Feeds:
Články
Komentáre

Posts Tagged ‘Tichý’

Podľahol som marketingovým tlakom. Neustál som lákanie webového  priestoru (najmä českého) a rozhodol som sa zúčastniť popíjania nehotových a narýchlo urobených vín 2010. Tých vín, ktoré vinári najviac milujú, pretože sú hneď, resp. rýchlo predané, nemusia sa s nimi ďalej babrať a neisto čakať na budúci zisk. V tejto marketingovej hre (keď sa z priemernosti robí cnosť) mám najradšej nové božolé. Toto chutné, ovocné a nenáročné vínko vyrobené zaujímavým postupom k nám našťastie dorazí už zajtra.  Svojim marketingom sa však nedá zahanbiť ani českomoravské “Svatomartinské”. Je to v každom prípade dobre sponzorovaná, spropagovaná a pripravená marketingová šou, ktorej sa tento rok zúčastnilo 90 vinárov a 1,75 mil. fľaší. V Rakúsku sú to zas rôzne regionálne obdoby/názvy mladého vína podporené miestnymi slávnosťami, svätením a kade čím ďalším. A u nás? U nás jednoducho mladé víno, bez reklamy a bez národneho vinného ošiaľu. Nič. Nuda. Z časti nahradená závanom svatomartinského. V obchodných reťazcoch sa dá slovenské mladé víno nájsť len zázrakom a väčšina spotrebiteľov ani nevie o čo ide. Takže trošku teórie. Podľa zákona označovať víno slovami „mladé víno“ možno víno s chráneným označením pôvodu, ak je víno naplnené do spotrebiteľského balenia najneskôr do konca kalendárneho roku, v ktorom sa vykonal zber hrozna použitého na výrobu tohto vína. Také víno možno začať uvádzať na trh najskôr v prvý novembrový pondelok roku zberu hrozna. To je všetko. Nič o odrodách, žiadna zatrieďovacia komisia, žiaden marketing, nula akcií. Slovenský prístup. Nič nerobne len sa sťažujme, že tí a tamtí. A možno je to aj dobre, keďže vo veľkej väčine sa tie naše mladé vína hodia tak maximálne na podlievanie dusenej kapusty.

Z mladých som prvý ochutnal Primus Carnuntum 2010 od pána…áno zasa ten Pitnauer. Primus je regionálne mladé vínko vyrábané najmä, ale nielen zo zeleného veltlínu. Ten môj Primus bol 100%  VZ.  Mušt musí dosiahnuť minimálne 16º KMW (Klosterneuberger Mostwaage), čo je možno nejakých 17,6 stupňa podľa našej ČNM. Primus sa fľašuje v oblasti Carnuntum uniformne, na etikete je maľba od Gottfried Lav Wurma. Primus od Pitnauera mal absolútne jemnú a slabučkú zelenozlatistú farbu. Skôr strik ako víno. Vo vôni by som v slepej degustácii hádal sauvignon. Veľa trávy, kopa zeleného lístia po daždi, jemný citrus a hruška. V chuti šumivejšie, jemnučké, zelené tóny pretrvávajú. Všetko tak zvlášte (ale príjemne) nezrelé. Prvá, nedočkavosťou odtrhnutá hruška, kyslejšie jablko. Pekne urobené, svieže a milé víno, ktoré sa na nič nehrá a ponúka to, čo očakávate.

Kým prvé víno bolo až prekvapujúco fajn, druhé presne demonštrovalo to,  prečo takéto vína nemusím. V Tescu som našťastie nenašiel mladú tekutinu z Víno Nitra, ale Billa ma už obdarovala a odnášal som si Mladé víno 2010 Veltlínske červené skoré z 11,5% alkoholu.Chateau Topolčianky. Pekná moderná etiketa. Úplne mladistá slabo zelenkavá farba, ešte mladšia ako v prípade Primusu. Vo vôni sa však čaro okamihu nekoná. Cukríky, kombinácia žltých a zelených bonpari. Umelo prevoňané. Ani dlhodobejšie vymiešavanie príliš nepomáha. Cukríky sú tam a nič s tým nenarobíte. Technológia. V chuti veľmi jednoduché, strikové (ale s vodou a nie sódou), bez mladíckeho perlenia (to sa u nás nenosí), kyslejší charakter. Kyseliny (a podľa mňa v mušte museli byť veeeľmi dominantné) sú akosi umelo zastreté, odkyslené či prekryté a máte pocit, že z tej vody vás bude večer neuveriteľne páliť záha.

