Feeds:
Články
Komentáre

Posts Tagged ‘kalifornské víno’

Seghesio Zinfandel 2007, Sonoma Valley…darček na minuloročné narodky…a rovno Vám poviem, že skvelý. Niekoľkohodinová dekantácia a riedlovky na zinfandel zintenzívnili zážitok a pripravili správne psychologické rozpoloženie. Toto víno som si jednoducho užil. Popíjal som ho k jahňacine, kde fungovalo bezproblémovo, ale potom som si ho radšej vychutnal len tak. Hral som sa s ním, nachádzal som stále nové vnemy a vône, rozmýšľal som, ale príliš som nepísal a nezaznamenával, aby som si nenarúšal pohodu. Iste ste si všimli, že som zvolnil blogovacie tempo. Na jednej strane je to dôsledok tvrdého pracovného nasadenia v posledných týždňoch, na druhej strane je to tým, že som v ostatnom čase skôr popíjal každodenné vína, o ktorých som tu už písal a na tretej strane…keďže každá minca ma tri strany :)…je to dôsledok toho, že ak si mám víno užívať, nechce sa mi pri pití dlho čmárať do ipadu…vystačím si s tým, že bolo skvelé….a tento zinfandel vážne bol. Okrem mňa ho ocenili aj týpci z Wine Spectator´s, keď skončil na 10. mieste v rebríčku 100 najlepších vín sveta. 15,5 % alkoholu, ktorý bol tak zakomponovaný, že by som stavil o hocičo na maximálne 13%…skvelé. Hladké, jemné a husté pitie z viac ako 50 ročných vinohradov. 10 mesiacov v sude (myslím, že 20% nových). Farba tmavočervená, nepriehladná. Vo vôni čierne lesné plody, maliny, mierna zemitosť a jemné korenie, sladšie. V chuti napriek sladšiemu postaveniu svieže, triesloviny hladké, ale zopár rokov by tomu vínu iste ešte pridali na kráse. O tri dni vo vínovej chladničke a dekanteri stále vo výbornej kondícii, triesloviny ešte jemnejšie s miernejšou sladkastou linkou, ribízový džem s jemne podfarbeným dubom.  No comment. Toto (v Taliansku) primitivo môžem.

Read Full Post »

Kúpil som si s podozrením vínko. Ja vlastne ani nechápem prečo to robím. Možno je to nejaká objavovateľská vášeň, možno len snaha cibriť svoje chuťové poháriky a možno len zvedavosť. To víno vyzeralo totiž od začiatku presne tak ako chutilo…konzumne. Nečakal som žiaden príbeh, žiaden terroir…len biely saviňon “odhocikadiaľ” urobený pre hocikoho z hocičoho, ale pekne pitný. A to sa potvrdilo. Konzum, marketing, uniformita. Do určitej miery paráda. Také nevinné víno pre absolútne najširší okruh konzumentov. Keď sa nad tým zamýšľam, z hľadiska ekonomiky to chápem. Dokážem si predstaviť pohnútky, ktoré k tomu vedú. Je to biznis ako každý iný. Ide o prachy a čím širšia bude cieľovka tým lepšie. Úprimne. Aj plno slovenských vín sa uberá rovnakým smerom. Umelé kvasinky, pekne prefiltrovať, zasíriť a predať v lákavom obale. Je jedno odkiaľ to hrozno je a či je to vôbec ešte hrozno. Ročník je tiež bezvýznamný. Tak čo… Pre mňa to však bola nuda. Víno je pre mňa niečo viac ako len nástroj na rozveselenie krviniek. Asi nie som masová cieľovka 🙂 i keď možno na mňa len fungujú iné marketingové ťahy a som ochotný si priplatiť za príbeh a terroir, ktorý nakoniec nemusí byť taktiež pravdivý. Kto vie. V každom prípade mi to víno nepovedalo nič. Vypilo sa a zabudlo sa. Napriek tomu mnohým z môjho okolia chutilo a zabávalo. Mňa rozveselil naopak web vinárstva.

