Feeds:
Články
Komentáre

Posts Tagged ‘pinot gris’

Nestane sa tak často, že na zaujímavého vinára narazíte v začiatkoch jeho cesty a máte tak jedinečnú šancu sledovať postupný vývoj a dozrievanie, zmeny dobré aj tie menej správne, možno aj slepé uličky či nezdary a návraty. Zatiaľ som mal možnosť stretnúť väčšinou len tých (teda česť výnimkám), ktorí už majú jasno a konzervatívne lipnú na tej svojej, jedinej správnej ceste. Prisahali buď na moderné technológie a hrajú sa s chémiou alebo naopak zakopávajú amfory a hľadia na mesiac. Ale Milan Nestarec je iný, je zatiaľ len na začiatku svojej dlhej vínnej cesty, prístupný načúvať, ochotný sa zamyslieť a uvažovať. A je pre nás všetkých „nekonvenčných spotrebiteľov“ šťastie, že si vybral ten smer s mesiacom a nestal sa mladým chemikom. Teším sa ako sa bude vyvíjať, kam jeho vína vyzrejú a postúpia, kde budú ich hranice. Zatiaľ môžeme z diaľky sledovať jeho cestu s vínom a držať mu palce, aby ho prípadný neúspech neodradil a úspech príliš nerozmaznal 🙂

Milan Nestarec. Pre mňa náhodný objav na košte vo Velkých Bílovicích. Mladý a usmievavý človek s mottom “Víno z hroznů a nic víc”.

photo 3 (3)

Vína nezatrieďuje, sú prirodzene suché, keďže spontánne dokvasili vtedy, keď sa im chcelo, ležia dlhší čas na kvasniciach bez pridania síry a akýchkoľvek chemikálii. Hospodári na 8 ha v Moravskom Žižkove a vo Velkých Bílovicích kde má peknú pivnicu. Zo 70% pestuje modré odrody, najmä Zweigeltrebe, Frankovku a Pinot noir. Z bielych najmä Neuburské (jeho vlajková loď) a Pinot Gris (všetko už prakticky v bio režime), časť hrozna vymieňa medzi ostatnými vinármi a tak je jeho odrodová skladba pomerne široká. Na mňa by som povedal, že až trochu príliš, ale trh s vínom, či komerčný úspech si to zrejme vyžaduje, neviem. V každom prípade, keď dám doma môjmu ne-vinnému publiku ochutnať vína zásadne vybočujúce z davu, tak to väčšinou skončí neúspechom, Nestarec bol však prijatý za všeobecnej radosti a víno mizlo ako voda. Čiže úspech. A zároveň plán…využiť jeho vína na misijnú úlohu – odlákať moje okolie od bežného pitia a ukázať mu ťažkú a dlhú cestu smerom k prirodzenosti, nefiltrovaniu, kalom, oxidácii a amfore. Takže Muzika, Klasika a Antika…

photo 2

Muzika – Bél 2012, 13% alkoholu.

Zmeska Müller Thurgau, Veltlín zelený a Rizling vlašský. Fajn mladá, jemne perlivá základka, neurazí ani nejako zásadne nenadchne, ale to nebolo ani cieľom. Super ľahké pitie na leto. Grilovačka, voda, pohoda, relax. V podstate dosť podobný zážitok ako samostatný Müller. Zdá sa mi, že oproti Müllerke mierne redšie s výraznejšou kyselinou. Mne sa páči a vyhovuje.

Klasika – Müller Thurgau 2012, 13,5% alkoholu.

Môj víťaz ochutnávky v pivnici u Milana počas sparného dňa. Odrodu pijem veľmi málo, preto ma svojim spôsobom víno nadchlo. Farba sýtejšia, zelenkavá. Perlenie akoby jemnejšie, ale pikantnejšie, postupne sa stráca. Aromatika jemná, trošku muškátu a kvetov. Veľmi svieže jednoduché víno na každý deň, len bacha na hladinu alkoholu.

Klasika – Tramín červený 2012, 13% alkoholu.

Pekná prirodzená tramínová vôňa bez násilného parfémovania, med, lúka, stredne intenzívna farba, jemné perlenie. Príjemná horčičinka ľahšieho tramínu, trochu sladkosti, ktorú však úspešne vyvažuje pekná kyselina. Dobre sa pije, skôr kratšie a tenšie, bezproblémové.

