Feeds:
Články
Komentáre

Posts Tagged ‘pinot grigio’

20120311-220150.jpg

Krátka poznámka k nedávno ochutnanému vínu, ktorá je kompletne vytvorená na iphone 🙂 Som zvedavý či sa to bude dať čitať kvôli nie úplne spolupracujúcemu slovníku, jemným problémom s diakritikou a hlavne, či mi to nebude trvať zbytočne dlho. Ale späť k vínu. Tilia, Vipavská dolina, Sauvignon 2011. 13,5% alkoholu, s nazretejšou farbou. Krásna, v mojom ponímaní klasicky sauvignonová vôňa, šťavnaté ovocie, egreše a broskyne, novozélandský štýl. V chuti prijemne osviežujúce, nič komplikované, ale ani príliš jednoducho prvoplánové. Zlatá stredná cesta. Dochuť priemerná, skvelé pitné s jemnou a pre mňa primerane prevažujúcou kyselinkou. Veľmi mierne horkastý akoby grepový záver. Druhé víno od Tilie bol Sivi Pinot 2011 s rovnakým alkoholom 13,5%. Farba v podstate rovnaká ako pri sauvignone i keď mierny zlatistý podtón som tam zaznamenal. Vo vône sladšie ovocie, cítil som tam hrušku, nejaké kvetiny a korenie. V chuti výraznejší sladkastý nástup, sviežosť sauvignonu nikde. Dochuť je výrazne dlhšia s horkastým korenistým záverom, ale víno pôsobí akosi jedoduchšie, alkohol je výraznejší a celkovo sa viac prikláňam k prvej flaške. I keď milovníkov si zaiste nájde najmä z radov “grigio” milovníkov, že R. alebo ľudí s chuťou na jemne sladšie (skutočne nič hrozné) a ťažšie biele. Ešte možno pár náročných ťuk-ťuk na Iphone, je to vážne fuška ale v podstate to ide, k Tilii. Ide o malé rpdinné vinárstvo, ktoré produkuje výlučne vyššej kvality. Melita a Matjaž Lemutovci obrábajú 6 ha a produkujú Sauvignon, Chardonnay, Rumeni Muškat čiže žltý, Sivi and Modri Pinot, Cabernet Sauvignon a Merlot. Hrozno je zbierané ručne a spracovávané s maximálnou šetrnosťou…a tak to mám rád 🙂

Read Full Post »

Slovinské obdobie začalo. Plno zaujímavých vín, príjemní vinári, vcelku prijateľné ceny, biodynamické postupy, nefiltrované a inak neupravované vína, zaujímavá a často už zabudnutá alebo “prekonané” vinifikácia. Toto všetko ma dúfam čaká…Začal som v Interspar-e pri nákupe základných potravín, pár pitných, ale nijako neoslňujúcich vín za relatívne vysokú cenu. Pár základných malvázijí, biely a šedý pinot, sauvignon a cabernet. Všetko ok, nič vyslovene nepitné…ale. Pomohol web, knihy a náhodné objavenie vinotéky v centre mesta. A začal som z ostra.

Simčič. Marjan Simčič, pretože pozor, je ich tu nesmierne veľa, ale za pozornosť ich stojí len pár…ešte určite aj Edi.  Takže dnes Marjan Simčič z malej dedinky Ceglo v regióne Goriška Brda na samej slovinsko-talianskej hranici pri talianskej vrchovine Collio. Polovicu zo 16 ha má v Slovinsku a druhú v Taliansku. Spoločná Európa v praxi. Produkuje vína len z vlastných viníc a používa najmä (nie výhradne) prírodné postupy. Občas striekne zrejme aj nejakú chémiu, ak je to nevyhnutné, ale snaží sa tomu vyhýbať. Neviem, túto informáciu som počul vo vinotéke.  Zistím. Pridržiava sa však tradičnej vinifikácie, zbiera ručne a výhradne  kvalitné hrozno z viníc 10-50 rokov starých. Malé výnosy sú údajne pre jeho vinohrady typické. Pestuje najmä biele  Sauvignonasse, Ribolla, Pinot Grigio,  Chardonnay a Sauvignon. Z červených Pinot noir a Cabernet sauvignon, myslím. Základnou radou je Classic, ďalej Selekcija, Opoka a v určitých rokoch produkuje aj sladké biele (slámové) Leonardo. Začal som základným Classic, ktorý je produkovaný z mladších vinohradov. Zreje v nereze a na kvasinkách leží 8 mesiacov, takže výsledkom nie sú “klasické” svieže vína, ale skôr komplexnejšie pitie s elegantnejším telom a peknou mineralitou. Podľa výrobcu je fľašová zrelosť už pri základnej rade okolo 10 rokov, čo sa vážne tak často nevidí.