Picture 21

Počuli ste už o víne, ktoré má vlastný podcast :)…? Ja teda nie. I keď nápad je to zaujímavý. Ten web je jednoducho “k sežráni”…pôvod hrozna “primarily” z oblasti ako pol Európy a hlavne tá nádherná Nutritional Info. 122 kalórii…uff…Najväčší “mág” vinných kritikov o tomto vinárstve napísal, že je to vinársky McDonald´s…

ste konzumenti alebo hľadáte niečo viac…?

Read Full Post »

Naša ružová budúcnosť vyzerá pekne vychladene až podchladene, voňavo, jahôdkovo, sirupčekovo, celkovo jemne, bezstarostne a málo alkoholicky. Naša ružová budúcnosť vyzerá jednoducho a letne. A keďže sa postupne začíname tváriť  (a všelikto nás o tom za naše peniaze presviedča) akoby sme sa teplotne posunuli hlboko na juh, tak si dáme ružové s niečim, čo k tomu na juhu patrí. Provensálske Tapenade.

tapenade1

Nápad to nebol môj. Toto vinné párovanie s jedlom som odkukal od skvelého vinného blogera, ktorého stránka mi učarovala a vo vinných názoroch mi hovorí z duše. V lete sa v Provensálsku popíja hojne ružové a zajedá sa k tomu miestna špecialita Tapenade, ktorú som nedávno vyskúšal a spolu s K. sme sa dlho rozplývali… Recept je jednoduchý a navyše existujú tisícky rôznych obmien. Použijete mažiar alebo mixér alebo čokoľvek a rozomeliete/rozdupete/rozsekáte/rozondíte…230gr olív (na farbe nezáleží ale bez kôstky) :), pridáte tri veľké lyžice kapár, 6 ančovičiek a 2 strúčiky cesnaku (nemusíte), dolejete troškou citrónového koncentrátu alebo vytlačíte jeden menší citrónik. Na záver pridáte panenský oliváč. Keď to bude mať správnu rozotieraciu konzistenciu 🙂 tak máte Tapenade. Natrete na bagetu a zapíjate podchladeným ružovým. Pa-ra-da…

My sme si k tomu dali náš (už rodinný) ružový White Zinfandel z Kalifornie, ktorý sme už pili toľkokrát, že sa stal pre nás akýmsi meradlom alebo štandardom ružových vín. Chutí stále rovnako, jahodovo dobre a jeho sviežosť s 10,5% alkoholu už presvedčila množstvo našich priateľov. Ak by ste chceli vedieť o ružových vínach viac, kliknite na pekný web roseportal alebo si rovno vyberte ten správny mok cez českú hladinku.

Inak ružové sa väčšinou robí z červeného len sa musí rýýýchlo vylisovať, aby sa nám to príliš nezafarbilo 🙂


Read Full Post »

blindPokračovanie veľmi príjemných domácich degustácií sme tentokrát dvojnásobne okorenili. Bodovanie a slepá ochutnávka. Funny zábava a utvrdenie si toho, že sa vyznáme a máme už čo to odpité.  Potvrdili sme si zároveň nevyhnutnosť ďalšieho intenzívneho tréningu našich chuťových buniek, ktoré by bez “práce” predsa zakrpateli.  Napriek tajnému ochutnávaniu sme správne uhádli farbu, odrodu a dokonca aj krajinu pôvodu všetkých štyroch saviňonov.

bodovanieZhodli sme sa nad víťazom i porazenými a náš bodový rozptyl môžeme pripísať skôr nováčikovskej roztopašnosti a nejasným pojmom ako “čistota vône “, než zásadnému rozdielu našich československých chutí. Zábavu s bodovaním si určite ešte zopakujeme, len by sme to mali zjednodušiť pre amatérske súťaže, keďže moderná stobodová stupnica  aspoň mne príliš nevyhovovala. Možno by stačilo hodnotenie v štýle…super, dobré, bežné, pitné, nepitné. Čo vy na to?

