Feeds:
Články
Komentáre

Posts Tagged ‘moravské víno’

Nestane sa tak často, že na zaujímavého vinára narazíte v začiatkoch jeho cesty a máte tak jedinečnú šancu sledovať postupný vývoj a dozrievanie, zmeny dobré aj tie menej správne, možno aj slepé uličky či nezdary a návraty. Zatiaľ som mal možnosť stretnúť väčšinou len tých (teda česť výnimkám), ktorí už majú jasno a konzervatívne lipnú na tej svojej, jedinej správnej ceste. Prisahali buď na moderné technológie a hrajú sa s chémiou alebo naopak zakopávajú amfory a hľadia na mesiac. Ale Milan Nestarec je iný, je zatiaľ len na začiatku svojej dlhej vínnej cesty, prístupný načúvať, ochotný sa zamyslieť a uvažovať. A je pre nás všetkých „nekonvenčných spotrebiteľov“ šťastie, že si vybral ten smer s mesiacom a nestal sa mladým chemikom. Teším sa ako sa bude vyvíjať, kam jeho vína vyzrejú a postúpia, kde budú ich hranice. Zatiaľ môžeme z diaľky sledovať jeho cestu s vínom a držať mu palce, aby ho prípadný neúspech neodradil a úspech príliš nerozmaznal 🙂

Milan Nestarec. Pre mňa náhodný objav na košte vo Velkých Bílovicích. Mladý a usmievavý človek s mottom “Víno z hroznů a nic víc”.

photo 3 (3)

Vína nezatrieďuje, sú prirodzene suché, keďže spontánne dokvasili vtedy, keď sa im chcelo, ležia dlhší čas na kvasniciach bez pridania síry a akýchkoľvek chemikálii. Hospodári na 8 ha v Moravskom Žižkove a vo Velkých Bílovicích kde má peknú pivnicu. Zo 70% pestuje modré odrody, najmä Zweigeltrebe, Frankovku a Pinot noir. Z bielych najmä Neuburské (jeho vlajková loď) a Pinot Gris (všetko už prakticky v bio režime), časť hrozna vymieňa medzi ostatnými vinármi a tak je jeho odrodová skladba pomerne široká. Na mňa by som povedal, že až trochu príliš, ale trh s vínom, či komerčný úspech si to zrejme vyžaduje, neviem. V každom prípade, keď dám doma môjmu ne-vinnému publiku ochutnať vína zásadne vybočujúce z davu, tak to väčšinou skončí neúspechom, Nestarec bol však prijatý za všeobecnej radosti a víno mizlo ako voda. Čiže úspech. A zároveň plán…využiť jeho vína na misijnú úlohu – odlákať moje okolie od bežného pitia a ukázať mu ťažkú a dlhú cestu smerom k prirodzenosti, nefiltrovaniu, kalom, oxidácii a amfore. Takže Muzika, Klasika a Antika…

photo 2

Muzika – Bél 2012, 13% alkoholu.

Zmeska Müller Thurgau, Veltlín zelený a Rizling vlašský. Fajn mladá, jemne perlivá základka, neurazí ani nejako zásadne nenadchne, ale to nebolo ani cieľom. Super ľahké pitie na leto. Grilovačka, voda, pohoda, relax. V podstate dosť podobný zážitok ako samostatný Müller. Zdá sa mi, že oproti Müllerke mierne redšie s výraznejšou kyselinou. Mne sa páči a vyhovuje.

Klasika – Müller Thurgau 2012, 13,5% alkoholu.

Môj víťaz ochutnávky v pivnici u Milana počas sparného dňa. Odrodu pijem veľmi málo, preto ma svojim spôsobom víno nadchlo. Farba sýtejšia, zelenkavá. Perlenie akoby jemnejšie, ale pikantnejšie, postupne sa stráca. Aromatika jemná, trošku muškátu a kvetov. Veľmi svieže jednoduché víno na každý deň, len bacha na hladinu alkoholu.

Klasika – Tramín červený 2012, 13% alkoholu.

Pekná prirodzená tramínová vôňa bez násilného parfémovania, med, lúka, stredne intenzívna farba, jemné perlenie. Príjemná horčičinka ľahšieho tramínu, trochu sladkosti, ktorú však úspešne vyvažuje pekná kyselina. Dobre sa pije, skôr kratšie a tenšie, bezproblémové.

