Feeds:
Články
Komentáre

Posts Tagged ‘slovinské víno’

Včerajší poklus Ľubľanou som zavŕšil v miestnej nadupanej vinotéke „Dvorni Bar“. A keďže som mal zasa chuť na nejakú oranžádu tak, okrem dobre známej Any od Mlečnika, som prstom ukázal na asi najdrahšie rozlievané vína v ponuke. Radikon Ribolla Gialla 2005 a Mario Prinčič Bianco Trebež 2009. Na správne uchopenie týchto vín je potrebný čas, veľa času, potrebujú dekantáciu, kontakt so vzduchom rádovo deň i dva a nežné zaobchádzanie. Ja som ich včera skúsil na ostro, v rýchlosti a aj tak vo mne zanechali úplne fantastický dojem. Moje stručné poznámky preto berte s rezervou a ako prvoplánový dojem z týchto vín. Našťastie sa o obe fľaše vo vinotéke príkladne starajú, boli otvorené niekoľko dní a príliš s nimi nehádzali J, takže tie moje poznámky možno nebudú až tak úplne scestné.     oranz

vpravo Radikon, vľavo Prinčič a vzadu Mlečnik

Radikon Ribolla Gialla 2005, 12,5% alkoholu. Veľmi sýta oranžovo-medená farba, čajový výluh, mineralita, zemitosť a akoby slanosť, závan mora. Postupne viac sušené byliny a propolis, plásty medu. Neustále zmeny, ktoré však nepôsobia nijak rozhárane, naopak je to krásne. Absolútne suché, svieže (mladé J), pekné a už pomerne jemnejšie triesloviny. Víno je akoby pikantné, výborne štruktúrované, plnotučné, dlhé a dôrazné. V chuti zasa ten propolis a neskôr zelený čaj. Určite nejde popísať všetky jeho zákutia, chcelo by to sedieť pri ňom hodiny a určite by sa postupne menilo. Jednoducho super víno bez akýchkoľvek aditív, bez filtrácie, čírenia, síry…jednoducho špička. O rodine Radikon, ich vínach a spôsobe výroby, ak sa teda ich činnosť dá nazvať výroba, viac píše jižní-svah.cz, ja len zdôrazním, že ich prístup je absolútne prírodný, hrozno sa jemne odstopkuje, fermentuje v drevených sudoch alebo skôr kadiach, bez kontroly teploty, v kontakte so šupkami, pričom matolinový klobúk sa 3-4 denne ponára počas celej fermentácie. Po ukončení kvasenia sa sudy doplnia a víno ostáva v kontakte so šupkami 2-4 mesiace, potom sa stočí a zreje 3 roky vo veľkých sudoch (25-35 hl).

Dario Prinčič, Bianco Trebež 2009, 14% alkoholu. Cuveé sauvignon – 40%, chardonnay – 30% a pinot grigio – 30%. Veľmi podobná, ale o niečo menej intenzívna farba ako Radikon (fotka mierne skresľuje). V poznámkach mám s niekoľkými výkričníkmi marhuľový džem, občasne sa aromatika pohne až do prezrelého manga, zároveň opäť čajový výluh, neskôr kvety (rododenron), slanšie kvapky na hrdlo J a potom pomarančová kôra. V chuti je víno v porovnaní s Radikonom citeľne sviežejšie, krásna kyselina, triesloviny sú však jemnejšie. Aj v chuti výrazné marhule, neskôr byliny a nejaký kvet. Krásne, veľmi krásne. U mňa by tesne zvíťazil pred Radikonom i keď mi poučený čašník šibalsky oznámil, že na rozdiel od Radikonu tam trochu síry Dario pridáva. Ale možno len chcel, aby som sa orientoval na drahšie deci J. Dario Prinčič žije hneď na slovinsko-talianskej hranici (Gorizia – Nova Gorica) pri obci Oslavia, takže sused Radikonu, v oblasti Fruili Venezia Giulia. Prinčič je jedným zo zakladajúcich členov združenia talianskych prírodných vinárov Vini Veri. Hospodári na 9 ha viníc na vápencovom podloží v priemernej nadmorskej výške 300 m., révu pestuje organickým spôsobom, od roku 1988 bez chemickej ochrany. Vo svojich viniciach má vysadené Chardonnay, Sauvignon, Pinot Grigio, Tocai, Ribolla Gialla, Cabernet Sauvignon a Merlot. Vína nefiltruje, nepridáva selektívne kvasinky, necháva víno zrieť dlho na šupkách. Údaje o produkcii sa rôznia od 13-26000 fľaší ročne.

