Feeds:
Články
Komentáre

Posts Tagged ‘Nový Zéland’

Nevydržal som to nevyhnutné čakanie. Zlikvidoval som pár pubertálnych kusov, ktoré ešte nemali byť vypité. Vraždenie neviniatok ako v Starom Ríme. Škoda, večná škoda….ale kto by vydržal čakať bez vedomosti toho, čo sa tam nachádza, že? Picture 2

Za obeť chtíču padol aj Pinot Noir Spy Valley 2008 s nádhernou rubínovou farbou a s vôňou čučoriedok, černíc a s jemným nádychom lékořice (údajne sa to po slovensky volá sladké drievko…ja by som povedal pelendrek). V chuti výrazné taníny a z toho plynúca až zvieravá trpkosť, ktorá prehlušuje všetky ovocité vnemy. Nabušený, ťažký pinot. Cukor príjemný (2g/l) bez dominancie. Celé však akési rozhárané. Tá zvieravá trpkosť mi však príde ako umelá, neprirodzená, dokomponovaná…zvláštne. Neviem to správne vyjadriť. Akási zadymená horkosť, spálené listie a k tomu 14% štipnutie alkoholu. Potrebuje čas, veľa času. Podľa výrobcu vydrží tak 5 rokov…ja by som ho tipoval na viac. Niektorí českí blogeri o ňom napísali:  nie je tak ovocný…je tajomný, maskulínny, je nabušený trieslovinami a horkosťou, cez ktoré sa len ťažko presadzuje…super pravda…Ešte k výrobe. Hrozno bolo zbierané ručne zo siedmych polôh a fermentácia sa uskutočnila za pomoci prirodzených kvasiniek. To je u mňa jednoznačné plus. Víno vyzrievalo 10 mesiacov v dubovom sude čo sa prejavilo aj v chuti. Verdikt? Uložiť a nepoužívať…vypiť neskôr i keď tento pinot sa asi nedostane na tú úroveň, ktorú mám najradšej. Bude z neho silné, ťažké a “chlapské” novosvetské červené.

Pijte v správny čas priatelia…

 

 

 

Read Full Post »

Nenútené a neformálne stretnutie podfarbené príjemnou atmosférou pri ochutnávaní výberu novosvetských pinotov a soviňonov nám nedávno zabezpečila spriatelená firma Divari. ĎAKUJEME…Zamerali sme sa na odrody, ktoré nám doma chuťovo sedia a boli sme zvedaví ako to dopadne s ich novosvetskými “klonmi”. Začali sme jednou príjemnou zvláštnosťou. Pinot Noir Rio de los Pajaros Rose, Brut 2006, Uruguaj…vinárstvo Pisano. Nemám čo dodať. Na bublinky nie som, ale toto bola parádička.

32021

Nasledoval mladší a najmä pitnejší Sauvignon Blanc 2008 Fort Simon, JAR. Jeho starší brat z roku 2005, ktorého som vlastníkom to má už asi za sebou. Opätovne sa potvrdilo, že soviňon nereba nechať čakať. 12,6% alkoholu v ochutnanej vzorke bolo príjemných. Slušná kyselinka vzhľadom na Afriku, pekná štruktúra. Kyselinky s cukrami zhruba v rovnováhe…okolo 5g. Tropiko, citrus, liči, tráva. Veľmi fajn a veľmi pitné. Pravdepodobne víťaz nášho neuskutočneného testu “veľa muziky za málo peňazí”, keďže ho v našich “košíkoch” skončilo najviac.

33013

V našich pohároch ďalej krúžil Sauvignon Blanc Schubert, Sur Lie 2006, NZ. Viacerí sme sa zhodli, že je akýsi nevýrazný, zastretý. Mne tam chýbali výraznejšie odrodové charaketristiky. A ako milovník novozélandských soviňonov som bol trošku sklamaný. Možno preto, že som očakával šampióna a nestalo sa. 34005

No a červené. Pinot Noir Rio de los Pajaros Reserva, 2006, Uruguaj. Mám uskladnené a ešte aj dlho ho aj budem mať. Potrebuje čas. More času. Ešte z ostra preveruje vašu triesloodolnosť :)…Zaujímavá vôňa – slivky, korenie, vyšší alkohol. 4,52g cukru. Odložiť a skúsiť o rok.