Zo svatomartinského súdku som ochutnal Müller Thurgau, moravské mladé zemské víno od Richarda Tichého z Hrušiek. Farba je zelenkavá, jemná. Vo vôni dominujú opäť intenzívne sauvignonové zelené tóny, egreš, lístie…jednoducho krásny voňavý sauvignon. Neskôr sa pridáva aj muškátik a jemný cukrík. Možno žlté bonpari, ale určite v jemnejšej forme ako pri slovenskom mladom víne z Topolčianok. V chuti sa už tie sauvignonové tóny dostávajú za muškát. Najprv nastupuje sladkosť, ktorá prekrýva intenzívnu kyselinu. V mušte musela byť riadna. Potom sa kyselina prejavuje naopak intenzívnejšie a potláča cukry. Ako keď cucáte taký ten sviežy cukrík. Chvíľu sladšia, potom kyslejšia časť.  Pripadá mi to možno aj ako pocukrovaný nezrelý egreš. Fajn nenáročné pitie. Po tej acylpirínovej dochuti (ako píše vinný blog) však nie je v mojej fľaši ani známka, i keď v niektorých rizlingoch od Tichého som to taktiež dosť intenzívne cítil. Som zvedavý čo to je, resp. čo to znamená. Neviete?

Chystáte sa na beaujolais?

Read Full Post »

Posledná fľaša z dobrého vína sa vždy pije akosi ťažšie…nepochopiteľné (a dnes už oľutované) rozhodnutie však padlo a víno sa ocitlo v dekantovacej nádobe. Pred rokom a pol bolo super, svoju povesť zopakovalo minulý september a potom v krátkych dávkach počas celého roka. Väčšinou len tak na večer, na príjemné ovoňávanie a uvažovanie, ale občas aj k nejakej dobrej živočíšnej surovine.  Nefiltrovaný Cabernet Sauvignon 2003 Reserva z čilského vinárstva Segu. Plnohodnotná vôňa čiernych ríbezlí:)

Vinárstvo Segú začalo ročníkom 1924. Vinice sú situované v oblasti Melozal, v údolí Maule, 300 kilometrov južne od Santiaga. Na svojich obrovských 190 hektárov viniča pestujú najmä červené hrozno (75%), odrody Cabernet Sauvignon, Merlot a Carmenere. V rámci zatrieďovania patrí Reserve medzi vyšší štandard a používa sa  pre vybrané červené vína z najlepších ročníkov, ktoré zrejú 12 mesiacov v nových barikových sudoch. Späť k vínu. 100% cabernet, kvasený v nereze, zrejúci rok v bariku. Potenciál 6-8 rokov, takže som ho vypil tesne pred koncom? Alkohol 14,5% by mal byť v tomto cabernete pre mňa na hranici únosnosti, prekvapujúco však vôbec nevystupuje a víno sa pije ľahko (až po výraznom oteplení sa alkohol ako tak prejavuje). Zostatkový cukor pod 3g/l. Farba intezívna tmavo červená až fialová na okrajoch občas aj tehlová. Intenzívna a elegantná ovocná vôňa. Čierne ríbezle, ríbezle, zasa ríbezle…potom nejaké prezrelé lesné plody, jemná vanilka a možno káva. Mohutná a pekná vôňa. Chuť inteznívna, plnšia a viacvrstvová. Prekvapujúco stále citeľné (aj keď už pekne uhľadené) triesloviny. Prekvapujúco preto, že som ich v minulosti tak necítil. Záhada. Túto konkrétnu fľašu by som skôr tipol na ešte “trieslovinovú” 04. V chuti ríbezle, čokoláda, tabak, slivkový lekvár, cítiť i sud. Stredne dlhá, teplejšia, plná…pekná chuť.

