Feeds:
Články
Komentáre

Posts Tagged ‘chardonnay’

Je neuveriteľne unavujúce sedieť na zadku v kancelárii v krajine, ktorá je zasľúbená vínu. Zízať do počítača, čítať množiace sa listy papiera, odpovedať na desiatky zbytočných mailov a pritom ani nie 80 km na západ, 40 km na východ alebo len 30 km na sever sa každodenný rytmus života točí okolo vína. Moja smola. Plány sú zbytočné, spontánnosť je naopak neutíchajúcou nádejou. Aktívna vinná turistika ostáva zatiaľ snom a miestne vinotéky si mydlia ruky. Jedno je však isté. Mlečnika navštívim. Rodina sa vínu venuje už viac ako 200 rokov. Od roku 2005 má ich 9 ha viníc ekologický certifikát. Z odrôd pestujú Chardonnay, Rebulu, Pinelu, Zelen, Sauvignonasse (Sauvignon vert alebo ak chcete Tokaj) a Merlot. Ručná práca, nízke výnosy, nefiltrované vína, bez kontrolovanej teploty, bez pridania akýchkoľvek aditív s výnimkou malého množstva síry (občas) – prírodné vína a to ja môžem. Vína zrejú dva roky pred fľašovaním a potom ešte 2-3 roky pred uvedením na trh.

photo 1 photo 2 photo 3

Cuveé ANA – 2007 (Rebula Zelen, Pinela, Chardonnay), nesírené (18mg/l), nefiltrované, bez pridania selektívnych kvasiniek, 13,5% alkoholu, oranžové víno. O nich sa dozviete viac na winepunku  alebo na jižním svahu. Krásna oranžová farba. Sladká vôňa marhuľového džemu, jemná linka lúčnych bylín a vylúhovaného čaju. V chuti suché s krásnou kyselinou, trieslovinové, čajové. Dochuť stredne dlhá, inak je víno hutné a dá sa akoby kúsať. Po dlhšom dekantovaní sa oolong čaj prejavuje o poznanie výraznejšie. Po 24 hodinách už výrazný nástup bylín, lesných vôní s miernou likérovosťou v pozadí a s jemným nárastom cukru. Po čase sa však opäť vracajú marhule, ale sofistikovanejšie skryté. Víno na rozmýšľanie so zvláštnou trpkou sviežosťou.

Druhým poznatkom zo sveta oranžád bolo Chardonnay 2006, 12% alkoholu a bez akýchkoľvek zbytočných zásahov  (rovnako ako Ana), síra len prirodzená (27mg/l). Jemne zakalená, menej sýta oranžová farba. Chardonnay oproti Anne pôsobí civilnejšie. Vo vôni však opätovne marhuľa, bylinky a jemná limetka so zemitými tónmi. Táto kombinácia sa mi páči o trochu viac ako v prípade predchádzajúceho oranžového cuveé. Podobnosť s oolongom je v prípade chardonnay neodškriepiteľná. V chuti vyvážené, s príjemnejšími trieslovinami, prijateľnejšie pre úvod do sveta oranžových vín. Svieže, pekné víno, možno menej hĺbavé a priame, ale v poznámkach mám, že takéhoto vína by som chcel mať v pivnici viac než bežné množstvo. Veľmi ma potešilo.

Read Full Post »

