Feeds:
Články
Komentáre

Posts Tagged ‘rakúske víno’

Tento rok som zatiaľ neochutnal žiadne slovenské mladé víno (minulý rok nič moc, skôr hrôza ako oslava mladosti) a vyhla sa mi aj svätomartinská show. Nemal som jednoducho chuť na bežné mladé kúsky a tie, ktoré by som si dal, sa ku mne nedostali. Tak som ochutnal pohár vlastnoručne vyrobeného veltlínu z modranských viníc (ešte príliš mladé, ale úroveň supermarketu to už prekonalo :)) a chuť som sa snažil napraviť rakúskym zeleným veltlínom. Konkrétne od dobre známeho wachauského veľkoproducenta – Domäne Wachau, Steinfeder – Terrassen 2011. Pohodlných 11,5% alkoholu a krásna vôňa.  Žlté ovocie, jemné medové tóny, korenisté, intenzívne a draho voňajúce. Pekné. Čuchal som dlho a stále bolo čo. Ringlota jemne poliatá medom a poprášená bielym korením. V chuti mladý steinfeder. Redšie, vodovejšie a až príliš bez tela. Inak dobre pitné aj pre sladšie nastavené jazyky. Nie, nie je sladké, sladkosť len naznačuje. Bohužiaľ mu však chýba kyselinka a sviežosť. Dochuť je jemne sladkastá, ovocná, ale to je skôr následok minimálnej kyseliny. Korenistý tón sa hľadá len ťažko. Pripadalo mi také uťahané a ja som čakal skôr mladícku nerozvážnosť a hravosť. Nevadí. Bojím sa však, že na cukor úspešný ročník ovplyvní väčšinu stredoeurópskych vín. A ja tak veľmi chcem svieže “Gruve” s korenistým štipnutím na záver….

 

Read Full Post »

Dva rizlingy. Jeden za 5 € z Rakúska a druhý za 7 (pôvodne 12€) z Bratislavy. Oba zo supermarketov so šróbovacími uzávermi. Párty vína. Prvý Rieden Selection Riesling Privat 2009. Zmeska z Dolného Rakúska, plnená v Kremse. Čistá supermarketovka, ktorá sa snaží prilákať nejasným názvom Privat, exkluzívnejšie vyzerajúcou čiernou etiketou a výbornou cenou. Také “no name” víno. O jeho pôvode sa toho veľa nedozviete, a vlastne to ani nikto neskúma a nikoho to nezaujíma. Dôležitá je predovšetkým cena. Po otvorení nastupuje prvý intenzívny dojem – trochu zbytočne koncentrovaná cukríková vôňa, ktorá však našťastie postupne odznieva. Dáva najavo ľúbivejšie a technologicky prikrášlené víno, ktoré je určené najmä nevinnej populácii. Jemné perlenie. Slabá zelenkavo-zlatistá farba. Vôňa jemného citrusu, náznaky zeleného jablka a nejaké kvetinky. Všetko však nevýrazné. Po čase však dominuje to jablko. V chuti nastupuje citeľná kyselina, ktorá je dosť neprirodzene prekrytá sladkosťou. Víno celkovo pôsobí rozhádzane, jednotlivé zložky akoby k sebe nenašli cestu. Trochu zvláštny dojem však nevinné publikum prijíma v pohode a vôbec to nerieši. Bežné pitie. Celkovo mám z neho dojem ako zo svätomartinského, ale je oproti nemu o poznanie hladšie a zaoblenejšie. Dá sa. Od radosti neskáčem, ale klasická supermarketová hrôza to zasa nie je. Jeho braček Veltlínske zelené, Rieden Selection 2009 je o poznanie horšie zvládnuté. Asi mu chýba to čarovné pomenovanie Privat, veltlínu sa radšej vyhnite.

