Feeds:
Články
Komentáre

Posts Tagged ‘pivo’

No a zasa pivo. Ono by sa v tomto počasí skôr hodilo ťažšie červené alebo tá nechutnosť pod názvom varené víno, ktorá s vínom nemá takmer nič spoločné, ale ja si paradoxne užívam pivo. Klasická slovenská a slovinská produkcia europív ma nijako neoslovuje a tak popíjam trošku “exotickejšie” (teda aspoň pre našinca) kúsky. Ulietavam na India Pale Ale, rôznych kvasnicových záležitostiach, uprednostňujem nefiltrované a nepasterizované pivá a vôbec rôzne inakosti. Pri debate s jedným top manažérom nadnárodného pivovaru som si zapamätal jednu, z jeho pohľadu negatívnu, hlášku na jeden malý pivovar, ktorý sa úspešne presadzuje aj u nás. “Kolíše im kvalita, nikdy dopredu nevedia ako to dopadne”. No jasné. Sem s ním, chcem neopakovateľné pivá, rovnako ako neopakovateľné vína, kašlem Vám na uniformitu a macdonaldizáciu. Kašlem na to piť srbský Tuborg alebo maďarskú Plzeň. Chcem autentickosť, výnimočnosť a trebárs aj tradíciu. Neviem či tieto dve pivá všetky uvedené atribúty spĺňajú, ale sú zaujímavé, vybočujú z normálnej ponuky a…chutia mi.

orvalTakže trapistický Orval,  6,2% alkoholu, Vrchné kvasené pivo 13,6°. Farba ako  jemne rezané pivo s väčším podielo svetlého, avšak nepriehľadné (zakalené). Po naliatí fantastická pena, hustá a krémová. Vôňa sladovo, chmelová čiže pivná 🙂 viac však do sladu a celkovo do sladkosti, možno nejaké kvety či bylinky. Je to však jediné pivo trapistických mníchov so suchým zakončením…tak uvidíme. Prekvapujúco ostré bubliny, jemne štípu a trošku ma vyrušujú. Chuť je vyvážená,  jemná a skutočne suchá, bez liniek karamelu alebo čohosi takého. Pekne svieže (jemná kyselinka), s jemnou horčičinkou na konci a s neuveriteľne dlhou dochuťou. Príjemné. No a z webu predajcu vyberám: Orval je klasické pivo v štýle abbey so silnou kvetinovo-chmeľovou arómou a intenzívnou suchou chuťou s nádychom trpkých bobulí. Farba piva pochádza zo špeciálneho, podľa požiadaviek pivovaru vyrábaného sladu. Okrem bežného chmeľovaru je pivo dochmeľované ešte za studena pri kvasení. Používanie polodivokých kvasiniek dodáva chuti piva výraznú plnosť a v doznievaní sviežu nakyslosť. Názov kláštora je odvodený od Vallée d´Or (Zlaté údolie). Symbol pivovaru Orval – pstruh s prsteňom v ústach – sa viaže k legende o grófke, ktorej padol do jazera zlatý prsteň. Zložila sľub, že v týchto miestach zriadi kláštor, ak sa prsteň nájde. Z vôd jazera sa vynorila ryba s prsteňom v tlame a tak grófka svoj sľub splnila. Kláštor bol niekoľkokrát vyplienený a až v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia sa sem vrátila komunita trapistických mníchov, ktorá ho opäť oživila. Pivovar funguje ako samostatný podnik, ktorý ale stále patrí náboženskej komunite. Tá dbá na vysokú kvalitu produkcie a obmedzuje komerčný rast, aj keď všetky zisky idú do kláštora.

blanche_de_namur_25clDruhou záležitosťou je Blanche de Namur. K nákupu ma presvedčila informácia o citrónovej chuti. Tak som sa rozhodol ho otestovať a v lete prípadne nakúpiť miesto umelých radlerov. Opätovne vrchné kvasené 10,7 ° pšeničné pivo s 4,5% alkoholu, hovorím…ideálne na leto :). Poležalo si nejaký čas na kvasinkách. Veľmi svetlá farba citrónovej šťavy, jemne zakalená. Opätovne super pena, vôňa citrónu, bylín, trochu akoby horké. Pivo je výrazne suché, na mňa málo extraktu trošku príliš vodové (v lete ideál), ale skutočne osviežujúce. Ovocná chuť, jemný citrón, bylinky (etiketa hovorí o koriandri), mierne horké (kôra z citrónu). Letný favorit. V roku 2009 získalo ocenenie WBA (World Beer Award) za najlepšie pšeničné pivo, čo ho v mojich očiach trošku degraduje (nemám rád tieto subjektívne súťaže), ale pýšiť sa tým môže. No a na záver zasa z webu: Pivo Blanche de Namur má hladkú ovocnú chuť s nádychom koriandru a horkou pomarančovou príchuťou. Je súčasťou celoročného sortimentu pivovaru Du Bocq, ktorého pôvod siaha do roku 1858, kedy farmár Martin Belot začal na svojom hospodárstve v dedinke Purnode, blízko Dinantu, variť vlastné pivo. Pôvodný projekt na zamestnanie svojich pracovníkov počas letných mesiacov prerástol do väčšieho podniku a samotná farma bola v roku 1960 zatvorená. Pivovar Du Bocq zostal do dnešnej doby nezávislou rodinnou firmou.

