Feeds:
Články
Komentáre

Posts Tagged ‘veltlin’

Nestane sa tak často, že na zaujímavého vinára narazíte v začiatkoch jeho cesty a máte tak jedinečnú šancu sledovať postupný vývoj a dozrievanie, zmeny dobré aj tie menej správne, možno aj slepé uličky či nezdary a návraty. Zatiaľ som mal možnosť stretnúť väčšinou len tých (teda česť výnimkám), ktorí už majú jasno a konzervatívne lipnú na tej svojej, jedinej správnej ceste. Prisahali buď na moderné technológie a hrajú sa s chémiou alebo naopak zakopávajú amfory a hľadia na mesiac. Ale Milan Nestarec je iný, je zatiaľ len na začiatku svojej dlhej vínnej cesty, prístupný načúvať, ochotný sa zamyslieť a uvažovať. A je pre nás všetkých „nekonvenčných spotrebiteľov“ šťastie, že si vybral ten smer s mesiacom a nestal sa mladým chemikom. Teším sa ako sa bude vyvíjať, kam jeho vína vyzrejú a postúpia, kde budú ich hranice. Zatiaľ môžeme z diaľky sledovať jeho cestu s vínom a držať mu palce, aby ho prípadný neúspech neodradil a úspech príliš nerozmaznal 🙂

Milan Nestarec. Pre mňa náhodný objav na košte vo Velkých Bílovicích. Mladý a usmievavý človek s mottom “Víno z hroznů a nic víc”.

photo 3 (3)

Vína nezatrieďuje, sú prirodzene suché, keďže spontánne dokvasili vtedy, keď sa im chcelo, ležia dlhší čas na kvasniciach bez pridania síry a akýchkoľvek chemikálii. Hospodári na 8 ha v Moravskom Žižkove a vo Velkých Bílovicích kde má peknú pivnicu. Zo 70% pestuje modré odrody, najmä Zweigeltrebe, Frankovku a Pinot noir. Z bielych najmä Neuburské (jeho vlajková loď) a Pinot Gris (všetko už prakticky v bio režime), časť hrozna vymieňa medzi ostatnými vinármi a tak je jeho odrodová skladba pomerne široká. Na mňa by som povedal, že až trochu príliš, ale trh s vínom, či komerčný úspech si to zrejme vyžaduje, neviem. V každom prípade, keď dám doma môjmu ne-vinnému publiku ochutnať vína zásadne vybočujúce z davu, tak to väčšinou skončí neúspechom, Nestarec bol však prijatý za všeobecnej radosti a víno mizlo ako voda. Čiže úspech. A zároveň plán…využiť jeho vína na misijnú úlohu – odlákať moje okolie od bežného pitia a ukázať mu ťažkú a dlhú cestu smerom k prirodzenosti, nefiltrovaniu, kalom, oxidácii a amfore. Takže Muzika, Klasika a Antika…

photo 2

Muzika – Bél 2012, 13% alkoholu.

Zmeska Müller Thurgau, Veltlín zelený a Rizling vlašský. Fajn mladá, jemne perlivá základka, neurazí ani nejako zásadne nenadchne, ale to nebolo ani cieľom. Super ľahké pitie na leto. Grilovačka, voda, pohoda, relax. V podstate dosť podobný zážitok ako samostatný Müller. Zdá sa mi, že oproti Müllerke mierne redšie s výraznejšou kyselinou. Mne sa páči a vyhovuje.

Klasika – Müller Thurgau 2012, 13,5% alkoholu.

Môj víťaz ochutnávky v pivnici u Milana počas sparného dňa. Odrodu pijem veľmi málo, preto ma svojim spôsobom víno nadchlo. Farba sýtejšia, zelenkavá. Perlenie akoby jemnejšie, ale pikantnejšie, postupne sa stráca. Aromatika jemná, trošku muškátu a kvetov. Veľmi svieže jednoduché víno na každý deň, len bacha na hladinu alkoholu.

Klasika – Tramín červený 2012, 13% alkoholu.