32008

Lepší a vyzretejší pinot prišiel v podobe rodinnej rezervy Pisanovcov Pinto Noir RPF Reserva 2005, Uruguaj. V tomto kúsku už boli triesloviny zhruba tam kde by mali byť. Na úrovni, keď sa víno dostáva do pitnej kondície a začína prinášať radosť. Fajn nápoj. Vyšší alkohol a nižší cukor ako pri predchádzajúcej vzorke. Maliny, korenie. V chuti slivky a čierne plody. Pekné. Potešenie na našej strane.

32003

No a šampión. Veľké vínko. Pinot Noir Block B, Schubert 2007 Grand Reserva, NZ. Podľa Decanteru jeden z 50 najlepších novosvetských pinotov. Paráda. Symfónia vôni, les, animalita a neudržateľná ovocnosť. Čerešne, čierne ríbezle, tabak. Púhy gram zvyškového cukru. Elegantné víno so sviežou kyselinkou a jemnými tanínmi. Skvelé. Potenciál do 12 rokov, ale tá cena…:)

34002

Na záver “padli” ešte dva kabernety. Ako bonus a pre porovnanie. Prvý sa rozlial môj obľúbenec Cabernet Sauvignon 2003, Unfiltered, Segu, Chile. Skvelé. Čierne ríbezle, višňa, slivky, kakao, koža. 2,74g cukru, intenzívna chuť. Máte toho plné ústa. Prítomné triesloviny, ale už krásne zahladané. V chuti výrazné drevo, vanilka, čokoláda a slivkový lekvár. Nádherný kabernet.

30034

Príjemné posednie sme ukončili s Cabernet Sauvignon 2006, Lady Anne Bernard, JAR. Vzhľadom na predegustované vzorky ma však už príliš neoslovil. Možno pri samostatnom popíjaní by dopadol lepšie, ale v porovnaní s mojim nefiltrovaným favoritom nemal jednoducho šancu. Mal možno štruktúrovanejšiu chuť ako Segu, ale mne jednoducho chýbala vôňa. A ovoniavam veľmi rád :)…3,5g cukru, 5,3 kyselín. Vo vôni čerešne, višne. Chuť s plným telom výrazne ovocná + káva, čokoláda, dub. Príjemné, ale môj favorit to nebol.

33012

Tak takto to dopadlo. Myslím, že na spokojnosť hostiteľa a radosť hostených. A priniesol som si aj jeden poznatok…čím silnejšie triesloviny, tým intenzívnejšia a trvácnejšie vôňa…

Read Full Post »

Určite sa Vám to tiež stáva, neverím, že nie. Pijete rovnaké víno, ale chutí zrazu inak. Teraz odmyslím jedinečnosť každej fľaše. Skôr sa mi vynára atmosféra. Potvrdilo sa mi to pri príjemnom vínku Viňa Sol od mamutieho podniku Miguel Torres. Mnohokrát obyčajné pitie sa zrazu, v príjemnom prostredí a v pohodovej atmosfére, zmenilo na niečo viac. Voňalo intenzívnejšie a krajšie, chutilo mohutnejšie a po jednoduchosti nebolo ani zmienky. Krásny dospelý mok to bol. Vôňa tropického ovocia a hrušiek, chuť výrazná, kyselinka živá avšak zakomponovaná a celé to bolo omnoho harmonickejšie ako pri popíjaní počas grilovačky. Rovnaký zážitok mám z trikrát ochutnaného “Médocu” z Nového Zélandu. Dvakrát nič moc. Prvýkrát narýchlo, druhý ešte rýchlešie a bez pohody. Navyše sa popíjalo v kombinácii s nabušeným Carmenere z Čile. Tretíkrát ma pri sviečkach s K. posadilo na zadok a ukázalo celú svoju krásu. Myslím, že pomohlo aj predýchanie, ale to víno je samo o sebe skvelé a netrvdím to len ja, ale aj moje obľúbené vinné publikácie. Napríklad aj taký p. Johnson vo svojej ročenke. Takže kupáž Kabernet 65% a Merlot 35%, čiže zhruba niečo ako Bordeaux ľavý breh, teda Médoc. Víno zrelo v barikových sudoch. Vo vôni sa naháňali tri základné arómy. Slivky, ríbezle a višne. Nastrúhaná tuha mi bohužiaľ unikla :). Asi najviac mi z toho voňala taká ta prezretá tmavá višna, mňam. Vínko bolo akurát pre mňa koncentrované, skvele vybalancované a harmonické s príjemnými už zakomponovanými tanínmi, živou a radostnou chuťou a jemnulilinkou kyselinkou (6g/l), ktorá osviežovala a posúvala víno z Nového sveta niekde práve do toho Médocu. Alkohol 13,5% je podľa mňa pri červenom akurátna hranica. Skvelé, dlhodobé popíjanie aj bez ničoho. Len tak ďalej Nový Zéland, z novosvetských vín mu fandím najviac.
picture 2