Okrem cabernetovej derniéry som si pochutnal aj na relatívne mladom rizlingu 2008 od “nášho” Richarda Tichého z Hrušiek. O rizlingoch od Tichého v ročníkoch 06 až 09 nedávno písal aj Vinný Blog. O 07 som písal aj ja tu na vínovaní. Takže Rizling rýnsky, neskorý zber 2008, suché  s 11,5% alkoholu. Farba viac do sýtožltej než zelenožltej kominácie. Pre mňa krásna mladícka rizlingová vôňa plná citrusov a broskyne (Vinný Blog píše o mirabelkách a z časti mu dávam za pravdu). V chuti pekne svieže. Limetka, zelené jablko, broskyňa. Pre mňa krásny pomer medzi aciditou a zvyškovými cukrami, kde samozrejme vyhrávajú kyseliny. Veľmi pitné, hravé, mladé a príjemné. Nenáročné. Pekný rizling a neviem, neviem či sa mi nepáči ešte viac ako skvelá 07.

Druhou chuťovkou bol Aurelius 2007, výběr z cibéb (slovenský ekvivalent cibébový výber má však povolenú nižšiu cukernatošť muštu, takže to nechajme v česťine; tento aurélius mal konkrétne 34,4 °NM), sladké, botrytický zber a navyše barikované 🙂 a veľmi, veľmi zaujímavé. Aboslútne zlatá krásna farba. 15% alkoholu a teda výrazné alkoholové “potenie” na pohári. Vo vôni vanilka a intenzívne sušené marhule, v chuti taktiež. Sušené marhule v sude. Napriek sladkosti krásne štrukturované víno, dlhé a plné s korenistou linkou na záver. Zaujímavý Aurelius (Neuburské x Rizling rýnsky).

Pili ste už Aurelius?

Read Full Post »

Tak to máme za sebou. Ponevieranie sa v riadne jesennom počasí na “Dňoch zelá” bolo poučnou previerkou schopností a výdrže občasného vinného bloggera. Na úvod musím povedať, že bolo fajn. Na rozdiel od mnohých “vinobraní”, ktoré by sa mali skôr volať jednoducho jarmoky, prípadne “Dni falošného burčáku” bolo počas Dní Zelá, zelé skutočne prítomné. Kyselé i sladké zelé, zelňáky, súťaž vo varení kapustnice a kde tu aj kapusta vo forme mladej slečny. Okrem klasických púťových cigánskych a klobás oceňujem aj účasť jedného zo stupavských rybárstiev s ponukou obstojného halászle a údených pstruhov. A musím uznať, že aj nedelný litrík kapustovej vody stál za to. Vína…až na “náš” stánok v podstate žiadne. Zazrel som nejaké dve francúzske stolové ružovky, trochu Karpatskej perly a nejaké viac menej nepitné sudovky. Takže predajné zistenia? Potvrdilo sa, že požadované suché býva väčšinou skôr polosuché a 15g zvyškového cukru je pre vyznávačov suchého tak akurát 🙂 Zároveň som zistil, že väčšina si pojem suché spája s tým, že tam vinár nedosypal cukor. To, že môže hrozno niekedy do sladkosti dozrieť nikto neriešil. Nad názorom, že neskorý zber sa zbiera neskoro, som sa ani už nepozastavoval. Skôr ma šokovala predstava ľudí, ktorí si za cenu 1dcl (uvedenú na štítku) chystali igelitku na fľašu. Fľaša skvelého sauvignonu z Golsu za 1,10€? Úsmevný bol znalec vín, ktorý bol v Rusku a v USA a všetko čo existuje už vypil (vyzeral podľa toho) a taktiež pán, čo chcel rízler a keďže v sortimente nebol znechutený odišiel…

