Feeds:
Články
Komentáre

Posts Tagged ‘rulandské šedé’

Nestane sa tak často, že na zaujímavého vinára narazíte v začiatkoch jeho cesty a máte tak jedinečnú šancu sledovať postupný vývoj a dozrievanie, zmeny dobré aj tie menej správne, možno aj slepé uličky či nezdary a návraty. Zatiaľ som mal možnosť stretnúť väčšinou len tých (teda česť výnimkám), ktorí už majú jasno a konzervatívne lipnú na tej svojej, jedinej správnej ceste. Prisahali buď na moderné technológie a hrajú sa s chémiou alebo naopak zakopávajú amfory a hľadia na mesiac. Ale Milan Nestarec je iný, je zatiaľ len na začiatku svojej dlhej vínnej cesty, prístupný načúvať, ochotný sa zamyslieť a uvažovať. A je pre nás všetkých „nekonvenčných spotrebiteľov“ šťastie, že si vybral ten smer s mesiacom a nestal sa mladým chemikom. Teším sa ako sa bude vyvíjať, kam jeho vína vyzrejú a postúpia, kde budú ich hranice. Zatiaľ môžeme z diaľky sledovať jeho cestu s vínom a držať mu palce, aby ho prípadný neúspech neodradil a úspech príliš nerozmaznal 🙂

Milan Nestarec. Pre mňa náhodný objav na košte vo Velkých Bílovicích. Mladý a usmievavý človek s mottom “Víno z hroznů a nic víc”.

photo 3 (3)

Vína nezatrieďuje, sú prirodzene suché, keďže spontánne dokvasili vtedy, keď sa im chcelo, ležia dlhší čas na kvasniciach bez pridania síry a akýchkoľvek chemikálii. Hospodári na 8 ha v Moravskom Žižkove a vo Velkých Bílovicích kde má peknú pivnicu. Zo 70% pestuje modré odrody, najmä Zweigeltrebe, Frankovku a Pinot noir. Z bielych najmä Neuburské (jeho vlajková loď) a Pinot Gris (všetko už prakticky v bio režime), časť hrozna vymieňa medzi ostatnými vinármi a tak je jeho odrodová skladba pomerne široká. Na mňa by som povedal, že až trochu príliš, ale trh s vínom, či komerčný úspech si to zrejme vyžaduje, neviem. V každom prípade, keď dám doma môjmu ne-vinnému publiku ochutnať vína zásadne vybočujúce z davu, tak to väčšinou skončí neúspechom, Nestarec bol však prijatý za všeobecnej radosti a víno mizlo ako voda. Čiže úspech. A zároveň plán…využiť jeho vína na misijnú úlohu – odlákať moje okolie od bežného pitia a ukázať mu ťažkú a dlhú cestu smerom k prirodzenosti, nefiltrovaniu, kalom, oxidácii a amfore. Takže Muzika, Klasika a Antika…

photo 2

Muzika – Bél 2012, 13% alkoholu.

Zmeska Müller Thurgau, Veltlín zelený a Rizling vlašský. Fajn mladá, jemne perlivá základka, neurazí ani nejako zásadne nenadchne, ale to nebolo ani cieľom. Super ľahké pitie na leto. Grilovačka, voda, pohoda, relax. V podstate dosť podobný zážitok ako samostatný Müller. Zdá sa mi, že oproti Müllerke mierne redšie s výraznejšou kyselinou. Mne sa páči a vyhovuje.

Klasika – Müller Thurgau 2012, 13,5% alkoholu.

Môj víťaz ochutnávky v pivnici u Milana počas sparného dňa. Odrodu pijem veľmi málo, preto ma svojim spôsobom víno nadchlo. Farba sýtejšia, zelenkavá. Perlenie akoby jemnejšie, ale pikantnejšie, postupne sa stráca. Aromatika jemná, trošku muškátu a kvetov. Veľmi svieže jednoduché víno na každý deň, len bacha na hladinu alkoholu.

Klasika – Tramín červený 2012, 13% alkoholu.

Pekná prirodzená tramínová vôňa bez násilného parfémovania, med, lúka, stredne intenzívna farba, jemné perlenie. Príjemná horčičinka ľahšieho tramínu, trochu sladkosti, ktorú však úspešne vyvažuje pekná kyselina. Dobre sa pije, skôr kratšie a tenšie, bezproblémové.

Klasika – Veltlínske zelené 2012, 12% alkoholu.

