Feeds:
Články
Komentáre

Posts Tagged ‘biele víno’

20130105-145115.jpg

Sedím v kaviarni, čítam knihu o podnikaní – nepodnikaní “Restart” od Melvil publishing a rozmýšľam o včerajšom dni s jedným bielym Bordeaux. Bolo to pohodové a veľmi príjemné stretnutie s prvou várkou vín, ktoré som počas troch rokov nakupoval v kampani En primeur. Dobré kampane, dobré vína a dobré ceny. Spokojnosť. Clos Floridene 2008 od Denisa a Florence Dubourdieu z oblasti Graves. 57% Sauvignon, 41% Sémillon a zvyšok Muscadelle. Floralna vôňa s jemným nadychom sudu, subjektívne by som ho tipol na jemne barikovane chardonnay z Burgundska. Postupne sa trosku vydýchavá. Medové tóny v pozadí, v chuti dosť svieže, silná kyselina, ale pre mňa veľmi veľmi prijemná. Pekne vyvážené víno. V nose neskôr dosť citrusu či limetky, sauvignon mi uniká kdesi v pozadí. Sud skvele zakomponovaný a akoby len naznačený. Minerálne a stredne dlhé pitie, 12,5% alkoholu. Jancis Robinson toto víno hodnotí 17/20. Ja by som nebol taký skromný. Fľašová zrelosť podľa rôznych zdrojov v rozmedzí 2010-2018. No a Róbert Parker dodáva: “Clos Floridene is a superb white Graves, nearly matching the quality of such legends as Laville Haut-Brion, Haut-Brion-Blanc, and Domaine de Chevalier. The price remains a relative steal, although Dubourdieu’s talents have been recognized throughout Europe and Great Britain; Clos Floridene has indeed been discovered. This is a terribly underestimated, excellent wine that deserves to be a classified growth in the Graves firmament”. Toľko moje prvé “ublognutie” po dlhšej dobe priatelia. Na zdravie a všetko dobré v novom roku, veľa dobrých a kvalitných vín. Podobných ako Clos Floridene, ktoré má presvedčilo, že nakupovať vopred a potom dlho čakáť na dodávku, sa oplatí.

Read Full Post »

Urobili sme si súkromnú ochutnávku vybraných produktov veľkého rakúskeho vinárstva Rabl, ktoré sa postupne prediera aj na náš trh. Rodinná firma existuje už od roku 1750 v dedinke Langenlois v údolí Kamp (Kamptal). Údajne (zmienka z webu) hospodári na rozlohe 75ha a produkuje množstvo kategórii vín. Od základných zmesiek, cez vína z jednotlivých polôh až po tzv. Vinum Optimum a predikátne kúsky. Odrodová skladba je veľmi široká, cenové rozpätie tiež. Jednoducho veľká firma, ktorej vína sa dajú nájsť aj v rakúskom Metre. V prvom kole ochutnávky (budeme v budúcnosti dúfam pokračovať, že J. a R?) sme sa rozhodli pre veltíny a ružovky. Letná voľba.

Grüner Veltliner Liss 2009 Kamptal DAC

Viac menej základka. Na mňa zbytočne skryté charakteristiky. Víno pre davy, a kľudne nevinné davy. Zachytil som jemnú mandľu s príliš potlačenou kyselinou (snaha o ľúbivosť). Nežný veltlín, viac do ovocia, jemne trávový so sladkými náznakmi avšak bez  sviežosti. Určite sa však väčšinovému publiku bude páčiť.

Grüner Veltliner Spiegel 2009 Kamptal DAC

Toto víno som prvýkrát kúpil v Metre. Teraz sa ku mne dostalo aj na ochutnávke. Oproti základke sýtejšia farba, intenzívnejšie vône, viac minerality. Obľúbené perlenie, viac života. Plnšie, jemne korenisté, limetka. Pekná dĺžka. Pekný štandard. Cena v Metre myslím medzi 7-8€.

Grüner Veltliner G. (g: bungt) 2008 Kamptal DAC reserve

Reserve je vyššia rada DAC vín s minimálnym obsahom 13% alkoholu. G bod mal celých 14%. Hustejšia, krásne do sýtožlta vyzretá farba. Vo vôni ťažké víno, vanilka (sud), korenie, sladšie ovocie. V chuti sa prejavila vôňa. Husté a viacvrstvé. Mandľa, korenie, ale aj med. Kde tu tabak alebo niečo podobné.  Na počudovanie však celkom svieže, ale veľa sa ho vypiť asi nedá.  Plný a neuveriteľne dlhý veltlín. Akoby jemný barik. Z webu sa dozvedám, že 40% vína zrelo v nových 500 litrových dubových sudoch. Príjemné.  Som zvedavý na cenu.