Druhý rizling som si všimol ešte koncom Novembra. Zaujal ma nízkym alkoholom 9,5% a pôvodom z novozélandského Marlborough. Cenu 12€ som sa však odhodlal za supermarket triedy Selection by Tesco (i keď vyššia rada Finest) nedať. Nahlodal ma až Jižní svah, ktorý na svojom blogu tento rizling dosť pochválil. Prestal som váhať, ale Tesco som nejak obchádzal. A dobre som urobil. Súčasná akciová cena 7€ je už viac ako prijateľná. Marlborough Autumn Picked Riesling 2009, Highfield Estate. Celkom známy podnik (Hugh Johnson mu vo svojom sprievodcovi dáva dve hviezdičky) založený v roku 1989 ako butikové vinárstvo, ktorý dnes vlastnia dvaja Japonci. Vinárstvo tradične produkuje vína z Pinotu Noir, Chardonnay, Sauvignon Blanc a Rizlingu, okrem toho vyrába ešte bublinky Elstree Cuvée Brut. No aké je? Podľa mňa veľmi dobré, napriek tomu, že som za suchšie rizlingy. Jemne zlatistá farba, vo vôni výrazný citrus a petrolej. Pekná vôňa. V chuti najprv nástup sladkosti, ktorú však v zápätí vyrovnáva citeľná kyselina a drží víno v sviežej, napriek tomu mierne sladšej, forme. Víno je zaujímavé aj pre vinnú aj nevinnú populáciu, Nie je to “hubolep”, je to zaujímavý a svieži zástupca sladších rizlingov s veľmi peknou vôňou. Podľa farby a vône by som však určite naslepo nehádal 2009, ale staršie ročníky Zvyškový cukor sa pohybuje 35-40 g/l (podľa decanter.com až 46 g/l) kyselina nad 8g/l. V chuti je pekne živé, harmonické, plnšie, na začiatku jemné perlenie. v dochuti svieže. Za súčasných 7€ výborná kúpa, skutočne.

Poponáhľajte sa, čoskoro nebude…

Read Full Post »

Hľadal som víno na oslavu, ktorej sa malo zúčastniť aj dosť nevinných alebo polovinných osôb. Predkladať takejto nesúrodej skupinke nejaké významnejšie a drahšie kúsky som nechcel. Tie padajú až na záver párty, keď je logika na ústupe a otvárajú sa aj vína kategórií, ktoré nikto (vrátane mňa) v danej chvíli neocení. Vybral som sa na teda nákup do blízkeho rakúskeho pohraničia, kde sa dajú zohnať veľmi pitné vína za, pre Bratislavu, neuveriteľné ceny. A nakúpil som. Pár základných rizlingov z Wachau, nejaké “no name” rizlingy a veltlíny, pár základných toskáncov na varenie, ktoré prekvapili svojou pitnosťou, jeden zweigelt a chardonnay. Obyčajné, bežné, lacné. Chardonnay 2009, Weinmanufaktur z Niederösterreich. Biele sklo, štíhlejšia fľaša, priesvitná umelá záklopka s plným korkom. 13% alkoholu, cena niekde okolo 5€.  Vo vôni i v chuti svieže a pitné, presne na žúr. Slabá zeleno-zlatistá farba. Vo vôni jemné citrusy, žlté jablko a v pozadí nejaká medová exotika (možno banán). V chuti vyvážené – aj sladkosť (4,3 g/l) aj kyseliny (6,6g/l) s jemným perlením, osviežujúce a prekvapivo fajn, a pritom nejde o žiadnu malovýrobu, ale manufaktúru :). Družstvo, odkiaľ chardonnay pochádza, totiž údajne pestuje vinič na 990 ha v okolí Kremsu (Kremstal) a čiastočne aj v oblasti Wagram, Kamptal a Traisental a je vôbec najstarším vinohradníckym družstvom v nemecky hovoriacich krajinách. Vzniklo v roku 1447.  Hlavnou odrodou je samozrejme zelený veltlín (70%) nasledovaný Zweigeltom (15%) a Rizlingom (10%). Pre mňa prijateľná odrodová skladba. Navyše údajne limitujú výnosnosť na 7 ton z hektára. Majú zároveň niekoľko kategórii vín od najkvalitnejších Kellermeister Privat alebo Kellermeister Prädikat až po základku, ktorú som pil ja. Na každý deň, veľmi dobré pitie, čo nezruinuje rodinný rozpočet a môžete si ho urobiť peknú zásobu, keďže podľa výrobcu je fľašová zrelosť niekde medzi 3-7 rokmi. Pri tomto vínku som testoval svoje nové riedlovky na chardonnay a prichytil som sa, že občas zacítim aj morskú soľ, žeby základné rakúske chablis 🙂

Read Full Post »

Červené začína vládnuť. Už je to tak. Je zima.Tak som trošku dôslednejšie ochutnal dve značne rozdielne fľaše z Rakúska. Obe od “našich” vinárov, obe červené. Ostatné je dosť rozdielne.