Read Full Post »

blindPokračovanie veľmi príjemných domácich degustácií sme tentokrát dvojnásobne okorenili. Bodovanie a slepá ochutnávka. Funny zábava a utvrdenie si toho, že sa vyznáme a máme už čo to odpité.  Potvrdili sme si zároveň nevyhnutnosť ďalšieho intenzívneho tréningu našich chuťových buniek, ktoré by bez “práce” predsa zakrpateli.  Napriek tajnému ochutnávaniu sme správne uhádli farbu, odrodu a dokonca aj krajinu pôvodu všetkých štyroch saviňonov.

bodovanieZhodli sme sa nad víťazom i porazenými a náš bodový rozptyl môžeme pripísať skôr nováčikovskej roztopašnosti a nejasným pojmom ako “čistota vône “, než zásadnému rozdielu našich československých chutí. Zábavu s bodovaním si určite ešte zopakujeme, len by sme to mali zjednodušiť pre amatérske súťaže, keďže moderná stobodová stupnica  aspoň mne príliš nevyhovovala. Možno by stačilo hodnotenie v štýle…super, dobré, bežné, pitné, nepitné. Čo vy na to?

No a k výsledkom. Zvíťazila nostalgická európska kyselkavosť nad voňavou nabúchanosťou Nového sveta. Pouilly Fumé 2007 od Henri Bourgeoisa. Francúzska Loire. Saviňom ako lusk zo starého viniča. Kyselina povzbudzujúca, víno harmonické a svieže. Avizovaný strelný prach sme však necítili. Ako vlastne voní? Priemerná známka nám vyšla 86 (ja som dal 90!).  Druhý/tretí skončil môj favorit, 84 bodový saviňon z Villa Marie na Novom Zelánde, ktorý som už podrobnejšie rozoberal. Snáď len pripomeniem tie egreše a sviežosť. Tretí/druhý bol veľmi príjemný Sauvignon z Anakeny 2007 (84 bodov). Musím to teda ešte v tichosti prechutnať a zosmoliť nejakú podrobnejšiu správičku. Pamätám si, že sme vysoko ocenili najmä harmonickú chuť a vôňu a páčilo sa nám tam ríbezlové lístie. Posledný skončil nevýrazný i keď drahší kalifornský zástupca od Kendal a Jacskon 2007. Už si ani príliš nepamätám, ale vôňa bola myslím zastretá a celkový dojem príliš vodový a málo harmonický v porovnaní s konkurenciou. Pokiaľ je pravda čo píšu na webe o predošlom ročníku, tak tam v Kalifornii pridávajú aj Semillion (5%) v smiešnej snahe urobiť z neho čosi viac podobné bielym vínam z Bordó.  Na moje počudovanie sa úspešne prezentovala aj zavínovacia vzorka môjho obľúbeného bežného Viňa Sol. Podávala sa prvá a zároveň aj ako posledná…alebo predposledná?…a zožala zaslúženú slávu vyčerpaných degustátorov 🙂savinovanie

Vyskúšajte domáce degustácie priatelia…ženy Vám na rozdiel od obyčajnej chlastačky výjdu v ústrety a ešte Vám dobrovoľne a s LÁSKOU pripravia niečo chutné pod zub 🙂

Read Full Post »

Niečo píšete, intelektuálne alebo len ledabolo ťukáte, formujete svoj názor. Bujnie presvedčenie, že je to dobré a čitateľné. Uložíte to a je to preč. V nenávratne. V spleti internetu, schované niekde v podmorskej sieti, ktorá bude o chvíľu rozseknutá. Musíte začať znova a zálohovať. Stále zálohovať. Rovnako ako socialistické litrové fľaše na víno. Zálohovanie je matka úspechu a liek na náhly príchod stresu. Myslel som si, že svoje nesúrodé vinné myšlienky za tú nadprácu nestoja. Mýlil som sa. Je mi ich teraz ľúto…najmä keď už zahodíte degustačné poznámky.