Zweigelt rosé 2009 Niederostereich

12% alkoholu. Jemná (belšia) lososová farba. Kde tu vôňa lesných jahôd. Ľahkosť. Pekne suché s príjemnou kyselinou. Svieže, piteľné.

Cabernet sauvignon rosé limited 2009

13% alkoholu. Farba sýtejšieho lososu do červena. Vo vôni všetci zhodne vyhlásili nezrelý mak. Ja sa prikláňam k tráve. Neskôr sa výraznejšie prejavujú jahody, jogurt a nejaké bobule. Plnšia chuť. Komplikovanejší a viacvrstvový mok na letné zamyslenie.

Read Full Post »

Väčšina winebloggerov, „vínopisálkov“ a nadšencov nedávno, počas akcie En Primeur 2009, degustovala nové sudovky z Bordeaux. Ja sa tento rok asi opäť zúčastním len virtuálne, nechám si poradiť od pána Dominca a zakúpim pár stredne dostupných fľaší. Môj záujem sa, ako ste si mohli všimnúť, koncentruje viac na blízke zahraničie a občasne aj o domovské predražené moky. Výnimkou je samozrejme Alsasko a taktiež rizling a veltlín v akýchkoľvek podobách.

Nedávno som naložil do auta polovicu mojich najdrahších a navštívil pána Tichého v Hruškách. Doviedli ma k nemu pozitívne ladené články a názory českých blogerov. A najmä jeho rizlingy, príjemná telefonická komunikácia (akýsi prvý dojem) a údaj z GPS, že tam budem za 50 minút. A vyplatilo sa. Vhupli sme do pokojnej kuchynskej atmosféry a absolvovali „rodinnú“ ochutnávku celej produkcie. Vína som však musel degustovať bez prehĺtania a tak to bolo pre mňa ešte o čosi viac novátorské. A som hrdý, že som to bez problémov zvládol. Začalo sa Veltlínom, oko padlo na netypický výber z hrozna 06, o ktorom bude reč o niečo neskôr. Potom sme prebehli Rulandské šedé, svieži Aurélius a jeho botrytického a barikovaného brata, skvelú Pálavu, bobuľový výber 06, ktorá valcuje súťaže, dve ružovky (Zweigeltrebe a Rulandské modré, v „košíku“ skončilo to prvé) i dve Zweigeltrebe 04 a 06, vyhralo to staršie. Ale prišli sme kvôli rizlingom, ktoré sme ani nedegustovali, ale rovno nakladali. Takže k hodnoteniu došlo až v pohode domova…


Rizling rýnsky, neskorý zber 2007, polosuché

Pekná jemne žltá farba a viskozita. Podchladené má plno citrusových vôni, ktoré pri postupnom otepľovaní jednoznačne prechádzajú k medu a baze. Vôňa je plná a skrýva dosť rôznych momentov, ale sladkastý smer je jednoznačný. Vysoký cukor  (9,7g/l) drží na uzde kyselina (7,3g /l). Víno je harmonické, plné a nezadržateľne pitné, bližšie k Alsasku ako k nemeckých oceľovo sviežim rizlingom.

Rizling rýnsky, „neskorý zber“ 2007, víno je bez etikety a bez zatriedenia

Na rozdiel od prvej šarže, ktorá prekvasila viac, toto víno ostalo s vyšším zostatkovým cukrom (okolo 20g/l). Farba vína má viac žltej i viskozity. Vôňa je akoby jemnejšia a skrytá. V chuti rovnako plné, husté. Cukry mi pocitovo prídu menej intenzívne, aj keď je to zvláštne. Sviežosť (kyselina) je stále citeľná a celkový dojem krásne harmonizuje. Citrusové plody a už aj mierny petrolej, sladký grep. Chuť v súlade s vôňou. Nedá sa povedať, ktoré je lepšie. Závisí od nálady a konzumentov, mne sa momentálne viac páči neprekvasená šarža, ale kto vie, ako to bude nabudúce.

Rizling rýnsky, akostné  2006, polosladké

Na rozdiel od 07 menej kvalitný korok, čo asi aj mnohé naznačuje. Farba vyzretejšia intenzívnejšie žltá. Vôňa podobná, do medu a citrusov. V chuti je víno akoby najsviežejšie s kopou sladkého grepu. Pritom cukor dosahuje 14g/l a kyseliny 8,6g/l. Horkastý záver. Som pomýlený z tohto polosladkého rizlingu. Musím ho ešte ochutnať a až potom vydať definitívny ortieľ.