Ja som ochutnal Sivi Pinot/Pinot Grigio (rulandské šedé, brrr. ten názov) 2010.  Hrozno pochádza z Talianska i Slovinska z troch rôznych viníc vo veku od 9 do 26 rokov.  13% alkoholu, kyselinka 5,1g/l. Celkovo zhruba 11.500 fľaší. Výrazne zlatá farba s medených nádychom, miestami až skoro do jemne ružova. Intenzívna aróma, jemné spočiatku neidentifikovateľné ovocie, neskôr žltý melón, korenie. Veľmi plné víno, štruktúrované, v chuti nachádzam jemné broskyne a korenie. Chvíľami akoby karamel, resp. karamelovo-maslové cukríky. O alkohole viete od začiatku, ale nejako nevadí. Víno je akoby husté a “teplé”. Vyvážená kyselina, jemná horkosť na konci a veeeľmi dlhá dochuť.

Druhá vyššia rada je Selekcija. Víno sa produkuje zo starších vinohradov s rozvinutým koreňovým systémom len vo vybraných dobrých rokoch, hrozno prechádza prísnou selekciou pri zbere. Táto nekonvenčná zaujímavosť vzniká bez pridania selektívnych kvasiniek, zreje v 3-4 tis. litrových sudoch a prirodzene prechádza malolaktickou fermentáciou.  Vína majú intenzívnu farbu, sú bohaté, štruktúrované s pekným telom a charakteristickými minerálnymi znakmi. Nefiltrujú sa a na trh prichádzajú až po 2-4 ročnom zrení vo fľaši.

Skúsil som cuveé Teodor, ročník 2008. Ribolla (rebula) 60%, pinot grigio 20% a sauvignonasse 20%. Každá odroda pochádzala len s jedného vinohradu, pričom ich vek sa pohybuje medzi 25-56 rokmi. Zbierané ručne koncom septembra 2008. Kvasenie prebiehalo oddelene pri normálnej teplote a napríklad Ribolla bola 14 dní na šupkách v 3000l kónickom dubovom sude (tino). Ribolla a Sauvignonasse vyzrievali 22 mesiacov vo veľkých drevených sudoch (tino, tono) a pinot grigio v bariku. Zmiešané boli pred fľašovaním bez filtrácie. 13,5% alkoholu. Kyselinka na úrovni 5,4g/l.  Celkovo bolo vyrobených 6 200 fľaší. Intenzívna zlatá farba alebo jemne vylúhovaný čaj. Vo vôni lúka, sušené kvety, toast a náznak vanilky (barik). Intenzívna a elegantná chuť, oriešky, chlieb s maslom a nejaké sušené bylinky. Veľmi dlhé, mnohovrstvové a akoby husté, jemne horkasté. Ideálny kandidát na dekantovanie, až potom sa víno otvára. Mok na dlhšie zamyslenie v cene okolo 17€. Na môj vkus však mierne “predubované” so zrecím potenciálom 15 a viac rokov.

Read Full Post »

Pinot Grigio (teda Pinot Gris) pre mňa nezmyselne pomenovaný podľa obchodníka Rulanda ako Rulandské šedé. Rovnako ako systém postavený na cukornatosti sme z Nemecka prebrali aj tento názov. Nevadí, pre mňa to bude vždy “šeďák” :). Fľašu som zakúpil učupenú na najspodnejšom regáli (tak, aby ju nebolo príliš vidieť) v Tescu, za čo sa ospravedlňujem všetkým fajnšmekrom i svojmu svedomiu, keďže čaro nepoznaného rozdupalo záväzok ” v supermarkete nikdy”. Prekonať bariéru pomohla aj cena oscilujúca niekde na úrovni 3,50 €. To sa to potom rušia záväzky, že? Napriek obavám z vína, uskladnenia a ceny som bol však mierne povedané… príjemne vyšokovaný. A nielen ja, ale aj krajšia polovica nášho degustačného dvojzáprahu, ktorá často skĺzava do cukernatejších mokov uznala, že je fajn. Suchý Pinot Grigio 2009 Delle Venezie s 12,5% alkoholu. Pohoda, moderne šróbovací (pre jazykovedcov šraubovací) uzáver, pekná etiketa a vo vnútri svieža ovocná vôňa s tónmi citrusov a zeleného jablka. Farba redšia s výraznejším sklonom zelenieť pri správnom  osvetlení.  V chuti skutočne chrumkavé (čítaj křupavé), svieže kde príjemná kyselinka dominuje, ale nie nepríjemne pre tých čo ľúbia cukor. Jednoznačne vyhráva, ale neponižuje nikoho o celú dĺžku bazéna. V chuti skôr kombinácia bylín, tráv a korenia, ale nič príliš výrazné, takže pri tom nemusíte nejak dlho rozmýšľať, hľadať zákutia a nuansy, môžete to normálne do seba hodiť…aj tak tam toho nejak veľa zrejme nenájdete. Ja som samozrejme skúmal a zistil som, že na druhý deň alebo aj po výraznejšom oteplení sa stráca harmonickosť a víno sa javí akoby rozbité. Takže kúpiť, schladiť a vypiť… za 3,50 neurazí.