Klasika – Veltlínske zelené 2012, 12% alkoholu.

Opäť jemné perlenie v pohári, slabšia farba, ale to mi je vcelku úplne ukradnuté. Menej svieže, pri veltlínoch vyhľadávam práve sviežosť a pikantnosť. Akoby sladšie a v porovnaní s Müllerom alebo Tramínom uťahanejšie. Jemná horčičinka na záver s medovejšou vôňou, ale akoby ploché. Druhá fľaša mala sýtejšiu farbu, krajšiu kyselinu, ale trošku sa strácam. Ani jednoduché svieže pitie, ani zadumaný veltlín, niekde medzi. Neviem.

Klasika – Neuburské  2012, 13% alkoholu.

V aromatike voňavejšie, sladšie, medové. V chuti vyvážené s peknou kyselinou a jemnou horkosťou na záver. Fajn pitie, ale bral by som radu vyššie Antiku.

Antika – Neuburské 2009, 13,5% alkoholu.

Farba vcelku podobná ako má Klasika. Med, lúka, bylinky, žlté ovocie, sladkosť. Dlhšie, zložitejšie, olejové, pekne zaguľatené, krásne harmonické. Pekná kyselina, víno na zamyslenie. Ringloty na slnku v košíku plnom bylín, orechy. Suché, jemne korenisté. Top. Asi najzaujímavejšie biele víno.

Klasika – Rizling vlašsky 2012

Veľmi svetla a svieža farba do svetlozelených tónov, vo vôni svieže, v chuti ľahké, krásne pohodové s veľmi príjemnou kyselinou, jemná mineralita a horčičinka, vyhovuje mi. Veľmi pitné, občas som akoby cítil jemný grep. Decentne perlivé, kvetinky. Živé, pekné, neuveriteľne rýchlo došlo.

Klasika – Rulandské šedé 2012

Farba až do veľmi medeno-ružových tónov, bublinky celkom intenzívne, stredne plné, ľahšie svieže klasické šedé, jemne korenisté s peknou horčicinkou, dlhšia dochuť. Podľa mňa vydarené šedé i keď pomerne jednoduché.

Klasika – Zweigeltrebe 2011 13,5%

Farba až do fialova, sýta. Tento Zweigelt ma vlastne priviedol k Nestarcovi. Akoby v prvom pláne výraznejšie do sladka, ale potom to vyrovnávajú kyseliny, dlhšie víno. Kyseliny by som však prijal aj intenzívnejšie. Sladšie tmavé bobule, jemne triesloviny, šťavnatá čerešňa, žiadna zásadná zádumčivosť, skôr priemerná stavba, trochu mi tam však niečo chýba. Na košte sa mi páčilo viac ako doma. Intenzita je priemerná, víno sa dobre pije, ale kus dreva by mu nezaškodil napriek tomu, že nie som obdivovateľ hutných červených, V chuti aj slivky, trochu zemitosti. Neviem, nejako mu neviem prísť na meno, som na rozpakoch, chce to viac fliaš.

A ešte riadok k rosé. Aj muzika aj klasika boli fajn, len neviem získať hodnoverné hodnotenie. Cuveé i frankovka  sa vypili v priebehu polhodinky na terase ako voda. Než som sa vrátil zo záhrady tak ma privítali len usmiate ženy a prázdne fľaše. Takže fajn 🙂

photo 5 (2)

Read Full Post »

Tak to máme za sebou. Ponevieranie sa v riadne jesennom počasí na “Dňoch zelá” bolo poučnou previerkou schopností a výdrže občasného vinného bloggera. Na úvod musím povedať, že bolo fajn. Na rozdiel od mnohých “vinobraní”, ktoré by sa mali skôr volať jednoducho jarmoky, prípadne “Dni falošného burčáku” bolo počas Dní Zelá, zelé skutočne prítomné. Kyselé i sladké zelé, zelňáky, súťaž vo varení kapustnice a kde tu aj kapusta vo forme mladej slečny. Okrem klasických púťových cigánskych a klobás oceňujem aj účasť jedného zo stupavských rybárstiev s ponukou obstojného halászle a údených pstruhov. A musím uznať, že aj nedelný litrík kapustovej vody stál za to. Vína…až na “náš” stánok v podstate žiadne. Zazrel som nejaké dve francúzske stolové ružovky, trochu Karpatskej perly a nejaké viac menej nepitné sudovky. Takže predajné zistenia? Potvrdilo sa, že požadované suché býva väčšinou skôr polosuché a 15g zvyškového cukru je pre vyznávačov suchého tak akurát 🙂 Zároveň som zistil, že väčšina si pojem suché spája s tým, že tam vinár nedosypal cukor. To, že môže hrozno niekedy do sladkosti dozrieť nikto neriešil. Nad názorom, že neskorý zber sa zbiera neskoro, som sa ani už nepozastavoval. Skôr ma šokovala predstava ľudí, ktorí si za cenu 1dcl (uvedenú na štítku) chystali igelitku na fľašu. Fľaša skvelého sauvignonu z Golsu za 1,10€? Úsmevný bol znalec vín, ktorý bol v Rusku a v USA a všetko čo existuje už vypil (vyzeral podľa toho) a taktiež pán, čo chcel rízler a keďže v sortimente nebol znechutený odišiel…

