Napriek horúčavám, ktoré tí, čo neboli v trópoch nazývajú tropické, som sa vydal proti prúdu. Otvoril a dekantoval som zopár červených kúskov. Najprv to bol pekný darček. Ďakujem D. a M. Barolo 2005 z vinárskeho družstva “Terre del Barolo”, ktoré sídli v piemontskom Castiglione Falletto a združuje okolo 400 producentov. Tí hospodária zhruba na 650 ha a produkujú 38,000 hl vína. Hlavným produktom je práve Barolo, ktoré zreje v sudoch zo slavónskeho dubu.
Na prvé ovoňanie višnový likér. Farba klasicky priehľadná, tehlovo červená, skôr tehlová ako červená, čo dáva na javo vek vína. K. to nazvala starotehlová. Intenzívne mosty, 14% alkoholu. Vo vôni bobuľové ovocie, drevo, višne a prekvapujúco trošku starinky. V chuti jemné bobuľové ovocie a riadna dávka trieslovín. Dekantujeme. Po niekoľkých hodinách sa triesloviny uhľadzujú a zjemňujú. Postupne vystupujú višne, čerešne, slivky, jemnejšia čokoláda a nejaké korenie. Možno aj jemnučký eukalyptus. Pekné barolo, príjemná skúsenosť s nebbiolom. Barolo je totiž (čo určite už aj tak viete) podľa regulácii DOCG 100% Nebbiolo i keď v deväťdesiatych rokoch existovali snahy o povolenie ďalších odrôd (Barbera, Cabernet, Merlot alebo Syrah). Petícia neuspela, ako je to však naozaj môžeme len s úsmevom tušiť. Hrozno na toto Barolo bolo zbierané v objeme 8 ton na hektár (taký priemer). Víno zrelo 24 mesiacov v slavónskom dubovom sude a 12 mesiacov vo fľaši. Celkové kyseliny 5g/l a bezcukornatý extrakt 23g/l.
Druhým vínom bol Cabernet sauvignon Quercus, 2004 z družstva (600 pestovateľov) Goriško Brda, Slovinsko. Ďalší dar. A jedno z mojich mála slovinských červených. Vôbec som nevedel čo od neho čakať. Radšej som ani negúglil, pretože by potom moje očakávania boli (vzhľadom na pozitívne komentáre a vyššiu cenu) prehnané. A dobre som urobil. Nazval som ho smutné víno, keďže bolo niekde úplne inde, vadné. Zrejme mu uškodilo aj zlé skladovanie a čo ja viem, čo všetko ešte. V skratke. Záprdok, kyslá kapusta, hnilé drevo, ale určite to malo byť fajn. 10-30 ročná vinica, asi 5g kyselín a 2g cukru. 30% v bariku. Škoda.
No a končil som poslednou fľašou Pisano Pinot Noir Rio de los Pajaros Reserva, 2006, Uruguaj. V septembri minulý rok som napísal, že potrebuje ešte more času. Deväť mesiacov mi prišlo dosť, ale zrejme som sa mýlil. Triesloviny boli, sú a budú. Akoby im tam kvaplo trochu ich Tannatu. Víno malo krásnu vôňu, jemná animalitka, lístie, čierny rybíz, jemné korenie, sladké drievko. Farba červeno-tehlová. Chuť kratšia s kopou “tannatu”. Uruguajský pinot. Po dvoch hodinách dekantácie nastupuje viac ovocia, triesloviny sú sladšie a toľko nedrhnú. Po takmer celom dni víno stráca teplosť a ovocnú nasládlosť avšak nestráca, čo? Triesloviny 🙂
Vínovanie... 