Zweigeltrebe 2008, Carnuntum classic od pána Pitnauera (obec Gottlesbrunn – neďaleko od našich hraníc). V rámci vinárstva víno strednej, resp. nižšej kategórie. Zrejme akýsi miestny Horeca segment. Screw cup (šraubovací vrchnák….brrrr, to je výraz)…čiže šrobovací. Zaujímavá tmavá fľaša s jednoduchou modernou etiketou. 13,4% alkoholu. 2,2 g/l cukru a značných 5,6g/l kyselín. Víno zrelo rok v použitých barikových sudoch. Tmavorubínová hustejšia farba s fialovými odleskami. Pekne iskrivá. V pohári sa tvoria značné alkoholové mosty. Vo vôni prevláda čierne bobuľové ovocie, sušená slivka a drevo. Vínko je tak správnym smerom jemne zaúdené. V chuti najprv sladkastý tón, ktorý neskôr odznieva a nastupujú už čiastočne uhladené, ale stále pomerne citeľné triesloviny, ktorých prítomnosť zrejme zintenzívňuje ešte “pražený sud”. Nechcem, aby ste z toho, čo tu píšem mali dojem, že to víno je prehnane intenzívne a plné triesla. Naopak, pekne dlhé (prekvapujúco), ale jednoduchšie a ľahšie (redšie) víno napriek dostatočnému alkoholu. Povedal by som chutné. Presne tak chutné aké má byť gastro víno za cenu pod 7€. Fajn

Druhý bol pinot. Plný očakávania a preto som mu doprial niekoľkohodinovú dekantáciu. Pinot Noir 2005, Leitner z Golsu (Neusidler See). Klasická burgundská fľaša, plný korok a  klasická jednoduchá, ale príjemná etiketa. 13,71% alkoholu, 5,3g/l kyselín, 1,7g/l cukru. Víno zrelo 17 mesiacov v malých dubových sudoch 50% nových a 50% použitých. Pekná pinotovský nazretá farba. Mierne do tehlova a občas sa mi zdalo, že až do hneda. V poznámkach mám k farbe slovo: “krásna”. Vo vôni najprv jemnejšie višne a černice. Čuchám, čuchám a žiadna mne milá animalitka. Vôbec. Víno je napriek dekantácii stále akosi skryté. Škoda. V chuti sú triesloviny už pekne uhľadné a do sladka. Napriek tomu, vzhľadom na ročník 05, sú stále až príliš v hre. Pekne integrované drevo avšak jednoduchšia a akosi prvoplánová chuť. Príjemné aj keď prekvapujúco jednoduchšie pitie. Zrejme ešte potrebuje nejaký ten čas. Za webovú cenu 15€ však pinot ostáva porazený “šrobovacím” zweigeltom. Škoda.

Read Full Post »

