Feeds:
Články
Komentáre

Posts Tagged ‘francúzske víno’


Popíjanie úspešne pokračuje a rôznorodosť mojich vinných záujmov sa začína postupne orientovať na Bordeaux. Nebol som tam, ani sa v najbližších rokoch nechystám, to skôr stvrdnem v nejakej útulnej pivnici v Gorišskej Brde, či v Limbachu. V každom prípade sa však skutočné Bordeaux oplatí vyskúšať. A nemusíte byť ani znalec (ani ja nie som, len asi pijem trošku viac ako je priemer), aby ste zistili, že Bordeaux je vážne fajn. Nehovorím teraz o úrovni “Bordeaux” zo slovenských supermarketov, ktorá len kazí meno a chuťovo sa pohybuje niekde tesne pri litrovej Sviečke s bonusom ranného hangover. Stačí trošku chcieť a vrhnúť sa na základné vína z Bordeaux s príbehom, za ktorým stoja skutoční ľudia a nie vinársky priemysel produkujúci milióny fľiaš červenej a bielej tekutiny. Hľadajte a nájdete, nemusí to byť hneď špičkové chateau a dokonca ani nič drahé, k uchopeniu týchto vín vedie aj tak dlhá a zložitá cesta a skratka vo forme peňazí nikomu žiaden zážitok aj tak neprinesie. Urobte prvý krok, vychutnajte si dobrú základku, vyzreté víno v plnej svojej kráse, príbeh za pár drobných, večer plný spomienok. Nejaký som patetický, späť k alkoholu.

10233979t

Le Conseiller 2008, ďalšia 13% pohoda od Jean-Philippe Janouiex. Tmavo bordová, hustá a nepriehľadná farba, na okrajoch purpurová Vôňa sušených sliviek a čiernych ríbezlí a niečoho čo neviem pomenovať…ale vynára sa mi to z detstva. Nejaké sušené bobule.V hlave na harddisku to niekde je, ale bolo to už dávno niekoľkokrát prepísané. Sušené plody a pritom pomerne svieža vôňa, jemná živočíšnosť, sladší likér. Triesloviny (v porovnaní s Croix-Mouton 08) už jemnejšie, takže skrivenej huby sa báť nemusíte.  Stredne dlhé, pekne vyvážené, chuť korešponduje s vôňou, svieže…také chrumkavé základné víno bez potreby sa nejak neprimerane predviesť. Piť údajne do 2016. Veľmi rád. Od bodovacieho náčelníka (RP) dostalo 89/100.

Read Full Post »

croixPijem hlavne biele…moje obľúbené rizlingy, ale akosi sa mi o nich nechce písať, chcem si ich len užívať bez pera, či tabletu. A tak opäť Bordeaux, tentoraz červené. Od populárneho Jean Philippe Janoueix. Croix-Mouton 2008, Bordeaux Supérieur. 87% Merlot a 13% Cabernet Franc, ktorý vyhľadávam aj ako odrodové víno u nás v “ČeskoSlovensku”, v Slovinsku alebo z niektorých francúzskych oblastí. Croix-Mouton bol zakúpený samozrejme počas En-primeur kampane, ako inak 🙂 Croix je víno s výborným pomerom cena/výkon…alebo ak chcete kvalita. Mám niekoľko ročníkov a rozhodol som sa prácu Janoueixa trochu z diaľky sledovať. Nabudúce pridám pár poznámok z jeho ďalšieho vína Le Conseiller 2008. Jean-Philipe obhospodaruje okolo 20ha, niekto uvádza 19, iní zas 27…a na jeho webe sa samozrejme nedozviete nič, keďže je taký…ehmm…francúzsky bez akýchkoľvek informácii. Je na ňom vlastne len reklamný niekoľkominútový film, ktorý som k vínu dostal aj tak vo forme DVD. Takže je nevyhnutné hľadať niekde inde, teda v prípade, ak Vás nejaké detaily zaujímajú a nestačí Vám jednoducho informácia o cene a pitelnosti. Takže kúpené za 7,66€ čo je skutočne dobrý deal, keďže v súčasnosti je priemerná cena zhruba 14€. No a piteľnosť? Môj subjektívny dojem – ešte počkať. Webové info o fľašovej zrelosti 2010-2014 spochybňujem, skôr sa prikláňam k cellartracker.com…2012-2017. Uvídíme, v priebehu roka ho prubnem ešte raz. A teraz trošku štatistického skóre: Robert Parker: 90/100, Wine Spectator: 88/100 a české Topvino 88+/100. V chuti výraznejšie triesloviny, slivky, “pelendrek”, trošku espressa, nejaké fajn cigárky, mierne zemité, resp. cítim trošku tuhu z ceruzky. Vôňu mám zapísanú ako “perfektná” a “komplexná” pre túto kategóriu vín. Je sladšia, najmä slivovo-čiernoplodovo-hlinito (ale jemne)-cigaretová a trošku živočíšna. Mňam. Farba tmavá granátová až do fialova. Stredne plné i stredne dlhé. Teším sa na ďalšiu degustáciu. Víno sa mi páči, ale potrebuje ešte čas. Nie je nejaká záležitosť na niekoľko hodinové usrkávanie pri krbe, ale za tie prachy to bude skutočne veľmi podarené, pitné a usmievavé víno.

