Feeds:
Články
Komentáre

Posts Tagged ‘talianske víno’

Včerajší poklus Ľubľanou som zavŕšil v miestnej nadupanej vinotéke „Dvorni Bar“. A keďže som mal zasa chuť na nejakú oranžádu tak, okrem dobre známej Any od Mlečnika, som prstom ukázal na asi najdrahšie rozlievané vína v ponuke. Radikon Ribolla Gialla 2005 a Mario Prinčič Bianco Trebež 2009. Na správne uchopenie týchto vín je potrebný čas, veľa času, potrebujú dekantáciu, kontakt so vzduchom rádovo deň i dva a nežné zaobchádzanie. Ja som ich včera skúsil na ostro, v rýchlosti a aj tak vo mne zanechali úplne fantastický dojem. Moje stručné poznámky preto berte s rezervou a ako prvoplánový dojem z týchto vín. Našťastie sa o obe fľaše vo vinotéke príkladne starajú, boli otvorené niekoľko dní a príliš s nimi nehádzali J, takže tie moje poznámky možno nebudú až tak úplne scestné.     oranz

vpravo Radikon, vľavo Prinčič a vzadu Mlečnik

Radikon Ribolla Gialla 2005, 12,5% alkoholu. Veľmi sýta oranžovo-medená farba, čajový výluh, mineralita, zemitosť a akoby slanosť, závan mora. Postupne viac sušené byliny a propolis, plásty medu. Neustále zmeny, ktoré však nepôsobia nijak rozhárane, naopak je to krásne. Absolútne suché, svieže (mladé J), pekné a už pomerne jemnejšie triesloviny. Víno je akoby pikantné, výborne štruktúrované, plnotučné, dlhé a dôrazné. V chuti zasa ten propolis a neskôr zelený čaj. Určite nejde popísať všetky jeho zákutia, chcelo by to sedieť pri ňom hodiny a určite by sa postupne menilo. Jednoducho super víno bez akýchkoľvek aditív, bez filtrácie, čírenia, síry…jednoducho špička. O rodine Radikon, ich vínach a spôsobe výroby, ak sa teda ich činnosť dá nazvať výroba, viac píše jižní-svah.cz, ja len zdôrazním, že ich prístup je absolútne prírodný, hrozno sa jemne odstopkuje, fermentuje v drevených sudoch alebo skôr kadiach, bez kontroly teploty, v kontakte so šupkami, pričom matolinový klobúk sa 3-4 denne ponára počas celej fermentácie. Po ukončení kvasenia sa sudy doplnia a víno ostáva v kontakte so šupkami 2-4 mesiace, potom sa stočí a zreje 3 roky vo veľkých sudoch (25-35 hl).

Dario Prinčič, Bianco Trebež 2009, 14% alkoholu. Cuveé sauvignon – 40%, chardonnay – 30% a pinot grigio – 30%. Veľmi podobná, ale o niečo menej intenzívna farba ako Radikon (fotka mierne skresľuje). V poznámkach mám s niekoľkými výkričníkmi marhuľový džem, občasne sa aromatika pohne až do prezrelého manga, zároveň opäť čajový výluh, neskôr kvety (rododenron), slanšie kvapky na hrdlo J a potom pomarančová kôra. V chuti je víno v porovnaní s Radikonom citeľne sviežejšie, krásna kyselina, triesloviny sú však jemnejšie. Aj v chuti výrazné marhule, neskôr byliny a nejaký kvet. Krásne, veľmi krásne. U mňa by tesne zvíťazil pred Radikonom i keď mi poučený čašník šibalsky oznámil, že na rozdiel od Radikonu tam trochu síry Dario pridáva. Ale možno len chcel, aby som sa orientoval na drahšie deci J. Dario Prinčič žije hneď na slovinsko-talianskej hranici (Gorizia – Nova Gorica) pri obci Oslavia, takže sused Radikonu, v oblasti Fruili Venezia Giulia. Prinčič je jedným zo zakladajúcich členov združenia talianskych prírodných vinárov Vini Veri. Hospodári na 9 ha viníc na vápencovom podloží v priemernej nadmorskej výške 300 m., révu pestuje organickým spôsobom, od roku 1988 bez chemickej ochrany. Vo svojich viniciach má vysadené Chardonnay, Sauvignon, Pinot Grigio, Tocai, Ribolla Gialla, Cabernet Sauvignon a Merlot. Vína nefiltruje, nepridáva selektívne kvasinky, necháva víno zrieť dlho na šupkách. Údaje o produkcii sa rôznia od 13-26000 fľaší ročne.

