Feeds:
Články
Komentáre

Posts Tagged ‘juhoafrické víno’

Nenútené a neformálne stretnutie podfarbené príjemnou atmosférou pri ochutnávaní výberu novosvetských pinotov a soviňonov nám nedávno zabezpečila spriatelená firma Divari. ĎAKUJEME…Zamerali sme sa na odrody, ktoré nám doma chuťovo sedia a boli sme zvedaví ako to dopadne s ich novosvetskými “klonmi”. Začali sme jednou príjemnou zvláštnosťou. Pinot Noir Rio de los Pajaros Rose, Brut 2006, Uruguaj…vinárstvo Pisano. Nemám čo dodať. Na bublinky nie som, ale toto bola parádička.

32021

Nasledoval mladší a najmä pitnejší Sauvignon Blanc 2008 Fort Simon, JAR. Jeho starší brat z roku 2005, ktorého som vlastníkom to má už asi za sebou. Opätovne sa potvrdilo, že soviňon nereba nechať čakať. 12,6% alkoholu v ochutnanej vzorke bolo príjemných. Slušná kyselinka vzhľadom na Afriku, pekná štruktúra. Kyselinky s cukrami zhruba v rovnováhe…okolo 5g. Tropiko, citrus, liči, tráva. Veľmi fajn a veľmi pitné. Pravdepodobne víťaz nášho neuskutočneného testu “veľa muziky za málo peňazí”, keďže ho v našich “košíkoch” skončilo najviac.

33013

V našich pohároch ďalej krúžil Sauvignon Blanc Schubert, Sur Lie 2006, NZ. Viacerí sme sa zhodli, že je akýsi nevýrazný, zastretý. Mne tam chýbali výraznejšie odrodové charaketristiky. A ako milovník novozélandských soviňonov som bol trošku sklamaný. Možno preto, že som očakával šampióna a nestalo sa. 34005

No a červené. Pinot Noir Rio de los Pajaros Reserva, 2006, Uruguaj. Mám uskladnené a ešte aj dlho ho aj budem mať. Potrebuje čas. More času. Ešte z ostra preveruje vašu triesloodolnosť :)…Zaujímavá vôňa – slivky, korenie, vyšší alkohol. 4,52g cukru. Odložiť a skúsiť o rok.

32008

Lepší a vyzretejší pinot prišiel v podobe rodinnej rezervy Pisanovcov Pinto Noir RPF Reserva 2005, Uruguaj. V tomto kúsku už boli triesloviny zhruba tam kde by mali byť. Na úrovni, keď sa víno dostáva do pitnej kondície a začína prinášať radosť. Fajn nápoj. Vyšší alkohol a nižší cukor ako pri predchádzajúcej vzorke. Maliny, korenie. V chuti slivky a čierne plody. Pekné. Potešenie na našej strane.

32003

No a šampión. Veľké vínko. Pinot Noir Block B, Schubert 2007 Grand Reserva, NZ. Podľa Decanteru jeden z 50 najlepších novosvetských pinotov. Paráda. Symfónia vôni, les, animalita a neudržateľná ovocnosť. Čerešne, čierne ríbezle, tabak. Púhy gram zvyškového cukru. Elegantné víno so sviežou kyselinkou a jemnými tanínmi. Skvelé. Potenciál do 12 rokov, ale tá cena…:)

34002

Na záver “padli” ešte dva kabernety. Ako bonus a pre porovnanie. Prvý sa rozlial môj obľúbenec Cabernet Sauvignon 2003, Unfiltered, Segu, Chile. Skvelé. Čierne ríbezle, višňa, slivky, kakao, koža. 2,74g cukru, intenzívna chuť. Máte toho plné ústa. Prítomné triesloviny, ale už krásne zahladané. V chuti výrazné drevo, vanilka, čokoláda a slivkový lekvár. Nádherný kabernet.

30034

Príjemné posednie sme ukončili s Cabernet Sauvignon 2006, Lady Anne Bernard, JAR. Vzhľadom na predegustované vzorky ma však už príliš neoslovil. Možno pri samostatnom popíjaní by dopadol lepšie, ale v porovnaní s mojim nefiltrovaným favoritom nemal jednoducho šancu. Mal možno štruktúrovanejšiu chuť ako Segu, ale mne jednoducho chýbala vôňa. A ovoniavam veľmi rád :)…3,5g cukru, 5,3 kyselín. Vo vôni čerešne, višne. Chuť s plným telom výrazne ovocná + káva, čokoláda, dub. Príjemné, ale môj favorit to nebol.