Read Full Post »

20130105-145115.jpg

Sedím v kaviarni, čítam knihu o podnikaní – nepodnikaní “Restart” od Melvil publishing a rozmýšľam o včerajšom dni s jedným bielym Bordeaux. Bolo to pohodové a veľmi príjemné stretnutie s prvou várkou vín, ktoré som počas troch rokov nakupoval v kampani En primeur. Dobré kampane, dobré vína a dobré ceny. Spokojnosť. Clos Floridene 2008 od Denisa a Florence Dubourdieu z oblasti Graves. 57% Sauvignon, 41% Sémillon a zvyšok Muscadelle. Floralna vôňa s jemným nadychom sudu, subjektívne by som ho tipol na jemne barikovane chardonnay z Burgundska. Postupne sa trosku vydýchavá. Medové tóny v pozadí, v chuti dosť svieže, silná kyselina, ale pre mňa veľmi veľmi prijemná. Pekne vyvážené víno. V nose neskôr dosť citrusu či limetky, sauvignon mi uniká kdesi v pozadí. Sud skvele zakomponovaný a akoby len naznačený. Minerálne a stredne dlhé pitie, 12,5% alkoholu. Jancis Robinson toto víno hodnotí 17/20. Ja by som nebol taký skromný. Fľašová zrelosť podľa rôznych zdrojov v rozmedzí 2010-2018. No a Róbert Parker dodáva: “Clos Floridene is a superb white Graves, nearly matching the quality of such legends as Laville Haut-Brion, Haut-Brion-Blanc, and Domaine de Chevalier. The price remains a relative steal, although Dubourdieu’s talents have been recognized throughout Europe and Great Britain; Clos Floridene has indeed been discovered. This is a terribly underestimated, excellent wine that deserves to be a classified growth in the Graves firmament”. Toľko moje prvé “ublognutie” po dlhšej dobe priatelia. Na zdravie a všetko dobré v novom roku, veľa dobrých a kvalitných vín. Podobných ako Clos Floridene, ktoré má presvedčilo, že nakupovať vopred a potom dlho čakáť na dodávku, sa oplatí.

Read Full Post »