Pekná prirodzená tramínová vôňa bez násilného parfémovania, med, lúka, stredne intenzívna farba, jemné perlenie. Príjemná horčičinka ľahšieho tramínu, trochu sladkosti, ktorú však úspešne vyvažuje pekná kyselina. Dobre sa pije, skôr kratšie a tenšie, bezproblémové.

Klasika – Veltlínske zelené 2012, 12% alkoholu.

Opäť jemné perlenie v pohári, slabšia farba, ale to mi je vcelku úplne ukradnuté. Menej svieže, pri veltlínoch vyhľadávam práve sviežosť a pikantnosť. Akoby sladšie a v porovnaní s Müllerom alebo Tramínom uťahanejšie. Jemná horčičinka na záver s medovejšou vôňou, ale akoby ploché. Druhá fľaša mala sýtejšiu farbu, krajšiu kyselinu, ale trošku sa strácam. Ani jednoduché svieže pitie, ani zadumaný veltlín, niekde medzi. Neviem.

Klasika – Neuburské  2012, 13% alkoholu.

V aromatike voňavejšie, sladšie, medové. V chuti vyvážené s peknou kyselinou a jemnou horkosťou na záver. Fajn pitie, ale bral by som radu vyššie Antiku.

Antika – Neuburské 2009, 13,5% alkoholu.

Farba vcelku podobná ako má Klasika. Med, lúka, bylinky, žlté ovocie, sladkosť. Dlhšie, zložitejšie, olejové, pekne zaguľatené, krásne harmonické. Pekná kyselina, víno na zamyslenie. Ringloty na slnku v košíku plnom bylín, orechy. Suché, jemne korenisté. Top. Asi najzaujímavejšie biele víno.

Klasika – Rizling vlašsky 2012

Veľmi svetla a svieža farba do svetlozelených tónov, vo vôni svieže, v chuti ľahké, krásne pohodové s veľmi príjemnou kyselinou, jemná mineralita a horčičinka, vyhovuje mi. Veľmi pitné, občas som akoby cítil jemný grep. Decentne perlivé, kvetinky. Živé, pekné, neuveriteľne rýchlo došlo.

Klasika – Rulandské šedé 2012

Farba až do veľmi medeno-ružových tónov, bublinky celkom intenzívne, stredne plné, ľahšie svieže klasické šedé, jemne korenisté s peknou horčicinkou, dlhšia dochuť. Podľa mňa vydarené šedé i keď pomerne jednoduché.

Klasika – Zweigeltrebe 2011 13,5%

Farba až do fialova, sýta. Tento Zweigelt ma vlastne priviedol k Nestarcovi. Akoby v prvom pláne výraznejšie do sladka, ale potom to vyrovnávajú kyseliny, dlhšie víno. Kyseliny by som však prijal aj intenzívnejšie. Sladšie tmavé bobule, jemne triesloviny, šťavnatá čerešňa, žiadna zásadná zádumčivosť, skôr priemerná stavba, trochu mi tam však niečo chýba. Na košte sa mi páčilo viac ako doma. Intenzita je priemerná, víno sa dobre pije, ale kus dreva by mu nezaškodil napriek tomu, že nie som obdivovateľ hutných červených, V chuti aj slivky, trochu zemitosti. Neviem, nejako mu neviem prísť na meno, som na rozpakoch, chce to viac fliaš.

A ešte riadok k rosé. Aj muzika aj klasika boli fajn, len neviem získať hodnoverné hodnotenie. Cuveé i frankovka  sa vypili v priebehu polhodinky na terase ako voda. Než som sa vrátil zo záhrady tak ma privítali len usmiate ženy a prázdne fľaše. Takže fajn 🙂

photo 5 (2)

Read Full Post »