No a k výsledkom. Zvíťazila nostalgická európska kyselkavosť nad voňavou nabúchanosťou Nového sveta. Pouilly Fumé 2007 od Henri Bourgeoisa. Francúzska Loire. Saviňom ako lusk zo starého viniča. Kyselina povzbudzujúca, víno harmonické a svieže. Avizovaný strelný prach sme však necítili. Ako vlastne voní? Priemerná známka nám vyšla 86 (ja som dal 90!).  Druhý/tretí skončil môj favorit, 84 bodový saviňon z Villa Marie na Novom Zelánde, ktorý som už podrobnejšie rozoberal. Snáď len pripomeniem tie egreše a sviežosť. Tretí/druhý bol veľmi príjemný Sauvignon z Anakeny 2007 (84 bodov). Musím to teda ešte v tichosti prechutnať a zosmoliť nejakú podrobnejšiu správičku. Pamätám si, že sme vysoko ocenili najmä harmonickú chuť a vôňu a páčilo sa nám tam ríbezlové lístie. Posledný skončil nevýrazný i keď drahší kalifornský zástupca od Kendal a Jacskon 2007. Už si ani príliš nepamätám, ale vôňa bola myslím zastretá a celkový dojem príliš vodový a málo harmonický v porovnaní s konkurenciou. Pokiaľ je pravda čo píšu na webe o predošlom ročníku, tak tam v Kalifornii pridávajú aj Semillion (5%) v smiešnej snahe urobiť z neho čosi viac podobné bielym vínam z Bordó.  Na moje počudovanie sa úspešne prezentovala aj zavínovacia vzorka môjho obľúbeného bežného Viňa Sol. Podávala sa prvá a zároveň aj ako posledná…alebo predposledná?…a zožala zaslúženú slávu vyčerpaných degustátorov 🙂savinovanie

Vyskúšajte domáce degustácie priatelia…ženy Vám na rozdiel od obyčajnej chlastačky výjdu v ústrety a ešte Vám dobrovoľne a s LÁSKOU pripravia niečo chutné pod zub 🙂

Read Full Post »

Tak sa nám to podarilo. Po dlhom hľadaní vhodného termínu sme sa s priateľmi zišli nad piatimi vzorkami Chardonnay. Do súťaže boli prihlásené štyri fľaše, tá piata potom už padla tak nejak spontánne pri dojedaní výbornej cesnakovej pomazánky s kešu orieškami a preberaní nevinných tém zo spoločenského života v Ázii. Nápad sme odkukali od “českých vínopsavcov” a prispôsobili sme ho našim “domácim” podmienkam. Chardonnay bolo zvolené zámerne ako jedna z najdostupnejších odrôd fríšopov, ktorá ponúka snáď najrozmanitejšie nuansy z bielych odrôd. No a ešte som mal zálusk na flašku moravského chardonnay, ktorú poctivo ukrýval P. a ktorá mi náramne chutila minulý rok. No poďme k vínam.

party

Goldwater, Roseland, Marlborough 2005, Nový Zéland bol môj tajný favorit, ktorý nakoniec síce presvedčil, nadchol, ale nezvíťazil. Podľa hodnotenia nás všetkých skončil druhý, ale keby sme bodovali dal by som mu asi rovnaký počet bodov ako víťazovi. Skvelé vínko. Screw-cup uzáver (už som si u Nového Zélandu stihol zvyknúť), ktorý skrýval chuťovo výrazné, barikované chardonnay, ktoré si z veľkej časti poležalo skoro 8 mesiacov v sude na kaloch. U 40% vína sa uskutočnila malolaktická fermentácia, ktorá víno zjemnila. Podľa našich cukrových zákonov by sme mohli povedať, že bolo zbierané ako výber z hrozna (23,5 g/l). Kyselinku malo príjemnú 7,1, alkohol veľmi dobre zakomponovaný 14%, pričom nevystupoval ani keď víno teplalo. No dobre aké bolo? Veľmi, veľmi príjemné a pohodové pitie. Cukry potlačené kyselinkou ho podľa mňa predurčovali k dlhšiemu popíjaniu len tak.  Barik mi nevadil, aj keď ho príliš nemusím, keďže bol veľmi jemný a dával krásnu arómu jemného muškátového oriešku a vanilky. Cítil som broskyňu, nejaký citrus a také tie karamelky. V chuti jemné, plné s dlhým finišom a príjemnou kyselinkou. Víno bolo (aj podľa výrobcu) práve na vrchole svojich dní.