lost-and-foundZmiznutý text bol niečo ako úvaha o premietnutí ceny vína do výslednej známky počas degustácie. O tom, že vo víne dvojnásobne drahšom očakávam nejakú pridanú hodnotu, niečo čo tú cenu voči lacnejšiemu ospravedlní a zdôvodní. Ten stratený blog bol o saviňone z Huia s neočakávane dlhou chuťou a s náznakom broskyne. V texte však bolo aj to, že je akýsi jemný. Jemný v smere slabosti, nie cnosti. Že sa všetko akosi dlho muselo hľadať. O tom, že mal po otvorení fajn kyselinu a pekne zakomponovaný alkohol. A aj o tom, že zvýšená cena nepriniesla žiadnu voňavú nadhodnotu…

Zálohujte…uložte si texty, fotky a videá pre prípad, že nám prestane fungovať sieť alebo sa počítač rozhodne demokraticky niečo poriešiť za Vás…uložte si aj všemožné chute pre dobu, keď bude všetko jednotvárne, modifikované a rovnaké. Keď vlašák z Čile bude chutiť ako frankovka z Číny…

Read Full Post »

Blíži sa Grand Sauvignon Trophy, treba trénovať. Pričuchnúť ku kandidátom, poprevaľovať na jazyku trochu rozmačkaných ríbezľových listov, občas zahryznúť do egreša a natrhať trochu trávy. Sauvignon Blanc. Na dvoch miestach planéty sa produkujú skvosty. Na brehoch francúzskej Loire a dole u Maurov. Skvelé vína na rýchle vypitie… svieže, úsmevné a nebojácne, keďže si vedia poradiť aj s takým partnerom ako môj obľúbený kozí syr…

villam Villa Maria, Sauvignon Blanc 2007, Private Bin čiže základná rada tohto vinárstva, ktoré patrí k novozélandskej špičke. Fľaša klasicky so screwcup uzáverom. ..Vedeli ste ako sa to má správne otvárať? Na južnej pologuli tvrdia, že treba točiť fľašou. Niektorí českí “vínopsavci” si z toho na blogoch a v komentároch robia dosť srandu, ale skúsil som a vážne to ide lepšie…Po správnom otvorení na Vás vyskočí ovocná radosť . Intenzívny žltý melón, prezreté egreše, pomuchlané ríbezlové lístie a tak ďalej. Nedal som šancu, aby sa vínko prejavilo v celej škále vôní :)… užíval som si prvotný príbeh. Farba veľmi jemná žltozelenkavá. V chuti jemné perlenie s intenzívnou kyselinkou, ktorá osviežuje. Cukry minimálne, takmer žiadne,  skĺbenie skvelej vône a sviežosti sa mi páči. Víno je energické a ľahké, s takým tým mladickým nadšením a kratšou dochuťou.  14% alkoholu vôbec nevadí. Skvelé základné gastro víno. Páči sa mi, veľmi sa mi páči…

No a ešte nejaké technikálie pre šialencov ako som ja: kyselinka 6,93 g/l, zvyškový cukor 3 g/l, vypite do konca 2010. Bolo zbierané z rôznych vinohradov v priebehu piatich týždňov, na kvasenie sa použili neutrálne a aromatické čisté kvasinkové kultúry, čo je dnes už bežný štandard aj keď som osobne za prirodzenejší (spontánny) priebeh vinifikácie čiže vínotvorby…

Nejaké postrehy k sauvignonom alebo k Novému Zélandu?

Read Full Post »

To musí byť nejaký maorský pokrik, pomyslel som si. Alebo je to ranné zavíjanie toho debilného vtáka, čo nám posedáva na strome a zobúdza nás dobré dve hodiny skôr…Je to vták, novozélandský a vyhynutý.  Údajne je to jediný operenec, ktorého “mužský” a “ženský” zobák má rozdielny tvar a veľkosť. O pár cicavcoch by som vedel tiež…