Tento rok som zatiaľ neochutnal žiadne slovenské mladé víno (minulý rok nič moc, skôr hrôza ako oslava mladosti) a vyhla sa mi aj svätomartinská show. Nemal som jednoducho chuť na bežné mladé kúsky a tie, ktoré by som si dal, sa ku mne nedostali. Tak som ochutnal pohár vlastnoručne vyrobeného veltlínu z modranských viníc (ešte príliš mladé, ale úroveň supermarketu to už prekonalo :)) a chuť som sa snažil napraviť rakúskym zeleným veltlínom. Konkrétne od dobre známeho wachauského veľkoproducenta – Domäne Wachau, Steinfeder – Terrassen 2011. Pohodlných 11,5% alkoholu a krásna vôňa.  Žlté ovocie, jemné medové tóny, korenisté, intenzívne a draho voňajúce. Pekné. Čuchal som dlho a stále bolo čo. Ringlota jemne poliatá medom a poprášená bielym korením. V chuti mladý steinfeder. Redšie, vodovejšie a až príliš bez tela. Inak dobre pitné aj pre sladšie nastavené jazyky. Nie, nie je sladké, sladkosť len naznačuje. Bohužiaľ mu však chýba kyselinka a sviežosť. Dochuť je jemne sladkastá, ovocná, ale to je skôr následok minimálnej kyseliny. Korenistý tón sa hľadá len ťažko. Pripadalo mi také uťahané a ja som čakal skôr mladícku nerozvážnosť a hravosť. Nevadí. Bojím sa však, že na cukor úspešný ročník ovplyvní väčšinu stredoeurópskych vín. A ja tak veľmi chcem svieže “Gruve” s korenistým štipnutím na záver….

 

Read Full Post »

pekný veltlín

Roztrhlo sa vrece s mladými vínami, svätomartinskými pijatikami a budúci týždeň sa už chystá aj moje obľúbené nové beaujolais. Prvý poznatok z prechutnaných rakúskych a českých vzoriek 2010…v stredoeurópskom priestore to bude ročník pre nás, milovníkov zivších vín a kyselín. Potešiť sa však bohužiaľ môžu aj pestovatelia cukrovej repy a celý vinný technologický priemysel. Bude čo skrášlovať a upravovať, pekne filtrovať a odkyslovať. Preto vzdávam hold tým vinárom, ktorí vyrobia vína prirodzené, tak ako sa patrí na veľmi zložitý ročník. O mladých vínach však až neskôr. Dnes si zapíšem poznámky z veľmi zaujímavého, cenovo dostupného (medzi 6-7€ ) zeleného veltlínu 2009.

Grüner Veltliner, Hagelsberg 2009 od Pitnauera. Šrobovací uzáver, pekná strohá etiketa, predĺžená “rýnska” fľaša. Víno je vzhľadom na ročník prekvapujúco zlatisté s decentnými zelenkavými tónmi. Podľa farby by som tipoval starší ročník. Vône sú krásne svieže, ovocné. Linka marhule a žltého jablka postupne prechádza do hrušiek a občas aj do nejakého exotickejšieho smeru.  Žiadna ovocná bomba, skôr jednoduchší a menej navoňaný štýl. Spočiatku jemné, ale intenzívne perlenie po vymiešaní ustupuje. V chuti pekná (ale nie prehnaná) kyselina (6g/l), sviežosť. Dobre zahľadený/prekrytý  výraznejší alkohol (13%). Príjemné a veľmi pitné. Zvyškový cukor (1,6g/l) jemne uhľadzuje celkový dojem. Víno je tak akurát správne korenisté. Avšak bež môjho obľúbeného záverečného štipnutia, s ktorým stále otravujem. Dobre urobené jednoduchšie pitie. Kratšie, mladoveltlínovsky “komplexné” a pekne ovocité. Také, aké by veltlíny v tejto cenovej hladine mali byť. Len pozor na ten alkohol.

p.s. ak by mal niekto záujem, tak sa ozvite…možno skúsim zabezpečiť

Read Full Post »

Náš výlet do Strekova, nevyšiel. Odkladá sa na neskôr. Vinárov a časť našej degustačnej družiny sklátili zapálené pľúca, upchaté nosy a bolestivé hrdlá.  Skoré uzdravenie…nám všetkým. Takže namiesto aktuálnej vinnej situácie v pivniciach Strekova som sa prehrabal degustačnými poznámkami a vybral dve rozdielne vína.