Hľadal som víno na oslavu, ktorej sa malo zúčastniť aj dosť nevinných alebo polovinných osôb. Predkladať takejto nesúrodej skupinke nejaké významnejšie a drahšie kúsky som nechcel. Tie padajú až na záver párty, keď je logika na ústupe a otvárajú sa aj vína kategórií, ktoré nikto (vrátane mňa) v danej chvíli neocení. Vybral som sa na teda nákup do blízkeho rakúskeho pohraničia, kde sa dajú zohnať veľmi pitné vína za, pre Bratislavu, neuveriteľné ceny. A nakúpil som. Pár základných rizlingov z Wachau, nejaké “no name” rizlingy a veltlíny, pár základných toskáncov na varenie, ktoré prekvapili svojou pitnosťou, jeden zweigelt a chardonnay. Obyčajné, bežné, lacné. Chardonnay 2009, Weinmanufaktur z Niederösterreich. Biele sklo, štíhlejšia fľaša, priesvitná umelá záklopka s plným korkom. 13% alkoholu, cena niekde okolo 5€.  Vo vôni i v chuti svieže a pitné, presne na žúr. Slabá zeleno-zlatistá farba. Vo vôni jemné citrusy, žlté jablko a v pozadí nejaká medová exotika (možno banán). V chuti vyvážené – aj sladkosť (4,3 g/l) aj kyseliny (6,6g/l) s jemným perlením, osviežujúce a prekvapivo fajn, a pritom nejde o žiadnu malovýrobu, ale manufaktúru :). Družstvo, odkiaľ chardonnay pochádza, totiž údajne pestuje vinič na 990 ha v okolí Kremsu (Kremstal) a čiastočne aj v oblasti Wagram, Kamptal a Traisental a je vôbec najstarším vinohradníckym družstvom v nemecky hovoriacich krajinách. Vzniklo v roku 1447.  Hlavnou odrodou je samozrejme zelený veltlín (70%) nasledovaný Zweigeltom (15%) a Rizlingom (10%). Pre mňa prijateľná odrodová skladba. Navyše údajne limitujú výnosnosť na 7 ton z hektára. Majú zároveň niekoľko kategórii vín od najkvalitnejších Kellermeister Privat alebo Kellermeister Prädikat až po základku, ktorú som pil ja. Na každý deň, veľmi dobré pitie, čo nezruinuje rodinný rozpočet a môžete si ho urobiť peknú zásobu, keďže podľa výrobcu je fľašová zrelosť niekde medzi 3-7 rokmi. Pri tomto vínku som testoval svoje nové riedlovky na chardonnay a prichytil som sa, že občas zacítim aj morskú soľ, žeby základné rakúske chablis 🙂

Read Full Post »

Niekoľko vianočných sklamaní a jeden či dva 🙂 pozitívne objavy…
Takto by sa asi mali volať dnešné poznámky po takmer mesiaci rôznych chorôb, liekov, kilogramov papierových vreckoviek a starostlivosti o zdravie. Víno bolo na druhej koľaji a chuťové poháriky sa vylaďovali dosť ťažkopádne. Pozitívum je, že mi znova chutí a voní. Welcome back…Sklamaním boli vína dní nedávno minulých. Z ekonomických a prezieravých dôvodov (nechutilo mi nič a žiadne špičkové vína, by som zrejme aj tak neocenil) som sa rozhodol neriskovať a zavíniť svoje telo “lepšími” supermarketovými kúskami. Carrefour, Metro, Marks & Spencer. A musím sa priznať. Bol som sklamaný viac ako zvyčajne. Môžem to síce pripísať čiastočne aj svojej rozbalansovanej chuti, ale…na dlho sa aj tak takýmto vínam radšej vyhnem. Celkom fajn dopadol vlastne len Vouvray 2009 od Domaine de la Pouvraie. Pekný chenin blanc, ktorý som tu opisoval už v ročníku 2008. Na rozdiel od staršieho brata som však tentoraz špargľu fakticky vôbec nezaznamenal. Najnovší ročník víno predstavil skôr v exotickejších ovocných tónoch s pridaním medu. 2009 je celkovo v ľúbivejšej polosuchej variante, ktorú ocenia najmä nežnejšie polovičky. Dominovala tu vôňa pocukrovaného citrónu a neskôr sa objavovali aj vône dule, kyslejšieho jablka a pomaranču. V chuti až medový citrón s jemným pridaním bielej horkej šupky. Pekné, piteľné, stredne dlhé, vcelku vyvážené, kľudne len tak na celý večer. Mám chenin jednoducho rád.  Príjemný supermarket.

