahy, “eco-friendly” pestovanie hrozna, nepoužívajú sa umelé kvasinky, minimálne alebo žiadne docukrovanie a minimálne použitie síry. Toľko. Mne to stačí, aby som tieto vína aj naďalej vyhľadával.

Read Full Post »

Chénas

Ďalšie cru beaujolais, na ktoré som sa s vďakou nechal ukecať od majiteľa francúzskej vinotéky “úžasné, ovocné barikované krú”…cena vyššia (myslím okolo 14€), očakávanie teda veľké. Chénas je jedným z desiatich cru v Beaujolias a údajne je to z nich najmenšia apelácia. Zároveň patrí medzi tie, ktoré ponúkajú najlepšie, plné vína schopné dlhodobo (i desať + rokov) zrieť.

Chénas, Domaine des Brureaux 2005 od sympatickej Nathalie Fauvin. Rada Cuvée Prestige. Prekvapivo hustá a tmavá farba, nepovedal by som, že je to z Gamay. Vo vôni višne a jemné náznaky bariku. Inak nie príliš výrazné. Doprajem teda dosť času na predýchanie, ale výrazna vôňa sa aj tak nedostavuje. Chuť by som charakterizoval ako priamu, všetko sa odohráva v prvom pláne. Čierne sladké višne, brusnice, jemný barik, husté, plné. Azda najplnšie z ľahkých červených čo som doteraz pil, ale to zrejme zabezpečuje dubový sud. Chuť je vyvážená, žiadna vrstva sa nedostáva do popredia, možno len triesloviny by potrebovali ešte nejaký ten čas. Postupne sa však (po niekoľko hodinovom otvorení) triesloviny uhladzujú, víno sa celkovo zjemňuje, do popredia sa, ale derie barik. No ča ja viem…

Read Full Post »

Tradícia bola dodržaná. Tretí štvrtok v novembri tiež. Beaujolais. Použiteľná odroda zo správneho regiónu, jednoduchá technológia a skvelý marketing. Svätomartinské a všetky ostatné chabé pokusy mladého vína sa majú ešte dosť čo učiť. Naše mladé (skúšal som Devín, Svätovavrinecké a nejaké roséčko) fakticky nepitné, vodové a bezduché. Svätomartinské z Moravy viac menej tiež. Beaujolais už však bola celkom iná záležitosť. Ochutnal som tri druhy. Základné Nouveau od Ferraud et Fils, potom jeho Villages variantu (skvelá) a bezduchú priemyslovú a presírenú nudu za 2 eurá z Billy. Vtipné na celej akcii v bratislavských podmienkach bolo to, že francúzske vinotéky (nebudem uvádzať názvy) mali v piatok vypredané, dobré slovenské skoro tiež. Tesco sa ani neunúvalo a Billa ponúkala spomínanú hrôzu. Nepreveroval som Carrefoure…ten by mohol niečo ponúknuť. Ako vždy sa s cenami pohrali chlapci na Klobúčnickej. Základka do 8 a villages od Deboeufa za viac ako 15 euro. Chvíľu som váhal, ale nakoniec premohla racionalita. Za tieto peniaze si už môžem dovoliť skvelé a vyzreté víno. Nebudem sa tu však rozpisovať o cennotvorbe a ani o nouveau, pozrite si wikipédiu. Spomiem len mne sympatickú karbonickú maceráciu a moje obľúbené prirodzené kvasinky. No, ale k Ferraudovej základke, ktorá krásne predviedla ako to celé má vyzerať. Sýta fialová farba, vo vôni bobulové ovocie, sviežosť, hravosť, mladosť a nenáročnosť. Sladké vnemy a občas, na českých blogoch spomínané, klasické bonpari. Také tie tmavofialové. V chuti fajn ovocné, príjemné, kyselinka na mieste, trošku trieslovín a slušne dlhé. Páči sa mi…a navyše s plným korkom. Jednoducho pekná klasika.

A čo vy priatelia…ako dopadlo nouveau u Vás?