Zelenožltá veľmi jemná mladistá farba.Chardonnay 2009, neskorý zber, Mavin. Víno ovešané medailami. Okrem pochybných regionálnych súťaži sa však tentoraz na fľaši vyníma aj striebro od Decanteru, striebro z Bruselu a bronz zo súťaže Chardonnay du Monde. Tak neviem. Medailám v absolútnej väčšine neverím a neprikladám im váhu. Ale tá z Decanteru? Som zvedavý. O fľaši sa však chcem dozvedieť (ešte pred jej otvorením) viac. Hľadám na webe a nič konkrétne sa nedozvedám. Mavín (Pomfy) vytrvalo ignoruje net, ale za to má celkom pekne prepracované informácie na zadnej etikete. Takže…analytiku vynechám? Nie…Južnoslovenská oblasť, Strekovský rajón, Viničný vrch. Kyseliny – 6,1, zvyškový cukor 1,1. Zelenožltá veľmi jemna mladistá farba. Vo vôni rôzne citrusy, svieže, bez náznakov sladkosti a sudu. Občasne aj do kvietkov (možno agát). V chuti príjemná intenzívna kyselina, nie prílišná, taká akurát. Limetka, jemný nezrelý grep s horčičinkou či korením, v dochuti mierne do sladka. Vyvážené a stredne dlhé a stredne plné víno. Dosť alkoholické (13,5%), ale napriek tomu svieže s jemne sladkastou linkou a nie únavné.

Langenloiser Grüner Veltliner 2009 z vinárstva Willi Bründlmayer. Stredne veľká rakúska firma. Hrozno pochádza väčšinou z terasovitých vinohradov v okolí mesta Langenlois v oblasti Kamptal (Niederösterreich). Je ručne zbierané do malých bedničiek, rýchle spracovanie, prihnojovanie výlučne organicky.  Zaujímavé poznatky z webu. Farba vína intenzívnejšie zlatistá, prekvapujúco, keďže ide o ročník 2009. Príjemné mladické perlenie. Vo vôni citrus, zelené jablko, maslo, akoby sud. Zvláštne… a také ostáva aj naďalej. Pri poriadnom prechutnaní dopisujem…poriadné perlenie a s určitosťou podčiarkujem sud. Nechápem. Barikované mikroperlenie 🙂 Nie príliš výrazná mandľa bez veltlínového štipnutia. Neštandardné a akoby jemne unavené, ale zauijímavo iné ľahké (12,5 % alkoholu). Druhá fľaša však už o sude nie je. Perlenie i vône ostávajú, pridáva sa však jemný dedinský dvor/chlievik…celkovo je to za cenu pod 7 rakúskych euro fajn.

Read Full Post »

Corpus, základná rada vinárstva Strekov 1075, ktoré sa čiastočne vyhýba normatívnym a na cukre založeným pojmom kabinet, neskorý zber etc. Na rozdiel od luxusnejšej teroárovej frankovky je táto rada dostupnejšia. V cene hlbšie pod 10€ je to pekné víno na bežnejšie popíjanie a na rozdiel od jasných gastrovín má zaujímavejší charakter. Kupáž veltlínu s rizlingom rýnskym sa mi na stránke vinárstva nepodarilo dohľadať. Takže s nejakými konkrétnosťami si musíme počkať na osobné stretnutie. Chalani, dajte ten web do poriadku :)!

Corpus 2008 VZ X RR. Krásne zlatistá farba. Vo vôni medové plásty, jahodový jogurt, maslové tóny, mineralita a v pozadí aj rizlingové farby & laky. V chuti pekne svieže, minerálne, ale zároveň aj krémové. Limetka, mandľa a jemná tabaková horkosť. Hrejivé (13% alk.) s dlhou dochuťou, skôr priame a jednoduchšie, bez “bočných úmyslov”. Ale v prípade potreby rozhodne oveľa viac na rozmýšľanie, ako konkurencia v danej cenovej hľadine.  Mne sa páči. Rád by som však ochutnal aj Corpus 2008, ktorý pred pár mesiacmi popíjal  Jižní-svah. Bola to vysoko hodnotená zmeska veltlínu a vlašáku…

Read Full Post »