 


 

Read Full Post »

Je neuveriteľne unavujúce sedieť na zadku v kancelárii v krajine, ktorá je zasľúbená vínu. Zízať do počítača, čítať množiace sa listy papiera, odpovedať na desiatky zbytočných mailov a pritom ani nie 80 km na západ, 40 km na východ alebo len 30 km na sever sa každodenný rytmus života točí okolo vína. Moja smola. Plány sú zbytočné, spontánnosť je naopak neutíchajúcou nádejou. Aktívna vinná turistika ostáva zatiaľ snom a miestne vinotéky si mydlia ruky. Jedno je však isté. Mlečnika navštívim. Rodina sa vínu venuje už viac ako 200 rokov. Od roku 2005 má ich 9 ha viníc ekologický certifikát. Z odrôd pestujú Chardonnay, Rebulu, Pinelu, Zelen, Sauvignonasse (Sauvignon vert alebo ak chcete Tokaj) a Merlot. Ručná práca, nízke výnosy, nefiltrované vína, bez kontrolovanej teploty, bez pridania akýchkoľvek aditív s výnimkou malého množstva síry (občas) – prírodné vína a to ja môžem. Vína zrejú dva roky pred fľašovaním a potom ešte 2-3 roky pred uvedením na trh.

photo 1 photo 2 photo 3

Cuveé ANA – 2007 (Rebula Zelen, Pinela, Chardonnay), nesírené (18mg/l), nefiltrované, bez pridania selektívnych kvasiniek, 13,5% alkoholu, oranžové víno. O nich sa dozviete viac na winepunku  alebo na jižním svahu. Krásna oranžová farba. Sladká vôňa marhuľového džemu, jemná linka lúčnych bylín a vylúhovaného čaju. V chuti suché s krásnou kyselinou, trieslovinové, čajové. Dochuť stredne dlhá, inak je víno hutné a dá sa akoby kúsať. Po dlhšom dekantovaní sa oolong čaj prejavuje o poznanie výraznejšie. Po 24 hodinách už výrazný nástup bylín, lesných vôní s miernou likérovosťou v pozadí a s jemným nárastom cukru. Po čase sa však opäť vracajú marhule, ale sofistikovanejšie skryté. Víno na rozmýšľanie so zvláštnou trpkou sviežosťou.

Druhým poznatkom zo sveta oranžád bolo Chardonnay 2006, 12% alkoholu a bez akýchkoľvek zbytočných zásahov  (rovnako ako Ana), síra len prirodzená (27mg/l). Jemne zakalená, menej sýta oranžová farba. Chardonnay oproti Anne pôsobí civilnejšie. Vo vôni však opätovne marhuľa, bylinky a jemná limetka so zemitými tónmi. Táto kombinácia sa mi páči o trochu viac ako v prípade predchádzajúceho oranžového cuveé. Podobnosť s oolongom je v prípade chardonnay neodškriepiteľná. V chuti vyvážené, s príjemnejšími trieslovinami, prijateľnejšie pre úvod do sveta oranžových vín. Svieže, pekné víno, možno menej hĺbavé a priame, ale v poznámkach mám, že takéhoto vína by som chcel mať v pivnici viac než bežné množstvo. Veľmi ma potešilo.

