Podľahol som marketingovým tlakom. Neustál som lákanie webového priestoru (najmä českého) a rozhodol som sa zúčastniť popíjania nehotových a narýchlo urobených vín 2010. Tých vín, ktoré vinári najviac milujú, pretože sú hneď, resp. rýchlo predané, nemusia sa s nimi ďalej babrať a neisto čakať na budúci zisk. V tejto marketingovej hre (keď sa z priemernosti robí cnosť) mám najradšej nové božolé. Toto chutné, ovocné a nenáročné vínko vyrobené zaujímavým postupom k nám našťastie dorazí už zajtra. Svojim marketingom sa však nedá zahanbiť ani českomoravské “Svatomartinské”. Je to v každom prípade dobre sponzorovaná, spropagovaná a pripravená marketingová šou, ktorej sa tento rok zúčastnilo 90 vinárov a 1,75 mil. fľaší. V Rakúsku sú to zas rôzne regionálne obdoby/názvy mladého vína podporené miestnymi slávnosťami, svätením a kade čím ďalším. A u nás? U nás jednoducho mladé víno, bez reklamy a bez národneho vinného ošiaľu. Nič. Nuda. Z časti nahradená závanom svatomartinského. V obchodných reťazcoch sa dá slovenské mladé víno nájsť len zázrakom a väčšina spotrebiteľov ani nevie o čo ide. Takže trošku teórie. Podľa zákona označovať víno slovami „mladé víno“ možno víno s chráneným označením pôvodu, ak je víno naplnené do spotrebiteľského balenia najneskôr do konca kalendárneho roku, v ktorom sa vykonal zber hrozna použitého na výrobu tohto vína. Také víno možno začať uvádzať na trh najskôr v prvý novembrový pondelok roku zberu hrozna. To je všetko. Nič o odrodách, žiadna zatrieďovacia komisia, žiaden marketing, nula akcií. Slovenský prístup. Nič nerobne len sa sťažujme, že tí a tamtí. A možno je to aj dobre, keďže vo veľkej väčine sa tie naše mladé vína hodia tak maximálne na podlievanie dusenej kapusty.
Z mladých som prvý ochutnal Primus Carnuntum 2010 od pána…áno zasa ten Pitnauer. Primus je regionálne mladé vínko vyrábané najmä, ale nielen zo zeleného veltlínu. Ten môj Primus bol 100% VZ. Mušt musí dosiahnuť minimálne 16º KMW (Klosterneuberger Mostwaage), čo je možno nejakých 17,6 stupňa podľa našej ČNM. Primus sa fľašuje v oblasti Carnuntum uniformne, na etikete je maľba od Gottfried Lav Wurma. Primus od Pitnauera mal absolútne jemnú a slabučkú zelenozlatistú farbu. Skôr strik ako víno. Vo vôni by som v slepej degustácii hádal sauvignon. Veľa trávy, kopa zeleného lístia po daždi, jemný citrus a hruška. V chuti šumivejšie, jemnučké, zelené tóny pretrvávajú. Všetko tak zvlášte (ale príjemne) nezrelé. Prvá, nedočkavosťou odtrhnutá hruška, kyslejšie jablko. Pekne urobené, svieže a milé víno, ktoré sa na nič nehrá a ponúka to, čo očakávate.
Kým prvé víno bolo až prekvapujúco fajn, druhé presne demonštrovalo to, prečo takéto vína nemusím. V Tescu som našťastie nenašiel mladú tekutinu z Víno Nitra, ale Billa ma už obdarovala a odnášal som si Mladé víno 2010 Veltlínske červené skoré z 11,5% alkoholu.Chateau Topolčianky. Pekná moderná etiketa. Úplne mladistá slabo zelenkavá farba, ešte mladšia ako v prípade Primusu. Vo vôni sa však čaro okamihu nekoná. Cukríky, kombinácia žltých a zelených bonpari. Umelo prevoňané. Ani dlhodobejšie vymiešavanie príliš nepomáha. Cukríky sú tam a nič s tým nenarobíte. Technológia. V chuti veľmi jednoduché, strikové (ale s vodou a nie sódou), bez mladíckeho perlenia (to sa u nás nenosí), kyslejší charakter. Kyseliny (a podľa mňa v mušte museli byť veeeľmi dominantné) sú akosi umelo zastreté, odkyslené či prekryté a máte pocit, že z tej vody vás bude večer neuveriteľne páliť záha.
Zo svatomartinského súdku som ochutnal Müller Thurgau, moravské mladé zemské víno od Richarda Tichého z Hrušiek. Farba je zelenkavá, jemná. Vo vôni dominujú opäť intenzívne sauvignonové zelené tóny, egreš, lístie…jednoducho krásny voňavý sauvignon. Neskôr sa pridáva aj muškátik a jemný cukrík. Možno žlté bonpari, ale určite v jemnejšej forme ako pri slovenskom mladom víne z Topolčianok. V chuti sa už tie sauvignonové tóny dostávajú za muškát. Najprv nastupuje sladkosť, ktorá prekrýva intenzívnu kyselinu. V mušte musela byť riadna. Potom sa kyselina prejavuje naopak intenzívnejšie a potláča cukry. Ako keď cucáte taký ten sviežy cukrík. Chvíľu sladšia, potom kyslejšia časť. Pripadá mi to možno aj ako pocukrovaný nezrelý egreš. Fajn nenáročné pitie. Po tej acylpirínovej dochuti (ako píše vinný blog) však nie je v mojej fľaši ani známka, i keď v niektorých rizlingoch od Tichého som to taktiež dosť intenzívne cítil. Som zvedavý čo to je, resp. čo to znamená. Neviete?
Chystáte sa na beaujolais?
Prehraboval som sa v sklade a s nedôverou som sa rozhodol pre desaťročný ´99 Pinot Blanc (Rulandské biele) z Topoľčianok. Obyčajná akostka to bola s výrazne žltou vyzretou farbou…A bola teda dosť zaujímavá. Keby mi to dali naslepo hádal by som vyzretý rizling. Plno jemného petroleja, maslové tóny, možno nejaký ten kvietok. V chuti spočiatku akási inšpiratívna starinka. Niečo čo nepoznám, trochu zvláštne, ale nie nepríjemné. Postupne sa však toto “negatívum” strácalo. Víno malo taktiež už oxidatívne tóny. Kyselina však bola v chuti výrazná, pripomínalo mi to trošku nie úplne zrelú ringlotu. Víno bolo podľa mňa živé v nejakom nejasne definovanom vývojovom stupni. Určite nie za zenitom, jednoducho niekde inde než v mladickej roztopašnosti. Inak dosť sa tejto téme venuje 
Máme tu druhého zástupcu našej domácej top odrody. S vyzretým kúskom sme sa už pobavili. Tentokrát pollitrový Devín z Topoľčianok. Na úvod celkové hodnotenie… 
Inak zaujímavý je aj rozpor medzi tým, čo som pil a tým, čo je na 
Vínovanie... 