Tak to máme za sebou. Ponevieranie sa v riadne jesennom počasí na “Dňoch zelá” bolo poučnou previerkou schopností a výdrže občasného vinného bloggera. Na úvod musím povedať, že bolo fajn. Na rozdiel od mnohých “vinobraní”, ktoré by sa mali skôr volať jednoducho jarmoky, prípadne “Dni falošného burčáku” bolo počas Dní Zelá, zelé skutočne prítomné. Kyselé i sladké zelé, zelňáky, súťaž vo varení kapustnice a kde tu aj kapusta vo forme mladej slečny. Okrem klasických púťových cigánskych a klobás oceňujem aj účasť jedného zo stupavských rybárstiev s ponukou obstojného halászle a údených pstruhov. A musím uznať, že aj nedelný litrík kapustovej vody stál za to. Vína…až na “náš” stánok v podstate žiadne. Zazrel som nejaké dve francúzske stolové ružovky, trochu Karpatskej perly a nejaké viac menej nepitné sudovky. Takže predajné zistenia? Potvrdilo sa, že požadované suché býva väčšinou skôr polosuché a 15g zvyškového cukru je pre vyznávačov suchého tak akurát 🙂 Zároveň som zistil, že väčšina si pojem suché spája s tým, že tam vinár nedosypal cukor. To, že môže hrozno niekedy do sladkosti dozrieť nikto neriešil. Nad názorom, že neskorý zber sa zbiera neskoro, som sa ani už nepozastavoval. Skôr ma šokovala predstava ľudí, ktorí si za cenu 1dcl (uvedenú na štítku) chystali igelitku na fľašu. Fľaša skvelého sauvignonu z Golsu za 1,10€? Úsmevný bol znalec vín, ktorý bol v Rusku a v USA a všetko čo existuje už vypil (vyzeral podľa toho) a taktiež pán, čo chcel rízler a keďže v sortimente nebol znechutený odišiel…

V ponuke bolo celkovo zhruba 40 rôznych vín. Zo Slovenska Trnovec (Hlohovec), z Moravy Tichý (Hrušky), z Rakúska Leitner (Gols) a Pitnauer (Carnuntum).  Chutil nezatriedený a netypický Sauvignon blanc 09 z Hrušiek s 20g zvyškového cukru, rovnako ako stále skvelý Rizling rýnsky 07 neskorý zber, ktorý sa však v sobotu akosi zmenil na suchý a minerálny a nie polosuchý z 9g zvyškáča(preberieme to s vinárom). Zároveň som si pochutnával na peknom Veltlíne zelenom 09, kabinet z Hagelsbergu (Carnuntum) od Pitnauera z 1,8 g cukru a 6,5g kyselín.  A objav? Myslím, že Svätovavrinecké 07 taktiež z Hagelsberguv (1,8g cukru, 5,2g kyselín), ktorý zrel rok v novom a použitom bariku a najmä krásne uhľadený a príjemne teľnatý Pegasos (Syrah) 2008, rok v 300 litorvom americkom dube, 13,8% alkoholu z 2,3g zvyškového cukru…a to dubové vína väčšinou nemusím…


Read Full Post »

Urobili sme si súkromnú ochutnávku vybraných produktov veľkého rakúskeho vinárstva Rabl, ktoré sa postupne prediera aj na náš trh. Rodinná firma existuje už od roku 1750 v dedinke Langenlois v údolí Kamp (Kamptal). Údajne (zmienka z webu) hospodári na rozlohe 75ha a produkuje množstvo kategórii vín. Od základných zmesiek, cez vína z jednotlivých polôh až po tzv. Vinum Optimum a predikátne kúsky. Odrodová skladba je veľmi široká, cenové rozpätie tiež. Jednoducho veľká firma, ktorej vína sa dajú nájsť aj v rakúskom Metre. V prvom kole ochutnávky (budeme v budúcnosti dúfam pokračovať, že J. a R?) sme sa rozhodli pre veltíny a ružovky. Letná voľba.

Grüner Veltliner Liss 2009 Kamptal DAC

Viac menej základka. Na mňa zbytočne skryté charakteristiky. Víno pre davy, a kľudne nevinné davy. Zachytil som jemnú mandľu s príliš potlačenou kyselinou (snaha o ľúbivosť). Nežný veltlín, viac do ovocia, jemne trávový so sladkými náznakmi avšak bez  sviežosti. Určite sa však väčšinovému publiku bude páčiť.

Grüner Veltliner Spiegel 2009 Kamptal DAC

Toto víno som prvýkrát kúpil v Metre. Teraz sa ku mne dostalo aj na ochutnávke. Oproti základke sýtejšia farba, intenzívnejšie vône, viac minerality. Obľúbené perlenie, viac života. Plnšie, jemne korenisté, limetka. Pekná dĺžka. Pekný štandard. Cena v Metre myslím medzi 7-8€.