Nedávno som rozmýšľal či má cenu pridávať sem degustačné poznámky vín, ktoré ma neoslovili alebo rovno sklamali. Mám totiž rozpísaných niekoľko článkov o podobných vínach a neviem čo s nimi. Stále ostávajú s prídavkom “pending”…uvidím, ale asi ich sem nakoniec hodín i keď pravdepodobne radšej pekne pohromade alebo v kontraste pre porovnanie s nejakým dobrým vínom. A práve dnes by som chcel popísať jednu fajnovku. O odrode Chenin blanc som už na vínovaní dvakrát písal. Nikdy to však nebolo nejaké prehnané nadšenie, keďže v oboch prípadoch išlo o viac menej základky z Južnej Afriky. Po prvýkrát to bol chenin z KWV, ku ktorému som dodal aj pár informácií o odrode, apeláciách a názore pani Robinsonovej. Druhýkrát išlo o Fort Simon, na ktorý reagoval aj S.R. a nakopol ma k ďalšiemu poznávaniu. Dostať sa ku kúskom (Huët) a ročníkom (1953), ktoré popisuje sa mi bohužiaľ zatiaľ nepodarilo, ale keď som mal šancu na zaujímavejší chenin, tak som neodolal. Appellation Vouvray Contrôlée. Domaine de la Pouvraie 2008 z Marks & Spencer. Konečne zo slovenského M&S vďaka Eurovei (ad info…medzi handrami na -1, pekný výber rôznych vín, ktoré nie sú bežne v obchodnej sieti, dosť Talianska, Španielska a Nového sveta za rozumné ceny), čo považujem za príjemné spestrenie nákupov. Ženy na poschodí a chlapi dole, v takej mierne neosobnej (ale príjemnej) vinotéke, vybavte si membership :). Skočte tam a dajte mi vedieť Váš názor. Takže Chenin Blanc alebo Pineau de la Loire. Pestuje sa na celej Loire, ale najvýznamnejšia apelácia je práve Vouvray. Víno je charakterizované vysokou aciditiou a jej úroveň (v závislosti od ročníka, polohy, klímy a pestovateľa) spolu s cukornatosťou dáva najrozmanitejšie štýly vína. Od supersuchých až po sladučké moelleux. Táto druhová “jednotvárnosť” sa mi páči a oceňujem ju rovnako vo Vouvray, Burgundsku alebo aj vo Wachau. Jedna, dve odrody a desiatky rozmanitostí so stovkou chutí. Život zasvätený jednému vínu, ktorému vinár už generácie rozumie a nie 20 odrôd na 1 hektári, len aby bola v malokarpatskej pivnici zábava pre každého.

Takže všestranný chenin z Vouvray. Med, orechy, zázvor (pre slovenčinárov ďumbier), figy, jablká, dula, kvety, mineralita…všetko, čo len chcete. Záleží od Vás. 2000 ha pre jednu odrodu (no dobre…ešte sa môže pestovať aj Arbois, ale kto by to robil). Domaine de la Pouvraie z dediny Vernou od pána Vincendeau, to všetko nájdete na zadnej etikete. Spolu s rôznymi štandardizovanými a graficky podfarbenými informáciami. Napríklad, že víno je vhodné pre vegetariánov, ale aj info, že je pod záklopkou korok. Jemne zelenkavá farba. Vo vôni na úvod..po predýchaní a krúžení v pohári… a aj po vypití – intezívna varená špargľa. Neskutočné. Zvláštne a svojim spôsobom krásne. Tá špargľa je natoľko silná, že prekrýva všetko okolo a až po hodnej chvíli sa pomaly presadzujú nejaké lúčne kvietky, zelené jablká a trochu medu. V chuti najprv nástup sladkosti s jemným perlením, ale len na pár sekúnd. Potom pekná kyselinová linka. Dôstojné telo. V chuti zasa špargľa, jemný zázvor, nejaké oriešky, štipnutie na záver. Krásne svieže, zaujímavé, ale kratšie vínko. Postupne chuť pripomína zelené jablká. Po asi dvoch hodinách a oteplení začína prevládať polosladkosť, ale kyselina stále pekne drží harmóniu. Po 4 hodinách už špargľa odznieva a víno sa ďalej harmonizuje, pričom obe zložky sa dostávajú do neodškriepiteľnej rovnováhy.Pekné. Moja odroda a apelácia. Budem o nich ešte písať 🙂 A možno aj o tom, čo vo svojom Wine Buyer’s Guide č. 7 píše Robert Parker…o tom, že vo Vouvray majú problém s kvalitou hrozna, že sa zbiera prevažne mechanicky a intenzívne sa používa síra…

Read Full Post »

Dnes to napriek hodnotnému bielovinnému zážitku z moravského Slovácka bude o troch rozdielnych červených. Gamay, Cabernet a Pinot. Francúzsko, Slovensko a Rakúsko.

Cuvée Vincent, Gamay Noir  2008 z Touraine, Domaine Beauséjour – Philippe Trotignon. Strieborná medaila z Concours des vins de Loire 2009. Kúpené v BA vo vinotéke. Zlý web tak ako je u Francúzov skôr zvykom ako prekvapením. Sýto červená farba do fialovej. Vo vôni také to fialové bonpari, nejaké čierne bobule, sladkosť, trochu umelo parfémovšie. Netypický gamay. V chuti ľahké aj keď sa chce tváriť na plnší mok s pôsobivejším telom, ale nejde mu to. Kyselina v pohode, vcelku svieže, ale príliš navoňané, so stále prítomnými trieslovinami a prehnaným dotykom sudu.