V ponuke bolo celkovo zhruba 40 rôznych vín. Zo Slovenska Trnovec (Hlohovec), z Moravy Tichý (Hrušky), z Rakúska Leitner (Gols) a Pitnauer (Carnuntum).  Chutil nezatriedený a netypický Sauvignon blanc 09 z Hrušiek s 20g zvyškového cukru, rovnako ako stále skvelý Rizling rýnsky 07 neskorý zber, ktorý sa však v sobotu akosi zmenil na suchý a minerálny a nie polosuchý z 9g zvyškáča(preberieme to s vinárom). Zároveň som si pochutnával na peknom Veltlíne zelenom 09, kabinet z Hagelsbergu (Carnuntum) od Pitnauera z 1,8 g cukru a 6,5g kyselín.  A objav? Myslím, že Svätovavrinecké 07 taktiež z Hagelsberguv (1,8g cukru, 5,2g kyselín), ktorý zrel rok v novom a použitom bariku a najmä krásne uhľadený a príjemne teľnatý Pegasos (Syrah) 2008, rok v 300 litorvom americkom dube, 13,8% alkoholu z 2,3g zvyškového cukru…a to dubové vína väčšinou nemusím…


Read Full Post »

kabernet z Moravy

Tak sa nám zadarila ďalšia krátka návšteva Hrušiek. Pán Tichý nám tentoraz odprezentoval viaceré novinky, ktorých degustačné poznámky zaznamenáme neskôr. V prvom rade mi išlo o doplnenie známych rizlingov, zobral som si aj nové Rulandské šedé, “netypický” a nezatriedený sladší Sauvignon, ale hlavne červené na každodenné pitie. Minule to bol Zweigelt 04, tentoraz Cabernet moravia 08. Jednoduchá fajnová mňamka. Kabernet (alebo cabernet) moravia je na Slovensku vcelku neznáma odroda. Každý už o nej asi počul, ale málokto to víno aj pil. Vznikla krížením dvoch odrôd, pri ktorých mám v podvedomí priradený úsmev a nápis obľúbené. Zweigeltrebe a Cabernet Franc. Skvelí rodičia, ktorí sa skĺbili do pekného potomka a vytvorili krásnu modrú odrodu pre chladnejšie (v globálnom ponímaní) červené. Odroda vznikla v roku 1975. Aromatické zložky sa podobajú na mnou ospevovaný cabernet franc. Moraviu charakterizujú zelené trávové/makovicové/paprikové vône, ktoré sa neskôr menia/sú dopĺňané vôňou borievok, bobulí, rybízu a charakteristického maku.  Víno z moravie má nižšie kyseliny, peknú rubínovú farbu a jemné triesloviny. Vôňou a farbou pripomínajú Nový svet, v chuti však chýba omračujúca sila, ktorú nahrádza jemnosť či jednoduchosť každodenného červeného, presne tak ako to mám rád.

Cabernet Moravia 2008, akostné, suché, vinárstvo R. Tichý. Pekná, tmavá, ale menej hustá kabernetová farba. Vo vôni najmä zelené papriky, čierne bobule, kôš lesného ovocia, korenie. V chuti opäť ovocie, jemná papriková  či korenitejšia linka. Cukry a kyseliny v harmónii, jemne navrh majú však cukry. Triesloviny uhľadené, jemné. Víno výrazne voní a rovnako výrazne chutí, ale je až prekvapivo ľahké s jednoduchším telom, čo zvýrazňuje jeho piteľnosť. Každodenné červené za skvelú cenu.

Read Full Post »

“Klasický” veltlín! Zaujímavý, ale značne nepresný termín. Čo to vlastne je? Každý z nás má pri “klasickom” veltlíne na jazyku niečo iné. Klasiku si jednoducho predstavujeme celkom subjektívne. U mňa je to viac menej jasné 🙂  Mladý, živý, svieži, menej alkoholický, mandľovo korenistý, s miliónmi častíc mikroperlenia, so štipnutím na záver…a samozrejme veľmi pitný. Asi tak Wienviertel DAC, alebo nejaký wachauský federspeil. Asi. Ako je to u vás?

Takže začnem netypickým veltlínom od pána Tichého. 2006,  výber z hrozna, staré keře. Viničná trať Podseky, obec Hrušky. Kopa depotu. Cukry 1,2g, kyseliny 5,9g a fúha… 14% alkoholu.