Read Full Post »

Nedávno som navštívil milú predajňu s talianskymi produktami. Veľké, čerstvé talianske lahôdky s príjemnou obsluhou. Vyliezol som s prehľadom mäsových výrobkov a s pinotom grigio (rulandské šedé) za prijateľných 9,90 eur.  Ročník 2009 od Pierpaolo Pecorari z oblasti Friuli – Venezia Giulia, 13% alkoholu. Kovová záklopka a pekný dlhý korok z dvojplôšky a drte. Jednoduchá etiketa, burgundská fľaša. Dobrý pocit, a ani neviem prečo. Asi preto, že tie nedávno minulé nestáli za veľa. Svetlá, mladá zlatozelená farba vcelku iskrivá a pekná. Farbu síce väčšinou nijako zvlášť nehodnotím, ale táto je skutočne pekná. Vo vôni sa kyslejšie tóny miešajú so sladšími, všetkému dominuje ovocnosť. Prevláda jemná hruška, v pozadí trošku bieleho korenia a možno aj medík s nejakým jemným smrádkom. Pekná i keď nie príliš výrazná vôňa. Taká zahanbená voňavosť. V chuti nástup kyseliny, ktorá sa však rýchlo vytráca a prednosť dostáva pekný agátový med. Jeho prítomnosť však nie je prehlušujúca a dominantná. Kyselina je stále prítomná a sladkosť prevláda len minimálne. Je to tak 45%-55% 🙂 Postupne sa kyseliny trochu strácajú, ale sladkosť nie je aj tak nijako nepríjemná. Páči sa mi to. V dochuti je cítiť výraznejšie korenie a hrušku. Stredné plné telo, skôr k štíhlejšej forme, ale s dlhou šeďákovou dochuťou. Pekné víno ku každodennému popíjaniu za vcelku rozumnú cenu s archivačným potenciálom údajne do 2015. Dokúpim, uložím a uvidím. Mohlo by sa ešte dosť zaujímavo posunúť. Našťastie Pecorari nie je Francúz, takže vinárstvo má vcelku obstojný web. Z neho sa dozvedám, že vek vinice je 14 rokov, výnos až 50hl z hektára, pričom na hektári je vysadených 5600 koreňov pinotu grigio. Veľa, málo? Čítal som aj o talianskych “šialencoch”, ktorí mali na hektári násobky tohto počtu, ale aj tak mi to príde (bez skúsenosti z pestovania viniča) ako celkom pôsobivé množstvo. Čo poviete? Pinot pochádza z viacerých tratí zo severovýchodnej oblasti Talianska Friuli – Venezia Giulia, konkrétne z Isonzo del Friuli. Región leží na hranici so Slovinskom a na jeho území sa nachádza celkovo 11 DOC, 3 DOCG a 3 IGT apelácie. Rodina Pecorari sa vinohradníctvu venuje už niekoľko storočí, i keď nevedia uviesť presný dátum, keďže ide o starú farmársku rodinu, ktorá sa niekedy vo svojej dlhej histórii rozhodla pestovať aj vinič. Vinárstvo celkovo produkuje 3, resp. 4 rôzne rady vína: Classic wines (10 vín), Altis Selection (3), XV Cru (5) a navyše sladký sauvignon a nedávnu novinku hroznový mušt. Moje víno bolo zo základnej radyClassic wine a zaradené len v Indicazione Geografica Protetta Venezia Giulia, čiže žiadne DOC či IGT, ale len základné geografické zatriedenie, ale aj tak bolo viac ako pitné.

Read Full Post »