Grüner Veltliner G. (g: bungt) 2008 Kamptal DAC reserve

Reserve je vyššia rada DAC vín s minimálnym obsahom 13% alkoholu. G bod mal celých 14%. Hustejšia, krásne do sýtožlta vyzretá farba. Vo vôni ťažké víno, vanilka (sud), korenie, sladšie ovocie. V chuti sa prejavila vôňa. Husté a viacvrstvé. Mandľa, korenie, ale aj med. Kde tu tabak alebo niečo podobné.  Na počudovanie však celkom svieže, ale veľa sa ho vypiť asi nedá.  Plný a neuveriteľne dlhý veltlín. Akoby jemný barik. Z webu sa dozvedám, že 40% vína zrelo v nových 500 litrových dubových sudoch. Príjemné.  Som zvedavý na cenu.

Zweigelt rosé 2009 Niederostereich

12% alkoholu. Jemná (belšia) lososová farba. Kde tu vôňa lesných jahôd. Ľahkosť. Pekne suché s príjemnou kyselinou. Svieže, piteľné.

Cabernet sauvignon rosé limited 2009

13% alkoholu. Farba sýtejšieho lososu do červena. Vo vôni všetci zhodne vyhlásili nezrelý mak. Ja sa prikláňam k tráve. Neskôr sa výraznejšie prejavujú jahody, jogurt a nejaké bobule. Plnšia chuť. Komplikovanejší a viacvrstvový mok na letné zamyslenie.

Read Full Post »

Piatkový podvečer nakoniec skončil pri Neusidler See. Nie priamo pri jazere, ale v oddelení vín jedného z miestnych marketov. Akcia na Domäne Wachau. Federspeil a Smaragd za cenu našich takmer nepitných supermarketoviek. Federspeil Grüner Veltliner 2009 za 4,99€. Chápete? Základná velkokapacitná rada vinárstva nazvaná Wachau Klassik s peknou umelecky stvárnenou etiketou olejomaľby od Schwenglera. Klassik patrí medzi najúspešnejšie exempláre rakúskeho trhu s vínom, ktoré sú dostupné len v obchodoch s potravinami a v supermarketoch. Toľko web vinárstva. Čiže supermarketová “nuda”. Šróbujem uzáver a teším sa energický veltlín. Farba mladícka, nevyzretá len jemne zeleno-žltá. Ako tretí výluh zeleného čaju.Vo vôni jemnučký muškát, trochu trávy so špetkou korenia a limetkou. Nič intenzívne, len jemné. Postupne agát a mandľa, asi. V chuti pretrváva jemnosť, ktorá prechádza do ešte väčšej nejasnosti, podporenej hladkým perlením s troškou horčičinky. Celý dojem vedie jemnosť, ktorá by sa za určitých okolností dala nazvať riedkosť alebo vodovosť, ale nie je to podľa mňa tak. Ľahké víno, ktoré by som asi nemal problém zaradiť do základného Steinfelderu a vypiť ho na vyhriatej terase viac ako je bežné a zdravé 🙂
Druhým kúskom bol Weinviertel DAC Röschitz 2009 od Ewald Grubera. Cena 5,49€. Klasicky pekný Weinviertel zaradený zhruba do strednej rady vinárstva, ktorá nesie názov podľa dedinky (cca. 1000 obyvateľov) kde sídli. Rodina Gruberovcov celkovo hospodári na 75ha, čiže väčší podnik. Veltlín bol viac minerálnejší a rezkejší ako Wachau, i keď je to minimálne v rámci tej minerálnosti zvláštne. Kopa pekných kyselín, silnejšie perlenie a celkovo intenzívnejšia aj mandľa s muškátom a aj horčičinka, korenie ostáva však aj tu uzavretejšie. Svieže, jednoduchšie pitie. V súboji o mladý víkendový veltín u mňa remíza, fajn pitie, za tie ceny veľmi fajn, ale do kolien som rozhodne nešiel…

Read Full Post »