Opäť jemné perlenie v pohári, slabšia farba, ale to mi je vcelku úplne ukradnuté. Menej svieže, pri veltlínoch vyhľadávam práve sviežosť a pikantnosť. Akoby sladšie a v porovnaní s Müllerom alebo Tramínom uťahanejšie. Jemná horčičinka na záver s medovejšou vôňou, ale akoby ploché. Druhá fľaša mala sýtejšiu farbu, krajšiu kyselinu, ale trošku sa strácam. Ani jednoduché svieže pitie, ani zadumaný veltlín, niekde medzi. Neviem.

Klasika – Neuburské  2012, 13% alkoholu.

V aromatike voňavejšie, sladšie, medové. V chuti vyvážené s peknou kyselinou a jemnou horkosťou na záver. Fajn pitie, ale bral by som radu vyššie Antiku.

Antika – Neuburské 2009, 13,5% alkoholu.

Farba vcelku podobná ako má Klasika. Med, lúka, bylinky, žlté ovocie, sladkosť. Dlhšie, zložitejšie, olejové, pekne zaguľatené, krásne harmonické. Pekná kyselina, víno na zamyslenie. Ringloty na slnku v košíku plnom bylín, orechy. Suché, jemne korenisté. Top. Asi najzaujímavejšie biele víno.

Klasika – Rizling vlašsky 2012

Veľmi svetla a svieža farba do svetlozelených tónov, vo vôni svieže, v chuti ľahké, krásne pohodové s veľmi príjemnou kyselinou, jemná mineralita a horčičinka, vyhovuje mi. Veľmi pitné, občas som akoby cítil jemný grep. Decentne perlivé, kvetinky. Živé, pekné, neuveriteľne rýchlo došlo.

Klasika – Rulandské šedé 2012

Farba až do veľmi medeno-ružových tónov, bublinky celkom intenzívne, stredne plné, ľahšie svieže klasické šedé, jemne korenisté s peknou horčicinkou, dlhšia dochuť. Podľa mňa vydarené šedé i keď pomerne jednoduché.

Klasika – Zweigeltrebe 2011 13,5%

Farba až do fialova, sýta. Tento Zweigelt ma vlastne priviedol k Nestarcovi. Akoby v prvom pláne výraznejšie do sladka, ale potom to vyrovnávajú kyseliny, dlhšie víno. Kyseliny by som však prijal aj intenzívnejšie. Sladšie tmavé bobule, jemne triesloviny, šťavnatá čerešňa, žiadna zásadná zádumčivosť, skôr priemerná stavba, trochu mi tam však niečo chýba. Na košte sa mi páčilo viac ako doma. Intenzita je priemerná, víno sa dobre pije, ale kus dreva by mu nezaškodil napriek tomu, že nie som obdivovateľ hutných červených, V chuti aj slivky, trochu zemitosti. Neviem, nejako mu neviem prísť na meno, som na rozpakoch, chce to viac fliaš.

A ešte riadok k rosé. Aj muzika aj klasika boli fajn, len neviem získať hodnoverné hodnotenie. Cuveé i frankovka  sa vypili v priebehu polhodinky na terase ako voda. Než som sa vrátil zo záhrady tak ma privítali len usmiate ženy a prázdne fľaše. Takže fajn 🙂

photo 5 (2)

Read Full Post »