V ponuke bolo celkovo zhruba 40 rôznych vín. Zo Slovenska Trnovec (Hlohovec), z Moravy Tichý (Hrušky), z Rakúska Leitner (Gols) a Pitnauer (Carnuntum).  Chutil nezatriedený a netypický Sauvignon blanc 09 z Hrušiek s 20g zvyškového cukru, rovnako ako stále skvelý Rizling rýnsky 07 neskorý zber, ktorý sa však v sobotu akosi zmenil na suchý a minerálny a nie polosuchý z 9g zvyškáča(preberieme to s vinárom). Zároveň som si pochutnával na peknom Veltlíne zelenom 09, kabinet z Hagelsbergu (Carnuntum) od Pitnauera z 1,8 g cukru a 6,5g kyselín.  A objav? Myslím, že Svätovavrinecké 07 taktiež z Hagelsberguv (1,8g cukru, 5,2g kyselín), ktorý zrel rok v novom a použitom bariku a najmä krásne uhľadený a príjemne teľnatý Pegasos (Syrah) 2008, rok v 300 litorvom americkom dube, 13,8% alkoholu z 2,3g zvyškového cukru…a to dubové vína väčšinou nemusím…


Read Full Post »

Pokračujem sa bezhlavo prehrabávať archívom darovaných vín a likvidujem ich hlava-nehlava, bez nejakého zmysluplného uvažovania nad archivačným potenciálom. Vyprázdňujem priestor pre moje obľúbené moky. Dúfam. Vinárstvo U Kapličky z neslávne známej obce Zaječí (gúglujte a čítajte české vinné blogy) v okrese Břeclav bolo založené v roku 2005. Produkuje klasickú všehochuť tak, aby vyhoveli každému. Čiže z bielych: Muškát moravský, Pálava, Tramín, Rizling rýnský, Rulandské biele a šedé, Chardonnay a Sauvignon. Z modrých:  Modrý portugal, Svätovavrinecké, Frankovka, Zweigeltrebe, Cabernet moravia, Cabernet sauvignon, André, Neronet a Alibernet. Uff. Trochu špecializácie by neuškodilo. Hrozno pestujú na 40ha, časť suroviny nakupujú…vtipne pre kolekciu, ktorá sa volá Terroir. Vinárstvo pri výrobe používa riadené kvasenie a červené vína končia na rok v dubových sudoch. Toľko k technológii. K obalom, či ambaláži, ak chcete…nepáči sa mi. Je taká “kolotočárska” a nenavodzuje nejakú serióznu záležitosť, ale skôr riadny gýč.

Frankovka modrá, neskorý zber 2008. Rada/kolekcia Dalibor. Velkopavlovická oblasť, obec Zaječí, Trať u Kapličky. 13% alkoholu. 2,5g zvyškového cukru a 5,4 g kyselín. Ocenení má plno. Spomeniem len zlatú medailu, Víno Juvenale 2009, sriebornú medailu, CM Bruxelles 2010 a účasť v Salóne vín ČR 2010. Tmavo rubínová farba so značne nafialovenými okrajmi. Vo vôni navodzuje trpkejšie lesné plody a akoby aj nejakú animalitu. Vôňa po dekantácii celkovo prechádza do pinotových tónov až tak, že naslepo by som sa bol ochotný aj škriepiť o pinot. V chuti vodovejší a menej intenzívny zážitok, prejavuje sa aj akási horčičinka.  Lesné plody, plávky, trochu náznak čokolády. Celkovo však jenoduchšie s málo zaujímavou štruktúrou. Na bežné popíjanie pre nevinnú návštevu ok, ale chcelo by to tretinovú cenu. No a ten pinot…neviem, neviem…