 


 

Read Full Post »

Pinot Grigio (teda Pinot Gris) pre mňa nezmyselne pomenovaný podľa obchodníka Rulanda ako Rulandské šedé. Rovnako ako systém postavený na cukornatosti sme z Nemecka prebrali aj tento názov. Nevadí, pre mňa to bude vždy “šeďák” :). Fľašu som zakúpil učupenú na najspodnejšom regáli (tak, aby ju nebolo príliš vidieť) v Tescu, za čo sa ospravedlňujem všetkým fajnšmekrom i svojmu svedomiu, keďže čaro nepoznaného rozdupalo záväzok ” v supermarkete nikdy”. Prekonať bariéru pomohla aj cena oscilujúca niekde na úrovni 3,50 €. To sa to potom rušia záväzky, že? Napriek obavám z vína, uskladnenia a ceny som bol však mierne povedané… príjemne vyšokovaný. A nielen ja, ale aj krajšia polovica nášho degustačného dvojzáprahu, ktorá často skĺzava do cukernatejších mokov uznala, že je fajn. Suchý Pinot Grigio 2009 Delle Venezie s 12,5% alkoholu. Pohoda, moderne šróbovací (pre jazykovedcov šraubovací) uzáver, pekná etiketa a vo vnútri svieža ovocná vôňa s tónmi citrusov a zeleného jablka. Farba redšia s výraznejším sklonom zelenieť pri správnom  osvetlení.  V chuti skutočne chrumkavé (čítaj křupavé), svieže kde príjemná kyselinka dominuje, ale nie nepríjemne pre tých čo ľúbia cukor. Jednoznačne vyhráva, ale neponižuje nikoho o celú dĺžku bazéna. V chuti skôr kombinácia bylín, tráv a korenia, ale nič príliš výrazné, takže pri tom nemusíte nejak dlho rozmýšľať, hľadať zákutia a nuansy, môžete to normálne do seba hodiť…aj tak tam toho nejak veľa zrejme nenájdete. Ja som samozrejme skúmal a zistil som, že na druhý deň alebo aj po výraznejšom oteplení sa stráca harmonickosť a víno sa javí akoby rozbité. Takže kúpiť, schladiť a vypiť… za 3,50 neurazí.

Read Full Post »

Neviem, ale v poslednej dobe sa mi nejak do rúk dostáva Taliansko. Nie, nie, žiadne exkluzívne kúsky, ale skôr bežné pitie za rozumnú cenu, ktoré sa dá vcelku bez problémov zakúpiť na Slovensku alebo v Rakúsku.

Messapicus, Salice Salentino 2007. Vo vôni sušené slivky, prach alebo skôr tuha, višňa. Farba purpurovo červená, redšia. V chuti stredne plné, pekne vyvážené, po predýchaní sa najprv výrazné triesloviny postupne uhladzujú. Dlhšie a ťažšie vínko. Napriek “len” 13% alkoholu mám dojem, že ho tam je viac. Pekná vôňa podporená chuťou. Fajn. Dobré ako doprovod k jedlu alebo iba tak, na večer. Víno zrelo 6 mesiacov vo veľkých dubových sudoch a potom ďalších 18 mesiacov v nereze. Podľa zistení je Messapicus jedným z elitných vinárstiev Puglie, ktoré produkuje okrem iného aj tradičné regionálne vína vrátane Salice Salentino, cuveé vyrabané dominantne z odrody Negroamaro (85% – 100%). Podľa farby, ktorá v prípade čistého Negroamaro mala byť veľmi tmavá však tipujem dolnú hranicu a prímes voňavejšej Malvasia Nera. Toľko poznatky z webu, prípadne ma opravte. Vínko som prekvapivo kúpil v jednej talianskej reštaurácii na Záhorí. Cena bola viac ako prijateľná (8€) a zrejme nebola zaťažená zbytočnými daňami a podobnými nezmyslami 🙂