Očakávane zlatistá nazretá farba, vo vôni tropiko, citrus a všadeprítomná chlebovinka (alebo kvasnice?). Občas vyskočí aj nejaké to korenie. Pri druhej fľaške som mal neoblomný pociť, že v pohári je aj sladký makový rožok. Hustejšie a “teplejšie” víno. Nie tak ako podpultovka zo Strekova, ale tá “teplá” a oxidatívna linka tam je. Prirodzené kvasinky (podľa slov p. Tichého) a vysoký alkohol to víno jednoducho zaraďuje niekam inam.  V chuti suché s horčičinkou, avšak bez sviežosti a kyselín, ktoré pri veltlínoch nejako samozrejme očakávam. Možno chybne, ale očakávam. Tá sviežosť má totiž “núti” popíjať a spĺňa dôležitý komponent “klasického” veltínu – piteľnosť. Víno je relatívne teľnaté, na veltlín až dosť, ale akési jednotvárne ak nechcem povedať, že skoro nudné. Dám mu ešte šancu a pokiaľ sa niečo zmení pridám upgrade…

Po komentári M. S. k supermarketovým veltínom som ochutnal Domäne Wachau Terrassen Steinfeder 2009. Základka z Wachau, ale z vyššej (terasovitej) rady.

Prekvapujúco intenzívnejšia farba. Viac do zlatista ako do očakávanej jemnej zelenkavej farby. Vo vôni okamžite ten klasický veltlín. Mandľa, biele korenie, perlenie po naliatí. Minimálna viskozita. V chuti ostro suché a šťavnaté. Pekne minerálne. Limetka, jemná mandľa a horčičinka. Trochu mi však chýba to štipnutie na záver. Po dlhšom predýchaní sa objavuje aj grep s broskyňou. Víno je aj na veltlín bohužiaľ dosť krátke. Telo primerané k základnej rade. Na steinfeder za 5 € je to však v poriadku. Na mňa trochu príliš jednoduché, všetkého akoby tam bolo málo. Náznaky tam sú, ale niečo chýba…taký kvalitný dorast ako naši hokejisti na MS. Jednoducho pekná príprava na vyššie rady. Už sa teším na federspeil a smaragd, na wachauské Ačka 🙂

Update 28.5.:

Včera som vo svojej vinotéke (chladničke) objavil aj Veltlín Terrassen Federspeil 09 z Domäne Wachau. A hneď by som ho pasoval za súčasného víťaza disciplíny pomer cena/výkon. V porovnaní s jeho jednoduchším bratom to už skutočne bola “iná káva”. Farba očakávane jemne zlatistá so zelenými tónmi. Pripadala mi menej intenzívna a nazretá než u steinfederu.  Vo vôni mineralita, jemná broskyňa, kde tu citrus a korenie. Chuť bola pekne dlhá s príjemným perlením. Biele korenie, mandľa, broskyňa, zanedbateľná horčičinka a príjemné jemné štipnutie. Pekné telo, možno až príliš uhľadené a poslušné na mladý veltlín. Dobrá voľba na každodenné popíjanie…


Read Full Post »