Klasika – Veltlínske zelené 2012, 12% alkoholu.

Opäť jemné perlenie v pohári, slabšia farba, ale to mi je vcelku úplne ukradnuté. Menej svieže, pri veltlínoch vyhľadávam práve sviežosť a pikantnosť. Akoby sladšie a v porovnaní s Müllerom alebo Tramínom uťahanejšie. Jemná horčičinka na záver s medovejšou vôňou, ale akoby ploché. Druhá fľaša mala sýtejšiu farbu, krajšiu kyselinu, ale trošku sa strácam. Ani jednoduché svieže pitie, ani zadumaný veltlín, niekde medzi. Neviem.

Klasika – Neuburské  2012, 13% alkoholu.

V aromatike voňavejšie, sladšie, medové. V chuti vyvážené s peknou kyselinou a jemnou horkosťou na záver. Fajn pitie, ale bral by som radu vyššie Antiku.

Antika – Neuburské 2009, 13,5% alkoholu.

Farba vcelku podobná ako má Klasika. Med, lúka, bylinky, žlté ovocie, sladkosť. Dlhšie, zložitejšie, olejové, pekne zaguľatené, krásne harmonické. Pekná kyselina, víno na zamyslenie. Ringloty na slnku v košíku plnom bylín, orechy. Suché, jemne korenisté. Top. Asi najzaujímavejšie biele víno.

Klasika – Rizling vlašsky 2012

Veľmi svetla a svieža farba do svetlozelených tónov, vo vôni svieže, v chuti ľahké, krásne pohodové s veľmi príjemnou kyselinou, jemná mineralita a horčičinka, vyhovuje mi. Veľmi pitné, občas som akoby cítil jemný grep. Decentne perlivé, kvetinky. Živé, pekné, neuveriteľne rýchlo došlo.

Klasika – Rulandské šedé 2012

Farba až do veľmi medeno-ružových tónov, bublinky celkom intenzívne, stredne plné, ľahšie svieže klasické šedé, jemne korenisté s peknou horčicinkou, dlhšia dochuť. Podľa mňa vydarené šedé i keď pomerne jednoduché.

Klasika – Zweigeltrebe 2011 13,5%

Farba až do fialova, sýta. Tento Zweigelt ma vlastne priviedol k Nestarcovi. Akoby v prvom pláne výraznejšie do sladka, ale potom to vyrovnávajú kyseliny, dlhšie víno. Kyseliny by som však prijal aj intenzívnejšie. Sladšie tmavé bobule, jemne triesloviny, šťavnatá čerešňa, žiadna zásadná zádumčivosť, skôr priemerná stavba, trochu mi tam však niečo chýba. Na košte sa mi páčilo viac ako doma. Intenzita je priemerná, víno sa dobre pije, ale kus dreva by mu nezaškodil napriek tomu, že nie som obdivovateľ hutných červených, V chuti aj slivky, trochu zemitosti. Neviem, nejako mu neviem prísť na meno, som na rozpakoch, chce to viac fliaš.

A ešte riadok k rosé. Aj muzika aj klasika boli fajn, len neviem získať hodnoverné hodnotenie. Cuveé i frankovka  sa vypili v priebehu polhodinky na terase ako voda. Než som sa vrátil zo záhrady tak ma privítali len usmiate ženy a prázdne fľaše. Takže fajn 🙂

photo 5 (2)

Read Full Post »