Sklamaní bolo plno, ale medzi najväčšie určite patrilo Chardonnay 2007 od R. Mondaviho. Toto víno pred podávaním nejaký ten deň dekantujte. Skúsil som ho piť dve hoďky po otvorení a mal som pocit, že vylizujem vodou premitý sud. Alebo skôr popíjam rozriedenú broskyňovo-citrónovú vodu a k tomu prikusujem dubové drevo. Ak chcete vedieť ako sa dá prehnať barikovanie, ochutnajte. Úprimne však musím priznať, že na druhý deň tá nechutnosť trochu vyprachala a ohlodávanie dubovej kôry sa mierne zjemnilo. Za asistencie vanilky, horčičinky (akoby mandľa) a stále intenzívneho bariku sa začali presadzovať aj exotické ovocia, neskôr rôzne byliny a víno sa presunulo do piteľnejších tónov. Chuť však stále ostávala vodovo nijaká, plochá a bezduchá. Nuda. Kupovať len zo štúdijných dôvodov a nechať dekantovať aspoň dva dni. Inak vyčírená bezchybná zlatisto zelenkavá farba, veľmi čistá, pekné prefiltrovaná HD kvalita:) Mondavi však nebol to najhoršie čo ma postihlo. Skutočnú hrôzu predstavoval až sauvignon z Careffouru. Víno pod 5 euro, ale aj tak vyhodené peniaze. Ph. Bouchard & Cie Sauvignon 2009 Vin de Pays d’Oc (zemské – regionálne víno). Nepitné, kyslejšie niečo s 13% alkoholu, bál som sa ho pridať aj do varenia. Možno nejaká vada konkrétnej fľaše…ale aj tak si už ďalšiu nekúpim. Potom nasledovali ďalšie väčšie či menšie sklamania. Niečo z Francúzska, niečo z Chile a väčšina zo Slovenska. Popisky vynevhám nestojí to za to. Druhým a pekným prekvapením však boli silvestrovské bublinky. Gróf Philippe Mignon z Le Breuil pripravil pekné minerálne 12% alkoholové šampaňské. Jeho cuvée reserva mala chlebovinkovo zemité tóny, krásne intenzívnu minerálnu linku, milióny mikro bubliniek a výraznú sviežosť. Až takú, že to lepšie polovičky po pár dúškoch vzdali a prešli na neseriózneho De Luxe Huberta 🙂 Mignon bol však skvelý, víno sa skôr kúsalo ako pilo a neuveriteľne zvádzalo k stále ďalšej a ďalšej dávke. Ak ovládate francúžtinu tak si pozrite ich web.

Read Full Post »

Náš výlet do Strekova, nevyšiel. Odkladá sa na neskôr. Vinárov a časť našej degustačnej družiny sklátili zapálené pľúca, upchaté nosy a bolestivé hrdlá.  Skoré uzdravenie…nám všetkým. Takže namiesto aktuálnej vinnej situácie v pivniciach Strekova som sa prehrabal degustačnými poznámkami a vybral dve rozdielne vína.

Zelenožltá veľmi jemná mladistá farba.Chardonnay 2009, neskorý zber, Mavin. Víno ovešané medailami. Okrem pochybných regionálnych súťaži sa však tentoraz na fľaši vyníma aj striebro od Decanteru, striebro z Bruselu a bronz zo súťaže Chardonnay du Monde. Tak neviem. Medailám v absolútnej väčšine neverím a neprikladám im váhu. Ale tá z Decanteru? Som zvedavý. O fľaši sa však chcem dozvedieť (ešte pred jej otvorením) viac. Hľadám na webe a nič konkrétne sa nedozvedám. Mavín (Pomfy) vytrvalo ignoruje net, ale za to má celkom pekne prepracované informácie na zadnej etikete. Takže…analytiku vynechám? Nie…Južnoslovenská oblasť, Strekovský rajón, Viničný vrch. Kyseliny – 6,1, zvyškový cukor 1,1. Zelenožltá veľmi jemna mladistá farba. Vo vôni rôzne citrusy, svieže, bez náznakov sladkosti a sudu. Občasne aj do kvietkov (možno agát). V chuti príjemná intenzívna kyselina, nie prílišná, taká akurát. Limetka, jemný nezrelý grep s horčičinkou či korením, v dochuti mierne do sladka. Vyvážené a stredne dlhé a stredne plné víno. Dosť alkoholické (13,5%), ale napriek tomu svieže s jemne sladkastou linkou a nie únavné.