Pálava

Pálava a opäť od pána Tichého. Nie, nie… Pijem aj iné vína a často, ale počas návštevy Hrušiek sme si doviezli dosť rôznych bedničiek, ktoré postupne otvárame, popíjame a spisujeme poznámky. Toto monotematické zameranie však končí. Pálava je posledné víno s logom Tichý, ktoré sa chladí v našej vinotéke a stále sme o ňom nepísali. Úprimne, máme ešte ružové Zweigeltrebe, ale o tom asi až v lete, ak očarí…Tichého Pálava je samotným vinárom hodnotená “ako víťazné víno, ktoré zbiera body na výstavách”, keďže “nemá chybu a nemôže stratiť body”. Chybu nemá, je to vážne pekný slaďák. Pálava 2006, bobuľový výber, 0,5l fľaša (odroda vznikla krížením Tramínu červeného a Müller Thurgau). Slová o víťaznom víne potvrdzuje celá priehršť titulov. Diplom Vinex 2008, Champion Winefest Mělník 2008, pět korunek Malá encyklopedie vín, stříbrná medaile AWC Vienna 2008, zlatá medaile Premios Zarcillo 2009. Aké je? poviem to slovami pána Tichého…”plnotučné” :). Pekná nazretá slamová farba s poriadnou viskozitou. Vo vôni botryticke tóny. A tu jemne odbočím. Pokiaľ chcete vedieť ako voní ušľachtilá pleseň botrytis cinerea, čuchnite si kvalitnejší klasický Tokaj. Vo vôni ešte mango a nejaká ďalšia exotika, grep, ruža a jemne do muškátu. Zhruba ako náš Devín, ale akoby jemne rafinovanejšie. V chuti najprv sladkosť (analytiku si nepamätám, poznámky mám niekde mimo dosah). Postupne sa spoza sladkosti derie vanilka spolu s grepom, ktorý príjemnou horčičinkou naznačuje, že niekde v pozadí sa skrývajú klasické tramínové charakteristiky. Husté, plné, sladké, vanilka s medom. Avšak relatívne kratšia dochuť. Vinný dezert, ktorý dostáva do kolien najmä krajšiu polovinu ľudstva.

Read Full Post »

Zweigeltrebe, Zweigelt alebo Rotburger alebo aj Kék Zweigelt szölö. Stredoeurópske červené vyšľachtené krížením Svätovavrineckého a Frankovky v roku 1922 riaditeľom vinárskej školy v rakúskom Klosterneuburgu pánom Zweigeltom. Pestuje sa najmä v Rakúsku (aké prekvapivé), v Maďarsku, Čechách, na Slovensku, v Nemecku, Chorvátsku a podľa českých webov aj v Anglicku. Farba vína je tmavo červená, vôňa môže pripomínať slivky, čerešne. Je to ľahké, ovocné víno s jemnou kyselinou. V mladosti trpkejšie, po vyzretí (najlepšie v drevenom sude) sa mení na jemné a harmonické. V poslednom období sa táto odroda často vyskytuje vo forme ružového vína. Doporučuje sa, aby Zweigeltrebe dlhšie vyzrievalo vo fľaši. Je vhodné k jemne korenenému mäsu, bifteku, bažantom, k divine a k zrejúcim syrom. Toľko blogy a gúglenie.

Zweigelt 2007, Bienenfresser Weingut Familie Pitnauer, Carnutum

Pomenovanie tejto vyššej rady vín u Pitnauerovcov je po “pojedačovi včiel” inak včeláriku zlatom, ktorý sa údajne vyskytuje na vinici kde je tento Zweigelt vysadený. Vyšší 14% alkohol, okolo 5g kyselín a menej ako 2 gramy cukru. Vo vôni aj mach z lesa, aj suché listy, lesné bobuľové ovocie, višne a akoby aj trošku animalitky. Farba krvavo višňovej šťavy. Chuť plnšia ako pred siedmymi mesiacmi, triesloviny už pekne zakomponované, občas aj s tónmi čokolády, sušené slivky a príjemný  dotyk sudu. Dym z minulosti som už necítil. Pekné komplexné víno so stredne dlhou dochuťou. Jeho chyba je, že už nie je. Mám len mladšieho brata 08.

Zweigeltrebe 2004, Tichý (Slovácko, Obec Hrušky, trať Hastrmany) akostné, panenská úroda

Počas našej návštevy Hrušiek sme mali možnosť prechutnať 04 a 06 Zweigeltrebe. V aute skončila táto pekne vyzretá 04 a na bežné domáce gastro popíjanie je skvelá. Už nám dvakrát spríjemnila kačicu s lokšami 🙂  Vyzretá bordová farba s občasným fialovým nádychom. Vo vôni les, po daždi so všetkými tými bobulami a kopami suchého lístia.  Pekná a jasnejšia animalita, kôstky, višne. V chuti pekne uhladené a harmonické, šťavnaté.  Sviežosť však trošku chýba. Triesloviny krásne jemné. Vínko je však menej plnšie a redšie ako Pitnauer a má menej sudu. V každom prípade však výborná voľba ak porovnáme  pomer cena/výkon…:)

Máte radi Zweigelt priatelia?