33012

Tak takto to dopadlo. Myslím, že na spokojnosť hostiteľa a radosť hostených. A priniesol som si aj jeden poznatok…čím silnejšie triesloviny, tým intenzívnejšia a trvácnejšie vôňa…

Read Full Post »

chenin-blanc-grapesChenin Blanc je veľmi zaujímavá a v našich končinách nie príliš známa odroda. Pestuje sa najmä v  údolí Loire kde z nej produkujú suché i sladké vína, sekty a dokonca aj fortifikované kúsky. Teraz budem trošku múdry 🙂 a odbremením Vás od klikania a googlovania. Chenin blanc sa pestuje v množstve francúzskych AOC, no najmä na strednej Loire a to v: Anjou, Bonnezeaux, Crément de Loire (najmä sekty), Coteaux de l’Aubance, Coteaux du Layon, Jasnieres, Montlouis, Quarts de Chaume , Saumur, Savennieres, Touraine a najmä Vouvray. To ste potrebovali vedieť, že? Najzaujímavejší je z môjho pohľadu práve posledný Vouvray. Z nového sveta je odroda najpopulárnejšia v Južnej Afrike. Práve dotiaľ som nedávno (a predtým mnoho krát bez poznámok) prechutnal chenin. Ale najprv ešte k samotnej odrode. Známa píšuca someliérka Jancis Robinson o nej napísala, že ide pravdepodobne o najvšestranejšiu a najrôznorodejšiu odrodu. Toto konštatovanie som už zachytil aj pri Chardonnay :). Má neuveriteľne veľký zrecí potenciál (častokrát aj 20-30 rokov)  a sviežu kyselinu. Považuje ju dokonca za akúsi francúzsku odpoveď voči nemeckému rizlinku. Toľko gúglenie. chenin bottleAký bol teda juhoafrický predstaviteľ z mamutej korporácie KWV ročníka 2008? Prekvapujúco výraznejšie sladší (5,5 g/l voči 5,93 kyselinky), očakávane mladícky perlivý, poriadne prefiltrovaný a poriadne uhľadený, čiže pitný pre veľkú cieľovú skupinu vo väčších množstvách. Alkohol nevystupoval (pod 13%), vône zastreté. Mne sa tam objavovalo nejaké tropické ovocie, ale neviem si spomenúť aké a mierna chlebovinka. Žiaden med, ale možno trošku broskýň. Ringloty som hľadal tiež, keďže tam mali byť. Ale buď neviem ako voňajú ringloty alebo tam nie sú. Priznám sa, že asi A je správne. Inak príjemné osviežujúce a nekomplikované pitie, ktoré však s pribúdajúcim časom asi nezíska. Čiže vypiť na nejakej grilovačke alebo len tak a zabudnúť, prípadne urobiť chenin párty pre nevinné návštevy 🙂

Read Full Post »

Tak sa nám to podarilo. Po dlhom hľadaní vhodného termínu sme sa s priateľmi zišli nad piatimi vzorkami Chardonnay. Do súťaže boli prihlásené štyri fľaše, tá piata potom už padla tak nejak spontánne pri dojedaní výbornej cesnakovej pomazánky s kešu orieškami a preberaní nevinných tém zo spoločenského života v Ázii. Nápad sme odkukali od “českých vínopsavcov” a prispôsobili sme ho našim “domácim” podmienkam. Chardonnay bolo zvolené zámerne ako jedna z najdostupnejších odrôd fríšopov, ktorá ponúka snáď najrozmanitejšie nuansy z bielych odrôd. No a ešte som mal zálusk na flašku moravského chardonnay, ktorú poctivo ukrýval P. a ktorá mi náramne chutila minulý rok. No poďme k vínam.

party

Goldwater, Roseland, Marlborough 2005, Nový Zéland bol môj tajný favorit, ktorý nakoniec síce presvedčil, nadchol, ale nezvíťazil. Podľa hodnotenia nás všetkých skončil druhý, ale keby sme bodovali dal by som mu asi rovnaký počet bodov ako víťazovi. Skvelé vínko. Screw-cup uzáver (už som si u Nového Zélandu stihol zvyknúť), ktorý skrýval chuťovo výrazné, barikované chardonnay, ktoré si z veľkej časti poležalo skoro 8 mesiacov v sude na kaloch. U 40% vína sa uskutočnila malolaktická fermentácia, ktorá víno zjemnila. Podľa našich cukrových zákonov by sme mohli povedať, že bolo zbierané ako výber z hrozna (23,5 g/l). Kyselinku malo príjemnú 7,1, alkohol veľmi dobre zakomponovaný 14%, pričom nevystupoval ani keď víno teplalo. No dobre aké bolo? Veľmi, veľmi príjemné a pohodové pitie. Cukry potlačené kyselinkou ho podľa mňa predurčovali k dlhšiemu popíjaniu len tak.  Barik mi nevadil, aj keď ho príliš nemusím, keďže bol veľmi jemný a dával krásnu arómu jemného muškátového oriešku a vanilky. Cítil som broskyňu, nejaký citrus a také tie karamelky. V chuti jemné, plné s dlhým finišom a príjemnou kyselinkou. Víno bolo (aj podľa výrobcu) práve na vrchole svojich dní.

