Feeds:
Články
Komentáre

Posts Tagged ‘červené víno’

Poznáte Malbec? Ja ani nie. V živote som ich síce už zopár vypil, ale odrodové charakteristiky my doteraz akosi unikali. Moje poznatky sa pohybovali len na úrovni pojmov červené, alkoholické, ťažké a argentínske. Tak som si tentokrát prechutnal 100% Malbec z vinárstva so zaujímavým názvom…Norton 🙂 Opätovne ma najviac zaujímalo ako bude chutiť  vínko fermentované prirodzenými (pôvodnými) kvasinkami z vinohradu starého viac ako 30 rokov (info na fľaši) alebo 80 rokov (info z netu). Bolo to určite zaujímavé. Po otvorení na mňa dýchol intenzívny malinový lekvár, postupne prišla višňa a opäť malina a tak stále dokola. Občas sa tam objavil aj tabák. Víno malo intenzívnu až fialovú farbu. Veľmi plné telo, mohutné s nadpriemerne dlhou dochuťou. Alkohol (14,2%) mierne škrabe, ale nejako nevadí. Celkovo išlo o priemerne harmonický mok. Kyselina (4,84g) nebola príliš citeľná a cukor (2,27g) sa prejavoval intenzívnejšie, pre mňa by ho stačilo aj menej. Taníny viac menej skryté, nejasné. Uvidíme, ale 10 ročná piteľnosť (podľa vinárstva) je možno mierne prehnaná chvála. Opakovateľné, ale v podstate len mierny nadpriemer. Ale pozor, určite to nie je víno na bežné popíjanie v pomere fľaša na večer pre jedného 🙂

P7180050

Read Full Post »

Určite sa Vám to tiež stáva, neverím, že nie. Pijete rovnaké víno, ale chutí zrazu inak. Teraz odmyslím jedinečnosť každej fľaše. Skôr sa mi vynára atmosféra. Potvrdilo sa mi to pri príjemnom vínku Viňa Sol od mamutieho podniku Miguel Torres. Mnohokrát obyčajné pitie sa zrazu, v príjemnom prostredí a v pohodovej atmosfére, zmenilo na niečo viac. Voňalo intenzívnejšie a krajšie, chutilo mohutnejšie a po jednoduchosti nebolo ani zmienky. Krásny dospelý mok to bol. Vôňa tropického ovocia a hrušiek, chuť výrazná, kyselinka živá avšak zakomponovaná a celé to bolo omnoho harmonickejšie ako pri popíjaní počas grilovačky. Rovnaký zážitok mám z trikrát ochutnaného “Médocu” z Nového Zélandu. Dvakrát nič moc. Prvýkrát narýchlo, druhý ešte rýchlešie a bez pohody. Navyše sa popíjalo v kombinácii s nabušeným Carmenere z Čile. Tretíkrát ma pri sviečkach s K. posadilo na zadok a ukázalo celú svoju krásu. Myslím, že pomohlo aj predýchanie, ale to víno je samo o sebe skvelé a netrvdím to len ja, ale aj moje obľúbené vinné publikácie. Napríklad aj taký p. Johnson vo svojej ročenke. Takže kupáž Kabernet 65% a Merlot 35%, čiže zhruba niečo ako Bordeaux ľavý breh, teda Médoc. Víno zrelo v barikových sudoch. Vo vôni sa naháňali tri základné arómy. Slivky, ríbezle a višne. Nastrúhaná tuha mi bohužiaľ unikla :). Asi najviac mi z toho voňala taká ta prezretá tmavá višna, mňam. Vínko bolo akurát pre mňa koncentrované, skvele vybalancované a harmonické s príjemnými už zakomponovanými tanínmi, živou a radostnou chuťou a jemnulilinkou kyselinkou (6g/l), ktorá osviežovala a posúvala víno z Nového sveta niekde práve do toho Médocu. Alkohol 13,5% je podľa mňa pri červenom akurátna hranica. Skvelé, dlhodobé popíjanie aj bez ničoho. Len tak ďalej Nový Zéland, z novosvetských vín mu fandím najviac.
picture 2