Druhým vínom bola zmeska zo supermarketu s názvom Toscana. IGT, ročník 2006, ktorá získala zlatú medailu na Berliner wein trophy 2009. Vo vôni trošku čokolády so slivkovým džemom, čerešne , chvíľami jahody a po hodnej chvíli aj káva. Trochu bolo cítiť prítomnosť sudu. Pôsobilo však rozháranejším dojmom ako Messapicus. V chuti bolo mierne kyslejšie (čítaj šťavnaté) a jednoduchšie ako konkurent. Nepilo sa však v žiadnom prípade zle i keď bolo menej štruktúrované, skôr priamočiare. Stredné telo, uhladené triesloviny. Na supermarket paráda. Vôbec by som sa neurazil keby mi ho niekto priniesol ako darček.

Read Full Post »

Melini Chianti

Melini Chianti, DOCG Pian del Masso 2008. Kúpené v Metre k jednému talianskemu receptu z hovädzieho mäsa. Skoro dve fľaše skončili nemilosrdne v pekáči, ale pár deci som si zachránil a nakoniec som ešte jednu fľašu dokúpil a riadne prechutnal. Tmavšia, rubínová farba. Pekná vôňa černíc, višňového džemu, zrelých červených ríbezlí a chvíľami sliviek. Príjemná ovocnosť s jemnou korenistou linkou. Občasne sa vo vôni objavuje aj jemná čokoláda a náznak varenej červenej repy, ktorý som párkrát zachytil, ale potom zmizol. V chuti pekne vyvážené bez rušivých vplyvov. Cítiť triesloviny, ktoré však nič nekazia, naopak. Taký ten hladší a uhľadenejší štýl vína. Pekná kyselinka a sviežosť. V chuti dominuje sladšia višňa. Chianti má stredné telo, nie je to príliš koncentrované víno (nie sú ho plné ústa). Dochuť sa tak isto pohybuje niekde v priemere, ale je to celkovo veľmi piteľné a svieže vínko z 12,5% alkoholu, ktoré určite nesklame.
Z netu sa dozvedám, že do tohto chianti výrobca primiešava značný podiel merlotu (černice) a ďalších odrôd z Bordeaux. A pridáva taktiež koncentrovanejšie víno vyrobené tzv. “governo method”. Podrobnejšie by to mohlo byť vysvetlené v komentároch, takže nakuknite. Vopred ďakujem 🙂 Melini produkuje v Toskánsku víno od roku 1705. Vinič pestujú údajne na ploche 145ha s ročnou produkciou okolo 5 mil. fľaší. Pričom Pain del Masso je dobre situovaný vinohrad nachádzajúci sa v údolí Elsa, ktorý dáva vysokokvalitné hrozno.  A čo je potešujúce “They also do it at supermarket friendly pricing” 🙂 Na zdravie…

Read Full Post »

Lambrusco Grasparossa Di Castelvetro od Laury Romagnelli…

Fľašu/e sme kúpili za smiešnu cenu v Rakúsku. Len tak, zo zvedavosti. A vlastne aj trošku preto, aby sme si zaspomínali. Niekto na pizzu zaliatu lambruscom a niekto na príjemné dámske večierky spojené s klebetami, farbením hlavy a popíjaním tohoto (ako sa vyjadrila moja svokra) detského šampanského 🙂 Po naliatí perlí a jemne ružovo pení. Tmavočervená hustá farba. Kombinácia nenáročnej malinovo-jahodovej vône. Nič svetoborné, ale ani nič urážlivé. Perlivé vínko s 8% alkoholu sa pije fajn, najmä ak je správne podchladené, najlepšie na 8° C. Pochutnávali si najmä ženy, keďže bolo dolce. Ja sa nabudúce poobzerám po nejakom secco (suchom). Mal som z neho pocit akoby niekto urobil strik zo sladkého červeného a mikroperlivej sódy. Musím však povedať, že to vôbec nebolo nepríjemné.  Chuť mi pripomínala najmä sladké konzumné modré bobule. Určite sa po ňom ešte poobzerám, keďže sa hodí k cestovinám, ktoré v poslednom období dosť môžem…