Read Full Post »

Pálava

Pálava a opäť od pána Tichého. Nie, nie… Pijem aj iné vína a často, ale počas návštevy Hrušiek sme si doviezli dosť rôznych bedničiek, ktoré postupne otvárame, popíjame a spisujeme poznámky. Toto monotematické zameranie však končí. Pálava je posledné víno s logom Tichý, ktoré sa chladí v našej vinotéke a stále sme o ňom nepísali. Úprimne, máme ešte ružové Zweigeltrebe, ale o tom asi až v lete, ak očarí…Tichého Pálava je samotným vinárom hodnotená “ako víťazné víno, ktoré zbiera body na výstavách”, keďže “nemá chybu a nemôže stratiť body”. Chybu nemá, je to vážne pekný slaďák. Pálava 2006, bobuľový výber, 0,5l fľaša (odroda vznikla krížením Tramínu červeného a Müller Thurgau). Slová o víťaznom víne potvrdzuje celá priehršť titulov. Diplom Vinex 2008, Champion Winefest Mělník 2008, pět korunek Malá encyklopedie vín, stříbrná medaile AWC Vienna 2008, zlatá medaile Premios Zarcillo 2009. Aké je? poviem to slovami pána Tichého…”plnotučné” :). Pekná nazretá slamová farba s poriadnou viskozitou. Vo vôni botryticke tóny. A tu jemne odbočím. Pokiaľ chcete vedieť ako voní ušľachtilá pleseň botrytis cinerea, čuchnite si kvalitnejší klasický Tokaj. Vo vôni ešte mango a nejaká ďalšia exotika, grep, ruža a jemne do muškátu. Zhruba ako náš Devín, ale akoby jemne rafinovanejšie. V chuti najprv sladkosť (analytiku si nepamätám, poznámky mám niekde mimo dosah). Postupne sa spoza sladkosti derie vanilka spolu s grepom, ktorý príjemnou horčičinkou naznačuje, že niekde v pozadí sa skrývajú klasické tramínové charakteristiky. Husté, plné, sladké, vanilka s medom. Avšak relatívne kratšia dochuť. Vinný dezert, ktorý dostáva do kolien najmä krajšiu polovinu ľudstva.

Read Full Post »

Väčšina winebloggerov, „vínopisálkov“ a nadšencov nedávno, počas akcie En Primeur 2009, degustovala nové sudovky z Bordeaux. Ja sa tento rok asi opäť zúčastním len virtuálne, nechám si poradiť od pána Dominca a zakúpim pár stredne dostupných fľaší. Môj záujem sa, ako ste si mohli všimnúť, koncentruje viac na blízke zahraničie a občasne aj o domovské predražené moky. Výnimkou je samozrejme Alsasko a taktiež rizling a veltlín v akýchkoľvek podobách.

Nedávno som naložil do auta polovicu mojich najdrahších a navštívil pána Tichého v Hruškách. Doviedli ma k nemu pozitívne ladené články a názory českých blogerov. A najmä jeho rizlingy, príjemná telefonická komunikácia (akýsi prvý dojem) a údaj z GPS, že tam budem za 50 minút. A vyplatilo sa. Vhupli sme do pokojnej kuchynskej atmosféry a absolvovali „rodinnú“ ochutnávku celej produkcie. Vína som však musel degustovať bez prehĺtania a tak to bolo pre mňa ešte o čosi viac novátorské. A som hrdý, že som to bez problémov zvládol. Začalo sa Veltlínom, oko padlo na netypický výber z hrozna 06, o ktorom bude reč o niečo neskôr. Potom sme prebehli Rulandské šedé, svieži Aurélius a jeho botrytického a barikovaného brata, skvelú Pálavu, bobuľový výber 06, ktorá valcuje súťaže, dve ružovky (Zweigeltrebe a Rulandské modré, v „košíku“ skončilo to prvé) i dve Zweigeltrebe 04 a 06, vyhralo to staršie. Ale prišli sme kvôli rizlingom, ktoré sme ani nedegustovali, ale rovno nakladali. Takže k hodnoteniu došlo až v pohode domova…


Rizling rýnsky, neskorý zber 2007, polosuché

Pekná jemne žltá farba a viskozita. Podchladené má plno citrusových vôni, ktoré pri postupnom otepľovaní jednoznačne prechádzajú k medu a baze. Vôňa je plná a skrýva dosť rôznych momentov, ale sladkastý smer je jednoznačný. Vysoký cukor  (9,7g/l) drží na uzde kyselina (7,3g /l). Víno je harmonické, plné a nezadržateľne pitné, bližšie k Alsasku ako k nemeckých oceľovo sviežim rizlingom.