gewzt_2007Otočil som screw cup uzáverom (mám ho radšej ako umelohmotný korok, ktorý považujem stále za nejakú formu utajenej urážky) a dostal som aromatickú facku par excellence. Úsmev v pohľade, šťastie a spokojnosť. Intenzívna tramínová a korenistá vôňa. Čo ja viem čo. Aj klinčeky aj biele korenie boli. Intenzívna prezretá hruška, lyči, kde tu jemný pomaranč, madarinka (takže nie v Rieslingu K.) , vanilka, u K. aj kvety, lupienky ruží….u mňa o chvíľu tiež, keď som sa dozvedel čo hľadať.  Čuchanie ako z rozprávky. Farba menej intenzívna. Alebo nie taká zlatistá/slámová ako ukazuje Gary vo svojej wine tv show . Veľké alkoholové mosty.  V chuti silne korenisté, chvíľami až ostré. Pri otepľovaní  v kombinácii s obrovským alkoholom (14,5%) niekedy trochu rušiace. V ústach najprv výrazne sladkastý pocit, ktorý však v momente mizne a máte zážitok z totálne suchého vínka (len 1,4g/l !!!). Neviem to popísať…možno ako by Vám niekto dal do úst lyžičku hruškového džemu, ktorú však vzápätí vybral a vymenil za vyluhovanú zmes korenia. Vskutku zaujímavé a nutné ďalších prechutnaní 🙂

Na druhý deň bolo vínko stále v kondícii s intenzívnou a možno ešte dôraznejšou vôňou. Také až parfémované, ale nie nepríjemne ako trebárs Chardonnay z Kalifornie od Wente…brrr. Korenie akoby  lepšie zakomponované (možno mu pomohol vzduch).  Kyselinka príjemná, nie rušivá (3,3g/l). Dochuť stredne dlhá. Časť vína údajne kvasila spontánne bez riadenia a čistých kultúr, čo oceňujem. Pojem časť je však veľmi široký.  Tretina vína bola podľa web stránky barikovaná.

Víno by som smeroval skôr na mužov, možno by sa hodilo k nejakej indickej člapkanine, ale tá by asi bez problémov prevalcovala všetko korenie. No neviem. K. vadil prílišný alkohol a tá korenistosť. Mna to skôr objavne zaujalo. Keby som mohol, asi by som ho neprekvasil až na 14,5%, ale ponechal by som radšej trošku viac cukrov, ale možno ani nie. V každom prípade som rád, že nebodujem, neviem ako by som sa z toho vysomáril…

Bežte do fríšopu, inak ten Gewurztraminer, 2007 Huia… vykúpim sám !

Read Full Post »

Tak sa nám to podarilo. Po dlhom hľadaní vhodného termínu sme sa s priateľmi zišli nad piatimi vzorkami Chardonnay. Do súťaže boli prihlásené štyri fľaše, tá piata potom už padla tak nejak spontánne pri dojedaní výbornej cesnakovej pomazánky s kešu orieškami a preberaní nevinných tém zo spoločenského života v Ázii. Nápad sme odkukali od “českých vínopsavcov” a prispôsobili sme ho našim “domácim” podmienkam. Chardonnay bolo zvolené zámerne ako jedna z najdostupnejších odrôd fríšopov, ktorá ponúka snáď najrozmanitejšie nuansy z bielych odrôd. No a ešte som mal zálusk na flašku moravského chardonnay, ktorú poctivo ukrýval P. a ktorá mi náramne chutila minulý rok. No poďme k vínam.

party

Goldwater, Roseland, Marlborough 2005, Nový Zéland bol môj tajný favorit, ktorý nakoniec síce presvedčil, nadchol, ale nezvíťazil. Podľa hodnotenia nás všetkých skončil druhý, ale keby sme bodovali dal by som mu asi rovnaký počet bodov ako víťazovi. Skvelé vínko. Screw-cup uzáver (už som si u Nového Zélandu stihol zvyknúť), ktorý skrýval chuťovo výrazné, barikované chardonnay, ktoré si z veľkej časti poležalo skoro 8 mesiacov v sude na kaloch. U 40% vína sa uskutočnila malolaktická fermentácia, ktorá víno zjemnila. Podľa našich cukrových zákonov by sme mohli povedať, že bolo zbierané ako výber z hrozna (23,5 g/l). Kyselinku malo príjemnú 7,1, alkohol veľmi dobre zakomponovaný 14%, pričom nevystupoval ani keď víno teplalo. No dobre aké bolo? Veľmi, veľmi príjemné a pohodové pitie. Cukry potlačené kyselinkou ho podľa mňa predurčovali k dlhšiemu popíjaniu len tak.  Barik mi nevadil, aj keď ho príliš nemusím, keďže bol veľmi jemný a dával krásnu arómu jemného muškátového oriešku a vanilky. Cítil som broskyňu, nejaký citrus a také tie karamelky. V chuti jemné, plné s dlhým finišom a príjemnou kyselinkou. Víno bolo (aj podľa výrobcu) práve na vrchole svojich dní.