Nedávno som navštívil milú predajňu s talianskymi produktami. Veľké, čerstvé talianske lahôdky s príjemnou obsluhou. Vyliezol som s prehľadom mäsových výrobkov a s pinotom grigio (rulandské šedé) za prijateľných 9,90 eur.  Ročník 2009 od Pierpaolo Pecorari z oblasti Friuli – Venezia Giulia, 13% alkoholu. Kovová záklopka a pekný dlhý korok z dvojplôšky a drte. Jednoduchá etiketa, burgundská fľaša. Dobrý pocit, a ani neviem prečo. Asi preto, že tie nedávno minulé nestáli za veľa. Svetlá, mladá zlatozelená farba vcelku iskrivá a pekná. Farbu síce väčšinou nijako zvlášť nehodnotím, ale táto je skutočne pekná. Vo vôni sa kyslejšie tóny miešajú so sladšími, všetkému dominuje ovocnosť. Prevláda jemná hruška, v pozadí trošku bieleho korenia a možno aj medík s nejakým jemným smrádkom. Pekná i keď nie príliš výrazná vôňa. Taká zahanbená voňavosť. V chuti nástup kyseliny, ktorá sa však rýchlo vytráca a prednosť dostáva pekný agátový med. Jeho prítomnosť však nie je prehlušujúca a dominantná. Kyselina je stále prítomná a sladkosť prevláda len minimálne. Je to tak 45%-55% 🙂 Postupne sa kyseliny trochu strácajú, ale sladkosť nie je aj tak nijako nepríjemná. Páči sa mi to. V dochuti je cítiť výraznejšie korenie a hrušku. Stredné plné telo, skôr k štíhlejšej forme, ale s dlhou šeďákovou dochuťou. Pekné víno ku každodennému popíjaniu za vcelku rozumnú cenu s archivačným potenciálom údajne do 2015. Dokúpim, uložím a uvidím. Mohlo by sa ešte dosť zaujímavo posunúť. Našťastie Pecorari nie je Francúz, takže vinárstvo má vcelku obstojný web. Z neho sa dozvedám, že vek vinice je 14 rokov, výnos až 50hl z hektára, pričom na hektári je vysadených 5600 koreňov pinotu grigio. Veľa, málo? Čítal som aj o talianskych “šialencoch”, ktorí mali na hektári násobky tohto počtu, ale aj tak mi to príde (bez skúsenosti z pestovania viniča) ako celkom pôsobivé množstvo. Čo poviete? Pinot pochádza z viacerých tratí zo severovýchodnej oblasti Talianska Friuli – Venezia Giulia, konkrétne z Isonzo del Friuli. Región leží na hranici so Slovinskom a na jeho území sa nachádza celkovo 11 DOC, 3 DOCG a 3 IGT apelácie. Rodina Pecorari sa vinohradníctvu venuje už niekoľko storočí, i keď nevedia uviesť presný dátum, keďže ide o starú farmársku rodinu, ktorá sa niekedy vo svojej dlhej histórii rozhodla pestovať aj vinič. Vinárstvo celkovo produkuje 3, resp. 4 rôzne rady vína: Classic wines (10 vín), Altis Selection (3), XV Cru (5) a navyše sladký sauvignon a nedávnu novinku hroznový mušt. Moje víno bolo zo základnej radyClassic wine a zaradené len v Indicazione Geografica Protetta Venezia Giulia, čiže žiadne DOC či IGT, ale len základné geografické zatriedenie, ale aj tak bolo viac ako pitné.

Read Full Post »

IMG_0154Ruladské šedé (Pinot Gris) od Martina Pomfyho…Mavín. Ročník 2007. Výber z hrozna ovešaný medailami. Strieborná z Mostaru, zlatá z Viničného, strieborná z Modry, strieborná zo Zelenča a strieborná zo Svätého Jura. Príslušník Národného salónu vín SR v roku 2008. Strekovský rajón, hon Viničný vrch. Hrozno sa nakupuje…Mavín zatiaľ vinohrady nevlastní. Čo povedať? Neviem. Asi zo seba nevydalo všetko čo má. Nemalo formu, rovnako ako šampión pred pokazeným rozbehom. Voňavý zážitok sa nekonal. Jemné exotické ovocie. Banán, med. Na VzH suché. Obaja konkurenti cukor a kyselina v rovnováhe, ale občas cítiť, že kyseliny prevládajú. Pre mňa je to však plus. V chuti jemne korenisté. Po čase sa korenistosť mení na horkosť či trpkosť, neviem. Strácam sa. Zvláštne dobré… Má však smolu alebo hendikep? Pil a porovnával som ho s priamym konkurentom…mladším súrodencom z roku 2008, ktorý ma očaril. IMG_0156Dvory nad Žitavou…hon neviem. Slabožltá farba s nádychom do zelena. Fantastická vôňa. Pre mňa až čuchová extáza na niekoľko dní. Čuchal som aj k prázdnemu poháru ako omámený. Hrušky. Hrušky. Hrušky s medom. Jemná korenistosť. Chuť zladená. Hrušky. Exotika, med. Príjemne intenzívna kyselinka bez vystupujúceho cukru. Minerálne, svieže…tak nejak ostrejšie. Dlhá dochuť. Skvelé, mladé, ale som zvedavý o pár rokov. Zlatá z Pezinku, šampión z Viničného, zlatá z Modry, zlatá Superbum, Sieň slávy malokarpatských vín 2009. Ako je to s tou bedničkou P.???

Read Full Post »