Read Full Post »

O tramínoch asi netreba príliš písať. Tramín červený pil každý, rovnako každý sa zrejme stretol s „chytákom“, či už vo forme vtipu alebo nedajbože z vlastnej skúsenosti v nejakom lokále, že v názve červený je v skutočnosti biely. On, ale úplne tak biely nie je, ale o tom niekedy inokedy. Aj o tom, či je tramín červený skutočne gewürztraminer alebo nie je. Ja osobne sa prikláňam k tomu, že je, ale rád sa nechám v komentároch poučiť. Takže Tramín, či po slovinsky Traminec.  A keďže voňavý tak dišeči, čiže voľne gewürz. Za kráľa tramínov je v Slovinsku považovaný pán Steyer. Vinice ležia na južných a juhovýchodných svahoch v severovýchodnom Slovinsku (Slovinské Štajersko) tesne pri hraniciach s Rakúskom. V súčasnosti obhospodaruje 16 ha viníc (ťažšia hlinitá, hlinito-piesočnatá pôda). Okrem tramínov pestuje sauvignon, chardonnay, rizling rýnsky, miestnu odrodu Ranina (Bouvierovo hrozno) a produkuje aj celý rad cuveé postavených na týchto odrodách. Podľa získaných, ale neoverených informácii sa vyvaruje robustným zásahom do pestovania a spracovania hrozna a celý proces necháva tak nejako plynúť prirodzene. U mňa plus. Ochutnal som dva jeho tramíny.

photo 1

Dišeči Traminec, polosuchý, 2011, 13% alkoholu, cena 8-9€. Jemná nie príliš intenzívna farba, skôr do ružových než zlatých tónov. Vo vôni čajové ruže, baza, med a typické korenie (klinček). Vôňa však nie je nijako prehnaná, skôr naopak, akoby skrytá. Nenaplní Vám hneď zmysly, ale prichádza postupne a skromne. Osobne sa mi to páči, nemám rád voňavky. V chuti najprv dotyk sladkosti, ktorý prechádza do korenia s jemnou horkosťou na záver, dlhšia dochuť, ale prekvapivo slabšie telo, ľahké víno a napriek zvyškovému cukru veľmi príjemné pitie, ktoré neunaví.

photo 2Dišeči Traminec, polosladký, 2011, 12,5% alkoholu, cena 9-10€, šampión Slovinska 2012. Hrozno pochádza z troch rôznych polôh, riadená fermentácia v nereze a 20% v dreve, zrenie 10 mesiacov v nereze a v starých dubových sudoch. Farba intenzívnejšia, jednoznačne do zlatých tónov. Vôňa má taktiež silnejšiu než polosuchý brat. Rovnako ruže, zreteľnejší klinček, silnejší med, sušené figy a linka po sude. V chuti nástup sladkosti, ktorý však vyvažuje fajn kyselinka, takže sa nekoná tá lepivá sladkosť. Plnšie telo, dlhšia dochuť. V chuti sušené ovocie, menej výrazný prejav alkoholu. Frajerský tramín.  Ja však z týchto dvoch volím polosuchého.

Read Full Post »

Nestíham. Plánujem, chystám a potom odsúvam a ruším. Nedá sa. Som lenivý zaznamenávať udalosti, vône a chute, prenášať ich elektronicky a zanedbávať samotný zážitok. Prestal som písať poznámky, ktoré aj tak len zapĺňajú zložku na harddisku. Začal som si konečne užívať. Už nesedím pri víne s tabletom alebo papierikom v ruke. Držím pohár, obzerám farbu a kašlem na to, či je taká aká ma byť. Vraciam sa späť. Uvažujem len v dimenziách super, fajn a nie. A väčšina zážitkov je minimálne fajn. Jednoducho to tu vedia. Rovnako ako s gastronómiou a turizmom, tak aj s vínom. Žijú s ním a žijú z neho a preto tu cítiť úctu. Úctu k vínu, turistovi a zákazníkovi. Je logické dať si obedný pohár vína a potom sadnúť za volant. Je úplne štandardné požiadať o espresso a ho aj dostať, nečakať, že v gostilne dostaneš nejaký nepoživateľný hnus. Skúsil som Jakončiča, Benediktiča, Kristančiča, Erzetiča, Ščurka, Mlečnika, Gorišskú Brdu, Verus, Jeruzalem, Koper, Kabaja, vlašské a rýnske rizlingy zo slovinského Štajerska, miestny Cvrček i Teran a klobúk dolu. Jediné čo stále plánujem je intenzívnejšie preskúmať miesta vzniku. Vipavskú dolinu, Gorišskú Brdu, navštíviť ich a trochu vyotravovať pri práci. Pozrieť sa na ľudí, hrabnúť do pôdy, chytiť révu a ľahnúť si medzi vinič. Nadýchnuť sa a nechať plynúť čas. Prvá tour povedie zrejme po trase Vipava- Dobravlje – Dobrovo – Ceglo…k pánom Stegovec, Belica, Kabaj a Marjan Simčič. A práve Simčičove víno som si dal včera, aby som sa nalákal. Bez poznámok, takže len z hlavy. Nefiltrovaný Pinot Noir 2009, stredná rada Selekciaja zo starších vinohradov. Silnejší a ťažší pinot, 13,5% alkoholu však nekazí dojem. Víno je uhladené s jemne vystupujúcimi a zábavnými trieslovinami. Má krásne priehľadnú tehlovú farbu. V pamäti mi ostali najmä dozreté tmavé čerešne, podfarbené jemnou prácou s dubom. Fajn 🙂