Rizling rýnsky, „neskorý zber“ 2007, víno je bez etikety a bez zatriedenia

Na rozdiel od prvej šarže, ktorá prekvasila viac, toto víno ostalo s vyšším zostatkovým cukrom (okolo 20g/l). Farba vína má viac žltej i viskozity. Vôňa je akoby jemnejšia a skrytá. V chuti rovnako plné, husté. Cukry mi pocitovo prídu menej intenzívne, aj keď je to zvláštne. Sviežosť (kyselina) je stále citeľná a celkový dojem krásne harmonizuje. Citrusové plody a už aj mierny petrolej, sladký grep. Chuť v súlade s vôňou. Nedá sa povedať, ktoré je lepšie. Závisí od nálady a konzumentov, mne sa momentálne viac páči neprekvasená šarža, ale kto vie, ako to bude nabudúce.

Rizling rýnsky, akostné  2006, polosladké

Na rozdiel od 07 menej kvalitný korok, čo asi aj mnohé naznačuje. Farba vyzretejšia intenzívnejšie žltá. Vôňa podobná, do medu a citrusov. V chuti je víno akoby najsviežejšie s kopou sladkého grepu. Pritom cukor dosahuje 14g/l a kyseliny 8,6g/l. Horkastý záver. Som pomýlený z tohto polosladkého rizlingu. Musím ho ešte ochutnať a až potom vydať definitívny ortieľ.

Som zvedavý na diskusiu. Mne sa tie vína páčia…

Read Full Post »

Sauvignon Blanc 2008, neskorý zber, Mikulovská podoblasť, Nový Přerov, trať  Na šterkách. Zlatá mediala z Bruselu v roku 2009 a bronzová medalia z mienkotvorného Decanteru 2009. Nemám rád nálepky, nevyhľadávam ich a som celkovo skeptický, že to je to isté víno, tá šarža a podobné podmienky vo fľaši a okolo nej, ktoré ohúrili porotu. Som zvedavý. Ďakujem za dar R. Farba “nazlátla”. jemne žltá so zeleným nádychom. Vo vôni sviežosť, tráva, limetka, pocukrovaný grep, ananás, broskyňa, sušené sladké ovocie. Najzretelnejší je však ten pocukrovaný grep. V chuti opäť svieže, šťavnaté, zeleno-listové, grep s horčičinkou, postupne aj kyslejší ananás. Chuť je však vyvážená a napriek kope ovocia skôr európska než novozélandská. Ani sladké (7,1g/l) ani kyselé (7,5g/l), tak akurát medzi. Občas však kyselinka jemne prevažuje, čo je podľa mňa len pozitívne.  Dlhšie po otvorení sa zasa o svoje miesto hlási sladkosť so sušeným ovocím. Víno sa stále mení, dobre a zaujímavo sa to čuchá. Ide o preteky vo fľaši,  cukor-kyselina-cukor-kys…vždy však rozhoduje až cieľová fotka a tak je to skôr o malých detailoch v rámci harmónie než o jednoznačnom víťazstve jedného z týchto dvoch aspektov. Taký vinný blíženec 🙂

Read Full Post »