Kríza doľahla. Všetky správy o oživovaní ekonomiky sú “blaf”. Túžba zatieňuje skutočnosť. Vyzerá to tak, že si na krízu musíme zvyknúť, kedže v nej a s ňou budeme ešte dlho žiť. Možno navždy. Či to budú problémy s eurom, verejnými financiami, dlhom alebo s čímkoľvek. Musíme sa pripraviť na horšie a zlé časy. Začať s reštriktívnou finančnou politikou. Utiahnuť opasky a privrieť korky. Prestať piť vína za 30€ a načrieť medzi tekutiny kde 5€ sa javí ako slušný nadštandard. Stačí skeptických rečí. Poďme na to…

Karpatská perla, rada Jagnet. Pekná, veselá fľaša, šrobovací uzáver (nemám s tým žiaden problém), cena do 5€. Akostné vína z Malých Karpát, z konkrétnej obce a vinohradu!!! čo je na Slovensku v najlacnejších radách svetlá výnimka.  Čisté odrodové vône a chute. Žiadne bezduché tekutiny, ktoré sa po preliatí z juhoeurópskej cisterny tvária na malokarpatský mok. Müller Thurgau, Rizling vlašský, Veltlínske zelené, Muškát Moravský, Svätovavrinecké a Frankovka modrá.

Ja som začal Veltínskym zeleným 2009, Šenkvice, vinohrad Krče. 12,5% alkoholu. Po odšrobovaní/odšroubovaní vtipne farebného uzáveru sa vyhrnie pekná jemná mandlovinka a sviežosť. Farba mladá žlto-zelená. V chuti bezproblémové i keď jednoduchšie, trošku redšie (čo pri mladom veltlíne nepovažujem za vadu), ale svieže s príjemnou kyselinkou, trošku korenia a zelenej ovocnosti. Možno kde tu nejaké florálne vône. Keďže som zaťažený na rakúske “perlivé” závery v mladých veltínoch, trošku mi to pri jagnete chýba. Ale inak som spokojný. Slovenský zákazník by to záverečné štipnutie a jemné perlenie asi neprijal. Podľa pekného webu firmy sa víno má podávať k “čerstvým šalátom s kuracím mäsom, prírodnej úprave sladkovodných rýb, polotvrdým a tvrdým ovčím a kozím syrom”. Ja som si na ňom pochutil len tak, na terase pri pozorovaní “globálneho oteplovania” 🙂

Read Full Post »

Urobili sme si súkromnú ochutnávku vybraných produktov veľkého rakúskeho vinárstva Rabl, ktoré sa postupne prediera aj na náš trh. Rodinná firma existuje už od roku 1750 v dedinke Langenlois v údolí Kamp (Kamptal). Údajne (zmienka z webu) hospodári na rozlohe 75ha a produkuje množstvo kategórii vín. Od základných zmesiek, cez vína z jednotlivých polôh až po tzv. Vinum Optimum a predikátne kúsky. Odrodová skladba je veľmi široká, cenové rozpätie tiež. Jednoducho veľká firma, ktorej vína sa dajú nájsť aj v rakúskom Metre. V prvom kole ochutnávky (budeme v budúcnosti dúfam pokračovať, že J. a R?) sme sa rozhodli pre veltíny a ružovky. Letná voľba.

Grüner Veltliner Liss 2009 Kamptal DAC

Viac menej základka. Na mňa zbytočne skryté charakteristiky. Víno pre davy, a kľudne nevinné davy. Zachytil som jemnú mandľu s príliš potlačenou kyselinou (snaha o ľúbivosť). Nežný veltlín, viac do ovocia, jemne trávový so sladkými náznakmi avšak bez  sviežosti. Určite sa však väčšinovému publiku bude páčiť.

Grüner Veltliner Spiegel 2009 Kamptal DAC

Toto víno som prvýkrát kúpil v Metre. Teraz sa ku mne dostalo aj na ochutnávke. Oproti základke sýtejšia farba, intenzívnejšie vône, viac minerality. Obľúbené perlenie, viac života. Plnšie, jemne korenisté, limetka. Pekná dĺžka. Pekný štandard. Cena v Metre myslím medzi 7-8€.