 

Read Full Post »

20120311-220150.jpg

Krátka poznámka k nedávno ochutnanému vínu, ktorá je kompletne vytvorená na iphone 🙂 Som zvedavý či sa to bude dať čitať kvôli nie úplne spolupracujúcemu slovníku, jemným problémom s diakritikou a hlavne, či mi to nebude trvať zbytočne dlho. Ale späť k vínu. Tilia, Vipavská dolina, Sauvignon 2011. 13,5% alkoholu, s nazretejšou farbou. Krásna, v mojom ponímaní klasicky sauvignonová vôňa, šťavnaté ovocie, egreše a broskyne, novozélandský štýl. V chuti prijemne osviežujúce, nič komplikované, ale ani príliš jednoducho prvoplánové. Zlatá stredná cesta. Dochuť priemerná, skvelé pitné s jemnou a pre mňa primerane prevažujúcou kyselinkou. Veľmi mierne horkastý akoby grepový záver. Druhé víno od Tilie bol Sivi Pinot 2011 s rovnakým alkoholom 13,5%. Farba v podstate rovnaká ako pri sauvignone i keď mierny zlatistý podtón som tam zaznamenal. Vo vône sladšie ovocie, cítil som tam hrušku, nejaké kvetiny a korenie. V chuti výraznejší sladkastý nástup, sviežosť sauvignonu nikde. Dochuť je výrazne dlhšia s horkastým korenistým záverom, ale víno pôsobí akosi jedoduchšie, alkohol je výraznejší a celkovo sa viac prikláňam k prvej flaške. I keď milovníkov si zaiste nájde najmä z radov “grigio” milovníkov, že R. alebo ľudí s chuťou na jemne sladšie (skutočne nič hrozné) a ťažšie biele. Ešte možno pár náročných ťuk-ťuk na Iphone, je to vážne fuška ale v podstate to ide, k Tilii. Ide o malé rpdinné vinárstvo, ktoré produkuje výlučne vyššej kvality. Melita a Matjaž Lemutovci obrábajú 6 ha a produkujú Sauvignon, Chardonnay, Rumeni Muškat čiže žltý, Sivi and Modri Pinot, Cabernet Sauvignon a Merlot. Hrozno je zbierané ručne a spracovávané s maximálnou šetrnosťou…a tak to mám rád 🙂

Read Full Post »

Slovinské obdobie začalo. Plno zaujímavých vín, príjemní vinári, vcelku prijateľné ceny, biodynamické postupy, nefiltrované a inak neupravované vína, zaujímavá a často už zabudnutá alebo “prekonané” vinifikácia. Toto všetko ma dúfam čaká…Začal som v Interspar-e pri nákupe základných potravín, pár pitných, ale nijako neoslňujúcich vín za relatívne vysokú cenu. Pár základných malvázijí, biely a šedý pinot, sauvignon a cabernet. Všetko ok, nič vyslovene nepitné…ale. Pomohol web, knihy a náhodné objavenie vinotéky v centre mesta. A začal som z ostra.

