Feeds:
Články
Komentáre

Posts Tagged ‘Karpatská perla’

Kríza doľahla. Všetky správy o oživovaní ekonomiky sú “blaf”. Túžba zatieňuje skutočnosť. Vyzerá to tak, že si na krízu musíme zvyknúť, kedže v nej a s ňou budeme ešte dlho žiť. Možno navždy. Či to budú problémy s eurom, verejnými financiami, dlhom alebo s čímkoľvek. Musíme sa pripraviť na horšie a zlé časy. Začať s reštriktívnou finančnou politikou. Utiahnuť opasky a privrieť korky. Prestať piť vína za 30€ a načrieť medzi tekutiny kde 5€ sa javí ako slušný nadštandard. Stačí skeptických rečí. Poďme na to…

Karpatská perla, rada Jagnet. Pekná, veselá fľaša, šrobovací uzáver (nemám s tým žiaden problém), cena do 5€. Akostné vína z Malých Karpát, z konkrétnej obce a vinohradu!!! čo je na Slovensku v najlacnejších radách svetlá výnimka.  Čisté odrodové vône a chute. Žiadne bezduché tekutiny, ktoré sa po preliatí z juhoeurópskej cisterny tvária na malokarpatský mok. Müller Thurgau, Rizling vlašský, Veltlínske zelené, Muškát Moravský, Svätovavrinecké a Frankovka modrá.

Ja som začal Veltínskym zeleným 2009, Šenkvice, vinohrad Krče. 12,5% alkoholu. Po odšrobovaní/odšroubovaní vtipne farebného uzáveru sa vyhrnie pekná jemná mandlovinka a sviežosť. Farba mladá žlto-zelená. V chuti bezproblémové i keď jednoduchšie, trošku redšie (čo pri mladom veltlíne nepovažujem za vadu), ale svieže s príjemnou kyselinkou, trošku korenia a zelenej ovocnosti. Možno kde tu nejaké florálne vône. Keďže som zaťažený na rakúske “perlivé” závery v mladých veltínoch, trošku mi to pri jagnete chýba. Ale inak som spokojný. Slovenský zákazník by to záverečné štipnutie a jemné perlenie asi neprijal. Podľa pekného webu firmy sa víno má podávať k “čerstvým šalátom s kuracím mäsom, prírodnej úprave sladkovodných rýb, polotvrdým a tvrdým ovčím a kozím syrom”. Ja som si na ňom pochutil len tak, na terase pri pozorovaní “globálneho oteplovania” 🙂

Read Full Post »

Nemám ho príliš v láske. Považujem to za vodové a príliš trpké pitie. Také nič moc. Ale pozor, aj táto zjednodušená charakteristika sa s postupom času mení. Po siedmych rokoch je vínko uhladené, voňavé, ale stále riedko jednoduché pitie. Vinný nedeľný večer 🙂 Svätovavrinecké 2002, neskorý zber z Karpatskej perly. IMG_0040Farba rubínová, na okrajoch už do hneda. Vo vôni mierna animalita? (po útoku kyslíka sa stratila), prezreté višne a ríbezle. Trošku mi to pripomínalo menej silné Primitivo bez tela. Na rozdiel od “slnečných” vín tam boli višne bez čokolády a likéru. Nejaké drievko a lesné plody.IMG_0043Na zadnej etikete sa píše egrešové drievko. Viete niekto ako voní egrešové drievko? Alebo rozdiel medzi drievkom egreša, čerešne a višne.? Ja nie…Vínko však chutilo. Dobrý tajming. V chuti jemné a už zakomponované triesloviny i kyselinky, tak akurát na vrchole svojich dní. Ľahšie pitie. Slabá dochuť, trošku horkosti. Ak by boli všetky vavrince takéto, mali by sme dobrého zástupcu jednoduchých červených z chladnejších oblastí 🙂IMG_0042

Čo poviete na vavrinca?

Read Full Post »

Dnes by som sa rád vrátil o mesiac späť. Vtedy sme si s K. otvorili naše obľúbené mužsko-ženské vínko Devín. Ročník 2003, neskorý zber, polosuché z Karpatskej Perly. Malokarpatská vinohradnícka oblasť, obec Šenkvice, vinohradnícky hon Suchý vrch. Ide o panenskú úrodu, keďže vinohrad prvýkrát zarodil práve vtedy. Plnené v apríli 2004, príjemných 12,1% alkoholu. Toľko technikálie. Zvyškový cukor ani kyselinky sa mi nepodarilo zistiť, keďže ich výrobca neuvádza. Odroda Devín vznikla v roku 1958 krížením Tramínu červeného s Veltlínskym červeno-bielym skorým. Vôňa je jemne tramínová, s nádychom agátu, orgovánu, fialiek a chvíľku som tam zacítil aj náznak petroleja, ale ten by tam podľa všetkého nemal byť. Ale možno to bolo mydlo ako vo svojich tabuľkách uvádza Fedor Malík. Podľa etikety by vo vôni malo byť aj biele korenie, nebolo. Celkovo inak skvelá aromatika. Povedal by som taký exkluzívnejší (podľa našich mierok) tramín. Chuť plná, dobre vyvážená so stále prítomnou kyselinkou, rokmi dobre zakomponovaná. Víno je podľa mňa jednoduché vo svojej komplexnosti a komplexné vo svojej jednoduchosti. Skvelý mok na samostatné pitie a presne tak aj u nás dopadol. Celý čas pred otvorením som sa však bál, či už nie je za zenitom. Nie je… Naše ďalšie dve archivované fľašky si v kľude (ak to pôjde a vydržíme to) otvoríme koncom tohto roka. Už som vážne zvedavý aj na ďalšie úrody z KP z rovnakého vinohradu alebo na devínovú, ale oveľa sladšiu konkurenciu z Čeboviec v Modrokamenskom vinohradníckom rajóne (Mrva a Stanko) alebo z Dolného Ohaja v Žitavskom vinohradníckom rajóne (Chateau Topoľčianky), prípadne na devín od Patáka alebo Duda.

devinktorá zo slovenských odrôd Vám chutí najviac?

Read Full Post »