Náš výlet do Strekova, nevyšiel. Odkladá sa na neskôr. Vinárov a časť našej degustačnej družiny sklátili zapálené pľúca, upchaté nosy a bolestivé hrdlá. Skoré uzdravenie…nám všetkým. Takže namiesto aktuálnej vinnej situácie v pivniciach Strekova som sa prehrabal degustačnými poznámkami a vybral dve rozdielne vína.
Zelenožltá veľmi jemná mladistá farba.Chardonnay 2009, neskorý zber, Mavin. Víno ovešané medailami. Okrem pochybných regionálnych súťaži sa však tentoraz na fľaši vyníma aj striebro od Decanteru, striebro z Bruselu a bronz zo súťaže Chardonnay du Monde. Tak neviem. Medailám v absolútnej väčšine neverím a neprikladám im váhu. Ale tá z Decanteru? Som zvedavý. O fľaši sa však chcem dozvedieť (ešte pred jej otvorením) viac. Hľadám na webe a nič konkrétne sa nedozvedám. Mavín (Pomfy) vytrvalo ignoruje net, ale za to má celkom pekne prepracované informácie na zadnej etikete. Takže…analytiku vynechám? Nie…Južnoslovenská oblasť, Strekovský rajón, Viničný vrch. Kyseliny – 6,1, zvyškový cukor 1,1. Zelenožltá veľmi jemna mladistá farba. Vo vôni rôzne citrusy, svieže, bez náznakov sladkosti a sudu. Občasne aj do kvietkov (možno agát). V chuti príjemná intenzívna kyselina, nie prílišná, taká akurát. Limetka, jemný nezrelý grep s horčičinkou či korením, v dochuti mierne do sladka. Vyvážené a stredne dlhé a stredne plné víno. Dosť alkoholické (13,5%), ale napriek tomu svieže s jemne sladkastou linkou a nie únavné.
Langenloiser Grüner Veltliner 2009 z vinárstva Willi Bründlmayer. Stredne veľká rakúska firma. Hrozno pochádza väčšinou z terasovitých vinohradov v okolí mesta Langenlois v oblasti Kamptal (Niederösterreich). Je ručne zbierané do malých bedničiek, rýchle spracovanie, prihnojovanie výlučne organicky. Zaujímavé poznatky z webu. Farba vína intenzívnejšie zlatistá, prekvapujúco, keďže ide o ročník 2009. Príjemné mladické perlenie. Vo vôni citrus, zelené jablko, maslo, akoby sud. Zvláštne… a také ostáva aj naďalej. Pri poriadnom prechutnaní dopisujem…poriadné perlenie a s určitosťou podčiarkujem sud. Nechápem. Barikované mikroperlenie 🙂 Nie príliš výrazná mandľa bez veltlínového štipnutia. Neštandardné a akoby jemne unavené, ale zauijímavo iné ľahké (12,5 % alkoholu). Druhá fľaša však už o sude nie je. Perlenie i vône ostávajú, pridáva sa však jemný dedinský dvor/chlievik…celkovo je to za cenu pod 7 rakúskych euro fajn.
Muller Thurgau 2008, Neskorý zber od Martina Pomfyho…Mavín. Zlato z Viničného a z Vinalie Biel. Salón vín SR 2009 a hlavne Sieň slávy malokarpatských vín 2009. Paráda. Gratulujem. Možno je chyba v konkrétnej fľaši, možno to u mňa jednoducho nefunguje a pritom Muller môžem. Mám rád jeho ľahkosť a hladkosť, mám rád ten jemný muškátový parfém. Navyše nemám rád, ak sa niektorá odroda dostáva do zabudnutia a ak o nej vzdelaní ľudia píšu, že je ju potrebné na lukratívnych polohách likvidovať a vysádzať modernejšie a žiadanejšie odrody. Pomfyho úspešný Muller má jemnú muškátovú vôňu, nazval by som ju ženskú. V dobrom slova zmysle…nie príliš intenzívnu. Melónik, medík. V chuti však nepríjemné prekvapenie a rozháraný dojem. Intenzívne kyseliny, možno mineralita…iní by to zrejme kladne zhodnotili ako sviežosť. Vnem jednoducho mizivý a smutný. Skúsil som to opraviť intenzívnejším syrom (Niva) a celkovo sa víno zlepšilo, ale stále to nebolo to, čo by som od neho čakal. Škoda. Po dopití fľaše (2 dni) ma však zarazila, rozosmiala a potom aj nahnevala informácia z etikety. Južnoslovenská vinohradnícka oblasť, Dvory nad Žitavou, Viničný vrch. Nič Vám nepríde zvláštne? To víno má nálepku Sieň slávy MALOKARPATSKÝCH vín!!! Dôležité je teda sídlo firmy, pivnice a nie pôvod hrozna! Kde je malokarpatská kyselinka, pôda a západoslovenské slnko? Terroire? Nič? Stačí vína nakúpiť trebárs aj v Tokaji a potom šup s nimi do malokarpatskej pivnice. Priznávam, že som znechutený. Nie, nie Mavinom, ale celou tou parádou okolo rôznych siení, salónov a zlatých nálepiek, ktoré majú jediný i keď ušľachtilý cieľ…predať. Začínam sa na rozdiel od mnohých stávať prívržencom nového vinárskeho zákona a jeho prvotnom pohrávaní sa s pôvodm hrozna. Zohľadnime už preboha osobitosť, prirodzenosť a tradíciu. Dajme do toho dušu a prestaňme sa tváriť, že víno je len chemicko-technologický proces. 
Ruladské šedé (Pinot Gris) od Martina Pomfyho…Mavín. Ročník 2007. Výber z hrozna ovešaný medailami. Strieborná z Mostaru, zlatá z Viničného, strieborná z Modry, strieborná zo Zelenča a strieborná zo Svätého Jura. Príslušník Národného salónu vín SR v roku 2008. Strekovský rajón, hon Viničný vrch. Hrozno sa nakupuje…Mavín zatiaľ vinohrady nevlastní. Čo povedať? Neviem. Asi zo seba nevydalo všetko čo má. Nemalo formu, rovnako ako šampión pred pokazeným rozbehom. Voňavý zážitok sa nekonal. Jemné exotické ovocie. Banán, med. Na VzH suché. Obaja konkurenti cukor a kyselina v rovnováhe, ale občas cítiť, že kyseliny prevládajú. Pre mňa je to však plus. V chuti jemne korenisté. Po čase sa korenistosť mení na horkosť či trpkosť, neviem. Strácam sa. Zvláštne dobré… Má však smolu alebo hendikep? Pil a porovnával som ho s priamym konkurentom…mladším súrodencom z roku 2008, ktorý ma očaril. 
Dvory nad Žitavou…hon neviem. Slabožltá farba s nádychom do zelena. Fantastická vôňa. Pre mňa až čuchová extáza na niekoľko dní. Čuchal som aj k prázdnemu poháru ako omámený. Hrušky. Hrušky. Hrušky s medom. Jemná korenistosť. Chuť zladená. Hrušky. Exotika, med. Príjemne intenzívna kyselinka bez vystupujúceho cukru. Minerálne, svieže…tak nejak ostrejšie. Dlhá dochuť. Skvelé, mladé, ale som zvedavý o pár rokov. Zlatá z Pezinku, šampión z Viničného, zlatá z Modry, zlatá Superbum, Sieň slávy malokarpatských vín 2009. Ako je to s tou bedničkou P.???
Vínovanie... 