Read Full Post »

Niekoľko hodín pred každoročným zahájením najlepšieho marketingového ťahu vo svete vína sa skúsim na oblasť Beaujolais pozrieť z trochu inej strany. Vynechám zajtrajší sviatok mladého vína, ktoré ma baví a páči sa mi pre svoju jednoduchosť. Článok o  Nouveau však príde neskôr. Ochutnal som totiž “skutočné” beaujolais…teda to, čo je v regióne (geograficky patriacemu k Burgundsku) považované za špičku, ktorej je zakázané podielať sa na vinársky “pochybnom” Nouveau. Nedávno som už pil pomyselný medzistupeň medzi oblastným Beaujolais AOC (použivané najmä na Nouveau a vyrábané v ohromných objemoch bežne za pomoci cukru) a Cru Beaujolais. Bolo ním Beaujolais Villages, ktoré som zhodnotil ako veľmi pohodové červené pitie. I keď bez kyselinky a tela, ale fajn nenáročné na každý deň. Naposledy však padla ruka na jedno z desiatich Cru Beaujolais. Saint-Amour 2007 od Rolanda Bouchacourta. Ešte kvôli štatistike – medzi Cru Beaujolias patria dediny: Brouilly, Régnié, Chiroubles, Côte de Brouilly, Fleurie, Saint-Amour, Chénas, Juliénas, Morgon, Moulin-a-Vent)…viac možno aj na wikipédii. Vtipné však je to, že tieto dedinské apelácie sa názvu Beaujolais na etiketách zámerne vyhýbajú, aby ich nedajbože niekto nespájal s mladým vínom na okamžité vypitie. Pochádzajú však z rovnakého regiónu a odrody Gamay. Takže Saint-Amour.


Ako všetky vínka z tejto malej apelácie malo korenistú vôňu s náznakom broskyne, červeného ovocia a kdečoho jemného. Víno bolo v porovnaní s bežným beaujolais telnajtejšie a charakternejšie, avšak zachovávalo si svoju jemnosť, pohodovosť a nenáročnosť. Nedá sa však hodnotiť spolu s inými červenými európskymi vínami. Navyše novosvetské bariky pôsobia v porovnaní s touto jemnou dobrôtkou ako uchylný Tyson v ringu s pubertálnym chlapcom. Víno ma však veľmi bavilo a určite si ho ešte zaobstarám, keďže fľašová zrelosť končí až niekedy v roku 2011.

Vivat najčervenšie biele alebo (ak chcete) najbelšie červené, rozhodnite sa vy.

Read Full Post »

bozoleBeaujolais. Čakám na neho vždy koncom novembra. Teším sa na marketingový vinný výmysel z ríše snov. Stojím v zástupoch miliónov, čo ochutnávajú najjednoduchšie červené. Ani v bielom by nepatrilo k šlágrom. A tak láskam pohodu a nenáročnosť. Rozmýšľam, ako vie niekto parádne predať podpriemer. Treba sa vážne učiť. A mali by sme začať tým, že slovenské vinobranie bude skutočne o víne a nie o vystrelení si ruže z krivej vzduchovky a pití kvasníc s názvom burčiak. O tom však až na jeseň. Teraz k mojej víkendovej pohode. Beaujolias. Základná apelácia je celé Beaujolais…z toho sa za pár dní robí to novembrové Nouveau. Potom nasleduje Villages zo severu oblasti. Les Montevrantis 2007 som popíjal ja. No a najlepšie Beaujolias Cru je z 10 dedín. Cru sa však nesmie zúčastňovať toho novembrového pokusu a popíja sa v priebehu niekoľkých rokov. Všetko božolé je z odrody Gamay. U nás by túto úlohu mohol zastať trebárs taký Modrý Portugal. Je to (a to moje skutočne bolo) veľmi pohodové červené pitie. Síce fakticky bez tela, bez kyselinky a navyše ešte aj bez trieslovín. Ale vážne mňam. Tak nejako si totiž predstavujem každodenné červené. To čo si podchladené nalejem trebárs do keramického pohára a bez privonania a sledovania farby to v letný deň vypijem ku všetkému. U tej mojej vzorky bolo vo vôni nejaké ovocie, jahôdky, čerešne a potom kupa nerozumnej radosti. Alkohol skrytý pod, ale pod čím? Riedke, s krátkou dochuťou a predsa sa páči. Veľmi sa páči…a dobre sa pije…

V novembri sa uvidíme na nejakej božolé párty?

Read Full Post »