Som zvedavý na diskusiu. Mne sa tie vína páčia…

Read Full Post »

Sauvignon Blanc 2008, neskorý zber, Mikulovská podoblasť, Nový Přerov, trať  Na šterkách. Zlatá mediala z Bruselu v roku 2009 a bronzová medalia z mienkotvorného Decanteru 2009. Nemám rád nálepky, nevyhľadávam ich a som celkovo skeptický, že to je to isté víno, tá šarža a podobné podmienky vo fľaši a okolo nej, ktoré ohúrili porotu. Som zvedavý. Ďakujem za dar R. Farba “nazlátla”. jemne žltá so zeleným nádychom. Vo vôni sviežosť, tráva, limetka, pocukrovaný grep, ananás, broskyňa, sušené sladké ovocie. Najzretelnejší je však ten pocukrovaný grep. V chuti opäť svieže, šťavnaté, zeleno-listové, grep s horčičinkou, postupne aj kyslejší ananás. Chuť je však vyvážená a napriek kope ovocia skôr európska než novozélandská. Ani sladké (7,1g/l) ani kyselé (7,5g/l), tak akurát medzi. Občas však kyselinka jemne prevažuje, čo je podľa mňa len pozitívne.  Dlhšie po otvorení sa zasa o svoje miesto hlási sladkosť so sušeným ovocím. Víno sa stále mení, dobre a zaujímavo sa to čuchá. Ide o preteky vo fľaši,  cukor-kyselina-cukor-kys…vždy však rozhoduje až cieľová fotka a tak je to skôr o malých detailoch v rámci harmónie než o jednoznačnom víťazstve jedného z týchto dvoch aspektov. Taký vinný blíženec 🙂

Read Full Post »

riesling

Už som to nevydržal. Akútna potreba nejakej blízkej vinnej Európy ma priviedla k Rizlingu. Na výber som mal “až” dva, ale siahol som radšej po lacnejšej alternatíve, aby som náhodou nebol dvojnásobne sklamaný. (Qualitätswein Rheinhessen Classic) z roku 2006 od Deinharda v bielej fľaši bordó s krátkym umelým korkom (brrr…). Deinhard bolo niekedy rodinné vinárstvo, ale potom ich kúpil nejaký mamutí podnik čo produkuje najmä sekty. Farba vyzerala nazretejšia so slabými bublinkami (sa im tam dostalo trochu sektu 🙂 a jemnými alkoholovými mostami. Na jazyku výraznejšie mladistvé perlenie. V dosť uzavretej vôni pozorovateľná broskyňka, jemnučká lipa a v dialke aj petrolej. Neskôr podľa K. ešte akési biele kvety, grep, zelené jablko. Chuť bežná, suchá so sviežou a výraznejšou kyselinkou, ktorá nevadila. Obyčajné pitie z kategórie pitný-nepitný. Pitný. Na záhradnú grilovačku kde sa nikto na nič nehrá a treba nejaké alkoholické osvieženie sa však dá zadovážiť vínko rovnakých kvalít, ale za polovičnú cenu…napríklad už spomínaný Cote-de-Rhône.

Read Full Post »

Tak sa nám to podarilo. Po dlhom hľadaní vhodného termínu sme sa s priateľmi zišli nad piatimi vzorkami Chardonnay. Do súťaže boli prihlásené štyri fľaše, tá piata potom už padla tak nejak spontánne pri dojedaní výbornej cesnakovej pomazánky s kešu orieškami a preberaní nevinných tém zo spoločenského života v Ázii. Nápad sme odkukali od “českých vínopsavcov” a prispôsobili sme ho našim “domácim” podmienkam. Chardonnay bolo zvolené zámerne ako jedna z najdostupnejších odrôd fríšopov, ktorá ponúka snáď najrozmanitejšie nuansy z bielych odrôd. No a ešte som mal zálusk na flašku moravského chardonnay, ktorú poctivo ukrýval P. a ktorá mi náramne chutila minulý rok. No poďme k vínam.