Read Full Post »

Cez víkend sme si otvorili ďalšie talianske červené, na ktoré som sa dosť tešil. Už som ho raz ochutnal a pripadalo mi to ako veľmi príjemné popíjanie. Opätovne sa však potvrdilo, že na každé víno je potrebná tá správna nálada a rozpoloženie, a že väčšinou stále chutí inak. Mne sa páčilo aj tentokrát, ale K. sa priklonila na stranu predchádzajúceho Chianti. Vadila jej tam animalita, ktorú mam ja zasa veľmi rád…Castello Monaci má veľmi pekný web, kde sa dozviete plno potrebných i množstvo milých “nadinformácii”.  Vinárstvo sa nachádza v opätku talianskej čižmy v okolí mesta Lecce. Zaradené je ako IGT Salento (Indicazione Geografica Tipica), niečo ako francúzske Vine de pays…čiže zemské/regionálne víno bez striktných požiadaviek talianského DOC a DOCG zaradenia. Vína IGT môžu príjemne prekvapiť a častokrát tomu tak aj je, najmä medzi toskánskymi IGT vínami.

piluna

Piluna 2006 je červenej “ľahšej” farby z odrody Primitivo (100%), čo je vlastne taliansky názov pre Zinfandel. Vo vôni čierny rybíz, postupne aj intenzívne lesné jahody, čučoriedky, vyzreté hrozno, mach, akési lesné hríby a nejaké animálne tóny, koža?, jemné korenie. Všetko však pre mňa veľmi príjemné. Malo to akoby tóny pinotu (tá animalita). Vôňa však stredne intenzívna (asi kvôli podchladeniu). Čuchalo sa to dlho so záujmom, náznaky dubu (vanilka) som však nenašiel, čo mi vôbec neprekáža. V chuti čučoriedkový džem bez sladkosti, likérované višne, triesloviny vcelku intenzívne, ale v porovnaní s predošlým Chianti hladšie (K. nesúhlasí). Kyselinka (5,7g/l) príjemne v rovnováhe s cukrami (4g/l), čiže žiadna presladená nuda. Kvôli trieslovinám ho však treba trošku podchladiť, potom sa to pije ľahšie. Dochuť stredne dlhá. Alkohol na hranici prijateľnosti (pre mňa) 13,5%. Časť vína 6 mesiacov vyzrievala vo francúzskom bariku a zvyšok v nereze. Bezcukornatý extrakt 31 g/l bol cítiť v nádhernej plnosti  vínka.  Jednoducho opakovateľné pitie…

Read Full Post »

V súvislosti s obmedzovaním vínnej ponuky v našom fríšope som pristúpil k nevyhnutnému kroku, ktorému som sa dlhodobo systematicky vyhýbal. Vstúpil som do sveta talianskych vín. Niežeby som ich nikdy predtým nepil, ale väčšinou išlo o bezmyšlienkovitý nákup “podľa adjustáže” . Pri talianskych vínach ma obchádzal nejaký nejasný ostych a v našich ázijských podmienkach aj vyššia cena. Jednoducho som vínam z Talianska nerozumel a apelačný systém mi prichádzal kvôli výrazom ako “supertoskánske” komplikovanejší než francúzsky. Odrody Sangiovese, Nebbiolo a výrazy Barolo, Brunnelo, Montepulciano mi nič nehovorili. Pustil som sa teda objavovať Taliansko… Po pár neúspešných pokusoch (väčšinou nepríliš zaujímavé priemyselné pitie) som ochutnal základné Chianti. V prvom rade (pre tých, ktorý to len tušia)…Chianti nie je odroda, ale oblasť. Taliansky apelačný systém funguje podobne ako vo Francúzku, takže keď budete piť nejaké lepšie vínko na etikete odrodu nenájdete.  Bude tam vždy len názov oblasti, dediny, miesta kde sa vinič zrodil a kde víno vzniklo. Až následným ochutnávaním a štúdiom prídete na to, čo vlastne pijete a zistíte, ktoré víno je pre danú oblasť charakteristické. Je však otázne, či je dôležité všetky informácie vedieť a či nestačí povedať…mám rád chianti alebo chablis…a ďalej sa nezamýšľať. No uvidíme, sám bojujem s tým či mi viac vyhovuje francúzsko-taliansky systém apelácii alebo náš nemecko-stredoeurópsky systém odrodovej cukornatosti. Už aj u nás sa chystajú určité zmeny, ale o tom až niekedy nabudúce. ..Takže Chianti čiže Toskánsko. Dominantná odroda Sangiovese (ojedinele sa pestuje ešte  v Argentíne a Kalifornii). Pri výrobe Chianti musí byť Sangiovese zastúpená minimálne 80%, pri Vino Nobile de Montepulciano min. 70%, v prípade Brunnelo di Montalcino celých 100%.