Grüner Veltliner G. (g: bungt) 2008 Kamptal DAC reserve

Reserve je vyššia rada DAC vín s minimálnym obsahom 13% alkoholu. G bod mal celých 14%. Hustejšia, krásne do sýtožlta vyzretá farba. Vo vôni ťažké víno, vanilka (sud), korenie, sladšie ovocie. V chuti sa prejavila vôňa. Husté a viacvrstvé. Mandľa, korenie, ale aj med. Kde tu tabak alebo niečo podobné.  Na počudovanie však celkom svieže, ale veľa sa ho vypiť asi nedá.  Plný a neuveriteľne dlhý veltlín. Akoby jemný barik. Z webu sa dozvedám, že 40% vína zrelo v nových 500 litrových dubových sudoch. Príjemné.  Som zvedavý na cenu.

Zweigelt rosé 2009 Niederostereich

12% alkoholu. Jemná (belšia) lososová farba. Kde tu vôňa lesných jahôd. Ľahkosť. Pekne suché s príjemnou kyselinou. Svieže, piteľné.

Cabernet sauvignon rosé limited 2009

13% alkoholu. Farba sýtejšieho lososu do červena. Vo vôni všetci zhodne vyhlásili nezrelý mak. Ja sa prikláňam k tráve. Neskôr sa výraznejšie prejavujú jahody, jogurt a nejaké bobule. Plnšia chuť. Komplikovanejší a viacvrstvový mok na letné zamyslenie.

Read Full Post »

Začnem minulým článkom o víne zo Zaječí. Majú pekný škandál. Ďakujem J. Z., ktorý v komentároch pridal link.  Do večnej témy včera nahliadol aj  Jižní Svah v článku o pokutách a overovaní pravosti vín. Jednoducho si dávajte pozor čo pijete 🙂

V posledných dňoch som sa “s čiastočným zaječím podozrením” venoval našim vínam. Všetko biele, rôzne odrody, producenti aj prístup.

Natural Alimentaria alebo podľa nového Natural Domin Kušický, Veltlín zelený, výber z hrozna 2007. Víno z ekologického vinohradníctva, Modrokamenský rajón.

Na webovej stránke výrobcu sa toto víno už nesobjavuje. Dôvod nechápem. Za to sa dozviete, že “ekologické vinohradníctvo sa vykonáva na výmere 40 ha vlastných vinohradov v Modrokamenskom a Vinickom rajóne na juhu stredného Slovenska. Naše vína majú výrazné odrodové charaktery, zharmonizované kyseliny bez drsnej jablčnej, ktorá je riadenou jablčno-mliečnou fermentáciou úplne odbúraná. Preto vína ostávajú dlho svieže s dlhým dozrievacím potencionálom. Veľkým technologickým vkladom je, že všetky vína sú bez akejkoľvek chemickej stabilizácie. Aj obsah SO 2 je výrazne pod povolenú normu”. Na stránke sa zároveň spomína iných 7 bio vín avšak len s krátkym popisom (väčšinou k čomu sa hodí). Neviem, v prípade takto zaujímavého vinárskeho smeru, by sa žiadalo viac. Ešteže etiketa to v rámci analytík nahradzuje. Čiže: 13,3% alkoholu, 9800 fliaš, extrakt 21g/l, zvyškový cukor 3g/l, kyseliny 4,1 a celková síra 90 mg/l. Nazretá farba, dosť zlatistá, pekná. Alkoholové mosty. Vo vôni jogurtový tón aký som naposledy cítil v ich bio chardonnay. Ale nie tak intenzívny a viac maslový než jahodový (charodnnay). Taktiež jemné citrusy. V chuti akoby sud, jemná horčičinka, nejaká zeleň. Chýbajúce kyseliny ma však prekvapili. Kratšie a ploché (málo štrukturované). Prevažujúca sladkosť. Nič moc kondícia, možno to bolo aj skladovaním v Metre. Zvláštne predajné miesto pre spoločnosť, ktorá by mala klientov loviť asi v inom segmente. Spomínam si ešte na nedávnu urazenú reakciu spoločnosti Mrva& Stanko po tom, čo sa ich vína objavili práve v Metre. Skúste sa zamyslieť v Natural.

Ďalším vínom je rizling rýnsky 2006, neskorý zber od spoločnosti Réva Bojničky.  Hlohovecký rajón, 13% alkoholu.

