Feeds:
Články
Komentáre

Posts Tagged ‘bio’

Nestane sa tak často, že na zaujímavého vinára narazíte v začiatkoch jeho cesty a máte tak jedinečnú šancu sledovať postupný vývoj a dozrievanie, zmeny dobré aj tie menej správne, možno aj slepé uličky či nezdary a návraty. Zatiaľ som mal možnosť stretnúť väčšinou len tých (teda česť výnimkám), ktorí už majú jasno a konzervatívne lipnú na tej svojej, jedinej správnej ceste. Prisahali buď na moderné technológie a hrajú sa s chémiou alebo naopak zakopávajú amfory a hľadia na mesiac. Ale Milan Nestarec je iný, je zatiaľ len na začiatku svojej dlhej vínnej cesty, prístupný načúvať, ochotný sa zamyslieť a uvažovať. A je pre nás všetkých „nekonvenčných spotrebiteľov“ šťastie, že si vybral ten smer s mesiacom a nestal sa mladým chemikom. Teším sa ako sa bude vyvíjať, kam jeho vína vyzrejú a postúpia, kde budú ich hranice. Zatiaľ môžeme z diaľky sledovať jeho cestu s vínom a držať mu palce, aby ho prípadný neúspech neodradil a úspech príliš nerozmaznal 🙂

Milan Nestarec. Pre mňa náhodný objav na košte vo Velkých Bílovicích. Mladý a usmievavý človek s mottom “Víno z hroznů a nic víc”.

photo 3 (3)

Vína nezatrieďuje, sú prirodzene suché, keďže spontánne dokvasili vtedy, keď sa im chcelo, ležia dlhší čas na kvasniciach bez pridania síry a akýchkoľvek chemikálii. Hospodári na 8 ha v Moravskom Žižkove a vo Velkých Bílovicích kde má peknú pivnicu. Zo 70% pestuje modré odrody, najmä Zweigeltrebe, Frankovku a Pinot noir. Z bielych najmä Neuburské (jeho vlajková loď) a Pinot Gris (všetko už prakticky v bio režime), časť hrozna vymieňa medzi ostatnými vinármi a tak je jeho odrodová skladba pomerne široká. Na mňa by som povedal, že až trochu príliš, ale trh s vínom, či komerčný úspech si to zrejme vyžaduje, neviem. V každom prípade, keď dám doma môjmu ne-vinnému publiku ochutnať vína zásadne vybočujúce z davu, tak to väčšinou skončí neúspechom, Nestarec bol však prijatý za všeobecnej radosti a víno mizlo ako voda. Čiže úspech. A zároveň plán…využiť jeho vína na misijnú úlohu – odlákať moje okolie od bežného pitia a ukázať mu ťažkú a dlhú cestu smerom k prirodzenosti, nefiltrovaniu, kalom, oxidácii a amfore. Takže Muzika, Klasika a Antika…

photo 2

Muzika – Bél 2012, 13% alkoholu.

Zmeska Müller Thurgau, Veltlín zelený a Rizling vlašský. Fajn mladá, jemne perlivá základka, neurazí ani nejako zásadne nenadchne, ale to nebolo ani cieľom. Super ľahké pitie na leto. Grilovačka, voda, pohoda, relax. V podstate dosť podobný zážitok ako samostatný Müller. Zdá sa mi, že oproti Müllerke mierne redšie s výraznejšou kyselinou. Mne sa páči a vyhovuje.

Klasika – Müller Thurgau 2012, 13,5% alkoholu.

Môj víťaz ochutnávky v pivnici u Milana počas sparného dňa. Odrodu pijem veľmi málo, preto ma svojim spôsobom víno nadchlo. Farba sýtejšia, zelenkavá. Perlenie akoby jemnejšie, ale pikantnejšie, postupne sa stráca. Aromatika jemná, trošku muškátu a kvetov. Veľmi svieže jednoduché víno na každý deň, len bacha na hladinu alkoholu.

Klasika – Tramín červený 2012, 13% alkoholu.