20120311-220150.jpg

Krátka poznámka k nedávno ochutnanému vínu, ktorá je kompletne vytvorená na iphone 🙂 Som zvedavý či sa to bude dať čitať kvôli nie úplne spolupracujúcemu slovníku, jemným problémom s diakritikou a hlavne, či mi to nebude trvať zbytočne dlho. Ale späť k vínu. Tilia, Vipavská dolina, Sauvignon 2011. 13,5% alkoholu, s nazretejšou farbou. Krásna, v mojom ponímaní klasicky sauvignonová vôňa, šťavnaté ovocie, egreše a broskyne, novozélandský štýl. V chuti prijemne osviežujúce, nič komplikované, ale ani príliš jednoducho prvoplánové. Zlatá stredná cesta. Dochuť priemerná, skvelé pitné s jemnou a pre mňa primerane prevažujúcou kyselinkou. Veľmi mierne horkastý akoby grepový záver. Druhé víno od Tilie bol Sivi Pinot 2011 s rovnakým alkoholom 13,5%. Farba v podstate rovnaká ako pri sauvignone i keď mierny zlatistý podtón som tam zaznamenal. Vo vône sladšie ovocie, cítil som tam hrušku, nejaké kvetiny a korenie. V chuti výraznejší sladkastý nástup, sviežosť sauvignonu nikde. Dochuť je výrazne dlhšia s horkastým korenistým záverom, ale víno pôsobí akosi jedoduchšie, alkohol je výraznejší a celkovo sa viac prikláňam k prvej flaške. I keď milovníkov si zaiste nájde najmä z radov “grigio” milovníkov, že R. alebo ľudí s chuťou na jemne sladšie (skutočne nič hrozné) a ťažšie biele. Ešte možno pár náročných ťuk-ťuk na Iphone, je to vážne fuška ale v podstate to ide, k Tilii. Ide o malé rpdinné vinárstvo, ktoré produkuje výlučne vyššej kvality. Melita a Matjaž Lemutovci obrábajú 6 ha a produkujú Sauvignon, Chardonnay, Rumeni Muškat čiže žltý, Sivi and Modri Pinot, Cabernet Sauvignon a Merlot. Hrozno je zbierané ručne a spracovávané s maximálnou šetrnosťou…a tak to mám rád 🙂

Read Full Post »

Slovinské obdobie začalo. Plno zaujímavých vín, príjemní vinári, vcelku prijateľné ceny, biodynamické postupy, nefiltrované a inak neupravované vína, zaujímavá a často už zabudnutá alebo “prekonané” vinifikácia. Toto všetko ma dúfam čaká…Začal som v Interspar-e pri nákupe základných potravín, pár pitných, ale nijako neoslňujúcich vín za relatívne vysokú cenu. Pár základných malvázijí, biely a šedý pinot, sauvignon a cabernet. Všetko ok, nič vyslovene nepitné…ale. Pomohol web, knihy a náhodné objavenie vinotéky v centre mesta. A začal som z ostra.

Simčič. Marjan Simčič, pretože pozor, je ich tu nesmierne veľa, ale za pozornosť ich stojí len pár…ešte určite aj Edi.  Takže dnes Marjan Simčič z malej dedinky Ceglo v regióne Goriška Brda na samej slovinsko-talianskej hranici pri talianskej vrchovine Collio. Polovicu zo 16 ha má v Slovinsku a druhú v Taliansku. Spoločná Európa v praxi. Produkuje vína len z vlastných viníc a používa najmä (nie výhradne) prírodné postupy. Občas striekne zrejme aj nejakú chémiu, ak je to nevyhnutné, ale snaží sa tomu vyhýbať. Neviem, túto informáciu som počul vo vinotéke.  Zistím. Pridržiava sa však tradičnej vinifikácie, zbiera ručne a výhradne  kvalitné hrozno z viníc 10-50 rokov starých. Malé výnosy sú údajne pre jeho vinohrady typické. Pestuje najmä biele  Sauvignonasse, Ribolla, Pinot Grigio,  Chardonnay a Sauvignon. Z červených Pinot noir a Cabernet sauvignon, myslím. Základnou radou je Classic, ďalej Selekcija, Opoka a v určitých rokoch produkuje aj sladké biele (slámové) Leonardo. Začal som základným Classic, ktorý je produkovaný z mladších vinohradov. Zreje v nereze a na kvasinkách leží 8 mesiacov, takže výsledkom nie sú “klasické” svieže vína, ale skôr komplexnejšie pitie s elegantnejším telom a peknou mineralitou. Podľa výrobcu je fľašová zrelosť už pri základnej rade okolo 10 rokov, čo sa vážne tak často nevidí.