Fugger, Cabernet Sauvignon 2004 z JM vinárstva Doľany. Orešanský rajón, Dolné Orešany, hon Grefty. 12,5% alkoholu. Dostal som do daru. Farbu som si nepoznačil, predpokladajme, že sýto červená kabernetová :). Vo vôni dosť dreva, zmoknuté lístie s podtónom animality, višne, celá prepravka sliviek. Triesloviny ešte vcelku v hre a príde mi, že sa už ani neuhladia. Nejaké kôstkové ovocie, dlhá dochuť, ale redší a nie plný kabernet. Taký nefalšovane slovenský.

Blauburgunder (Pinot Noir, Rulandské modré) 2001 od rodiny Leitner z Golsu. Za tú cenu – faktický dar priamo od vinára. Môj objav minulého roka, z ktorého šesť fľaší som si vyprosil počas skvelej akcie v jesenný piatok vo vinici. Nazretá tmavotehlová farba. Čierne ríbezle a už aj (po pol roku animalitka), lístie po daždi, čierne ríbezle, lesné vône, ale občas aj čokoládka s trochou vyzretých trieslovín. Plná chuť pekné pinotové telo, stále na vrchole.

Read Full Post »

V príjemnej vinárni/vinnom obchode a v predinfarktovej atmosfére posledného kvalifikačného zápasu sa uskutočnila zaujímavá ochutnávka mojej top modrej odrody. Pinot Noir alebo ak chcete Rulandské modré, resp. Modrá burgunda sa podávala v 13 vzorkách. V pohároch postupne skončilo 6 slovenských a 6+1 zahraničných pinotov. To (plus jedna) je dodaná nesúťažná vzorka, ktorou usporiadatelia zareagovali na výzvy degustujúcich. Pekné. Najmä, ak išlo o mne blízky Nový Zéland. Pinot Noir Spy Valley 2005. Jeho mladšieho brata (2008) som pil, ale o tom niekedy nabudúce. Kompletný prehľad ponúkaných vín nájdete na webe. Ja sa zastavím pri tých, ktoré ma oslovili a zaujali. Najprv však poznámku k slovenských pinotom a vôbec k výrobe vína na Slovensku. Áno, opäť tie otravné kvasinky, ktorými vás dúfam už unavujem :). Ide mi totiž o naturalitu, pravosť ak chcete, terroire. Viem, že veľa vinárov má na to vlastný a pre nich správny názor. Sú presvedčení, že selektované sú zdravšie, voňavejšie a lepšie predávajú, ale ja som jednoducho na druhej strane barikády. Som za naturálnosť, ktorá však v určitých prípadoch môže zhatiť predajné úspechy a pripraviť vinárov o nemalý zisk. To, že selektované kvasinky zbavujú ich vína jedinečnosti a poriadne filtrovanie ešte zvýrazňuje uniformitu im nevadí. Prečo by aj vadilo, keď majú terroire niekde. V 90% hrozno aj tak nakupujú. Vivat DSC a nový vinársky zákon…aj keď Boh vie ako to napokon dopadne. U nás to nejde, v susednom Rakúsku, vo Francúzsku alebo na ďalekom Zélande to ide, zvláštne? Alebo drahé? No, ale k degustácii. Zo šiestich slovenských vzoriek sa údajne len Karpatská perla, Rulandské modré 2005, NZ pohrávala s barikom a prirodzenými kvasinkami z vinohradu. Pochvala. V slovenských však u mňa opätovne zvíťazil Mrva a Stanko so svojim zlatomedailovým Výberom z hrozna z Čachtíc 2007. Dal som mu 15/20…V ten večer som bol celkovo nejaký skúpy na body. Pinot bol skvelý, ovocný, ostružinovo-bobuľový a svieži. Som zvedavý, aký by bol pri naturálnych kvasinkách. Už som tu o ňom písal. Mám ešte dosť fľaší, ďalšia padne zrejme zajtra a mňa len mrzí, že cena je už niekde inde ako pôvodných 8 euro. Za ním v tesnom závese 14,5/20 skončil pre mňa nový objav. Výber z hrozna 2006 Slováček a Gašparovič. Lekvár, ríbezle, lesné plody, krásna vôňa. Ešte kyselinka a pevné triesloviny. Menej harmonické ako Mrva, ale podľa mňa s lepším zrecím potenciálom. Veľmi pekné. Tretia skončila spomínaná Karpatská perla. 13,5/20…prišla mi mierne zastretá, i keď príjmene vanilková-barikovaná, treba ešte skúsiť. Ostatní sa u mňa nekvalifikovali. Za pozornosť  však stojí Janouškov bobuľový výber z roku 2007 zo 14% alkoholu. Neviem či je toto správna cesta. Vyrobiť prealkoholizované voňavé suché v novosvetskom štýle. Hmmm…? Toľko Slovensko. Zo zahraničia obstáli dvaja Francúzi, základné burgundy AOC. Jeden pitný okmažite Jean Moreau 2006, skutočne veľmi príjemné, hladké a nachystané a Bouchard et Fils s animalitou, vôňou, ale ešte s nevyhnutným zrením vo fľaši. Jeden ročník základnej burgundskej apelácie a tak rozdielny. Zaujímavá skúsenosť. A nakoniec Čile. Morandé Pionero Pinot Noir 2006 z Casablanca Valley. Základná rada vinárstva a pre mňa neskutočná ríbezľová vôňa. Roztlačené čierne ríbezle šialenej intenzity. Bolo to vôbec robené z hrozna?…zaznelo.   Súhlasím, že s pinotom to nemá príliš veľa spoločného, ale mne to chutilo a hlavne voňalo. Netypický pinot, skôr cabernet, povedal by som, ale aj tak fajn vínko 15/20…i keď. Rulandsko-pinotový súboj ukončil osemnásť mesiacov barikovaný alkoholický (14,5%) Morande Edición Limitada 2005. Intenzívne, silné, novosvetské a tá cena 😦 Mimosúťažného novozélanďana už ani nespomínam, nemám poznámky.