Pekná prirodzená tramínová vôňa bez násilného parfémovania, med, lúka, stredne intenzívna farba, jemné perlenie. Príjemná horčičinka ľahšieho tramínu, trochu sladkosti, ktorú však úspešne vyvažuje pekná kyselina. Dobre sa pije, skôr kratšie a tenšie, bezproblémové.

Klasika – Veltlínske zelené 2012, 12% alkoholu.

Opäť jemné perlenie v pohári, slabšia farba, ale to mi je vcelku úplne ukradnuté. Menej svieže, pri veltlínoch vyhľadávam práve sviežosť a pikantnosť. Akoby sladšie a v porovnaní s Müllerom alebo Tramínom uťahanejšie. Jemná horčičinka na záver s medovejšou vôňou, ale akoby ploché. Druhá fľaša mala sýtejšiu farbu, krajšiu kyselinu, ale trošku sa strácam. Ani jednoduché svieže pitie, ani zadumaný veltlín, niekde medzi. Neviem.

Klasika – Neuburské  2012, 13% alkoholu.

V aromatike voňavejšie, sladšie, medové. V chuti vyvážené s peknou kyselinou a jemnou horkosťou na záver. Fajn pitie, ale bral by som radu vyššie Antiku.

Antika – Neuburské 2009, 13,5% alkoholu.

Farba vcelku podobná ako má Klasika. Med, lúka, bylinky, žlté ovocie, sladkosť. Dlhšie, zložitejšie, olejové, pekne zaguľatené, krásne harmonické. Pekná kyselina, víno na zamyslenie. Ringloty na slnku v košíku plnom bylín, orechy. Suché, jemne korenisté. Top. Asi najzaujímavejšie biele víno.

Klasika – Rizling vlašsky 2012

Veľmi svetla a svieža farba do svetlozelených tónov, vo vôni svieže, v chuti ľahké, krásne pohodové s veľmi príjemnou kyselinou, jemná mineralita a horčičinka, vyhovuje mi. Veľmi pitné, občas som akoby cítil jemný grep. Decentne perlivé, kvetinky. Živé, pekné, neuveriteľne rýchlo došlo.

Klasika – Rulandské šedé 2012

Farba až do veľmi medeno-ružových tónov, bublinky celkom intenzívne, stredne plné, ľahšie svieže klasické šedé, jemne korenisté s peknou horčicinkou, dlhšia dochuť. Podľa mňa vydarené šedé i keď pomerne jednoduché.

Klasika – Zweigeltrebe 2011 13,5%

Farba až do fialova, sýta. Tento Zweigelt ma vlastne priviedol k Nestarcovi. Akoby v prvom pláne výraznejšie do sladka, ale potom to vyrovnávajú kyseliny, dlhšie víno. Kyseliny by som však prijal aj intenzívnejšie. Sladšie tmavé bobule, jemne triesloviny, šťavnatá čerešňa, žiadna zásadná zádumčivosť, skôr priemerná stavba, trochu mi tam však niečo chýba. Na košte sa mi páčilo viac ako doma. Intenzita je priemerná, víno sa dobre pije, ale kus dreva by mu nezaškodil napriek tomu, že nie som obdivovateľ hutných červených, V chuti aj slivky, trochu zemitosti. Neviem, nejako mu neviem prísť na meno, som na rozpakoch, chce to viac fliaš.

A ešte riadok k rosé. Aj muzika aj klasika boli fajn, len neviem získať hodnoverné hodnotenie. Cuveé i frankovka  sa vypili v priebehu polhodinky na terase ako voda. Než som sa vrátil zo záhrady tak ma privítali len usmiate ženy a prázdne fľaše. Takže fajn 🙂

photo 5 (2)

Read Full Post »