Langenloiser Grüner Veltliner 2009 z vinárstva Willi Bründlmayer. Stredne veľká rakúska firma. Hrozno pochádza väčšinou z terasovitých vinohradov v okolí mesta Langenlois v oblasti Kamptal (Niederösterreich). Je ručne zbierané do malých bedničiek, rýchle spracovanie, prihnojovanie výlučne organicky.  Zaujímavé poznatky z webu. Farba vína intenzívnejšie zlatistá, prekvapujúco, keďže ide o ročník 2009. Príjemné mladické perlenie. Vo vôni citrus, zelené jablko, maslo, akoby sud. Zvláštne… a také ostáva aj naďalej. Pri poriadnom prechutnaní dopisujem…poriadné perlenie a s určitosťou podčiarkujem sud. Nechápem. Barikované mikroperlenie 🙂 Nie príliš výrazná mandľa bez veltlínového štipnutia. Neštandardné a akoby jemne unavené, ale zauijímavo iné ľahké (12,5 % alkoholu). Druhá fľaša však už o sude nie je. Perlenie i vône ostávajú, pridáva sa však jemný dedinský dvor/chlievik…celkovo je to za cenu pod 7 rakúskych euro fajn.

Read Full Post »

Naposledy som sa s vínami od Mrva a Stanka stretol na 2. festivale slovenských vín, ochutnal som asi len dve-tri vzorky a celkovo som ich prebehol v zrýchlenom režime s pocitom vyrovnaná klasika. Krátkosť postávania pri stolčeku spôsobila účasť iných zaujímavejších (alebo ak chcete exotickejších vystavovateľov) a taktiež absencia ich víťazného ružového z Francúzska. V kľude domova si teda otváram jedno červené a jedno biele, ktoré mi už dlhšie ležia doma. Rulandské modré 2006, bobuľový výber a novinka Chardonnay 2008 v neskorom zbere z prestížnej rady Winemaker´s Cut. Bobulák bol darček a mierne vybočuje z mojej zásoby pinotov. Farba vína je nazretejšia, viac do tehlovej, hádal by som starší ročník. Vo vôni slivkový džem a ostružiny zmiešané s hlinou a zakryté lístim. V chuti zasa slivky, višne, s pohodovou zemitosťou. Triesloviny sú už pekne zakomponované, ale alkohol je občas viac cítiť.  Celkovo však prekvapujúco jednoduchšie, prvoplánové s relatívne krátkou dochuťou. Normálne víno, ešte by  mohlo aj nejaký ten rok poležať vo fľaši. Cenu neviem, ale vzhľadom na predvedený výkon a berúc do úvahy cenotvorbu vinárstva myslím, že zbytočne vysoká. Tento pinot dozrel v Čachticiach. Alkohol: 14,5, kyseliny: 6,7 g/l, obsah zvyškového cukru: 3,1 g/l.