party

Goldwater, Roseland, Marlborough 2005, Nový Zéland bol môj tajný favorit, ktorý nakoniec síce presvedčil, nadchol, ale nezvíťazil. Podľa hodnotenia nás všetkých skončil druhý, ale keby sme bodovali dal by som mu asi rovnaký počet bodov ako víťazovi. Skvelé vínko. Screw-cup uzáver (už som si u Nového Zélandu stihol zvyknúť), ktorý skrýval chuťovo výrazné, barikované chardonnay, ktoré si z veľkej časti poležalo skoro 8 mesiacov v sude na kaloch. U 40% vína sa uskutočnila malolaktická fermentácia, ktorá víno zjemnila. Podľa našich cukrových zákonov by sme mohli povedať, že bolo zbierané ako výber z hrozna (23,5 g/l). Kyselinku malo príjemnú 7,1, alkohol veľmi dobre zakomponovaný 14%, pričom nevystupoval ani keď víno teplalo. No dobre aké bolo? Veľmi, veľmi príjemné a pohodové pitie. Cukry potlačené kyselinkou ho podľa mňa predurčovali k dlhšiemu popíjaniu len tak.  Barik mi nevadil, aj keď ho príliš nemusím, keďže bol veľmi jemný a dával krásnu arómu jemného muškátového oriešku a vanilky. Cítil som broskyňu, nejaký citrus a také tie karamelky. V chuti jemné, plné s dlhým finišom a príjemnou kyselinkou. Víno bolo (aj podľa výrobcu) práve na vrchole svojich dní.

DeLoach 2006, Russian River Valley, Kalifornia. Intenzívnejší barikovaný predstaviteľ, občas mi to už aj vadilo v príliš korenistom závere. Víno skončila pri všeobecnej zhode na treťom mieste. Vôňu malo skvelú, vanilka, hrebíček, oriešok a nejaké to ovocie (zrelá broskyňa). V chuti komplexné, krémové avšak už so strácajúcou sa kyselinkou a vystupujúcou (pre mňa nie úplne krásnou) chuťou bariku (časť vína bola vo francúzskych sudoch 8 mesiacov). Alkohol 13,5%. Pozitívnym (aspoň pre mňa) bola skutočnosť, že vinárstvo funguje na princípe biodynamiky i keď v ostatných rokoch akosi stráca reputáciu. Zo svojej ročenky ho taký H. Johnson už vyškrtol.

Kwv 2007, Western Cape, Južná Afrika. Nazval by som to “každodenné pitie”. Neurazí, ale ničím príliš nepresvedčí a neokúzli. Dobré vinárstvo z Afriky, ale táto rada patrí k základu čo ponúkajú. Víno zrelo v nerezových tankoch a ako je zvykom u základných vín, ktoré sa snažia tváriť barikovo, pridali do tankov dubové čipsy. Po troch mesiacoch bolo vínko naflaškované (určite v šialených objemoch) a poslané na trh. Súčasná klasika. Inak víno predávané v Ázii, kúpené v americkom fríšope malo na vinete popis aj v češtine. Globalizácia v praxi. Jednoduché pitie s jemným nádychom dubu, ovocie ťažko rozpoznateľné, možno snáď nejaký pomaranč.  Alkohol pekne zakomponovaný 14%. Kyselinka 5,65, ktorá ho drží nad “vodou”. Keby jej nebolo neviem, neviem. A o tom či je prírodná radšej uvažovať ani nebudeme. Zvyškový cukor len 2,26. Fajn…

Vinařstí Ilias, 2007, Výber z hrozna, Pavlov. Favorit našej súťaže. Pri tých skutočných súťažiach by bol v kategórii polosladkých a teda by mal byť posudzovaný oddelene. My sme si však sladučkého favorita v pohode vychutnali v rámci “kyslejšej” konkurencie. Malé rodinné vinárstvo hospodári v Pavlove na 4,3 ha a ročne produkuje zhruba 30 tis. fliaš, pričom postupne prechádza na biovinárstvo. Víno kvasilo a vyzrievalo v nerezových tankoch i keď ja som tam už druhýkrát cítil jemnú vanilku a oriešok, takže by som sa prikláňal k nejakému trebárs aj viackrát použitému dubu. No neviem s vinárom sa hádať nebudem. V každom prípade tam bolo skvelé prezrelé žlté jabĺčko s jemnou vanilkou, ktorá sa pri oteplovaní dostáva do popredia, broskyňa, trošku citrusu, jednoducho krásna ovocitosť. Ešte by som pridal také tie máslové karamelky. Zo všetkého by som to však prirovnal k sladučkému, ale nie ešte úplne vyzretému…ja to volám “mydlovému” mangu. Dobre zakomponovaný alkohol, tu my však chýba údaj (myslím 13%). Kyselinka výrazná 7,9%, ale zastiera ju zvyškový cukor tohto polosladkého moku (18g/l). Kyselinka ani cukor ešte nie sú úplne zakomponované, hrajú akoby každý svoje sólo, tu vystupuje jedno tu druhé, ale časom to bude zrejme pekne harmonické. Vínko je ešte mladé, čo naznačuje intenzívne perlenie a nejaký ten rok určite vydrží aj v archíve. No som vážne zvedavý či to nebolo trošku v sude alebo či tam Ilias nedohodil nejaký ten čips…ale je to jedno, nadšenie zo sladkého víťaza…

