Niekoľko vianočných sklamaní a jeden či dva 🙂 pozitívne objavy…
Takto by sa asi mali volať dnešné poznámky po takmer mesiaci rôznych chorôb, liekov, kilogramov papierových vreckoviek a starostlivosti o zdravie. Víno bolo na druhej koľaji a chuťové poháriky sa vylaďovali dosť ťažkopádne. Pozitívum je, že mi znova chutí a voní. Welcome back…Sklamaním boli vína dní nedávno minulých. Z ekonomických a prezieravých dôvodov (nechutilo mi nič a žiadne špičkové vína, by som zrejme aj tak neocenil) som sa rozhodol neriskovať a zavíniť svoje telo “lepšími” supermarketovými kúskami. Carrefour, Metro, Marks & Spencer. A musím sa priznať. Bol som sklamaný viac ako zvyčajne. Môžem to síce pripísať čiastočne aj svojej rozbalansovanej chuti, ale…na dlho sa aj tak takýmto vínam radšej vyhnem. Celkom fajn dopadol vlastne len Vouvray 2009 od Domaine de la Pouvraie. Pekný chenin blanc, ktorý som tu opisoval už v ročníku 2008. Na rozdiel od staršieho brata som však tentoraz špargľu fakticky vôbec nezaznamenal. Najnovší ročník víno predstavil skôr v exotickejších ovocných tónoch s pridaním medu. 2009 je celkovo v ľúbivejšej polosuchej variante, ktorú ocenia najmä nežnejšie polovičky. Dominovala tu vôňa pocukrovaného citrónu a neskôr sa objavovali aj vône dule, kyslejšieho jablka a pomaranču. V chuti až medový citrón s jemným pridaním bielej horkej šupky. Pekné, piteľné, stredne dlhé, vcelku vyvážené, kľudne len tak na celý večer. Mám chenin jednoducho rád. Príjemný supermarket.
Sklamaní bolo plno, ale medzi najväčšie určite patrilo Chardonnay 2007 od R. Mondaviho. Toto víno pred podávaním nejaký ten deň dekantujte. Skúsil som ho piť dve hoďky po otvorení a mal som pocit, že vylizujem vodou premitý sud. Alebo skôr popíjam rozriedenú broskyňovo-citrónovú vodu a k tomu prikusujem dubové drevo. Ak chcete vedieť ako sa dá prehnať barikovanie, ochutnajte. Úprimne však musím priznať, že na druhý deň tá nechutnosť trochu vyprachala a ohlodávanie dubovej kôry sa mierne zjemnilo. Za asistencie vanilky, horčičinky (akoby mandľa) a stále intenzívneho bariku sa začali presadzovať aj exotické ovocia, neskôr rôzne byliny a víno sa presunulo do piteľnejších tónov. Chuť však stále ostávala vodovo nijaká, plochá a bezduchá. Nuda. Kupovať len zo štúdijných dôvodov a nechať dekantovať aspoň dva dni. Inak vyčírená bezchybná zlatisto zelenkavá farba, veľmi čistá, pekné prefiltrovaná HD kvalita:) Mondavi však nebol to najhoršie čo ma postihlo. Skutočnú hrôzu predstavoval až sauvignon z Careffouru. Víno pod 5 euro, ale aj tak vyhodené peniaze. Ph. Bouchard & Cie Sauvignon 2009 Vin de Pays d’Oc (zemské – regionálne víno). Nepitné, kyslejšie niečo s 13% alkoholu, bál som sa ho pridať aj do varenia. Možno nejaká vada konkrétnej fľaše…ale aj tak si už ďalšiu nekúpim. Potom nasledovali ďalšie väčšie či menšie sklamania. Niečo z Francúzska, niečo z Chile a väčšina zo Slovenska. Popisky vynevhám nestojí to za to. Druhým a pekným prekvapením však boli silvestrovské bublinky. Gróf Philippe Mignon z Le Breuil pripravil pekné minerálne 12% alkoholové šampaňské. Jeho cuvée reserva mala chlebovinkovo zemité tóny, krásne intenzívnu minerálnu linku, milióny mikro bubliniek a výraznú sviežosť. Až takú, že to lepšie polovičky po pár dúškoch vzdali a prešli na neseriózneho De Luxe Huberta 🙂 Mignon bol však skvelý, víno sa skôr kúsalo ako pilo a neuveriteľne zvádzalo k stále ďalšej a ďalšej dávke. Ak ovládate francúžtinu tak si pozrite ich web.
Druhá večerná fľaša, ktorú dodala vinná návšteva bol nefiltrovaný juhoafrický Semilion. Fleur du Cap 2004. Nikdy som túto odrodu nepil samostatne. O to to bolo zaujímavejšie a poučné. Intenzívne žltá farba, vôňa chleba, opečenej kôrky, dubu, medu, orieškov a kde tu aj osviežujúci citrus. Dlhá dochuť. Príjemné i keď nie úplne moje. Asi skôr ostanem pri kupážach z bordó i keď za pokus to určite stálo…
Pokračovanie veľmi príjemných domácich degustácií sme tentokrát dvojnásobne okorenili. Bodovanie a slepá ochutnávka. Funny zábava a utvrdenie si toho, že sa vyznáme a máme už čo to odpité. Potvrdili sme si zároveň nevyhnutnosť ďalšieho intenzívneho tréningu našich chuťových buniek, ktoré by bez “práce” predsa zakrpateli. Napriek tajnému ochutnávaniu sme správne uhádli farbu, odrodu a dokonca aj krajinu pôvodu všetkých štyroch saviňonov.
Zhodli sme sa nad víťazom i porazenými a náš bodový rozptyl môžeme pripísať skôr nováčikovskej roztopašnosti a nejasným pojmom ako “čistota vône “, než zásadnému rozdielu našich československých chutí. Zábavu s bodovaním si určite ešte zopakujeme, len by sme to mali zjednodušiť pre amatérske súťaže, keďže moderná stobodová stupnica aspoň mne príliš nevyhovovala. Možno by stačilo hodnotenie v štýle…super, dobré, bežné, pitné, nepitné. Čo vy na to?
Zmiznutý text bol niečo ako úvaha o premietnutí ceny vína do výslednej známky počas degustácie. O tom, že vo víne dvojnásobne drahšom očakávam nejakú pridanú hodnotu, niečo čo tú cenu voči lacnejšiemu ospravedlní a zdôvodní. Ten stratený blog bol o 
Villa Maria
Vínovanie... 