Druhým vínom bolo Chardonnay z prestížnej rady. Majitelia o Winemarker´s cut na webe píšu toto: “Ako majitelia vinárskej firmy často dostávame otázku, ktoré vína si najviac ceníme. Odpoveďou je limitovaná edícia WINEMAKER’S CUT, ktorú sme prvýkrát prezentovali v roku 2009. Predstavuje tie najlepšie vína z našej produkcie, pri výrobe ktorých sme použili nové, u nás často ešte nepoznané technológie. Novátorské postupy sa odzrkadlili v neobyčajných vnemoch, vôňach, chutiach a zážitkoch. Vína s označením WINEMAKER’S CUT v sebe nesú to najlepšie z pôdnych a klimatických podmienok lokalít, z ktorých vzišli.Výnimočná séria vín pod názvom WINEMAKER’S CUT si vyžaduje skúseného a erudovaného milovníka vín, ktorý rád posúva hranice svojho poznania.” Tak som sa teda otestoval či som skúsený milovník vín 🙂 Chardonnay 2008 Sur Lie z Mojmíroviec. Farba sýtejšia žltá, ale videl som aj viac farebne intenzívnejšie šardonky. Vo vôni najprv maslo, potom jemne do citrusov a vanilky s medom, pekná mineralita. Dosť zaujímavých vôní. S postupným otepľovaním však prevláda dubová vanilka.  Chuť komplexná mnohostranná, ale víno je skôr svieže a minerálne (sur lie? – čiže ležanie na kvasinkách) než krémovo maslové a vanilkové. Tá mineralita je však dokreslená sudom, čo je pre mňa zvláštna kombinácia.  Snaha o barikované chablis? Zaujímavé. Dochuť stredne dlhá s jemnou alkoholovou linkou. Cukornatosť pri zbere: 22,0°NM, fľašová zrelosť: 1 – 3 roky. Obsah alkoholu:12,5obj. %, kyseliny: 6,2 g/l, zvyškový cukor: 3,1 g/l. Víno bolo ocenené zlatou medailou (víťaz kategórie) na Horeca Víno Somelierov 2009. Mrva a Stanko produkujú aj “normálne” chardonnay z Mojmíroviec, teda nie prestížnu radu. Tá bežná šardonka sa zbierala mierne sladšia 22,2°NM, plnila sa o dva mesiace skôr a má mierne vyššiu cukornatosť a kyselinky, jej fľašová zrelosť je až päťročná. Rád vyskúšam a porovnám. Na záver niečo k technológii sur lie. Pre tých, ktorým sa nechce klikať na odkaz, vína sur lie  ležia počas niekoľkých mesiacov na kvasinkách pri pravidelnom premiešavaní. Týmto sa víno obohacuje…o čo? Hľadajte 🙂

Pekný víkend Vám prajem

Read Full Post »

torrchardTorrontés…charakteristická odroda z Argentíny na produkciu sviežich a aromatických vín. Pestuje sa aj v Španielsku, ale príbuznosť európskeho Torrontés s argentínskym nie je istá. Pre mňa je to taký novosvetský muškát. Po ovoňaní tejto konkrétnej kupáže (80% torrontés, 20% chardonnay) Etchart Privado Reserva 2005 sa na mňa vyvalil muškát ako vyšitý, možno aj nejaký iršai. Jednoducho voňavka. Ale pozor, nie nepríjemná. Kvety, mladé hrozno pri zbere, broskyňka a nejaké prvky chardonnay (chlebík), ruže. Pekné. Vzhľadom na ročník až prekvapujúco. Nečakal som, že bude stále v kondícii. Vínko je suché (1,57g/l), harmonické a s pekným telom. 13,2% alkoholu je tak akurát. Jednoducho fajn zážitok. Myslím, že chardonnay torrontésu dosť pomáha. Kupáž bola evidentne dobrý nápad. Ochutnal som totiž torrontés samostatne (ročník 2006) a priznám sa…nič moc. Nemalo telo, harmónia žiadna a ndokonca aj vôňa akási zastretá a bez výrazu. Nech žijú zmesky 🙂

Read Full Post »

Vďaka vinnej návšteve sa mi do rúk dostalo sladučké chardonnay. Nie som na slaďáky, ale vždy ich rád ochutnám a spoznávam dokedy mi zvyškový cukor nevadí a od akej úrovne je to pre mňa už nepiteľné. Pollitrová fľaša s vyčačkanou vignetou, ktorá okrem úplne základných informácií neposkytne nič. Je tam síce nejaký popis ako to má chutiť a uvedená fľašová zrelosť 2-4 roky, ale to je všetko. Navyše tie roky mi prídu akosi podhodnotené pre bobuľový výber. Napísal som preto mail do Mojmíroviec a musím pochváliť, že mi analytické hodnoty poslali obratom. Pôvod hrozna však ostal utajený. Nitrianska oblasť, Mojmírovce, nič bližšie.