Read Full Post »

Väčšina winebloggerov, „vínopisálkov“ a nadšencov nedávno, počas akcie En Primeur 2009, degustovala nové sudovky z Bordeaux. Ja sa tento rok asi opäť zúčastním len virtuálne, nechám si poradiť od pána Dominca a zakúpim pár stredne dostupných fľaší. Môj záujem sa, ako ste si mohli všimnúť, koncentruje viac na blízke zahraničie a občasne aj o domovské predražené moky. Výnimkou je samozrejme Alsasko a taktiež rizling a veltlín v akýchkoľvek podobách.

Nedávno som naložil do auta polovicu mojich najdrahších a navštívil pána Tichého v Hruškách. Doviedli ma k nemu pozitívne ladené články a názory českých blogerov. A najmä jeho rizlingy, príjemná telefonická komunikácia (akýsi prvý dojem) a údaj z GPS, že tam budem za 50 minút. A vyplatilo sa. Vhupli sme do pokojnej kuchynskej atmosféry a absolvovali „rodinnú“ ochutnávku celej produkcie. Vína som však musel degustovať bez prehĺtania a tak to bolo pre mňa ešte o čosi viac novátorské. A som hrdý, že som to bez problémov zvládol. Začalo sa Veltlínom, oko padlo na netypický výber z hrozna 06, o ktorom bude reč o niečo neskôr. Potom sme prebehli Rulandské šedé, svieži Aurélius a jeho botrytického a barikovaného brata, skvelú Pálavu, bobuľový výber 06, ktorá valcuje súťaže, dve ružovky (Zweigeltrebe a Rulandské modré, v „košíku“ skončilo to prvé) i dve Zweigeltrebe 04 a 06, vyhralo to staršie. Ale prišli sme kvôli rizlingom, ktoré sme ani nedegustovali, ale rovno nakladali. Takže k hodnoteniu došlo až v pohode domova…


Rizling rýnsky, neskorý zber 2007, polosuché

Pekná jemne žltá farba a viskozita. Podchladené má plno citrusových vôni, ktoré pri postupnom otepľovaní jednoznačne prechádzajú k medu a baze. Vôňa je plná a skrýva dosť rôznych momentov, ale sladkastý smer je jednoznačný. Vysoký cukor  (9,7g/l) drží na uzde kyselina (7,3g /l). Víno je harmonické, plné a nezadržateľne pitné, bližšie k Alsasku ako k nemeckých oceľovo sviežim rizlingom.

Rizling rýnsky, „neskorý zber“ 2007, víno je bez etikety a bez zatriedenia

Na rozdiel od prvej šarže, ktorá prekvasila viac, toto víno ostalo s vyšším zostatkovým cukrom (okolo 20g/l). Farba vína má viac žltej i viskozity. Vôňa je akoby jemnejšia a skrytá. V chuti rovnako plné, husté. Cukry mi pocitovo prídu menej intenzívne, aj keď je to zvláštne. Sviežosť (kyselina) je stále citeľná a celkový dojem krásne harmonizuje. Citrusové plody a už aj mierny petrolej, sladký grep. Chuť v súlade s vôňou. Nedá sa povedať, ktoré je lepšie. Závisí od nálady a konzumentov, mne sa momentálne viac páči neprekvasená šarža, ale kto vie, ako to bude nabudúce.

Rizling rýnsky, akostné  2006, polosladké

Na rozdiel od 07 menej kvalitný korok, čo asi aj mnohé naznačuje. Farba vyzretejšia intenzívnejšie žltá. Vôňa podobná, do medu a citrusov. V chuti je víno akoby najsviežejšie s kopou sladkého grepu. Pritom cukor dosahuje 14g/l a kyseliny 8,6g/l. Horkastý záver. Som pomýlený z tohto polosladkého rizlingu. Musím ho ešte ochutnať a až potom vydať definitívny ortieľ.

Som zvedavý na diskusiu. Mne sa tie vína páčia…

Read Full Post »