No a ktoré vínko medzi dvadsiatkou degustujúcich vyhralo? Skúste uhádnuť. No  jasné ríbezlák 🙂

Read Full Post »

chablis1Na toto vínko som sa veľmi tešil. Preferujem biele minerálnejšie typy so živšou kyselinkou a očakával som, že Chalis (šabli) moje chuťové poháriky naplní dokonale. Nestalo sa tak. Neviem kde bola chyba. Možno nesprávny výrobca (opäť mamutí Bourisset) a možno som ho otvoril v nesprávny moment. Jednoducho pomer výkon/cena skončil nesprávne. Farba viac do žlta, než by som čakal. Vo vôni jemný oriešok, vanilka. Sud. Stredne dlhá dochuť, ale celkovo ťažšie biele pitie. Alkohol 13%. Víno akoby mierne bez tela a bez kyselinky. Skôr taký supermarketový sladkastý typ. Nič moc. Inak na nete sa o tomto produkte nedá fakticky nič nájsť, čo tiež svedčí o jeho “kvalitách”.

Poďme však k Chablis…Patrí do vinárskej oblasti Burgundsko, i keď je od Cote d´Or pekne na severe. V Chablis sa pestuje najmä biele víno. Pokiaľ nesie hrdý názov oblasti, tak je to na 100% len chardonnay. Rozdiely medzi jednotlivými vinármi sú fakticky len v spracovaní. Časť producentov používa dubové sudy (ale jemnejšie ako v ostatných častiach Burgundska) a dosahuje voňavejší (oriešok, vanilka) a krémovejší charakter vín. Druhá časť naopak preferuje minerálnejší a ostrejší charakter a sudy nepoužíva. Niektorí to zasa pekne kombinujú :). Apelačný systém v Chablis je jednoduchý. Delí sa na štyri základné kategórie. Najjednoduchší je Petit Chablis (veľké hektárové výnosy, horšie polohy), potom najväčší Chablis zahrňujúci celý región. Nasleduje Chablis Premier Cru  a najlepšie Chablis Grand Cru (len 7 vinohradov – 100 hektárov) všetko v okolí mesta Chablis. Všetky Grand Cru a niektoré najlepšie Premier Cru sú pestované na “Kimmeridgeanskej pôde/podloží”? a majú juhozápadnú expozíciu. Uff…Inak “šardonka” zo “Šabli” má podľa viacerých znalcov a expertov najčistejší prejav. Ak ju budete popíjať zistíte, ako v skutočnosti táto odroda chutí alebo má chutiť.