Farba vína je rizlingová 🙂 jemne do žltozelena. Vo vôni intenzívnejšie farby&laky spolu s lipovým kvetom. Kyseliny jemné, ale dominantné. Čiastočná horčičinka, pikantnosť. Pre mňa trochu ťažší typ rizlingu, menej sviežejší, resp. akosi potlačenejší. Pripadal mi ako predčasne zrelý. Holdujem viac pitelnejším a živším vínam alebo potom rizlingom vo veku 10+, ktoré Vás ohurujú celým spektrom vôni a chutí. V tomto prípade to však bola akoby umelá petrolejovosť s lipou a jemným citrusom. Zaujímava skúsenosť so spoločnosťou, ktorá vznikla pred desiatimi rokmi a “pri spracovaní hrozna  firma REVA využíva tradičné metódy, obohatené najnovšími metódami z oblasti kvasnej chémie, ako riadené kvasenie pri nízkych teplotách“.

Tretím vínom je Silvánske zelené z Limbašského vinohradníckeho družstva, polosuchý výber z hrozna 2007. Ocenené striebrom z Viničného 2009. Viete aký mám názor na výstavy, že? Napriek tomu ma medaila neodradila a víno som kúpil v príjemnej vinotéke v Trnave.

Veľmi pekná farba. Taká akurát (čítam svoje poznámky). Do žlta, s miernymi zelenými tónmi. 13% alkoholu a dosť cukru zvyšujú mosty a hustotu v pohári. Vo vôni akoby rizlingová lipa. Farby a laky žiadne. Nejaký med, mne neznáme zelené ovocie. V chuti dosť sladké, neskôr sa v pozadí ukazuje aj kyselina a jemné korenie. Víno mi navodzuje starší veltlín. Kratšia dochuť, ale pre mňa opätovne málo energické, i keď od polosuchého som to ani nečakal. Celkovo som za vinotékových 5€ nebol určite sklamaný…

Read Full Post »

“Klasický” veltlín! Zaujímavý, ale značne nepresný termín. Čo to vlastne je? Každý z nás má pri “klasickom” veltlíne na jazyku niečo iné. Klasiku si jednoducho predstavujeme celkom subjektívne. U mňa je to viac menej jasné 🙂  Mladý, živý, svieži, menej alkoholický, mandľovo korenistý, s miliónmi častíc mikroperlenia, so štipnutím na záver…a samozrejme veľmi pitný. Asi tak Wienviertel DAC, alebo nejaký wachauský federspeil. Asi. Ako je to u vás?

Takže začnem netypickým veltlínom od pána Tichého. 2006,  výber z hrozna, staré keře. Viničná trať Podseky, obec Hrušky. Kopa depotu. Cukry 1,2g, kyseliny 5,9g a fúha… 14% alkoholu.

Očakávane zlatistá nazretá farba, vo vôni tropiko, citrus a všadeprítomná chlebovinka (alebo kvasnice?). Občas vyskočí aj nejaké to korenie. Pri druhej fľaške som mal neoblomný pociť, že v pohári je aj sladký makový rožok. Hustejšie a “teplejšie” víno. Nie tak ako podpultovka zo Strekova, ale tá “teplá” a oxidatívna linka tam je. Prirodzené kvasinky (podľa slov p. Tichého) a vysoký alkohol to víno jednoducho zaraďuje niekam inam.  V chuti suché s horčičinkou, avšak bez sviežosti a kyselín, ktoré pri veltlínoch nejako samozrejme očakávam. Možno chybne, ale očakávam. Tá sviežosť má totiž “núti” popíjať a spĺňa dôležitý komponent “klasického” veltínu – piteľnosť. Víno je relatívne teľnaté, na veltlín až dosť, ale akési jednotvárne ak nechcem povedať, že skoro nudné. Dám mu ešte šancu a pokiaľ sa niečo zmení pridám upgrade…

Po komentári M. S. k supermarketovým veltínom som ochutnal Domäne Wachau Terrassen Steinfeder 2009. Základka z Wachau, ale z vyššej (terasovitej) rady.