chardone-bv-2006
No a k vínku, ktoré získalo striebro z výstavy v Prešove. Dlho sme ho s K. prevaľovali na jazyku a hľadali. Dlho sme si nevedeli spomenúť a rozoznať čo tam je. Nakoniec sme sa rodinne zhodli na prezretom ananáse vo vôni a chuti, ale neberte to ako jednoznačné. Na webe výrobcu to je údajne banán. Bol tam zároveň výrazný med (lesný), prezreté hrozienka, mierny dotyk sudu a nejaká marhuľa, možno aj niečo exotickejšie. Bobulák so zvyškovým  cukrom 66g/l (ufff…) mal výrazne zlatú farbu avšak prekvapujúco tam bolo stále cítiť jemné perlenie (napriek ročníku 2006). Víno bolo husté s extraktom 22,6g/l a prekvapujúco nízkym alkoholom 11,4%. Napriek tomu robilo fantastické mosty na pohári. V chuti bolo zaujímavé, to musím uznať.  Sladkosť ako tak znesiteľná, ale veľmi prehľušujúca všetko ostatné. Chýbala mi tam výraznejšia kyselinka (a to tam je jej 8,1g/l) a určitá harmónia. Kyslosť sa v prvom pláne objavila, chvíľu potešila, ale vzápätí okamžite ustúpila cukrovej mase. Dominancia cukru v závere prešla do jemnej horkosti. Pre mňa to celé bola dobrá skúsenosť, ale naháňať sa za ním nebudem. Inak darovanému koňovi sa  na zuby nepozerá, navyše ak stojí viac ako 10 €. Našej vinnej návšteve preto ešte raz touto cestou ďakujeme…

Ste na slaďáky alebo máte radšej sviežosť?

Read Full Post »

Burgundsko… konkrétne oblasť Macon, ešte konkrétnejšie najlepšia dedina v Macone – Pouilly-Fuissé. Takže Chardonnay. Biele z Burgundska je skoro vždy Chardonnay a len občas Aligoté, ale nikdy nie zmesky. Pri červených stále Pinot Noir (čiže naše zmätočne pomenované Rulandské modré) a na juhu Burgundska v Beaujuloais zas odroda Gamay. Všimnite si fľašku… to je pravá burgundská a do inej sa tu asi ani nefľašuje. V Burgundsku je viac menej jasná sorta viniča, ale je tu šialená spleť apelácií, dedín a jednotlivých viničných tratí. Pre zrýchlený prehľad nám bude musieť stačiť nasledovné: pokiaľ je na etikete napísaná odroda alebo pomenovanie celej oblasti Bourgogne/Burgundy ide o základné jednoduchšie vína, ktoré pochádzajú z celého regiónu. Pokiaľ je tam slovíčko Villages (trebárs Macon-Villages), ale už bez názvu odrody, tak by malo ísť o lepšie (nie vždy tomu tak je!) vínka z niekoľkých vybraných dedín. V hierarchii presnosti zemepisnej oblasti, zvyšujúcej sa ceny a možno i kvality nasledujú etikety a vína s názvami jednotlivých dedín (napríklad Puligny-Montrachet alebo náš Pouilly-Fuissé). No a na záver sú to názvy dedín, resp. viničných tratí s kľúčovým prídavkom Cru. Premiér Cru a potom aj to najlepšie čo v Burgundsku je… Grand Cru. To je tak zhruba všetko. Mierne obmeny existujú (napríklad v Chablis, ale tom niekedy nabudúce). Poďme k vínu.

pouillyfuise

Farba stredne intenzívna, zlatistá, ale taká mierne oxidatívna. Vo vôni nie príliš výrazné. Nejaký citrus, trošku broskyňky, biely kvet (ľalia?), mineralita, žula alebo čo. Postupne vystupuje niečo nasládle s jemnou vanilkou a možno aj trošku toastu (dub). Na druhý deň som chvíľu cítil kyslú kapustu, ktorá sa našťastie vzápätí stratila a nahradila to limetka a niečo, čo mi vŕtalo dlho hlavou. Asi pečené jablká… Dochuť kratšia, alkohol nevystupoval (13%), kyselinka po otvorení živá…technické info na webe chýba. Dlhšie po predýchaní je vínko jemnejšie, kyselinka sa neskôr stráca a víno rýchle degraduje. Prvotne svieže vínko nakoniec prejde do takej tej austrálskej nijakosti bez pevného tela….

Záver…toto už nie. Chcelo by to skôr nejaké Pouilly-Fuissé od lepšieho producenta a nie od mamutieho veľkovýrobcu.