Chablis sa dobre páruje s morom a tak sme si s K. pochutili na našich “domácich” krevetách. Kombinácia to bola (napriek nedostatkom vína) skutočne kráľovská. Kúpite čerstvé vyčistené krevety:) Naložíte na aspoň jeden deň do primeraného množstva olivového oleja (trošku), bieleho vína (nemusí byť šabli), hojného množstva soli a cesnaku. Na druhý deň opražíte na prudkom ohni/grile/panvici. Pozor neprežeňte to, inak bude mäsíčko suché. My si k tomu dávame ešte omáčku z kyslej smotany, strúčika cesnaku, kečupu a thajskej ostro-sladkej omáčky. Vychádza nám z toho taký ten koktejl osem pokladov alebo ako sa to volá. Jáj zabudol som. Frcnite tam trošku koňaku, ak nemáte aj vodka je ok…len tam preboha nedávajte nič voňavé (slivku) 🙂

chablisakrevety

Dobrú chuť…

Read Full Post »

blindPokračovanie veľmi príjemných domácich degustácií sme tentokrát dvojnásobne okorenili. Bodovanie a slepá ochutnávka. Funny zábava a utvrdenie si toho, že sa vyznáme a máme už čo to odpité.  Potvrdili sme si zároveň nevyhnutnosť ďalšieho intenzívneho tréningu našich chuťových buniek, ktoré by bez “práce” predsa zakrpateli.  Napriek tajnému ochutnávaniu sme správne uhádli farbu, odrodu a dokonca aj krajinu pôvodu všetkých štyroch saviňonov.

bodovanieZhodli sme sa nad víťazom i porazenými a náš bodový rozptyl môžeme pripísať skôr nováčikovskej roztopašnosti a nejasným pojmom ako “čistota vône “, než zásadnému rozdielu našich československých chutí. Zábavu s bodovaním si určite ešte zopakujeme, len by sme to mali zjednodušiť pre amatérske súťaže, keďže moderná stobodová stupnica  aspoň mne príliš nevyhovovala. Možno by stačilo hodnotenie v štýle…super, dobré, bežné, pitné, nepitné. Čo vy na to?

No a k výsledkom. Zvíťazila nostalgická európska kyselkavosť nad voňavou nabúchanosťou Nového sveta. Pouilly Fumé 2007 od Henri Bourgeoisa. Francúzska Loire. Saviňom ako lusk zo starého viniča. Kyselina povzbudzujúca, víno harmonické a svieže. Avizovaný strelný prach sme však necítili. Ako vlastne voní? Priemerná známka nám vyšla 86 (ja som dal 90!).  Druhý/tretí skončil môj favorit, 84 bodový saviňon z Villa Marie na Novom Zelánde, ktorý som už podrobnejšie rozoberal. Snáď len pripomeniem tie egreše a sviežosť. Tretí/druhý bol veľmi príjemný Sauvignon z Anakeny 2007 (84 bodov). Musím to teda ešte v tichosti prechutnať a zosmoliť nejakú podrobnejšiu správičku. Pamätám si, že sme vysoko ocenili najmä harmonickú chuť a vôňu a páčilo sa nám tam ríbezlové lístie. Posledný skončil nevýrazný i keď drahší kalifornský zástupca od Kendal a Jacskon 2007. Už si ani príliš nepamätám, ale vôňa bola myslím zastretá a celkový dojem príliš vodový a málo harmonický v porovnaní s konkurenciou. Pokiaľ je pravda čo píšu na webe o predošlom ročníku, tak tam v Kalifornii pridávajú aj Semillion (5%) v smiešnej snahe urobiť z neho čosi viac podobné bielym vínam z Bordó.  Na moje počudovanie sa úspešne prezentovala aj zavínovacia vzorka môjho obľúbeného bežného Viňa Sol. Podávala sa prvá a zároveň aj ako posledná…alebo predposledná?…a zožala zaslúženú slávu vyčerpaných degustátorov 🙂savinovanie

Vyskúšajte domáce degustácie priatelia…ženy Vám na rozdiel od obyčajnej chlastačky výjdu v ústrety a ešte Vám dobrovoľne a s LÁSKOU pripravia niečo chutné pod zub 🙂

