“Klasický” veltlín! Zaujímavý, ale značne nepresný termín. Čo to vlastne je? Každý z nás má pri “klasickom” veltlíne na jazyku niečo iné. Klasiku si jednoducho predstavujeme celkom subjektívne. U mňa je to viac menej jasné 🙂 Mladý, živý, svieži, menej alkoholický, mandľovo korenistý, s miliónmi častíc mikroperlenia, so štipnutím na záver…a samozrejme veľmi pitný. Asi tak Wienviertel DAC, alebo nejaký wachauský federspeil. Asi. Ako je to u vás?
Takže začnem netypickým veltlínom od pána Tichého. 2006, výber z hrozna, staré keře. Viničná trať Podseky, obec Hrušky. Kopa depotu. Cukry 1,2g, kyseliny 5,9g a fúha… 14% alkoholu.
Očakávane zlatistá nazretá farba, vo vôni tropiko, citrus a všadeprítomná chlebovinka (alebo kvasnice?). Občas vyskočí aj nejaké to korenie. Pri druhej fľaške som mal neoblomný pociť, že v pohári je aj sladký makový rožok. Hustejšie a “teplejšie” víno. Nie tak ako podpultovka zo Strekova, ale tá “teplá” a oxidatívna linka tam je. Prirodzené kvasinky (podľa slov p. Tichého) a vysoký alkohol to víno jednoducho zaraďuje niekam inam. V chuti suché s horčičinkou, avšak bez sviežosti a kyselín, ktoré pri veltlínoch nejako samozrejme očakávam. Možno chybne, ale očakávam. Tá sviežosť má totiž “núti” popíjať a spĺňa dôležitý komponent “klasického” veltínu – piteľnosť. Víno je relatívne teľnaté, na veltlín až dosť, ale akési jednotvárne ak nechcem povedať, že skoro nudné. Dám mu ešte šancu a pokiaľ sa niečo zmení pridám upgrade…
Po komentári M. S. k supermarketovým veltínom som ochutnal Domäne Wachau Terrassen Steinfeder 2009. Základka z Wachau, ale z vyššej (terasovitej) rady.
Prekvapujúco intenzívnejšia farba. Viac do zlatista ako do očakávanej jemnej zelenkavej farby. Vo vôni okamžite ten klasický veltlín. Mandľa, biele korenie, perlenie po naliatí. Minimálna viskozita. V chuti ostro suché a šťavnaté. Pekne minerálne. Limetka, jemná mandľa a horčičinka. Trochu mi však chýba to štipnutie na záver. Po dlhšom predýchaní sa objavuje aj grep s broskyňou. Víno je aj na veltlín bohužiaľ dosť krátke. Telo primerané k základnej rade. Na steinfeder za 5 € je to však v poriadku. Na mňa trochu príliš jednoduché, všetkého akoby tam bolo málo. Náznaky tam sú, ale niečo chýba…taký kvalitný dorast ako naši hokejisti na MS. Jednoducho pekná príprava na vyššie rady. Už sa teším na federspeil a smaragd, na wachauské Ačka 🙂
Update 28.5.:
Včera som vo svojej vinotéke (chladničke) objavil aj Veltlín Terrassen Federspeil 09 z Domäne Wachau. A hneď by som ho pasoval za súčasného víťaza disciplíny pomer cena/výkon. V porovnaní s jeho jednoduchším bratom to už skutočne bola “iná káva”. Farba očakávane jemne zlatistá so zelenými tónmi. Pripadala mi menej intenzívna a nazretá než u steinfederu. Vo vôni mineralita, jemná broskyňa, kde tu citrus a korenie. Chuť bola pekne dlhá s príjemným perlením. Biele korenie, mandľa, broskyňa, zanedbateľná horčičinka a príjemné jemné štipnutie. Pekné telo, možno až príliš uhľadené a poslušné na mladý veltlín. Dobrá voľba na každodenné popíjanie…
Read Full Post »
Pohodlných 11,5% alkoholu a krásna vôňa. Žlté ovocie, jemné medové tóny, korenisté, intenzívne a draho voňajúce. Pekné. Čuchal som dlho a stále bolo čo. Ringlota jemne poliatá medom a poprášená bielym korením. V chuti mladý steinfeder. Redšie, vodovejšie a až príliš bez tela. Inak dobre pitné aj pre sladšie nastavené jazyky. Nie, nie je sladké, sladkosť len naznačuje. Bohužiaľ mu však chýba kyselinka a sviežosť. Dochuť je jemne sladkastá, ovocná, ale to je skôr následok minimálnej kyseliny. Korenistý tón sa hľadá len ťažko. Pripadalo mi také uťahané a ja som čakal skôr mladícku nerozvážnosť a hravosť. Nevadí. Bojím sa však, že na cukor úspešný ročník ovplyvní väčšinu stredoeurópskych vín. A ja tak veľmi chcem svieže “Gruve” s korenistým štipnutím na záver….
Vínovanie... 