Simčič. Marjan Simčič, pretože pozor, je ich tu nesmierne veľa, ale za pozornosť ich stojí len pár…ešte určite aj Edi.  Takže dnes Marjan Simčič z malej dedinky Ceglo v regióne Goriška Brda na samej slovinsko-talianskej hranici pri talianskej vrchovine Collio. Polovicu zo 16 ha má v Slovinsku a druhú v Taliansku. Spoločná Európa v praxi. Produkuje vína len z vlastných viníc a používa najmä (nie výhradne) prírodné postupy. Občas striekne zrejme aj nejakú chémiu, ak je to nevyhnutné, ale snaží sa tomu vyhýbať. Neviem, túto informáciu som počul vo vinotéke.  Zistím. Pridržiava sa však tradičnej vinifikácie, zbiera ručne a výhradne  kvalitné hrozno z viníc 10-50 rokov starých. Malé výnosy sú údajne pre jeho vinohrady typické. Pestuje najmä biele  Sauvignonasse, Ribolla, Pinot Grigio,  Chardonnay a Sauvignon. Z červených Pinot noir a Cabernet sauvignon, myslím. Základnou radou je Classic, ďalej Selekcija, Opoka a v určitých rokoch produkuje aj sladké biele (slámové) Leonardo. Začal som základným Classic, ktorý je produkovaný z mladších vinohradov. Zreje v nereze a na kvasinkách leží 8 mesiacov, takže výsledkom nie sú “klasické” svieže vína, ale skôr komplexnejšie pitie s elegantnejším telom a peknou mineralitou. Podľa výrobcu je fľašová zrelosť už pri základnej rade okolo 10 rokov, čo sa vážne tak často nevidí.

Ja som ochutnal Sivi Pinot/Pinot Grigio (rulandské šedé, brrr. ten názov) 2010.  Hrozno pochádza z Talianska i Slovinska z troch rôznych viníc vo veku od 9 do 26 rokov.  13% alkoholu, kyselinka 5,1g/l. Celkovo zhruba 11.500 fľaší. Výrazne zlatá farba s medených nádychom, miestami až skoro do jemne ružova. Intenzívna aróma, jemné spočiatku neidentifikovateľné ovocie, neskôr žltý melón, korenie. Veľmi plné víno, štruktúrované, v chuti nachádzam jemné broskyne a korenie. Chvíľami akoby karamel, resp. karamelovo-maslové cukríky. O alkohole viete od začiatku, ale nejako nevadí. Víno je akoby husté a “teplé”. Vyvážená kyselina, jemná horkosť na konci a veeeľmi dlhá dochuť.

Druhá vyššia rada je Selekcija. Víno sa produkuje zo starších vinohradov s rozvinutým koreňovým systémom len vo vybraných dobrých rokoch, hrozno prechádza prísnou selekciou pri zbere. Táto nekonvenčná zaujímavosť vzniká bez pridania selektívnych kvasiniek, zreje v 3-4 tis. litrových sudoch a prirodzene prechádza malolaktickou fermentáciou.  Vína majú intenzívnu farbu, sú bohaté, štruktúrované s pekným telom a charakteristickými minerálnymi znakmi. Nefiltrujú sa a na trh prichádzajú až po 2-4 ročnom zrení vo fľaši.

Skúsil som cuveé Teodor, ročník 2008. Ribolla (rebula) 60%, pinot grigio 20% a sauvignonasse 20%. Každá odroda pochádzala len s jedného vinohradu, pričom ich vek sa pohybuje medzi 25-56 rokmi. Zbierané ručne koncom septembra 2008. Kvasenie prebiehalo oddelene pri normálnej teplote a napríklad Ribolla bola 14 dní na šupkách v 3000l kónickom dubovom sude (tino). Ribolla a Sauvignonasse vyzrievali 22 mesiacov vo veľkých drevených sudoch (tino, tono) a pinot grigio v bariku. Zmiešané boli pred fľašovaním bez filtrácie. 13,5% alkoholu. Kyselinka na úrovni 5,4g/l.  Celkovo bolo vyrobených 6 200 fľaší. Intenzívna zlatá farba alebo jemne vylúhovaný čaj. Vo vôni lúka, sušené kvety, toast a náznak vanilky (barik). Intenzívna a elegantná chuť, oriešky, chlieb s maslom a nejaké sušené bylinky. Veľmi dlhé, mnohovrstvové a akoby husté, jemne horkasté. Ideálny kandidát na dekantovanie, až potom sa víno otvára. Mok na dlhšie zamyslenie v cene okolo 17€. Na môj vkus však mierne “predubované” so zrecím potenciálom 15 a viac rokov.

