Niečo píšete, intelektuálne alebo len ledabolo ťukáte, formujete svoj názor. Bujnie presvedčenie, že je to dobré a čitateľné. Uložíte to a je to preč. V nenávratne. V spleti internetu, schované niekde v podmorskej sieti, ktorá bude o chvíľu rozseknutá. Musíte začať znova a zálohovať. Stále zálohovať. Rovnako ako socialistické litrové fľaše na víno. Zálohovanie je matka úspechu a liek na náhly príchod stresu. Myslel som si, že svoje nesúrodé vinné myšlienky za tú nadprácu nestoja. Mýlil som sa. Je mi ich teraz ľúto…najmä keď už zahodíte degustačné poznámky.
Zmiznutý text bol niečo ako úvaha o premietnutí ceny vína do výslednej známky počas degustácie. O tom, že vo víne dvojnásobne drahšom očakávam nejakú pridanú hodnotu, niečo čo tú cenu voči lacnejšiemu ospravedlní a zdôvodní. Ten stratený blog bol o saviňone z Huia s neočakávane dlhou chuťou a s náznakom broskyne. V texte však bolo aj to, že je akýsi jemný. Jemný v smere slabosti, nie cnosti. Že sa všetko akosi dlho muselo hľadať. O tom, že mal po otvorení fajn kyselinu a pekne zakomponovaný alkohol. A aj o tom, že zvýšená cena nepriniesla žiadnu voňavú nadhodnotu…
Zálohujte…uložte si texty, fotky a videá pre prípad, že nám prestane fungovať sieť alebo sa počítač rozhodne demokraticky niečo poriešiť za Vás…uložte si aj všemožné chute pre dobu, keď bude všetko jednotvárne, modifikované a rovnaké. Keď vlašák z Čile bude chutiť ako frankovka z Číny…
Otočil som screw cup uzáverom (mám ho radšej ako umelohmotný korok, ktorý považujem stále za nejakú formu utajenej urážky) a dostal som aromatickú facku par excellence. Úsmev v pohľade, šťastie a spokojnosť. Intenzívna tramínová a korenistá vôňa. Čo ja viem čo. Aj klinčeky aj biele korenie boli. Intenzívna prezretá hruška, lyči, kde tu jemný pomaranč, madarinka (takže nie v Rieslingu K.) , vanilka, u K. aj kvety, lupienky ruží….u mňa o chvíľu tiež, keď som sa dozvedel čo hľadať. Čuchanie ako z rozprávky. Farba menej intenzívna. Alebo nie taká zlatistá/slámová ako ukazuje Gary vo svojej 
Vínovanie... 