Ja som ochutnal Sivi Pinot/Pinot Grigio (rulandské šedé, brrr. ten názov) 2010.  Hrozno pochádza z Talianska i Slovinska z troch rôznych viníc vo veku od 9 do 26 rokov.  13% alkoholu, kyselinka 5,1g/l. Celkovo zhruba 11.500 fľaší. Výrazne zlatá farba s medených nádychom, miestami až skoro do jemne ružova. Intenzívna aróma, jemné spočiatku neidentifikovateľné ovocie, neskôr žltý melón, korenie. Veľmi plné víno, štruktúrované, v chuti nachádzam jemné broskyne a korenie. Chvíľami akoby karamel, resp. karamelovo-maslové cukríky. O alkohole viete od začiatku, ale nejako nevadí. Víno je akoby husté a “teplé”. Vyvážená kyselina, jemná horkosť na konci a veeeľmi dlhá dochuť.

Druhá vyššia rada je Selekcija. Víno sa produkuje zo starších vinohradov s rozvinutým koreňovým systémom len vo vybraných dobrých rokoch, hrozno prechádza prísnou selekciou pri zbere. Táto nekonvenčná zaujímavosť vzniká bez pridania selektívnych kvasiniek, zreje v 3-4 tis. litrových sudoch a prirodzene prechádza malolaktickou fermentáciou.  Vína majú intenzívnu farbu, sú bohaté, štruktúrované s pekným telom a charakteristickými minerálnymi znakmi. Nefiltrujú sa a na trh prichádzajú až po 2-4 ročnom zrení vo fľaši.

Skúsil som cuveé Teodor, ročník 2008. Ribolla (rebula) 60%, pinot grigio 20% a sauvignonasse 20%. Každá odroda pochádzala len s jedného vinohradu, pričom ich vek sa pohybuje medzi 25-56 rokmi. Zbierané ručne koncom septembra 2008. Kvasenie prebiehalo oddelene pri normálnej teplote a napríklad Ribolla bola 14 dní na šupkách v 3000l kónickom dubovom sude (tino). Ribolla a Sauvignonasse vyzrievali 22 mesiacov vo veľkých drevených sudoch (tino, tono) a pinot grigio v bariku. Zmiešané boli pred fľašovaním bez filtrácie. 13,5% alkoholu. Kyselinka na úrovni 5,4g/l.  Celkovo bolo vyrobených 6 200 fľaší. Intenzívna zlatá farba alebo jemne vylúhovaný čaj. Vo vôni lúka, sušené kvety, toast a náznak vanilky (barik). Intenzívna a elegantná chuť, oriešky, chlieb s maslom a nejaké sušené bylinky. Veľmi dlhé, mnohovrstvové a akoby husté, jemne horkasté. Ideálny kandidát na dekantovanie, až potom sa víno otvára. Mok na dlhšie zamyslenie v cene okolo 17€. Na môj vkus však mierne “predubované” so zrecím potenciálom 15 a viac rokov.

Read Full Post »

Reagujem na komentár “skúste Astrolabe”, ktorý sa objavil pri článku k  bežnému sauvignonu. Vďaka Barborke. A vďaka vinotéke v Záhorskej Bystrici. Astrolabe…Pinot Gris. A? Veľmi fajn, a za tie prachy priam skvelé. Pinot Gris 2008, Marlborough, základná rada Voyage. Akoby povedal môj nevinný skororodinný člen…mňamka. Na svoj vek jemná slabozlatistá farba. Mladšia. Vôňa je od prvého čuchnutia krásna, ťahavá, dlhá a intenzívna. Cítiť sladkosť – plásty medu, silnejšie korenie, exotiku, možno mango a asi aj hrušky. Vo vôni som si bleskurýchlo predstavil orientálny trh. Ten zhon a šum a hlavne to teplo a vône. No a chuť? Pristupoval som k nej jemne a s bázňou, že sa naplní pravidlo – vôňa predbieha chuť a s tekutinou vo fľaši ju nič podstatné nespája. Nie. Tu je to jednoliaty celok. Aach. V chuti krásne guľaté, neuveriteľne dlhé, prvotne do sladkosti, ale s krásne sviežim a minerálnym záverom. Pije sa to samo. Korenie, sladký grep, jemná horkosť…idem pre ďalšiu fľašu 🙂

A na záver troška technikálii k vínku. Ak chcete vedieť viac o samotnom vinárstve použite gúgl. Pekná stránka. Takže 94% pinot gris, doplnený 4% tramínu a 2% chardonnay. Tu je z mojej strany trošku sklamanie. Tieto dokrášľované “jednoodrodovky” – lebo “to dovoľuje zákon” ma občas zamrzia. 13,5% alkoholu, 6,2g/l zvyškového cukru a 6,2g/l kyselín….a potom, že sa čudujem aké je vyvážené :). Oficiálna správa ďalej hovorí o vôni hrušiek, dule a nugátu, v chuti zasa majitelia cítia hrušku, dulu a pridávajú aj broskyňu. Súhlas, koľko chutí toľko názorov…nugát si zapamätám. Ešte snáď…2008 treba vypiť do 2012, takže ide sa na nákup.