Pohodový večer sa občas zvrtne na veľmi pohodový :)) Najmä ak zavíta nejaká vinná návšteva, ktorá aj niečo zaujímavé prinesie a porozpráva. Začali sme “supermarketovým” rizlingom ’06 z exkluzívnej rady Genus Regis od Znovínu Znojmo. Obec Slup, trať U Kamenu (13,5 %, viac info som nenašiel). Víno za menej ako 10€ potešilo. Rizling bol príjemne medíkový, s mierne nazretou farbou a silnými mostami. Okrem medu, lúky a broskyne sa kde tu objavil aj petrolej. Na polosladký výber z hrozna bol cukor umiernený, chýbala mi tam len výraznejšia kyselina a zaujímavejšie telo. IMG_0020Ako druhý padol slaďáčik rizlingový výber z hrozna od pána Leitnera z Golsu, ktorý bol výrazne sladší, avšak s prítomnou kyselinou a s nepomerne krajším telom. Jednoducho sladká paráda. Nasledovalo však sklamanie v podobe “supermarketového” a vodovo nevýrazného Devínu ’08 z Movina. Mimochodm taktiež vo výbere z hrozna. Veľmi jemné muškátové tóny, kvietky, ale všetko len v akýchsi nevýrazných náznakoch. Niečo ako Devín z Topoľčianok, o ktorom som už písal. Do devínového prehľadu si však zapisujem Modrokamenský rajón, obec Príbelce, hon Hosszú fold. Po sklamaní z mojej obľúbenej odrody však prišlo vykúpenie v podobe parádičky.IMG_0022 Po prvýkrát som ochutnal z našich archívnych zásob Pinot Noir ’07 (Rulandské modré) z vinárstva Mrva a Stanko. Výber z hrozna, Vrbovský rajón, Čachtice. Áno, je to ten pinot čo získal zlatú na Mondial du Pinot Noir vo Švajčiarsku v roku 2008. Vážne skvelé pitie s perspektívou ďalších ochutnávok v priebehu minimálne šiestich rokov. Farba klasická tehlová mladá. V chuti jemné černice, malinky, občas nejaká slivka a višne. Fantastická ovocnosť, zatiaľ žiadna animalita. Triesloviny už uhľadené. Kyselinka nevýrazná (VzH), ale sladkosť našťastie tiež nevystupuje. Pekné telo a veľmi, veľmi príjemné pitie. Podľa tých trieslovín a kyseliny by som však hádal na mierne staršie vínko. Skutočne som zvedavý koľko z tejto chuti pochádza zo skvelého terroir a koľko má za následok chemicko-technologický proces v pivnici. Niektorí bloggeri naznačujú, že pri MaS je to druhé podstatnejšie. Neviem, nesúdim. Vínko je skvelé a možno sa časom dozvieme viac 🙂

Vyzerá to, že to bol večer výberov z hrozna :))

Read Full Post »

Tak sa nám to podarilo. Po dlhom hľadaní vhodného termínu sme sa s priateľmi zišli nad piatimi vzorkami Chardonnay. Do súťaže boli prihlásené štyri fľaše, tá piata potom už padla tak nejak spontánne pri dojedaní výbornej cesnakovej pomazánky s kešu orieškami a preberaní nevinných tém zo spoločenského života v Ázii. Nápad sme odkukali od “českých vínopsavcov” a prispôsobili sme ho našim “domácim” podmienkam. Chardonnay bolo zvolené zámerne ako jedna z najdostupnejších odrôd fríšopov, ktorá ponúka snáď najrozmanitejšie nuansy z bielych odrôd. No a ešte som mal zálusk na flašku moravského chardonnay, ktorú poctivo ukrýval P. a ktorá mi náramne chutila minulý rok. No poďme k vínam.

party

Goldwater, Roseland, Marlborough 2005, Nový Zéland bol môj tajný favorit, ktorý nakoniec síce presvedčil, nadchol, ale nezvíťazil. Podľa hodnotenia nás všetkých skončil druhý, ale keby sme bodovali dal by som mu asi rovnaký počet bodov ako víťazovi. Skvelé vínko. Screw-cup uzáver (už som si u Nového Zélandu stihol zvyknúť), ktorý skrýval chuťovo výrazné, barikované chardonnay, ktoré si z veľkej časti poležalo skoro 8 mesiacov v sude na kaloch. U 40% vína sa uskutočnila malolaktická fermentácia, ktorá víno zjemnila. Podľa našich cukrových zákonov by sme mohli povedať, že bolo zbierané ako výber z hrozna (23,5 g/l). Kyselinku malo príjemnú 7,1, alkohol veľmi dobre zakomponovaný 14%, pričom nevystupoval ani keď víno teplalo. No dobre aké bolo? Veľmi, veľmi príjemné a pohodové pitie. Cukry potlačené kyselinkou ho podľa mňa predurčovali k dlhšiemu popíjaniu len tak.  Barik mi nevadil, aj keď ho príliš nemusím, keďže bol veľmi jemný a dával krásnu arómu jemného muškátového oriešku a vanilky. Cítil som broskyňu, nejaký citrus a také tie karamelky. V chuti jemné, plné s dlhým finišom a príjemnou kyselinkou. Víno bolo (aj podľa výrobcu) práve na vrchole svojich dní.