Read Full Post »

Napriek horúčavám, ktoré tí, čo neboli v trópoch nazývajú tropické, som sa vydal proti prúdu. Otvoril a dekantoval som zopár červených kúskov.  Najprv to bol pekný darček. Ďakujem D. a M. Barolo 2005 z vinárskeho družstva “Terre del Barolo”, ktoré sídli v piemontskom Castiglione Falletto a združuje okolo 400 producentov. Tí hospodária zhruba na 650 ha a produkujú 38,000 hl vína. Hlavným produktom je práve Barolo, ktoré zreje v sudoch zo slavónskeho dubu.

Na prvé ovoňanie višnový likér. Farba klasicky priehľadná, tehlovo červená,  skôr tehlová ako červená, čo dáva na javo vek vína. K. to nazvala starotehlová. Intenzívne mosty, 14% alkoholu. Vo vôni bobuľové ovocie, drevo, višne a prekvapujúco trošku starinky. V chuti jemné bobuľové ovocie a riadna dávka trieslovín. Dekantujeme. Po niekoľkých hodinách sa triesloviny uhľadzujú a zjemňujú. Postupne vystupujú višne, čerešne, slivky, jemnejšia čokoláda a nejaké korenie. Možno aj jemnučký eukalyptus. Pekné barolo, príjemná skúsenosť s nebbiolom. Barolo je totiž (čo určite už aj tak viete) podľa regulácii DOCG 100% Nebbiolo i keď v deväťdesiatych rokoch existovali snahy o povolenie ďalších odrôd (Barbera, Cabernet, Merlot alebo Syrah). Petícia neuspela, ako je to však naozaj môžeme len s úsmevom tušiť. Hrozno na toto Barolo bolo zbierané v objeme 8 ton na hektár (taký priemer). Víno zrelo 24 mesiacov v slavónskom dubovom sude a 12 mesiacov vo fľaši. Celkové kyseliny 5g/l a bezcukornatý extrakt 23g/l.


Druhým vínom bol Cabernet sauvignon Quercus, 2004 z družstva (600 pestovateľov) Goriško Brda,  Slovinsko. Ďalší dar. A jedno z mojich mála slovinských červených. Vôbec som nevedel čo od neho čakať. Radšej som ani negúglil, pretože by potom moje očakávania boli (vzhľadom na pozitívne komentáre a vyššiu cenu) prehnané. A dobre som urobil. Nazval som ho smutné víno, keďže bolo niekde úplne inde, vadné. Zrejme mu uškodilo aj zlé skladovanie a čo ja viem, čo všetko ešte. V skratke. Záprdok, kyslá kapusta, hnilé drevo, ale určite to malo byť fajn. 10-30 ročná vinica, asi 5g kyselín a 2g cukru. 30% v bariku. Škoda.

No a končil som poslednou fľašou Pisano Pinot Noir Rio de los Pajaros Reserva, 2006, Uruguaj. V septembri minulý rok som napísal, že potrebuje ešte more času. Deväť mesiacov mi prišlo dosť, ale zrejme som sa mýlil. Triesloviny boli, sú a budú. Akoby im tam kvaplo trochu ich Tannatu. Víno malo krásnu vôňu, jemná animalitka, lístie, čierny rybíz, jemné korenie, sladké drievko. Farba červeno-tehlová. Chuť kratšia s kopou “tannatu”. Uruguajský pinot. Po dvoch hodinách dekantácie nastupuje viac ovocia, triesloviny sú sladšie a toľko nedrhnú.  Po takmer celom dni víno stráca teplosť a ovocnú nasládlosť avšak nestráca, čo? Triesloviny 🙂

Read Full Post »