Prekvapujúco intenzívnejšia farba. Viac do zlatista ako do očakávanej jemnej zelenkavej farby. Vo vôni okamžite ten klasický veltlín. Mandľa, biele korenie, perlenie po naliatí. Minimálna viskozita. V chuti ostro suché a šťavnaté. Pekne minerálne. Limetka, jemná mandľa a horčičinka. Trochu mi však chýba to štipnutie na záver. Po dlhšom predýchaní sa objavuje aj grep s broskyňou. Víno je aj na veltlín bohužiaľ dosť krátke. Telo primerané k základnej rade. Na steinfeder za 5 € je to však v poriadku. Na mňa trochu príliš jednoduché, všetkého akoby tam bolo málo. Náznaky tam sú, ale niečo chýba…taký kvalitný dorast ako naši hokejisti na MS. Jednoducho pekná príprava na vyššie rady. Už sa teším na federspeil a smaragd, na wachauské Ačka 🙂

Update 28.5.:

Včera som vo svojej vinotéke (chladničke) objavil aj Veltlín Terrassen Federspeil 09 z Domäne Wachau. A hneď by som ho pasoval za súčasného víťaza disciplíny pomer cena/výkon. V porovnaní s jeho jednoduchším bratom to už skutočne bola “iná káva”. Farba očakávane jemne zlatistá so zelenými tónmi. Pripadala mi menej intenzívna a nazretá než u steinfederu.  Vo vôni mineralita, jemná broskyňa, kde tu citrus a korenie. Chuť bola pekne dlhá s príjemným perlením. Biele korenie, mandľa, broskyňa, zanedbateľná horčičinka a príjemné jemné štipnutie. Pekné telo, možno až príliš uhľadené a poslušné na mladý veltlín. Dobrá voľba na každodenné popíjanie…


Read Full Post »

Piatkový podvečer nakoniec skončil pri Neusidler See. Nie priamo pri jazere, ale v oddelení vín jedného z miestnych marketov. Akcia na Domäne Wachau. Federspeil a Smaragd za cenu našich takmer nepitných supermarketoviek. Federspeil Grüner Veltliner 2009 za 4,99€. Chápete? Základná velkokapacitná rada vinárstva nazvaná Wachau Klassik s peknou umelecky stvárnenou etiketou olejomaľby od Schwenglera. Klassik patrí medzi najúspešnejšie exempláre rakúskeho trhu s vínom, ktoré sú dostupné len v obchodoch s potravinami a v supermarketoch. Toľko web vinárstva. Čiže supermarketová “nuda”. Šróbujem uzáver a teším sa energický veltlín. Farba mladícka, nevyzretá len jemne zeleno-žltá. Ako tretí výluh zeleného čaju.Vo vôni jemnučký muškát, trochu trávy so špetkou korenia a limetkou. Nič intenzívne, len jemné. Postupne agát a mandľa, asi. V chuti pretrváva jemnosť, ktorá prechádza do ešte väčšej nejasnosti, podporenej hladkým perlením s troškou horčičinky. Celý dojem vedie jemnosť, ktorá by sa za určitých okolností dala nazvať riedkosť alebo vodovosť, ale nie je to podľa mňa tak. Ľahké víno, ktoré by som asi nemal problém zaradiť do základného Steinfelderu a vypiť ho na vyhriatej terase viac ako je bežné a zdravé 🙂
Druhým kúskom bol Weinviertel DAC Röschitz 2009 od Ewald Grubera. Cena 5,49€. Klasicky pekný Weinviertel zaradený zhruba do strednej rady vinárstva, ktorá nesie názov podľa dedinky (cca. 1000 obyvateľov) kde sídli. Rodina Gruberovcov celkovo hospodári na 75ha, čiže väčší podnik. Veltlín bol viac minerálnejší a rezkejší ako Wachau, i keď je to minimálne v rámci tej minerálnosti zvláštne. Kopa pekných kyselín, silnejšie perlenie a celkovo intenzívnejšia aj mandľa s muškátom a aj horčičinka, korenie ostáva však aj tu uzavretejšie. Svieže, jednoduchšie pitie. V súboji o mladý víkendový veltín u mňa remíza, fajn pitie, za tie ceny veľmi fajn, ale do kolien som rozhodne nešiel…

Read Full Post »

Older Posts »