Read Full Post »

bozoleBeaujolais. Čakám na neho vždy koncom novembra. Teším sa na marketingový vinný výmysel z ríše snov. Stojím v zástupoch miliónov, čo ochutnávajú najjednoduchšie červené. Ani v bielom by nepatrilo k šlágrom. A tak láskam pohodu a nenáročnosť. Rozmýšľam, ako vie niekto parádne predať podpriemer. Treba sa vážne učiť. A mali by sme začať tým, že slovenské vinobranie bude skutočne o víne a nie o vystrelení si ruže z krivej vzduchovky a pití kvasníc s názvom burčiak. O tom však až na jeseň. Teraz k mojej víkendovej pohode. Beaujolias. Základná apelácia je celé Beaujolais…z toho sa za pár dní robí to novembrové Nouveau. Potom nasleduje Villages zo severu oblasti. Les Montevrantis 2007 som popíjal ja. No a najlepšie Beaujolias Cru je z 10 dedín. Cru sa však nesmie zúčastňovať toho novembrového pokusu a popíja sa v priebehu niekoľkých rokov. Všetko božolé je z odrody Gamay. U nás by túto úlohu mohol zastať trebárs taký Modrý Portugal. Je to (a to moje skutočne bolo) veľmi pohodové červené pitie. Síce fakticky bez tela, bez kyselinky a navyše ešte aj bez trieslovín. Ale vážne mňam. Tak nejako si totiž predstavujem každodenné červené. To čo si podchladené nalejem trebárs do keramického pohára a bez privonania a sledovania farby to v letný deň vypijem ku všetkému. U tej mojej vzorky bolo vo vôni nejaké ovocie, jahôdky, čerešne a potom kupa nerozumnej radosti. Alkohol skrytý pod, ale pod čím? Riedke, s krátkou dochuťou a predsa sa páči. Veľmi sa páči…a dobre sa pije…

V novembri sa uvidíme na nejakej božolé párty?

Read Full Post »

Burgundsko… konkrétne oblasť Macon, ešte konkrétnejšie najlepšia dedina v Macone – Pouilly-Fuissé. Takže Chardonnay. Biele z Burgundska je skoro vždy Chardonnay a len občas Aligoté, ale nikdy nie zmesky. Pri červených stále Pinot Noir (čiže naše zmätočne pomenované Rulandské modré) a na juhu Burgundska v Beaujuloais zas odroda Gamay. Všimnite si fľašku… to je pravá burgundská a do inej sa tu asi ani nefľašuje. V Burgundsku je viac menej jasná sorta viniča, ale je tu šialená spleť apelácií, dedín a jednotlivých viničných tratí. Pre zrýchlený prehľad nám bude musieť stačiť nasledovné: pokiaľ je na etikete napísaná odroda alebo pomenovanie celej oblasti Bourgogne/Burgundy ide o základné jednoduchšie vína, ktoré pochádzajú z celého regiónu. Pokiaľ je tam slovíčko Villages (trebárs Macon-Villages), ale už bez názvu odrody, tak by malo ísť o lepšie (nie vždy tomu tak je!) vínka z niekoľkých vybraných dedín. V hierarchii presnosti zemepisnej oblasti, zvyšujúcej sa ceny a možno i kvality nasledujú etikety a vína s názvami jednotlivých dedín (napríklad Puligny-Montrachet alebo náš Pouilly-Fuissé). No a na záver sú to názvy dedín, resp. viničných tratí s kľúčovým prídavkom Cru. Premiér Cru a potom aj to najlepšie čo v Burgundsku je… Grand Cru. To je tak zhruba všetko. Mierne obmeny existujú (napríklad v Chablis, ale tom niekedy nabudúce). Poďme k vínu.

pouillyfuise

Farba stredne intenzívna, zlatistá, ale taká mierne oxidatívna. Vo vôni nie príliš výrazné. Nejaký citrus, trošku broskyňky, biely kvet (ľalia?), mineralita, žula alebo čo. Postupne vystupuje niečo nasládle s jemnou vanilkou a možno aj trošku toastu (dub). Na druhý deň som chvíľu cítil kyslú kapustu, ktorá sa našťastie vzápätí stratila a nahradila to limetka a niečo, čo mi vŕtalo dlho hlavou. Asi pečené jablká… Dochuť kratšia, alkohol nevystupoval (13%), kyselinka po otvorení živá…technické info na webe chýba. Dlhšie po predýchaní je vínko jemnejšie, kyselinka sa neskôr stráca a víno rýchle degraduje. Prvotne svieže vínko nakoniec prejde do takej tej austrálskej nijakosti bez pevného tela….

Záver…toto už nie. Chcelo by to skôr nejaké Pouilly-Fuissé od lepšieho producenta a nie od mamutieho veľkovýrobcu.

Read Full Post »

Older Posts »