Zweigeltrebe, Zweigelt alebo Rotburger alebo aj Kék Zweigelt szölö. Stredoeurópske červené vyšľachtené krížením Svätovavrineckého a Frankovky v roku 1922 riaditeľom vinárskej školy v rakúskom Klosterneuburgu pánom Zweigeltom. Pestuje sa najmä v Rakúsku (aké prekvapivé), v Maďarsku, Čechách, na Slovensku, v Nemecku, Chorvátsku a podľa českých webov aj v Anglicku. Farba vína je tmavo červená, vôňa môže pripomínať slivky, čerešne. Je to ľahké, ovocné víno s jemnou kyselinou. V mladosti trpkejšie, po vyzretí (najlepšie v drevenom sude) sa mení na jemné a harmonické. V poslednom období sa táto odroda často vyskytuje vo forme ružového vína. Doporučuje sa, aby Zweigeltrebe dlhšie vyzrievalo vo fľaši. Je vhodné k jemne korenenému mäsu, bifteku, bažantom, k divine a k zrejúcim syrom. Toľko blogy a gúglenie.

Zweigelt 2007, Bienenfresser Weingut Familie Pitnauer, Carnutum

Pomenovanie tejto vyššej rady vín u Pitnauerovcov je po “pojedačovi včiel” inak včeláriku zlatom, ktorý sa údajne vyskytuje na vinici kde je tento Zweigelt vysadený. Vyšší 14% alkohol, okolo 5g kyselín a menej ako 2 gramy cukru. Vo vôni aj mach z lesa, aj suché listy, lesné bobuľové ovocie, višne a akoby aj trošku animalitky. Farba krvavo višňovej šťavy. Chuť plnšia ako pred siedmymi mesiacmi, triesloviny už pekne zakomponované, občas aj s tónmi čokolády, sušené slivky a príjemný  dotyk sudu. Dym z minulosti som už necítil. Pekné komplexné víno so stredne dlhou dochuťou. Jeho chyba je, že už nie je. Mám len mladšieho brata 08.

Zweigeltrebe 2004, Tichý (Slovácko, Obec Hrušky, trať Hastrmany) akostné, panenská úroda

Počas našej návštevy Hrušiek sme mali možnosť prechutnať 04 a 06 Zweigeltrebe. V aute skončila táto pekne vyzretá 04 a na bežné domáce gastro popíjanie je skvelá. Už nám dvakrát spríjemnila kačicu s lokšami 🙂  Vyzretá bordová farba s občasným fialovým nádychom. Vo vôni les, po daždi so všetkými tými bobulami a kopami suchého lístia.  Pekná a jasnejšia animalita, kôstky, višne. V chuti pekne uhladené a harmonické, šťavnaté.  Sviežosť však trošku chýba. Triesloviny krásne jemné. Vínko je však menej plnšie a redšie ako Pitnauer a má menej sudu. V každom prípade však výborná voľba ak porovnáme  pomer cena/výkon…:)

Máte radi Zweigelt priatelia?

Read Full Post »

Dnes to napriek hodnotnému bielovinnému zážitku z moravského Slovácka bude o troch rozdielnych červených. Gamay, Cabernet a Pinot. Francúzsko, Slovensko a Rakúsko.

Cuvée Vincent, Gamay Noir  2008 z Touraine, Domaine Beauséjour – Philippe Trotignon. Strieborná medaila z Concours des vins de Loire 2009. Kúpené v BA vo vinotéke. Zlý web tak ako je u Francúzov skôr zvykom ako prekvapením. Sýto červená farba do fialovej. Vo vôni také to fialové bonpari, nejaké čierne bobule, sladkosť, trochu umelo parfémovšie. Netypický gamay. V chuti ľahké aj keď sa chce tváriť na plnší mok s pôsobivejším telom, ale nejde mu to. Kyselina v pohode, vcelku svieže, ale príliš navoňané, so stále prítomnými trieslovinami a prehnaným dotykom sudu.