Lambrusco sa v červenej a ružovej podobe produkuje v provincii Modena. Od roku 1970 existuje aj apelácia (DOC). My sme popíjali Lambrusco (klon Grasparossa), ktoré pochádza z kopcov v okolí obce Castelvetro, odtiaľ názov. Podľa pravidiel musí víno obsahovať minimálne 85% Lambrusco Grasparossa a 15% iných odrôd. Čiže Lambrusco je aj odroda a aj apelácia, teda apelácia, ktorá nesie názov odrody. Pre úplnosť tých Lambrusco DOC je celkovo päť: Lambrusco Grasparossa di Castelvetro, Lambrusco di Sorbara, Lambrusco Salamino di Santa Croce, Lambrusco Reggiano a Lambrusco Mantovano. A práve to Castelvetro by malo byť najhutnejšie. Lambrusco sa vyrába takzvanou talianskou metódou, ktorá je odlišná od klasické šampanskej. Proces sa myslím volá aj Charmat a spočíva v tom, že druhá fermentácia prebieha v tlakových tankoch a nie vo fľaši. Tu máte postup, ak Vás to zaujíma. Ak nie, kúpte si dostupné Lambrusco, uvarte jednoduché cestoviny a predstavte si, že vonku to vyzerá ako na Siciíli a nie ako v Škótsku…

Read Full Post »

Napriek horúčavám, ktoré tí, čo neboli v trópoch nazývajú tropické, som sa vydal proti prúdu. Otvoril a dekantoval som zopár červených kúskov.  Najprv to bol pekný darček. Ďakujem D. a M. Barolo 2005 z vinárskeho družstva “Terre del Barolo”, ktoré sídli v piemontskom Castiglione Falletto a združuje okolo 400 producentov. Tí hospodária zhruba na 650 ha a produkujú 38,000 hl vína. Hlavným produktom je práve Barolo, ktoré zreje v sudoch zo slavónskeho dubu.

Na prvé ovoňanie višnový likér. Farba klasicky priehľadná, tehlovo červená,  skôr tehlová ako červená, čo dáva na javo vek vína. K. to nazvala starotehlová. Intenzívne mosty, 14% alkoholu. Vo vôni bobuľové ovocie, drevo, višne a prekvapujúco trošku starinky. V chuti jemné bobuľové ovocie a riadna dávka trieslovín. Dekantujeme. Po niekoľkých hodinách sa triesloviny uhľadzujú a zjemňujú. Postupne vystupujú višne, čerešne, slivky, jemnejšia čokoláda a nejaké korenie. Možno aj jemnučký eukalyptus. Pekné barolo, príjemná skúsenosť s nebbiolom. Barolo je totiž (čo určite už aj tak viete) podľa regulácii DOCG 100% Nebbiolo i keď v deväťdesiatych rokoch existovali snahy o povolenie ďalších odrôd (Barbera, Cabernet, Merlot alebo Syrah). Petícia neuspela, ako je to však naozaj môžeme len s úsmevom tušiť. Hrozno na toto Barolo bolo zbierané v objeme 8 ton na hektár (taký priemer). Víno zrelo 24 mesiacov v slavónskom dubovom sude a 12 mesiacov vo fľaši. Celkové kyseliny 5g/l a bezcukornatý extrakt 23g/l.


Druhým vínom bol Cabernet sauvignon Quercus, 2004 z družstva (600 pestovateľov) Goriško Brda,  Slovinsko. Ďalší dar. A jedno z mojich mála slovinských červených. Vôbec som nevedel čo od neho čakať. Radšej som ani negúglil, pretože by potom moje očakávania boli (vzhľadom na pozitívne komentáre a vyššiu cenu) prehnané. A dobre som urobil. Nazval som ho smutné víno, keďže bolo niekde úplne inde, vadné. Zrejme mu uškodilo aj zlé skladovanie a čo ja viem, čo všetko ešte. V skratke. Záprdok, kyslá kapusta, hnilé drevo, ale určite to malo byť fajn. 10-30 ročná vinica, asi 5g kyselín a 2g cukru. 30% v bariku. Škoda.