Pekný víkend

Read Full Post »

Pinot Grigio (teda Pinot Gris) pre mňa nezmyselne pomenovaný podľa obchodníka Rulanda ako Rulandské šedé. Rovnako ako systém postavený na cukornatosti sme z Nemecka prebrali aj tento názov. Nevadí, pre mňa to bude vždy “šeďák” :). Fľašu som zakúpil učupenú na najspodnejšom regáli (tak, aby ju nebolo príliš vidieť) v Tescu, za čo sa ospravedlňujem všetkým fajnšmekrom i svojmu svedomiu, keďže čaro nepoznaného rozdupalo záväzok ” v supermarkete nikdy”. Prekonať bariéru pomohla aj cena oscilujúca niekde na úrovni 3,50 €. To sa to potom rušia záväzky, že? Napriek obavám z vína, uskladnenia a ceny som bol však mierne povedané… príjemne vyšokovaný. A nielen ja, ale aj krajšia polovica nášho degustačného dvojzáprahu, ktorá často skĺzava do cukernatejších mokov uznala, že je fajn. Suchý Pinot Grigio 2009 Delle Venezie s 12,5% alkoholu. Pohoda, moderne šróbovací (pre jazykovedcov šraubovací) uzáver, pekná etiketa a vo vnútri svieža ovocná vôňa s tónmi citrusov a zeleného jablka. Farba redšia s výraznejším sklonom zelenieť pri správnom  osvetlení.  V chuti skutočne chrumkavé (čítaj křupavé), svieže kde príjemná kyselinka dominuje, ale nie nepríjemne pre tých čo ľúbia cukor. Jednoznačne vyhráva, ale neponižuje nikoho o celú dĺžku bazéna. V chuti skôr kombinácia bylín, tráv a korenia, ale nič príliš výrazné, takže pri tom nemusíte nejak dlho rozmýšľať, hľadať zákutia a nuansy, môžete to normálne do seba hodiť…aj tak tam toho nejak veľa zrejme nenájdete. Ja som samozrejme skúmal a zistil som, že na druhý deň alebo aj po výraznejšom oteplení sa stráca harmonickosť a víno sa javí akoby rozbité. Takže kúpiť, schladiť a vypiť… za 3,50 neurazí.

Read Full Post »