DeLoach 2006, Russian River Valley, Kalifornia. Intenzívnejší barikovaný predstaviteľ, občas mi to už aj vadilo v príliš korenistom závere. Víno skončila pri všeobecnej zhode na treťom mieste. Vôňu malo skvelú, vanilka, hrebíček, oriešok a nejaké to ovocie (zrelá broskyňa). V chuti komplexné, krémové avšak už so strácajúcou sa kyselinkou a vystupujúcou (pre mňa nie úplne krásnou) chuťou bariku (časť vína bola vo francúzskych sudoch 8 mesiacov). Alkohol 13,5%. Pozitívnym (aspoň pre mňa) bola skutočnosť, že vinárstvo funguje na princípe biodynamiky i keď v ostatných rokoch akosi stráca reputáciu. Zo svojej ročenky ho taký H. Johnson už vyškrtol.

Kwv 2007, Western Cape, Južná Afrika. Nazval by som to “každodenné pitie”. Neurazí, ale ničím príliš nepresvedčí a neokúzli. Dobré vinárstvo z Afriky, ale táto rada patrí k základu čo ponúkajú. Víno zrelo v nerezových tankoch a ako je zvykom u základných vín, ktoré sa snažia tváriť barikovo, pridali do tankov dubové čipsy. Po troch mesiacoch bolo vínko naflaškované (určite v šialených objemoch) a poslané na trh. Súčasná klasika. Inak víno predávané v Ázii, kúpené v americkom fríšope malo na vinete popis aj v češtine. Globalizácia v praxi. Jednoduché pitie s jemným nádychom dubu, ovocie ťažko rozpoznateľné, možno snáď nejaký pomaranč.  Alkohol pekne zakomponovaný 14%. Kyselinka 5,65, ktorá ho drží nad “vodou”. Keby jej nebolo neviem, neviem. A o tom či je prírodná radšej uvažovať ani nebudeme. Zvyškový cukor len 2,26. Fajn…

Vinařstí Ilias, 2007, Výber z hrozna, Pavlov. Favorit našej súťaže. Pri tých skutočných súťažiach by bol v kategórii polosladkých a teda by mal byť posudzovaný oddelene. My sme si však sladučkého favorita v pohode vychutnali v rámci “kyslejšej” konkurencie. Malé rodinné vinárstvo hospodári v Pavlove na 4,3 ha a ročne produkuje zhruba 30 tis. fliaš, pričom postupne prechádza na biovinárstvo. Víno kvasilo a vyzrievalo v nerezových tankoch i keď ja som tam už druhýkrát cítil jemnú vanilku a oriešok, takže by som sa prikláňal k nejakému trebárs aj viackrát použitému dubu. No neviem s vinárom sa hádať nebudem. V každom prípade tam bolo skvelé prezrelé žlté jabĺčko s jemnou vanilkou, ktorá sa pri oteplovaní dostáva do popredia, broskyňa, trošku citrusu, jednoducho krásna ovocitosť. Ešte by som pridal také tie máslové karamelky. Zo všetkého by som to však prirovnal k sladučkému, ale nie ešte úplne vyzretému…ja to volám “mydlovému” mangu. Dobre zakomponovaný alkohol, tu my však chýba údaj (myslím 13%). Kyselinka výrazná 7,9%, ale zastiera ju zvyškový cukor tohto polosladkého moku (18g/l). Kyselinka ani cukor ešte nie sú úplne zakomponované, hrajú akoby každý svoje sólo, tu vystupuje jedno tu druhé, ale časom to bude zrejme pekne harmonické. Vínko je ešte mladé, čo naznačuje intenzívne perlenie a nejaký ten rok určite vydrží aj v archíve. No som vážne zvedavý či to nebolo trošku v sude alebo či tam Ilias nedohodil nejaký ten čips…ale je to jedno, nadšenie zo sladkého víťaza…

Mimo súťaž ešte padol Chablis 2006, Jean-Claude Boisset. Vínko od jedného z najväčších výrobcov a veľkoobchodníkov z Burgundska. Okrem množstva iných značiek vlastní aj vinárstvo DeLoach. Poznánky k nemu nemám. Budeme ho musieť prechutnať ešte raz 🙂

Read Full Post »