DeLoach 2006, Russian River Valley, Kalifornia. Intenzívnejší barikovaný predstaviteľ, občas mi to už aj vadilo v príliš korenistom závere. Víno skončila pri všeobecnej zhode na treťom mieste. Vôňu malo skvelú, vanilka, hrebíček, oriešok a nejaké to ovocie (zrelá broskyňa). V chuti komplexné, krémové avšak už so strácajúcou sa kyselinkou a vystupujúcou (pre mňa nie úplne krásnou) chuťou bariku (časť vína bola vo francúzskych sudoch 8 mesiacov). Alkohol 13,5%. Pozitívnym (aspoň pre mňa) bola skutočnosť, že vinárstvo funguje na princípe biodynamiky i keď v ostatných rokoch akosi stráca reputáciu. Zo svojej ročenky ho taký H. Johnson už vyškrtol.

Kwv 2007, Western Cape, Južná Afrika. Nazval by som to “každodenné pitie”. Neurazí, ale ničím príliš nepresvedčí a neokúzli. Dobré vinárstvo z Afriky, ale táto rada patrí k základu čo ponúkajú. Víno zrelo v nerezových tankoch a ako je zvykom u základných vín, ktoré sa snažia tváriť barikovo, pridali do tankov dubové čipsy. Po troch mesiacoch bolo vínko naflaškované (určite v šialených objemoch) a poslané na trh. Súčasná klasika. Inak víno predávané v Ázii, kúpené v americkom fríšope malo na vinete popis aj v češtine. Globalizácia v praxi. Jednoduché pitie s jemným nádychom dubu, ovocie ťažko rozpoznateľné, možno snáď nejaký pomaranč.  Alkohol pekne zakomponovaný 14%. Kyselinka 5,65, ktorá ho drží nad “vodou”. Keby jej nebolo neviem, neviem. A o tom či je prírodná radšej uvažovať ani nebudeme. Zvyškový cukor len 2,26. Fajn…

Vinařstí Ilias, 2007, Výber z hrozna, Pavlov. Favorit našej súťaže. Pri tých skutočných súťažiach by bol v kategórii polosladkých a teda by mal byť posudzovaný oddelene. My sme si však sladučkého favorita v pohode vychutnali v rámci “kyslejšej” konkurencie. Malé rodinné vinárstvo hospodári v Pavlove na 4,3 ha a ročne produkuje zhruba 30 tis. fliaš, pričom postupne prechádza na biovinárstvo. Víno kvasilo a vyzrievalo v nerezových tankoch i keď ja som tam už druhýkrát cítil jemnú vanilku a oriešok, takže by som sa prikláňal k nejakému trebárs aj viackrát použitému dubu. No neviem s vinárom sa hádať nebudem. V každom prípade tam bolo skvelé prezrelé žlté jabĺčko s jemnou vanilkou, ktorá sa pri oteplovaní dostáva do popredia, broskyňa, trošku citrusu, jednoducho krásna ovocitosť. Ešte by som pridal také tie máslové karamelky. Zo všetkého by som to však prirovnal k sladučkému, ale nie ešte úplne vyzretému…ja to volám “mydlovému” mangu. Dobre zakomponovaný alkohol, tu my však chýba údaj (myslím 13%). Kyselinka výrazná 7,9%, ale zastiera ju zvyškový cukor tohto polosladkého moku (18g/l). Kyselinka ani cukor ešte nie sú úplne zakomponované, hrajú akoby každý svoje sólo, tu vystupuje jedno tu druhé, ale časom to bude zrejme pekne harmonické. Vínko je ešte mladé, čo naznačuje intenzívne perlenie a nejaký ten rok určite vydrží aj v archíve. No som vážne zvedavý či to nebolo trošku v sude alebo či tam Ilias nedohodil nejaký ten čips…ale je to jedno, nadšenie zo sladkého víťaza…

Mimo súťaž ešte padol Chablis 2006, Jean-Claude Boisset. Vínko od jedného z najväčších výrobcov a veľkoobchodníkov z Burgundska. Okrem množstva iných značiek vlastní aj vinárstvo DeLoach. Poznánky k nemu nemám. Budeme ho musieť prechutnať ešte raz 🙂

Read Full Post »