Feeds:
Články
Komentáre

Posts Tagged ‘recepty’

kleftiko (recept)

Kleftiko…jahňacina, o ktorej píše pán Cuketka a “výrobu” demonštruje Emanuel so svojim gréckym priateľom. Nám chutí, veľmi. Až tak, že sme sa kleftika neprejedli ani po piatich pokusoch. Základ je, ako všade, surovina. Slovenská jahňacina od Orbána bohužiaľ ostala hlboko v poli porazených. Na kleftiko tróne zasadol Nový Zéland. Mrazené predné či zadné stehno. Všetko skvelé. Naposledy som v Metre narazil na chladené zadné a bolo fantastické. Nemusel som tráviť hodinu pri porcovaní a odblaňovaní, išlo to rýchlo a mäso bolo skutočne krásne. Už sa neopakovala skúsenosť, že polovicu váhy vyhodíte. Jahňacie sádlo skutočne neviem úplne zmysluplne spotrebovať. Z kosti však robím príjemný vývar, ale o tom nabudúce. Takže Kleftiko. Naše Kleftiko, keďže existuje zrejme tisíc obmien. Grécky recept. Mäso naporcujete na kocky. Kľudne na väčšie aj viac ako 3X3 cm. Zamarinujete na pár hodín (ja niekedy aj na 24) v olivovom oleji, cesnaku (podľa chuti), oregáne (davám čerstvé) a citróne (nepreháňať). Pripravíte si zemiaky a mrkvu na krúžky alebo väčšie kocky. Na masle (ghee, prepustenom masle) opečiete zemiaky a mrkvu do polohotova tak, aby mali peknú opečenú kôrčičku. Potom vyberiete z marinády mäso a na prudkom ohni opečiete, aby sa zatiahlo, podlejete bielym vínom (aj 2dcl, závisí od množstva mäsa) a dusíte, aby sa šťava zredukovala (10 a viac min). Následne si pripravíte balíčky z papiera na pečenie. Do balíčkov vložíte mäso, štavu, porciu zemiakov a mrkvy (v “originálnom” recepte sa pridáva aj sparený hrášok, ja nedávam a ani neviem prečo). Do balíčku patrí aj plátok – dva rajčiny (dávam podľa nálady) a najmä ovčí syr Pecorino (tak dve tri kocky, skúšal som nahradiť slaným balkánskym syrom a nie je to úplne ono). Syr je dosť slaný, tak pozor pri následnom solení, ktoré sme až doteraz vynechávali. Ja mierne dosolím vždy. Balíček pekne zaviažeme (neviažte to umelohmotnou šnúrkou prosím…) a vložíme na 40 mininút do vyhriatej 180 stupňovej rúry. Vyberieme, rozbalíme na tanieri, počkáme niekoľko sekúnd, aby sme si nespálili jazyk a zjeme. Mňaaaaaam. No a zapíjame ľahším červeným. Ja preferujem pinot noir. Ale určite sa to dá zvládnuť aj s nejakým silnejším (kľudne aj novosvetsky nabúchaným) vínom 🙂

Read Full Post »

Najprv to vyzeralo na krátku beaujolais párty presne vo štvrtok večer. Pripravil som kartón Beaujolais Village Nouveau a zaľahol s kašlom, nádchou a čo ja viem s čím. Prešiel som na kvalitný nemecký aspirín, nový otrivín a ovocný coldrex. Pri vylihovaní a potení sa mi napadlo rozšíriť rady nového božolé a uskutočniť mikrotest. Svoju chorobnú predstavu som nakoniec pretavil do degustácie 10 vzoriek. 6 z vinoték v cenách okolo 8€ a 4 zo supermarketov tak zhruba za 3€. Tie supermarketové som zobral z čistej roztopašnosti s cieľom “mať prehľad” a musím povedať, že prekvapujúco len jedno bolo úplne mimo. Kvôli tomu, že môj čuch stále štrajkoval a chuť bola viac aspirínová ako inokedy, som na nevinne vyzerajúcu akciu rozdal zápisníky, zbežne vysvetlil princíp karbonickej macerácie, prihodil základné minimum o beaujolais a gamay… a nedočkavo som sa spoľahol na vinných i nevinných účastníkov. Večerom/mi nás okrem božolé sprevádzali mierne pozmenené mušle po námornícku (vďaka Emanuelovi), kopa kozích syrov a údenín, králik na hríboch, kačacie stehná a nakoniec aj moje obľúbené kleftiko. Takže ako to dopadlo? Prejedli sme sa 🙂