No a končil som poslednou fľašou Pisano Pinot Noir Rio de los Pajaros Reserva, 2006, Uruguaj. V septembri minulý rok som napísal, že potrebuje ešte more času. Deväť mesiacov mi prišlo dosť, ale zrejme som sa mýlil. Triesloviny boli, sú a budú. Akoby im tam kvaplo trochu ich Tannatu. Víno malo krásnu vôňu, jemná animalitka, lístie, čierny rybíz, jemné korenie, sladké drievko. Farba červeno-tehlová. Chuť kratšia s kopou “tannatu”. Uruguajský pinot. Po dvoch hodinách dekantácie nastupuje viac ovocia, triesloviny sú sladšie a toľko nedrhnú.  Po takmer celom dni víno stráca teplosť a ovocnú nasládlosť avšak nestráca, čo? Triesloviny 🙂

Read Full Post »

Som zaťažený na taliansku kuchyňu. Jednoduchosť, chute, zloženie produktov. Občas si dám aj pizzu, ale o tú až tak veľmi nejde. Každý týždeň poctivo sledujem Emanuela, nakupujem kuchárky a dokonca aj sám varím akože talianske recepty. A darí sa. Teda jeme to. Pred víkendom som neočakávane zakopol o skvelú sicílsku rybaciu polievku, ktorú ponúkajú v novom “chráme slovenského konzumu” (Eurovea). Super chuť, halászle s darmi mora, paráda. Len musím zistiť či mala byť až taká pikantná. Taliansku kuchyňu však u nás doma nedopĺňajú talianske vína, ktoré sú z nejasného dôvodu v našej vinotéke v minimálnom zastúpení. A verte, neviem si to logicky sám vysvetliť. Žeby komplikovaný apelačný systém, nie. Neznáme odrody, skôr nie. Ceny a dostupnosť, asi tiež nie. Nemá cenu skúmať. Treba sa viac prepiť do Talianska a splniť si letný cieľ – k talianskej kuchyni talianske vína – aby sme ostali akotak lokálni (či skôr regionálni) čo je trend, ktorý ma nahovára na nasledovanie. Darované Barolo 05 odpočíva pre budúce gastronomické skvosty a voľba padá na dostupnejšiu Valpolicellu. Siahol som však po zaujímavejšej s prídavkom ripasso. Nejde o žiadneho konkrétneho producenta, ale vinárske družtvo, ktoré víno predáva do siete Marks & Spencer. Teda kvalitnejšia supermarketovka z roku 2007. Valpolicella je inak (len na pripomenutie) vinárska oblasť v rámci regiónu/provincie Verona na východ od nádherného jazera Garda. Valpolicella je červená, typicky zo  základnej Corviny. Potom to môže byť Rondinella, Molinara a tak ďalej pre nás všetko neznáme odrody. Variácie sú obrovské. Od mladých vín  v štýle Beaujolais nouveau až po koncentrované a alkoholické Amarone. Valpolicella Classico, potom Superiore, ktoré zreje aspoň rok v dreve a má alkohol minimálne 12%. Existuje i Ripasso, ktoré by sa malo vyrábať  zo superiore (v našom prípade však classico). Pri výrobe je dôležitý čiastočný kontakt vína z vysušenými šupkami z hrozna (šupky použité pri výrobe Amarone a Reciota…viac v komentároch). Tento kontakt dodáva vínu komplexnejšiu vôňu a bohatšie telo.

Takže naše ripasso. Hustá a minimálne priehľadná farba. Kraje pohára úplne do fialova. Vo vôni lesné plody, čierne bobule, višne, drevo. V chuti tie bobule. Teplé víno s prítomným trieslom, ktoré sa po čase uhľadzuje až mizne. Chvíľami kávové zrno, ale postupne skôr do višní v čokoláde v koženej krabičke. Tento vnem je dominantný. Stredne dlhé a pekné víno za 9€. Časom sa stáva ešte viac zamatové. 13,5% alkohol je v pohode znesiteľný. Najmä ak si k vínu doprajete jedlo. Napríklad mix z našej chľadničky :). Pasovalo to perfektne. Menšia cibuľa na štvrťky, stonkový celer (1 stonka na kusy), 3 cesnaky v šupke (a kľudne ďalšiu koreňovú zeleninu) šupnete na panvicu s extra virgin olive oil. Dusíme, pridávame lyžičku cukru – karamel alebo deci čierneho piva (ja som dal oboje). Potom mäso, ideálne asi jahnacina ja som mal vykostené horné stehná bez kože (kuracie), na záver dávame dve malé rajčiny, jednu stonku rozmarýnu a trochu petržlenovej vňate (všetko nasekané), hrubú soľ. Hotovo. Pre krémovejšiu štruktúru ešte trochu masla. Aby som mal voňavejšie jedlo pridal som po odtstavení zo sporáku pár kociek bieleho kozieho syra, ktorý jemne zmäkol a zintenzívnil arómu. Fajn…A ripasso k tomu, super fajn 🙂