Read Full Post »

Dve chardonnay 2007, obe z Austrálie zo šialených nadprodukcií a od mamutích a neosobných výrobcov. Technická záležitosť, vinný priemysel v konkrétnom poňatí, dobre zvládnuté, ale bez ducha, bez môjho obľúbeného snobského terroir, bez možnosti spoznať ako, kde a kto…

aussie1

Voči Austrálii mám celkovo vinné predsudky. Všetko čo som doteraz pil bola veľkokapacitná (občas dobre urobená) nuda. Nič nevystupovalo a ani nič podstatné nevadilo, len niečo veľmi chýbalo….Podobne dopadli aj tieto dve vínka. Nebolo príliš čo čuchať a láskyplne pozorovať. Bolo to len 12% alkoholu a kde tu nejaká nesmelo vykukujúca vôňa. Kandidát z Jacobs Creek bol však vcelku pitný. I keď riedky a fakticky bez tela, ale občas sa tam dalo niečo nájsť. Vanilka, zrelejšie broskyne, i troška kyselinky, ale všetko akési zastreté a nejasné,  pripravené na nevinné návštevy, ktorým tento druh nenáročného pitia môže vyhovovať a pravdepodobne aj chutiť.  Druhá fľaša z Bellevue Hill od výrobcu, ktorý sa skrýva niekde v šialenej spleti austrálskych značiek, bola viac perlivá a ešte viac vodovejšia než konkurent. Na druhý deň vínko trošku získalo, ale aj tak sa nezbavilo svojej známky “ideálny kandidát na varenie”…

Čo si myslíte o austrálskych vínach?

Máte nejaký dobrý tip, alebo je to skutočne väčšinou supermarketová nuda?

Read Full Post »

Tak sa nám to podarilo. Po dlhom hľadaní vhodného termínu sme sa s priateľmi zišli nad piatimi vzorkami Chardonnay. Do súťaže boli prihlásené štyri fľaše, tá piata potom už padla tak nejak spontánne pri dojedaní výbornej cesnakovej pomazánky s kešu orieškami a preberaní nevinných tém zo spoločenského života v Ázii. Nápad sme odkukali od “českých vínopsavcov” a prispôsobili sme ho našim “domácim” podmienkam. Chardonnay bolo zvolené zámerne ako jedna z najdostupnejších odrôd fríšopov, ktorá ponúka snáď najrozmanitejšie nuansy z bielych odrôd. No a ešte som mal zálusk na flašku moravského chardonnay, ktorú poctivo ukrýval P. a ktorá mi náramne chutila minulý rok. No poďme k vínam.

party

Goldwater, Roseland, Marlborough 2005, Nový Zéland bol môj tajný favorit, ktorý nakoniec síce presvedčil, nadchol, ale nezvíťazil. Podľa hodnotenia nás všetkých skončil druhý, ale keby sme bodovali dal by som mu asi rovnaký počet bodov ako víťazovi. Skvelé vínko. Screw-cup uzáver (už som si u Nového Zélandu stihol zvyknúť), ktorý skrýval chuťovo výrazné, barikované chardonnay, ktoré si z veľkej časti poležalo skoro 8 mesiacov v sude na kaloch. U 40% vína sa uskutočnila malolaktická fermentácia, ktorá víno zjemnila. Podľa našich cukrových zákonov by sme mohli povedať, že bolo zbierané ako výber z hrozna (23,5 g/l). Kyselinku malo príjemnú 7,1, alkohol veľmi dobre zakomponovaný 14%, pričom nevystupoval ani keď víno teplalo. No dobre aké bolo? Veľmi, veľmi príjemné a pohodové pitie. Cukry potlačené kyselinkou ho podľa mňa predurčovali k dlhšiemu popíjaniu len tak.  Barik mi nevadil, aj keď ho príliš nemusím, keďže bol veľmi jemný a dával krásnu arómu jemného muškátového oriešku a vanilky. Cítil som broskyňu, nejaký citrus a také tie karamelky. V chuti jemné, plné s dlhým finišom a príjemnou kyselinkou. Víno bolo (aj podľa výrobcu) práve na vrchole svojich dní.