DeLoach 2006, Russian River Valley, Kalifornia. Intenzívnejší barikovaný predstaviteľ, občas mi to už aj vadilo v príliš korenistom závere. Víno skončila pri všeobecnej zhode na treťom mieste. Vôňu malo skvelú, vanilka, hrebíček, oriešok a nejaké to ovocie (zrelá broskyňa). V chuti komplexné, krémové avšak už so strácajúcou sa kyselinkou a vystupujúcou (pre mňa nie úplne krásnou) chuťou bariku (časť vína bola vo francúzskych sudoch 8 mesiacov). Alkohol 13,5%. Pozitívnym (aspoň pre mňa) bola skutočnosť, že vinárstvo funguje na princípe biodynamiky i keď v ostatných rokoch akosi stráca reputáciu. Zo svojej ročenky ho taký H. Johnson už vyškrtol.

Kwv 2007, Western Cape, Južná Afrika. Nazval by som to “každodenné pitie”. Neurazí, ale ničím príliš nepresvedčí a neokúzli. Dobré vinárstvo z Afriky, ale táto rada patrí k základu čo ponúkajú. Víno zrelo v nerezových tankoch a ako je zvykom u základných vín, ktoré sa snažia tváriť barikovo, pridali do tankov dubové čipsy. Po troch mesiacoch bolo vínko naflaškované (určite v šialených objemoch) a poslané na trh. Súčasná klasika. Inak víno predávané v Ázii, kúpené v americkom fríšope malo na vinete popis aj v češtine. Globalizácia v praxi. Jednoduché pitie s jemným nádychom dubu, ovocie ťažko rozpoznateľné, možno snáď nejaký pomaranč.  Alkohol pekne zakomponovaný 14%. Kyselinka 5,65, ktorá ho drží nad “vodou”. Keby jej nebolo neviem, neviem. A o tom či je prírodná radšej uvažovať ani nebudeme. Zvyškový cukor len 2,26. Fajn…

Vinařstí Ilias, 2007, Výber z hrozna, Pavlov. Favorit našej súťaže. Pri tých skutočných súťažiach by bol v kategórii polosladkých a teda by mal byť posudzovaný oddelene. My sme si však sladučkého favorita v pohode vychutnali v rámci “kyslejšej” konkurencie. Malé rodinné vinárstvo hospodári v Pavlove na 4,3 ha a ročne produkuje zhruba 30 tis. fliaš, pričom postupne prechádza na biovinárstvo. Víno kvasilo a vyzrievalo v nerezových tankoch i keď ja som tam už druhýkrát cítil jemnú vanilku a oriešok, takže by som sa prikláňal k nejakému trebárs aj viackrát použitému dubu. No neviem s vinárom sa hádať nebudem. V každom prípade tam bolo skvelé prezrelé žlté jabĺčko s jemnou vanilkou, ktorá sa pri oteplovaní dostáva do popredia, broskyňa, trošku citrusu, jednoducho krásna ovocitosť. Ešte by som pridal také tie máslové karamelky. Zo všetkého by som to však prirovnal k sladučkému, ale nie ešte úplne vyzretému…ja to volám “mydlovému” mangu. Dobre zakomponovaný alkohol, tu my však chýba údaj (myslím 13%). Kyselinka výrazná 7,9%, ale zastiera ju zvyškový cukor tohto polosladkého moku (18g/l). Kyselinka ani cukor ešte nie sú úplne zakomponované, hrajú akoby každý svoje sólo, tu vystupuje jedno tu druhé, ale časom to bude zrejme pekne harmonické. Vínko je ešte mladé, čo naznačuje intenzívne perlenie a nejaký ten rok určite vydrží aj v archíve. No som vážne zvedavý či to nebolo trošku v sude alebo či tam Ilias nedohodil nejaký ten čips…ale je to jedno, nadšenie zo sladkého víťaza…

Mimo súťaž ešte padol Chablis 2006, Jean-Claude Boisset. Vínko od jedného z najväčších výrobcov a veľkoobchodníkov z Burgundska. Okrem množstva iných značiek vlastní aj vinárstvo DeLoach. Poznánky k nemu nemám. Budeme ho musieť prechutnať ešte raz 🙂

Read Full Post »