Read Full Post »

Cez víkend sme si otvorili ďalšie talianske červené, na ktoré som sa dosť tešil. Už som ho raz ochutnal a pripadalo mi to ako veľmi príjemné popíjanie. Opätovne sa však potvrdilo, že na každé víno je potrebná tá správna nálada a rozpoloženie, a že väčšinou stále chutí inak. Mne sa páčilo aj tentokrát, ale K. sa priklonila na stranu predchádzajúceho Chianti. Vadila jej tam animalita, ktorú mam ja zasa veľmi rád…Castello Monaci má veľmi pekný web, kde sa dozviete plno potrebných i množstvo milých “nadinformácii”.  Vinárstvo sa nachádza v opätku talianskej čižmy v okolí mesta Lecce. Zaradené je ako IGT Salento (Indicazione Geografica Tipica), niečo ako francúzske Vine de pays…čiže zemské/regionálne víno bez striktných požiadaviek talianského DOC a DOCG zaradenia. Vína IGT môžu príjemne prekvapiť a častokrát tomu tak aj je, najmä medzi toskánskymi IGT vínami.

piluna

Piluna 2006 je červenej “ľahšej” farby z odrody Primitivo (100%), čo je vlastne taliansky názov pre Zinfandel. Vo vôni čierny rybíz, postupne aj intenzívne lesné jahody, čučoriedky, vyzreté hrozno, mach, akési lesné hríby a nejaké animálne tóny, koža?, jemné korenie. Všetko však pre mňa veľmi príjemné. Malo to akoby tóny pinotu (tá animalita). Vôňa však stredne intenzívna (asi kvôli podchladeniu). Čuchalo sa to dlho so záujmom, náznaky dubu (vanilka) som však nenašiel, čo mi vôbec neprekáža. V chuti čučoriedkový džem bez sladkosti, likérované višne, triesloviny vcelku intenzívne, ale v porovnaní s predošlým Chianti hladšie (K. nesúhlasí). Kyselinka (5,7g/l) príjemne v rovnováhe s cukrami (4g/l), čiže žiadna presladená nuda. Kvôli trieslovinám ho však treba trošku podchladiť, potom sa to pije ľahšie. Dochuť stredne dlhá. Alkohol na hranici prijateľnosti (pre mňa) 13,5%. Časť vína 6 mesiacov vyzrievala vo francúzskom bariku a zvyšok v nereze. Bezcukornatý extrakt 31 g/l bol cítiť v nádhernej plnosti  vínka.  Jednoducho opakovateľné pitie…

Read Full Post »

V súvislosti s obmedzovaním vínnej ponuky v našom fríšope som pristúpil k nevyhnutnému kroku, ktorému som sa dlhodobo systematicky vyhýbal. Vstúpil som do sveta talianskych vín. Niežeby som ich nikdy predtým nepil, ale väčšinou išlo o bezmyšlienkovitý nákup “podľa adjustáže” . Pri talianskych vínach ma obchádzal nejaký nejasný ostych a v našich ázijských podmienkach aj vyššia cena. Jednoducho som vínam z Talianska nerozumel a apelačný systém mi prichádzal kvôli výrazom ako “supertoskánske” komplikovanejší než francúzsky. Odrody Sangiovese, Nebbiolo a výrazy Barolo, Brunnelo, Montepulciano mi nič nehovorili. Pustil som sa teda objavovať Taliansko… Po pár neúspešných pokusoch (väčšinou nepríliš zaujímavé priemyselné pitie) som ochutnal základné Chianti. V prvom rade (pre tých, ktorý to len tušia)…Chianti nie je odroda, ale oblasť. Taliansky apelačný systém funguje podobne ako vo Francúzku, takže keď budete piť nejaké lepšie vínko na etikete odrodu nenájdete.  Bude tam vždy len názov oblasti, dediny, miesta kde sa vinič zrodil a kde víno vzniklo. Až následným ochutnávaním a štúdiom prídete na to, čo vlastne pijete a zistíte, ktoré víno je pre danú oblasť charakteristické. Je však otázne, či je dôležité všetky informácie vedieť a či nestačí povedať…mám rád chianti alebo chablis…a ďalej sa nezamýšľať. No uvidíme, sám bojujem s tým či mi viac vyhovuje francúzsko-taliansky systém apelácii alebo náš nemecko-stredoeurópsky systém odrodovej cukornatosti. Už aj u nás sa chystajú určité zmeny, ale o tom až niekedy nabudúce. ..Takže Chianti čiže Toskánsko. Dominantná odroda Sangiovese (ojedinele sa pestuje ešte  v Argentíne a Kalifornii). Pri výrobe Chianti musí byť Sangiovese zastúpená minimálne 80%, pri Vino Nobile de Montepulciano min. 70%, v prípade Brunnelo di Montalcino celých 100%.