Nedávno som navštívil milú predajňu s talianskymi produktami. Veľké, čerstvé talianske lahôdky s príjemnou obsluhou. Vyliezol som s prehľadom mäsových výrobkov a s pinotom grigio (rulandské šedé) za prijateľných 9,90 eur.  Ročník 2009 od Pierpaolo Pecorari z oblasti Friuli – Venezia Giulia, 13% alkoholu. Kovová záklopka a pekný dlhý korok z dvojplôšky a drte. Jednoduchá etiketa, burgundská fľaša. Dobrý pocit, a ani neviem prečo. Asi preto, že tie nedávno minulé nestáli za veľa. Svetlá, mladá zlatozelená farba vcelku iskrivá a pekná. Farbu síce väčšinou nijako zvlášť nehodnotím, ale táto je skutočne pekná. Vo vôni sa kyslejšie tóny miešajú so sladšími, všetkému dominuje ovocnosť. Prevláda jemná hruška, v pozadí trošku bieleho korenia a možno aj medík s nejakým jemným smrádkom. Pekná i keď nie príliš výrazná vôňa. Taká zahanbená voňavosť. V chuti nástup kyseliny, ktorá sa však rýchlo vytráca a prednosť dostáva pekný agátový med. Jeho prítomnosť však nie je prehlušujúca a dominantná. Kyselina je stále prítomná a sladkosť prevláda len minimálne. Je to tak 45%-55% 🙂 Postupne sa kyseliny trochu strácajú, ale sladkosť nie je aj tak nijako nepríjemná. Páči sa mi to. V dochuti je cítiť výraznejšie korenie a hrušku. Stredné plné telo, skôr k štíhlejšej forme, ale s dlhou šeďákovou dochuťou. Pekné víno ku každodennému popíjaniu za vcelku rozumnú cenu s archivačným potenciálom údajne do 2015. Dokúpim, uložím a uvidím. Mohlo by sa ešte dosť zaujímavo posunúť. Našťastie Pecorari nie je Francúz, takže vinárstvo má vcelku obstojný web. Z neho sa dozvedám, že vek vinice je 14 rokov, výnos až 50hl z hektára, pričom na hektári je vysadených 5600 koreňov pinotu grigio. Veľa, málo? Čítal som aj o talianskych “šialencoch”, ktorí mali na hektári násobky tohto počtu, ale aj tak mi to príde (bez skúsenosti z pestovania viniča) ako celkom pôsobivé množstvo. Čo poviete? Pinot pochádza z viacerých tratí zo severovýchodnej oblasti Talianska Friuli – Venezia Giulia, konkrétne z Isonzo del Friuli. Región leží na hranici so Slovinskom a na jeho území sa nachádza celkovo 11 DOC, 3 DOCG a 3 IGT apelácie. Rodina Pecorari sa vinohradníctvu venuje už niekoľko storočí, i keď nevedia uviesť presný dátum, keďže ide o starú farmársku rodinu, ktorá sa niekedy vo svojej dlhej histórii rozhodla pestovať aj vinič. Vinárstvo celkovo produkuje 3, resp. 4 rôzne rady vína: Classic wines (10 vín), Altis Selection (3), XV Cru (5) a navyše sladký sauvignon a nedávnu novinku hroznový mušt. Moje víno bolo zo základnej radyClassic wine a zaradené len v Indicazione Geografica Protetta Venezia Giulia, čiže žiadne DOC či IGT, ale len základné geografické zatriedenie, ale aj tak bolo viac ako pitné.

Read Full Post »

Anne Boecklin alsaského veľkovýrobcu Cave Vinicole de Kientzheim-Kaysersberg (to je názov údolia) som v posledných dňoch otváral hneď trikrát. Dôvodom je najmä cenová prístupnosť týchto vín a logistická nenáročnosť ich získania (bývam blízko vinotéky). Záujem o Alsasko podporuje aj jeho odrodová skladba, ktorá  mi jednoducho sedí (rizlink, pinoty, tramín, silván). A musím sa priznať, že sa mi páčia aj alsaské fľaše. Plno pozitív, okorenených ešte aj tým, že v Decanteri nedávno vychválili Riesling Grand Cru Schlossberg 2007, ktorý sa už chladí :). Takže tri vína. Začal som s Pinot Gris réserve 2004 za 12,50 €. 12% alkoholu, iné analytické info nedostupné. Farba sýto žltá, nazretá…prezretá? Ako keď sa ráno zobudíte a…Vo vôni najprv nejasné kyslejšie tóny, ktoré postupným predýchaním odznievajú. Víno sa otvára pomaly a potrebuje čas, ktorý mu opätovne neposkytujem, keďže na mňa zízajú tri prázdne poháre.Vôňa sa však napriek môjmu naháňaniu postupne otvára, medík, grepová šťava, korenie, mandle. Intenzívna chuť, veľmi dlho ostáva na jazyku – perzistencia, orechy, med, grepová kôra s takou tou horčičinkou. Nazreté víno, možno už trošku aj za zenitom, ťažšie biele bez sviežosti, ktorú mám tak rád.