692px-sangiovese_close_up_crop

Sangiovese má prirodzene vyššiu kyselinku, mierne až vyššie taníny a jemnejšiu farbu. V prípade vyššieho obsahu Cabernetu v kupáži sa charakteristické črty Sangiovese strácajú a prevládajú cabernetové tóny ako čierny rybíz,  černice, slivky.  Sangiovese by malo byť charakterizované fialkami, čerešnou a možno i náznakom čaja. Odroda má veľký potenciál k vyzrievaniu, pričom pri Brunello di Montalcino môžeme hovoriť aj o 20+ rokoch.  Akosi som sa nechal uniesť odrodou, späť k Chianti…  Základné by malo byť vypité v priebehu 3-4 rokov. Riserva v priebehu 15+ rokov. Chianti sa zvykne popíjať väčšinou k jedlu…údajne. Poznáme tradičný a moderný štýl. Tradičný si viac zakladá na Sangiovese a ostatných autochtónnych odrodách a je “horšie” piteľný, moderný štýl má väčšie prímesy medzinárodných odrôd ako cabernet a merlot, pričom by mal byť “piteľnejší”.  Zjednodušene môžeme Chianti rozdeliť na základ – normal (9ton/ha, 4kg/ker, min. alkohol 11,5%, vyzrievanie 3mes.), Classico (7,5ton/ha, 3kg/ker, min. alkohol 12%, vyzrievanie 10 mes.), pričom Classico je z najlepších polôh v rámci Chianti, ktoré sú vyššie položené. Treťou z desiatich legislatívne podchytených podôb Chianti je Superiore (min. 75% Sangiovese, 7,5ton/ha,  2,2kg/ker, min. alkohol 12%, vyzrievanie 9 mes.). Medzi najlepšie Chianti patrí Riserva Classico (s povinným viac ako trojročným vyzrievaním).

780px-sottozone_chianti

Ešte jedna zvláštnosť. Chianti až do roku 1970 obsahovalo aj 15% bielej Malvasie. Neskôr bol podiel bielej odrody v kupáži redukovaný a od roku 1995 môže Chianti obsahovať aj 100% Sangiovese, resp. ako som uviedol vyššie min. 80%.

No a teraz konečne k mojim postrehom z nedávneho Chianti Fontella 2007 DOCG. 13% alkoholu.

chianti

Pripadalo mi jednoduchšie, povedal by som tak supermarketovo nevýrazné a jednoduché pitie. Slabšia farba. Nie ako nabušené syrahy a cabernety, taký skôr vodovejší a riedky charakter aký mi na červených vínach chutí. Keďže vína pijem spravidla len tak a nie vyslovene k jedlu, vyhýbam sa likvidačným schopnostiam  ťažkých červených vín.  Fontella mala vo vôni náznaky čerešne, možno černice, avšak žiaden príval ovocnosti sa nekonal. Nevýraznú vôňu doplnila nevýrazna chuť s mierne výraznejšou trieslovinou…čo je pre Chianti charaketristické a bola dopĺňaná jemným koreneným záverom. Taký pohodový, ale príliš nevýrazný vstup do tajov Chianti. Teším sa už na nejaké Classico alebo Riservu…

p.s. fotky sú prevzaté z wikipédie a anglických on-line obchodov

Read Full Post »