692px-sangiovese_close_up_crop

Sangiovese má prirodzene vyššiu kyselinku, mierne až vyššie taníny a jemnejšiu farbu. V prípade vyššieho obsahu Cabernetu v kupáži sa charakteristické črty Sangiovese strácajú a prevládajú cabernetové tóny ako čierny rybíz,  černice, slivky.  Sangiovese by malo byť charakterizované fialkami, čerešnou a možno i náznakom čaja. Odroda má veľký potenciál k vyzrievaniu, pričom pri Brunello di Montalcino môžeme hovoriť aj o 20+ rokoch.  Akosi som sa nechal uniesť odrodou, späť k Chianti…  Základné by malo byť vypité v priebehu 3-4 rokov. Riserva v priebehu 15+ rokov. Chianti sa zvykne popíjať väčšinou k jedlu…údajne. Poznáme tradičný a moderný štýl. Tradičný si viac zakladá na Sangiovese a ostatných autochtónnych odrodách a je “horšie” piteľný, moderný štýl má väčšie prímesy medzinárodných odrôd ako cabernet a merlot, pričom by mal byť “piteľnejší”.  Zjednodušene môžeme Chianti rozdeliť na základ – normal (9ton/ha, 4kg/ker, min. alkohol 11,5%, vyzrievanie 3mes.), Classico (7,5ton/ha, 3kg/ker, min. alkohol 12%, vyzrievanie 10 mes.), pričom Classico je z najlepších polôh v rámci Chianti, ktoré sú vyššie položené. Treťou z desiatich legislatívne podchytených podôb Chianti je Superiore (min. 75% Sangiovese, 7,5ton/ha,  2,2kg/ker, min. alkohol 12%, vyzrievanie 9 mes.). Medzi najlepšie Chianti patrí Riserva Classico (s povinným viac ako trojročným vyzrievaním).

780px-sottozone_chianti

Ešte jedna zvláštnosť. Chianti až do roku 1970 obsahovalo aj 15% bielej Malvasie. Neskôr bol podiel bielej odrody v kupáži redukovaný a od roku 1995 môže Chianti obsahovať aj 100% Sangiovese, resp. ako som uviedol vyššie min. 80%.

No a teraz konečne k mojim postrehom z nedávneho Chianti Fontella 2007 DOCG. 13% alkoholu.

chianti

Pripadalo mi jednoduchšie, povedal by som tak supermarketovo nevýrazné a jednoduché pitie. Slabšia farba. Nie ako nabušené syrahy a cabernety, taký skôr vodovejší a riedky charakter aký mi na červených vínach chutí. Keďže vína pijem spravidla len tak a nie vyslovene k jedlu, vyhýbam sa likvidačným schopnostiam  ťažkých červených vín.  Fontella mala vo vôni náznaky čerešne, možno černice, avšak žiaden príval ovocnosti sa nekonal. Nevýraznú vôňu doplnila nevýrazna chuť s mierne výraznejšou trieslovinou…čo je pre Chianti charaketristické a bola dopĺňaná jemným koreneným záverom. Taký pohodový, ale príliš nevýrazný vstup do tajov Chianti. Teším sa už na nejaké Classico alebo Riservu…

p.s. fotky sú prevzaté z wikipédie a anglických on-line obchodov

Read Full Post »