V poradí druhý padol Riesling Patergarten 2007, ktorý už na slovenských vinných blogoch predstavil bamboo a touto cestou ho zdravím. Zlatistá farba. Vo vôni lipa, jemný med, náznaky petroleja, poznámky končia slovom skvelé.  V chuti svieže, minerálne, ovocné, v závere citrónová kôrka, horkasté a veľmi intenzívna dlhá dochuť. Po predýchaní sa víno viac harmonizuje a ukazuje svoju druhú tvár, sviežosť sa mierne potláča, kyselinky (4,77g/l) sa dostávajú s cukrami (5,5g/l) do väčšej harmónie. Mám v poznámkach ešte ananás, ale neviem ako som to myslel 🙂 Pekné víno, stojí za opakovanie.  Posledný alsasan bol Gewurztraminer 2008 Médaille d´Or.  Zlatá krásna farba, svetlejšie zlato , v poznámke mám “veľmi sa mi páči”, čo ma teda dosť prekvapuje, keďže farbu nejako príliš nehodnotím. Vo vôni jasný tramín. Ruža, biele korenie, mango, med, liči…krásna vôňa. 13% alkoholu. Veľmi bohatá a intenzívna chuť, ktorej však jednoznačne dominuje sladkosť. “medové víno”, ženská časť návštevy sa poteší. Exotickejšie ovocia, mierne horkastý záver a sladkosť (15,5g/l) s ktorou tri gramy kyselín nezvládajú bojovať. Dezert. Už sa teším na Grand Cru Riesling 🙂

Read Full Post »

Táto “záhada” z Radošiny sa tajomne schováva za historický názov Klevner. Ide v podstate o jedno z najznámejších slovenských cuveé. Základ tvorí rulandské šedé (pinot gris), rulandské biele (pinot blanc) a niečo ďalšie :)…Teraz malá odbočka. Na webe som vygúglil, že klevner je vcelku populárny názov v Nemecku a Alsasku. Alsaský klevner je vlastne lokálny názov pre alsaský pinot blanc, resp. kupáž rôznych pinotov a niektorých ďalších miestnych odrôd. V rámci Alsaska existuje údajne aj sub-apelácia  s týmto názvom. Koniec odbočky. Čiže Radošinský Klevner 2007, výber z hrozna. 85% pinot gris, 10% pinot blanc a zvyšok neznáma ingrediencia vinára. Vínko bolo harmonické a akosi skryto sladšie s dlhším telom. V chuti jemná chlebovinka, med (blanc) a plnejšie ovocné telo s jemnou horčinkou/korením (gris). Alkohol 13,6%, cukor až 16,5g/l a kyselina 6,25g/l. Podľa hodnôt to vyzerá na poriadnu sladkosť, ale nie. Tak ako som napísal vyššie, išlo skôr o skrytú sladkú sviežosť, v každom prípade veľmi zaujímavé. Veď kvalitu Klevneru už ocenili aj na anglickom kráľovskom dvore.

Read Full Post »

IMG_0154Ruladské šedé (Pinot Gris) od Martina Pomfyho…Mavín. Ročník 2007. Výber z hrozna ovešaný medailami. Strieborná z Mostaru, zlatá z Viničného, strieborná z Modry, strieborná zo Zelenča a strieborná zo Svätého Jura. Príslušník Národného salónu vín SR v roku 2008. Strekovský rajón, hon Viničný vrch. Hrozno sa nakupuje…Mavín zatiaľ vinohrady nevlastní. Čo povedať? Neviem. Asi zo seba nevydalo všetko čo má. Nemalo formu, rovnako ako šampión pred pokazeným rozbehom. Voňavý zážitok sa nekonal. Jemné exotické ovocie. Banán, med. Na VzH suché. Obaja konkurenti cukor a kyselina v rovnováhe, ale občas cítiť, že kyseliny prevládajú. Pre mňa je to však plus. V chuti jemne korenisté. Po čase sa korenistosť mení na horkosť či trpkosť, neviem. Strácam sa. Zvláštne dobré… Má však smolu alebo hendikep? Pil a porovnával som ho s priamym konkurentom…mladším súrodencom z roku 2008, ktorý ma očaril. IMG_0156Dvory nad Žitavou…hon neviem. Slabožltá farba s nádychom do zelena. Fantastická vôňa. Pre mňa až čuchová extáza na niekoľko dní. Čuchal som aj k prázdnemu poháru ako omámený. Hrušky. Hrušky. Hrušky s medom. Jemná korenistosť. Chuť zladená. Hrušky. Exotika, med. Príjemne intenzívna kyselinka bez vystupujúceho cukru. Minerálne, svieže…tak nejak ostrejšie. Dlhá dochuť. Skvelé, mladé, ale som zvedavý o pár rokov. Zlatá z Pezinku, šampión z Viničného, zlatá z Modry, zlatá Superbum, Sieň slávy malokarpatských vín 2009. Ako je to s tou bedničkou P.???

Read Full Post »