Mimo súťaž ešte padol Chablis 2006, Jean-Claude Boisset. Vínko od jedného z najväčších výrobcov a veľkoobchodníkov z Burgundska. Okrem množstva iných značiek vlastní aj vinárstvo DeLoach. Poznánky k nemu nemám. Budeme ho musieť prechutnať ešte raz 🙂

Read Full Post »

Dnes by som sa rád vrátil o mesiac späť. Vtedy sme si s K. otvorili naše obľúbené mužsko-ženské vínko Devín. Ročník 2003, neskorý zber, polosuché z Karpatskej Perly. Malokarpatská vinohradnícka oblasť, obec Šenkvice, vinohradnícky hon Suchý vrch. Ide o panenskú úrodu, keďže vinohrad prvýkrát zarodil práve vtedy. Plnené v apríli 2004, príjemných 12,1% alkoholu. Toľko technikálie. Zvyškový cukor ani kyselinky sa mi nepodarilo zistiť, keďže ich výrobca neuvádza. Odroda Devín vznikla v roku 1958 krížením Tramínu červeného s Veltlínskym červeno-bielym skorým. Vôňa je jemne tramínová, s nádychom agátu, orgovánu, fialiek a chvíľku som tam zacítil aj náznak petroleja, ale ten by tam podľa všetkého nemal byť. Ale možno to bolo mydlo ako vo svojich tabuľkách uvádza Fedor Malík. Podľa etikety by vo vôni malo byť aj biele korenie, nebolo. Celkovo inak skvelá aromatika. Povedal by som taký exkluzívnejší (podľa našich mierok) tramín. Chuť plná, dobre vyvážená so stále prítomnou kyselinkou, rokmi dobre zakomponovaná. Víno je podľa mňa jednoduché vo svojej komplexnosti a komplexné vo svojej jednoduchosti. Skvelý mok na samostatné pitie a presne tak aj u nás dopadol. Celý čas pred otvorením som sa však bál, či už nie je za zenitom. Nie je… Naše ďalšie dve archivované fľašky si v kľude (ak to pôjde a vydržíme to) otvoríme koncom tohto roka. Už som vážne zvedavý aj na ďalšie úrody z KP z rovnakého vinohradu alebo na devínovú, ale oveľa sladšiu konkurenciu z Čeboviec v Modrokamenskom vinohradníckom rajóne (Mrva a Stanko) alebo z Dolného Ohaja v Žitavskom vinohradníckom rajóne (Chateau Topoľčianky), prípadne na devín od Patáka alebo Duda.

devinktorá zo slovenských odrôd Vám chutí najviac?

Read Full Post »

Dnes som popíjal obyčajné víno. Obyčajná cena, lacná farba, chuť i vôňa. Príjemné však na ňom bola jeho bezproblémovosť. Dobre urobená veľkokapacitná nuda (myslím), čo sa na nič nehrá. Farba veľmi jemná, vôňa nejasná, zastretá a chuť s miernou kyselinkou. Celé mi to pripadalo ako nariedené vodou. Vínko bolo zrejme už na ceste dole zo svojho vrchola, teda ak nejaký niekedy vôbec malo. Základná apelácia juhofrancúzkej oblasti Côtes-du-Rhône, ročník 2005, od Collin-Bourisset (veľký výrobca a negociant z Burgundska a Beaujolais, ktorý vyrába x vín). Ide o kupáž odrôd Grenache blanc a Clairette. Oblasť skôr vyrába červené vína prevažne z Grenache a Syrahu, ale aj kvalta bielych sa už údajne zlepšuje. Vína by sa mali piť mladé (podľa encyklopédii tak max. trojročné). Na stránke pri zbežnom prezeraní som však toto biele nenašiel, len červeného súrodenca. Záver? Takéto vína mám za túto cenu a nenáročnosť občas rád, ale na šťastie poznám aj oveľa, oveľa lepšie moky…

P2194748.JPG

Aké jednoduché vína pijete najradšej?

Read Full Post »