Jasne prepadlo len supermarketové Beaujolais Village Nouveau 2010 od André Vonniera zakúpené v Metre pod 3€. 12% alkoholu v kyslejšom červeno-fialovom niečom (ničom?) s náznakom jednoduchších cukríkov a umelého pridania alkoholu. Mimochodom aj etiketa bola najtrápnejšia. Bolo to jediné víno, ktoré ostalo fakticky nedotknuté. Druhý odzadu skončil Le Gavroche Beaujolais Primeur 2010 s 12% alkoholu. Zaujímavá fľaša, cena mierne nad 3€. Kyslejšie a silne trieslovinové božolé s dochuťou škorice. Technologickejšie i keď pri nevinnom publiku slávilo celkom úspech. Pokračujeme supermarketmi – Beaujolais Nouveau 2010 (12%) zo Du Beaujolais a Saint Jean D’Ardieres (Carrefour). Slovensko-rumunská zadná etiketa. Technologické víno, ktoré však väčšinovým obyvateľstvom bude prijaté pozitívne. Cena okolo 4€. Mierne do sladka, na mňa až príliš, dosť trieslovín a jemné mikroperlenie. Jeho braček Beaujolais Villages Nouveau 2010 od rovnakého výrobcu. 12,5% alkoholu a opäť z Carrefouru. V podstate to isté, len trošku hustejšie so sýtejšou farbou. Potom sa zúčastnila trojica od mamutieho veľkoproducenta Pierre Ferraud et Fils. Toto víno som popíjal aj minulý rok. Zakúpené v dobrej bratislavskej vinotéke. Uzávery z plného korku. Túto trojicu by som zaradil do stredu štartového poľa. Dobré vína, nie špičkové, ale ani nie nejako urážlivé. Cenovo (8€) sú však na úrovni špičky avšak jej kvalitu nedosahujú. Beaujolais Rosé Nouveau Pierre Ferraud et Fils 12%. Beaujolais Nouveau Pierre Ferraud et Fils 12%. Beaujolais Villages Nouveau Pierre Ferraud et Fils 12,5%. Vína celkovo viac do fialova (teda okrem jemne lososového ružového). Vo vôni ovocné, ale akosi zastreté. Ružové bolo voňavejšie a mierne do jahôd. Villages zasa ponúklo koncentrovanejšiu vôňu hrozna. Chuť vcelku jednoduchšia, redšia, ale podľa mňa prirodzená. Villages mierne do trieslovín. Všetky vína však mali aj mierne cukríkovú príchuť. Priemer v pravom zmysle slova…len tá cena.

A ideme k trojke najlepších – Beaujolais Villages Nouveau 2010 Domaine Matray (12,5% alkoholu) od Lilian et Sandrine Matray z Juliénas. Plný korok. Sympatické božolé, ktoré sme všeobecne zaradili na druhé až  tretie miesto nášho testu, i keď musím priznať jeho jasnú výhodu… mali sme k dispozícii celý kartón. Pre mnohých toto víno dosahovalo úroveň Les Griottes. Pre mňa bolo jasne tretie. Farba červeno-fialová. Vôňa silne ovocná, Bobule, bobule, bobule (neviem…aj čerešne). Harmonické, svieže a veľmi piteľné víno. V chuti triesla, čerešne a višne. Pekné božolé. Tak ako má byť. Víno k jedlu a na zábavu.