Fugger, Cabernet Sauvignon 2004 z JM vinárstva Doľany. Orešanský rajón, Dolné Orešany, hon Grefty. 12,5% alkoholu. Dostal som do daru. Farbu som si nepoznačil, predpokladajme, že sýto červená kabernetová :). Vo vôni dosť dreva, zmoknuté lístie s podtónom animality, višne, celá prepravka sliviek. Triesloviny ešte vcelku v hre a príde mi, že sa už ani neuhladia. Nejaké kôstkové ovocie, dlhá dochuť, ale redší a nie plný kabernet. Taký nefalšovane slovenský.

Blauburgunder (Pinot Noir, Rulandské modré) 2001 od rodiny Leitner z Golsu. Za tú cenu – faktický dar priamo od vinára. Môj objav minulého roka, z ktorého šesť fľaší som si vyprosil počas skvelej akcie v jesenný piatok vo vinici. Nazretá tmavotehlová farba. Čierne ríbezle a už aj (po pol roku animalitka), lístie po daždi, čierne ríbezle, lesné vône, ale občas aj čokoládka s trochou vyzretých trieslovín. Plná chuť pekné pinotové telo, stále na vrchole.

Read Full Post »

Ako u ostatných vinných bloggeroch naokolo, aj u nás sa s príchodom jari množia prázdne fľaše od rizlingov. Žeby vyslovene jarné víno? Možno. Ja som si radšej pochutil hneď na dvoch fľaškách, po ktorých som už dlhšiu dobu poškuľoval a nevedel som si k nim priradiť tú pravú príležitosť. Tá nakoniec prišla spontánne, teda vlastne neprišla. Vypil som ich totiž najlepšie ako sa dá. Len tak, bez dlhých úvah a príprav. Jednoducho jarne. Rakúsky riesling z Domäne Wachau, Terrassen, Smaragd 2008 a alsaský riesling od Cave Vinicole de Kientzheim-Kaysersberg, Grand Cru Schlossberg 2007 (4* v Decanteri).

Smaragd (najvyššia rada vín z Wachau) ma prekvapil veľmi bledou farbou s jemným nádychom zelenkavej. Prekvapením bol aj asi najkvalitnejší korok, aký som za posledný rok videl a upozornil ma, že ďalšie fľaše treba uložiť hlbšie a zabudnúť na ne. Pocitu, že likvidujem niečo, čo ešte len začalo svoju cestu na vrchol som sa už nezbavil, ale ospravedlňoval som sa potrebou skúmať vývojové etapy tohto smaragdu. Jemná vôňa s exotickým ovocím, citrusy, v popredí lipový med. V chuti najprv sklamanie z menej koncentrovaného úvodu, ale o malú chvíľu sa už usmievam. Limetka, med, mineralita (páči sa mi pomenovanie kresnutie kremeňom). Pekná harmónia kyselín a cukrov, stredne dlhé, šťavnaté. P. povedal, že je obyčajné, ale extrémne pitné, čisté a priame. Súhlasím s tým záverom. Nefaľšovaný mladý rizlink pripravený na dlhú púť. Ale keď je tak neskutočne pitný…

O rok starší Schlossberg bol jasne nazretejší. Sklamaním bol plastový korok na Grand Cru. Bohatšia farba, viac do zlatistej. Kupa medových a kvetinových vôní, menej sviežosti a viac aristokracie s jemným petrolejom v pozadí. Vekový rozdiel by som hádal väčší. V chuti pekne suchý (i keď 6g cukru), menej minerálny, harmonický, nie taký priamy ako smaragd, viac skrytý… na premýšľanie. Po riadnom predýchaní mám v poznámkach úsmev a slová “ani neviem čo všetko v ňom cítim”. Množstvo vôni a úrovní, sviežosť akoby vyskakovala, záver je však jemne do medu pokropeného limetkami. Cru…

Dnes o rizlingoch pekne napísal aj Jižní Svah: Na Ryzlinku od Rýna, Mosely, z Nahe i dalších částí Německa (ale ostatně i třeba z Alsaska) mne baví, že i v těch úplně základních podobách to nebývá průšvih a stačí „přitlačit“ finančně jen trochu a snadno můžete být nadšeni.

Pekný víkend priatelia…

Read Full Post »

Older Posts »