Včerajší poklus Ľubľanou som zavŕšil v miestnej nadupanej vinotéke „Dvorni Bar“. A keďže som mal zasa chuť na nejakú oranžádu tak, okrem dobre známej Any od Mlečnika, som prstom ukázal na asi najdrahšie rozlievané vína v ponuke. Radikon Ribolla Gialla 2005 a Mario Prinčič Bianco Trebež 2009. Na správne uchopenie týchto vín je potrebný čas, veľa času, potrebujú dekantáciu, kontakt so vzduchom rádovo deň i dva a nežné zaobchádzanie. Ja som ich včera skúsil na ostro, v rýchlosti a aj tak vo mne zanechali úplne fantastický dojem. Moje stručné poznámky preto berte s rezervou a ako prvoplánový dojem z týchto vín. Našťastie sa o obe fľaše vo vinotéke príkladne starajú, boli otvorené niekoľko dní a príliš s nimi nehádzali J, takže tie moje poznámky možno nebudú až tak úplne scestné.     oranz

vpravo Radikon, vľavo Prinčič a vzadu Mlečnik

Radikon Ribolla Gialla 2005, 12,5% alkoholu. Veľmi sýta oranžovo-medená farba, čajový výluh, mineralita, zemitosť a akoby slanosť, závan mora. Postupne viac sušené byliny a propolis, plásty medu. Neustále zmeny, ktoré však nepôsobia nijak rozhárane, naopak je to krásne. Absolútne suché, svieže (mladé J), pekné a už pomerne jemnejšie triesloviny. Víno je akoby pikantné, výborne štruktúrované, plnotučné, dlhé a dôrazné. V chuti zasa ten propolis a neskôr zelený čaj. Určite nejde popísať všetky jeho zákutia, chcelo by to sedieť pri ňom hodiny a určite by sa postupne menilo. Jednoducho super víno bez akýchkoľvek aditív, bez filtrácie, čírenia, síry…jednoducho špička. O rodine Radikon, ich vínach a spôsobe výroby, ak sa teda ich činnosť dá nazvať výroba, viac píše jižní-svah.cz, ja len zdôrazním, že ich prístup je absolútne prírodný, hrozno sa jemne odstopkuje, fermentuje v drevených sudoch alebo skôr kadiach, bez kontroly teploty, v kontakte so šupkami, pričom matolinový klobúk sa 3-4 denne ponára počas celej fermentácie. Po ukončení kvasenia sa sudy doplnia a víno ostáva v kontakte so šupkami 2-4 mesiace, potom sa stočí a zreje 3 roky vo veľkých sudoch (25-35 hl).

Dario Prinčič, Bianco Trebež 2009, 14% alkoholu. Cuveé sauvignon – 40%, chardonnay – 30% a pinot grigio – 30%. Veľmi podobná, ale o niečo menej intenzívna farba ako Radikon (fotka mierne skresľuje). V poznámkach mám s niekoľkými výkričníkmi marhuľový džem, občasne sa aromatika pohne až do prezrelého manga, zároveň opäť čajový výluh, neskôr kvety (rododenron), slanšie kvapky na hrdlo J a potom pomarančová kôra. V chuti je víno v porovnaní s Radikonom citeľne sviežejšie, krásna kyselina, triesloviny sú však jemnejšie. Aj v chuti výrazné marhule, neskôr byliny a nejaký kvet. Krásne, veľmi krásne. U mňa by tesne zvíťazil pred Radikonom i keď mi poučený čašník šibalsky oznámil, že na rozdiel od Radikonu tam trochu síry Dario pridáva. Ale možno len chcel, aby som sa orientoval na drahšie deci J. Dario Prinčič žije hneď na slovinsko-talianskej hranici (Gorizia – Nova Gorica) pri obci Oslavia, takže sused Radikonu, v oblasti Fruili Venezia Giulia. Prinčič je jedným zo zakladajúcich členov združenia talianskych prírodných vinárov Vini Veri. Hospodári na 9 ha viníc na vápencovom podloží v priemernej nadmorskej výške 300 m., révu pestuje organickým spôsobom, od roku 1988 bez chemickej ochrany. Vo svojich viniciach má vysadené Chardonnay, Sauvignon, Pinot Grigio, Tocai, Ribolla Gialla, Cabernet Sauvignon a Merlot. Vína nefiltruje, nepridáva selektívne kvasinky, necháva víno zrieť dlho na šupkách. Údaje o produkcii sa rôznia od 13-26000 fľaší ročne.

 


 

Read Full Post »