Domaine du Vissoux Les Griottes Beaujolais primeur 2010. 12% alkoholu. Ovocné, červené bobule, možno aj čerešne a mierne nezrelé maliny. Intenzívnejšia farba jemne do fialovej. Hladké a svieže, veľmi pitelné. Na nič sa nehrá. Víno je mladé, prirodzené a fajn. Pekne vyvážené, výraznejšia chuť a vcelku koncentrované (v porovnaní s ostatnými horšie hodnotenými). Mňam. Druhé miesto. Ako bonus mi príde informácia o vinárstva o minimálnom sírení. Moje božolé 🙂

A víťazom sa stalo pre mňa netypické nové božolé. Domaine du Vissoux Beaujolais primeur Cuvée Vieilles Vignes 2010. 12%. Víno pochádza zo starých viníc (4ha vek 40-85 rokov) a ide vôbec o prvé cuvée z nového božolé, ktoré bolo v roku 1988 vyrobené bez pridania cukru. Toto cuvée  zreje 1 mesiac v starých dubových sudoch. Farba tmavá hustá do fialovej. Vo vôni bobuľové ovocie, hustejšie a intenzívnejšie vône. V chuti čierne a červené plody, trochu lesa, silnejšie triesloviny, sladšie. Na nové božolé neuveriteľne dlhé. Pekne korenisté a koncetrované. Černice, čierne čerešne, sud, do pinotu. Skvelé pitie, netypické, určite veľmi opakovateľné dospelé mladé víno.

Domaine du Vissoux (Pierre-Marie Chermette) mi učarovalo. Viac sa dá o ňom dozvedieť na ich pekne spracovanej stránke alebo na Jižním svahu. Ja len vyberiem pre mňa podstatné fakty. Naturálne vína, minimálne zásahy, “eco-friendly” pestovanie hrozna, nepoužívajú sa umelé kvasinky, minimálne alebo žiadne docukrovanie a minimálne použitie síry. Toľko. Mne to stačí, aby som tieto vína aj naďalej vyhľadával.

Read Full Post »

Som zaťažený na taliansku kuchyňu. Jednoduchosť, chute, zloženie produktov. Občas si dám aj pizzu, ale o tú až tak veľmi nejde. Každý týždeň poctivo sledujem Emanuela, nakupujem kuchárky a dokonca aj sám varím akože talianske recepty. A darí sa. Teda jeme to. Pred víkendom som neočakávane zakopol o skvelú sicílsku rybaciu polievku, ktorú ponúkajú v novom “chráme slovenského konzumu” (Eurovea). Super chuť, halászle s darmi mora, paráda. Len musím zistiť či mala byť až taká pikantná. Taliansku kuchyňu však u nás doma nedopĺňajú talianske vína, ktoré sú z nejasného dôvodu v našej vinotéke v minimálnom zastúpení. A verte, neviem si to logicky sám vysvetliť. Žeby komplikovaný apelačný systém, nie. Neznáme odrody, skôr nie. Ceny a dostupnosť, asi tiež nie. Nemá cenu skúmať. Treba sa viac prepiť do Talianska a splniť si letný cieľ – k talianskej kuchyni talianske vína – aby sme ostali akotak lokálni (či skôr regionálni) čo je trend, ktorý ma nahovára na nasledovanie. Darované Barolo 05 odpočíva pre budúce gastronomické skvosty a voľba padá na dostupnejšiu Valpolicellu. Siahol som však po zaujímavejšej s prídavkom ripasso. Nejde o žiadneho konkrétneho producenta, ale vinárske družtvo, ktoré víno predáva do siete Marks & Spencer. Teda kvalitnejšia supermarketovka z roku 2007. Valpolicella je inak (len na pripomenutie) vinárska oblasť v rámci regiónu/provincie Verona na východ od nádherného jazera Garda. Valpolicella je červená, typicky zo  základnej Corviny. Potom to môže byť Rondinella, Molinara a tak ďalej pre nás všetko neznáme odrody. Variácie sú obrovské. Od mladých vín  v štýle Beaujolais nouveau až po koncentrované a alkoholické Amarone. Valpolicella Classico, potom Superiore, ktoré zreje aspoň rok v dreve a má alkohol minimálne 12%. Existuje i Ripasso, ktoré by sa malo vyrábať  zo superiore (v našom prípade však classico). Pri výrobe je dôležitý čiastočný kontakt vína z vysušenými šupkami z hrozna (šupky použité pri výrobe Amarone a Reciota…viac v komentároch). Tento kontakt dodáva vínu komplexnejšiu vôňu a bohatšie telo.