DeLoach 2006, Russian River Valley, Kalifornia. Intenzívnejší barikovaný predstaviteľ, občas mi to už aj vadilo v príliš korenistom závere. Víno skončila pri všeobecnej zhode na treťom mieste. Vôňu malo skvelú, vanilka, hrebíček, oriešok a nejaké to ovocie (zrelá broskyňa). V chuti komplexné, krémové avšak už so strácajúcou sa kyselinkou a vystupujúcou (pre mňa nie úplne krásnou) chuťou bariku (časť vína bola vo francúzskych sudoch 8 mesiacov). Alkohol 13,5%. Pozitívnym (aspoň pre mňa) bola skutočnosť, že vinárstvo funguje na princípe biodynamiky i keď v ostatných rokoch akosi stráca reputáciu. Zo svojej ročenky ho taký H. Johnson už vyškrtol.

Kwv 2007, Western Cape, Južná Afrika. Nazval by som to “každodenné pitie”. Neurazí, ale ničím príliš nepresvedčí a neokúzli. Dobré vinárstvo z Afriky, ale táto rada patrí k základu čo ponúkajú. Víno zrelo v nerezových tankoch a ako je zvykom u základných vín, ktoré sa snažia tváriť barikovo, pridali do tankov dubové čipsy. Po troch mesiacoch bolo vínko naflaškované (určite v šialených objemoch) a poslané na trh. Súčasná klasika. Inak víno predávané v Ázii, kúpené v americkom fríšope malo na vinete popis aj v češtine. Globalizácia v praxi. Jednoduché pitie s jemným nádychom dubu, ovocie ťažko rozpoznateľné, možno snáď nejaký pomaranč.  Alkohol pekne zakomponovaný 14%. Kyselinka 5,65, ktorá ho drží nad “vodou”. Keby jej nebolo neviem, neviem. A o tom či je prírodná radšej uvažovať ani nebudeme. Zvyškový cukor len 2,26. Fajn…

Vinařstí Ilias, 2007, Výber z hrozna, Pavlov. Favorit našej súťaže. Pri tých skutočných súťažiach by bol v kategórii polosladkých a teda by mal byť posudzovaný oddelene. My sme si však sladučkého favorita v pohode vychutnali v rámci “kyslejšej” konkurencie. Malé rodinné vinárstvo hospodári v Pavlove na 4,3 ha a ročne produkuje zhruba 30 tis. fliaš, pričom postupne prechádza na biovinárstvo. Víno kvasilo a vyzrievalo v nerezových tankoch i keď ja som tam už druhýkrát cítil jemnú vanilku a oriešok, takže by som sa prikláňal k nejakému trebárs aj viackrát použitému dubu. No neviem s vinárom sa hádať nebudem. V každom prípade tam bolo skvelé prezrelé žlté jabĺčko s jemnou vanilkou, ktorá sa pri oteplovaní dostáva do popredia, broskyňa, trošku citrusu, jednoducho krásna ovocitosť. Ešte by som pridal také tie máslové karamelky. Zo všetkého by som to však prirovnal k sladučkému, ale nie ešte úplne vyzretému…ja to volám “mydlovému” mangu. Dobre zakomponovaný alkohol, tu my však chýba údaj (myslím 13%). Kyselinka výrazná 7,9%, ale zastiera ju zvyškový cukor tohto polosladkého moku (18g/l). Kyselinka ani cukor ešte nie sú úplne zakomponované, hrajú akoby každý svoje sólo, tu vystupuje jedno tu druhé, ale časom to bude zrejme pekne harmonické. Vínko je ešte mladé, čo naznačuje intenzívne perlenie a nejaký ten rok určite vydrží aj v archíve. No som vážne zvedavý či to nebolo trošku v sude alebo či tam Ilias nedohodil nejaký ten čips…ale je to jedno, nadšenie zo sladkého víťaza…

Mimo súťaž ešte padol Chablis 2006, Jean-Claude Boisset. Vínko od jedného z najväčších výrobcov a veľkoobchodníkov z Burgundska. Okrem množstva iných značiek vlastní aj vinárstvo DeLoach. Poznánky k nemu nemám. Budeme ho musieť prechutnať ešte raz 🙂

Read Full Post »