DeLoach 2006, Russian River Valley, Kalifornia. Intenzívnejší barikovaný predstaviteľ, občas mi to už aj vadilo v príliš korenistom závere. Víno skončila pri všeobecnej zhode na treťom mieste. Vôňu malo skvelú, vanilka, hrebíček, oriešok a nejaké to ovocie (zrelá broskyňa). V chuti komplexné, krémové avšak už so strácajúcou sa kyselinkou a vystupujúcou (pre mňa nie úplne krásnou) chuťou bariku (časť vína bola vo francúzskych sudoch 8 mesiacov). Alkohol 13,5%. Pozitívnym (aspoň pre mňa) bola skutočnosť, že vinárstvo funguje na princípe biodynamiky i keď v ostatných rokoch akosi stráca reputáciu. Zo svojej ročenky ho taký H. Johnson už vyškrtol.

Kwv 2007, Western Cape, Južná Afrika. Nazval by som to “každodenné pitie”. Neurazí, ale ničím príliš nepresvedčí a neokúzli. Dobré vinárstvo z Afriky, ale táto rada patrí k základu čo ponúkajú. Víno zrelo v nerezových tankoch a ako je zvykom u základných vín, ktoré sa snažia tváriť barikovo, pridali do tankov dubové čipsy. Po troch mesiacoch bolo vínko naflaškované (určite v šialených objemoch) a poslané na trh. Súčasná klasika. Inak víno predávané v Ázii, kúpené v americkom fríšope malo na vinete popis aj v češtine. Globalizácia v praxi. Jednoduché pitie s jemným nádychom dubu, ovocie ťažko rozpoznateľné, možno snáď nejaký pomaranč.  Alkohol pekne zakomponovaný 14%. Kyselinka 5,65, ktorá ho drží nad “vodou”. Keby jej nebolo neviem, neviem. A o tom či je prírodná radšej uvažovať ani nebudeme. Zvyškový cukor len 2,26. Fajn…

Vinařstí Ilias, 2007, Výber z hrozna, Pavlov. Favorit našej súťaže. Pri tých skutočných súťažiach by bol v kategórii polosladkých a teda by mal byť posudzovaný oddelene. My sme si však sladučkého favorita v pohode vychutnali v rámci “kyslejšej” konkurencie. Malé rodinné vinárstvo hospodári v Pavlove na 4,3 ha a ročne produkuje zhruba 30 tis. fliaš, pričom postupne prechádza na biovinárstvo. Víno kvasilo a vyzrievalo v nerezových tankoch i keď ja som tam už druhýkrát cítil jemnú vanilku a oriešok, takže by som sa prikláňal k nejakému trebárs aj viackrát použitému dubu. No neviem s vinárom sa hádať nebudem. V každom prípade tam bolo skvelé prezrelé žlté jabĺčko s jemnou vanilkou, ktorá sa pri oteplovaní dostáva do popredia, broskyňa, trošku citrusu, jednoducho krásna ovocitosť. Ešte by som pridal také tie máslové karamelky. Zo všetkého by som to však prirovnal k sladučkému, ale nie ešte úplne vyzretému…ja to volám “mydlovému” mangu. Dobre zakomponovaný alkohol, tu my však chýba údaj (myslím 13%). Kyselinka výrazná 7,9%, ale zastiera ju zvyškový cukor tohto polosladkého moku (18g/l). Kyselinka ani cukor ešte nie sú úplne zakomponované, hrajú akoby každý svoje sólo, tu vystupuje jedno tu druhé, ale časom to bude zrejme pekne harmonické. Vínko je ešte mladé, čo naznačuje intenzívne perlenie a nejaký ten rok určite vydrží aj v archíve. No som vážne zvedavý či to nebolo trošku v sude alebo či tam Ilias nedohodil nejaký ten čips…ale je to jedno, nadšenie zo sladkého víťaza…

Mimo súťaž ešte padol Chablis 2006, Jean-Claude Boisset. Vínko od jedného z najväčších výrobcov a veľkoobchodníkov z Burgundska. Okrem množstva iných značiek vlastní aj vinárstvo DeLoach. Poznánky k nemu nemám. Budeme ho musieť prechutnať ešte raz 🙂

Read Full Post »