Takže naše ripasso. Hustá a minimálne priehľadná farba. Kraje pohára úplne do fialova. Vo vôni lesné plody, čierne bobule, višne, drevo. V chuti tie bobule. Teplé víno s prítomným trieslom, ktoré sa po čase uhľadzuje až mizne. Chvíľami kávové zrno, ale postupne skôr do višní v čokoláde v koženej krabičke. Tento vnem je dominantný. Stredne dlhé a pekné víno za 9€. Časom sa stáva ešte viac zamatové. 13,5% alkohol je v pohode znesiteľný. Najmä ak si k vínu doprajete jedlo. Napríklad mix z našej chľadničky :). Pasovalo to perfektne. Menšia cibuľa na štvrťky, stonkový celer (1 stonka na kusy), 3 cesnaky v šupke (a kľudne ďalšiu koreňovú zeleninu) šupnete na panvicu s extra virgin olive oil. Dusíme, pridávame lyžičku cukru – karamel alebo deci čierneho piva (ja som dal oboje). Potom mäso, ideálne asi jahnacina ja som mal vykostené horné stehná bez kože (kuracie), na záver dávame dve malé rajčiny, jednu stonku rozmarýnu a trochu petržlenovej vňate (všetko nasekané), hrubú soľ. Hotovo. Pre krémovejšiu štruktúru ešte trochu masla. Aby som mal voňavejšie jedlo pridal som po odtstavení zo sporáku pár kociek bieleho kozieho syra, ktorý jemne zmäkol a zintenzívnil arómu. Fajn…A ripasso k tomu, super fajn 🙂

Read Full Post »

Naša ružová budúcnosť vyzerá pekne vychladene až podchladene, voňavo, jahôdkovo, sirupčekovo, celkovo jemne, bezstarostne a málo alkoholicky. Naša ružová budúcnosť vyzerá jednoducho a letne. A keďže sa postupne začíname tváriť  (a všelikto nás o tom za naše peniaze presviedča) akoby sme sa teplotne posunuli hlboko na juh, tak si dáme ružové s niečim, čo k tomu na juhu patrí. Provensálske Tapenade.

tapenade1

Nápad to nebol môj. Toto vinné párovanie s jedlom som odkukal od skvelého vinného blogera, ktorého stránka mi učarovala a vo vinných názoroch mi hovorí z duše. V lete sa v Provensálsku popíja hojne ružové a zajedá sa k tomu miestna špecialita Tapenade, ktorú som nedávno vyskúšal a spolu s K. sme sa dlho rozplývali… Recept je jednoduchý a navyše existujú tisícky rôznych obmien. Použijete mažiar alebo mixér alebo čokoľvek a rozomeliete/rozdupete/rozsekáte/rozondíte…230gr olív (na farbe nezáleží ale bez kôstky) :), pridáte tri veľké lyžice kapár, 6 ančovičiek a 2 strúčiky cesnaku (nemusíte), dolejete troškou citrónového koncentrátu alebo vytlačíte jeden menší citrónik. Na záver pridáte panenský oliváč. Keď to bude mať správnu rozotieraciu konzistenciu 🙂 tak máte Tapenade. Natrete na bagetu a zapíjate podchladeným ružovým. Pa-ra-da…

My sme si k tomu dali náš (už rodinný) ružový White Zinfandel z Kalifornie, ktorý sme už pili toľkokrát, že sa stal pre nás akýmsi meradlom alebo štandardom ružových vín. Chutí stále rovnako, jahodovo dobre a jeho sviežosť s 10,5% alkoholu už presvedčila množstvo našich priateľov. Ak by ste chceli vedieť o ružových vínach viac, kliknite na pekný web roseportal alebo si rovno vyberte ten správny mok cez českú hladinku.

Inak ružové sa väčšinou robí z červeného len sa musí rýýýchlo vylisovať, aby sa nám to príliš nezafarbilo 🙂


Read Full Post »