Takže na zdravie…

p.s. fotky nie sú moje, zdroj: google.com/images

Read Full Post »

IPA a iné lahôdky

No pekne…pivo na vínovaní :). Zváštne a neprirodzené. Hranica nepochopenia medzi pivármi a vinármi je prekročená. Rozumieme si. Moje vinné ja je ochotné sa zblížiť s mojim pivným ja – novorodeniatkom. Nechá ho žiť a dokonca sa o neho bude ešte aj s láskou starať. Požičia mu nejaké to fajnové sklo, chuťové a čuchové poháriky a je ochotné sa občas podeliť aj o chladiace priestory. Navyše, keď je jasné, že pivné novorodeniatko sa rýchlo vyvíja a pre rozvoj svojej osobnosti si už objednalo aj základnú amatérsku sadu na homebrewing. To sa vinnému ja zrejme veľmi páči a uškŕňa sa…zasa sa úspešne vyhneme podpore veľkokapitálu a mamutích koncernov, ktoré produkujú uniformné sračky. Priznávam, nakopol ma @cuketka so svojou neskrývanou reklamou na nejaké divné pivo. Trošku som sa čítal, pogúglil, našiel a kúpil. Ochutnal a….skvelé. Ridgeway Brewery, je v osobe hlavného sládka Petra Scholeyho vlastne pokračovateľom slávneho pivovaru Brakspear, ktoré vzniklo už v roku 1779 a celé stáročia produkovalo údajne najlepší Bitter v Anglicku. Pivovar však bol v roku 2002 po častiach rozpredaný kvôli stavbe nejakého hotela a umožnil vzniknúť Ridgeway Brewery, ktoré je pomenované podľa starovekej cesty. Toľko prehľad z netu. Z úctyhodnej palety 19 pív som si na úvod vybral dve. Ovplyvnený @cuketkou to bol IPA a s cieľom “vypiť fajn tmavé” som sa usmial aj na Foreign Export Stout. Takže. India Pale Ale /ejl/ s 5,5% alkoholu pri 15 °. Vrchné kvasenie, nepasterizované (upozorňujú na to na zadnej etikete), bez pridania cukru a sirupu. No, jednoducho skvelé. Pekná, “naša” intenzívnejšia či sýtejšia farba s mierne zakalenejším pocitom. Pena jemnejšia, rovnako ako bublinky. Fľašované so živými kvasnicami, druhá fermentácia sa teda udiala vo fľaši. Vôňa sladkasté drievko, nejaké citrusové ovocie, ktoré neskôr popisujem ako citrónovo pomarančový sirup. V chuti však fantastická chmelová horkosť (whole leaf hops). Vďaka anglické kolónie 🙂 Horký nášup sa však v dochuti mení na jemný sladkastý záver plný hrozienok a s jemným korenistým štipnutím. Páči sa mi, že menej perlí ako komerciou a CO2 nadupané bomby. Pivo je skvelé, teším sa na ďalšie objavovanie. Len upozorňujem…je to raj pre milovníkov chmeľu, pivní sladkofili sa radovať nebudú…Dvojkou večera sa stal Foreign Export Stout s 8% alkoholu, ktorý mi nepripadal vôbec tak alkoholický. Tmavá, minimálne priehľadná farba (zreje rovnakým spôsobom ako portské), sladová vôňa, karamel, káva. Jemné perlenie. Stout nie taký zamatový a hustý ako guinness, skôr len mierne intenzívnejšie než európske tmavé, avšak sladkosť sa drží na únosnej hranici. V prvom pláne najprv pekná dominantná chmeľová horkosť, potom nastupuje sviežosť ukončená sladkastým (viac ako pri IPA) záverom. Pekné. Večerná dvojka…

Pijte aj pivo, nie je to pod úroveň 🙂

Read Full Post »